Územie Francúzska, ktoré leží v Západnej Európe, je z väčšej
časti vymedzené prirodzenými hranicami. Na severe ho ohraničuje Lamanšský
prieliv a Severné more, na západe Atlantický oceán, na juhu hrebene Pyrenejí a
dlhým pobrežím sa dotýka Stredozemného mora a vďaka ostrovu Korzika (8862 km2)
zasahuje hlboko do jeho západnej časti. Východné hranice sledujú hrebene Álp a
pohoria Jury a ďalej na dlhom úseku tok Rýna. Na území Francúzska sa vyvinuli
veľmi rozdielne krajinné celky. Oblasť Massif Central je pramennou oblasťou
viacerých veľkých francúzskych riek (Loire, Dordogne). V Západných Alpách,
bohatých na výskyt ľadovcov, sa vypína najvyšší bod Francúzska i Európy, Mont
Blanc. (4807 m). Medzi pohoria (Pyreneje, Alpy, Massif Central, Ardeny, Vogézy)
sa vkliňujú panvy a úvaly (Parížska panva, panva rieky Garoonne atď.) Nerastné
bohatstvo je rozmanité, ale nachádza sa len v menšom množstve (urán, kamenná
soľ, draselná soľ, železná ruda). Je chudobné aj na energetické suroviny
(kamenné uhlie v predpolí Arden). Takmer tri štvrtiny spotreby energie
zabezpečujú atómové elektrárne.Priemysel, ktorý vytvára až 80% francúzskeho
vývozu, zamestnáva jednu tretinu ekonomicky činného obyvateľstva. Významné sú
odvetvia s dlhoročnou tradíciou, vyrábajúce luxusný tovar (parfumy, módne odevy
a alkohol). Dôležité miesto zaujíma aj štátom podporovaná produkcia špičkovej
techniky (lietadlá, zbrane, automobily, technologické zariadenia atómových
elektrární, elektrotechnické a farmaceutické výrobky). Pre štruktúru
francúzskeho priemyslu sú typické malé a stredné podniky, veľké podniky majú
rozhodujúci podiel len v určitých odvetviach, ako napr. automobilový priemysel,
výroba lodí a lietadiel a pod. Vo Francúzsku stúpa počet pracovníkov s nízkou
kavlifikáciou. Ide najmä o prisťahovalcov z bývalých kolónií. Vzhľadom na mieru
nezamestnanosti sa objavujú pokusy s využitím štátnej podpory vracať
prisťahovalcov domov.
Francúzske poľnohospodárstvo je moderné, pracujúce vo
veľmi dobrých podmienkach. Avšak v porovnaní s ostatnými stredomorskými
krajinami má vyššie režijné náklady, čo niekedy spôsobuje problémy s odbytom v
rámci krajín Európskej únie. Na značnej časti územia panuje oceánické podnebie,
tu má prevahu chov hovädzieho dobytka). Z mlieka dobrej kvality vznikajú
svetoznáme syry. Na ornej pôde pestujú v prvom rade pšenicu (Francúzsko je
najväčším vývozcom pšenice v Európe), ďalej kukuricu a cukrovú repu. Pre
mediteránne oblasti sú charakteristické zelenina, ovocie, olivy a mandle.
Základnou surovinou preslávených parfumov sú levanduľové a ružové oleje
pochádzajúce z južných oblastí. Významné je aj vinohradníctvo a výroba vín. ich
produkty (šampanské, koňaky a vína) sú žiadané na celom svete. Najvýnosnejším
odvetvím v oblasti služieb je turistika a cestovný ruch. V letných mesiacoch sú
najnavštevovanejšími oblasťami pláže pri Atlantickom oceáne a Côte d´Azur, v
zimných mesiacoch alpské lyžiarske strediská. Dopravná sieť štátu je veľmi hustá
a na vysokej úrovni. V období výstavby ( v r.1981) boli vlaky TGV najrýchlejšími
na svete, dnes im stále patrí prvenstvo v Európe.
Geografia a
fakty
ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika
ADMINISTRATÍVNE USPORIADANIE:
22 OKRESOV (RÉGION), 96 KRAJOV (DÉPARTEMENT),4 zámorské departmány, 2 zámorské
pridružené územia, 4 zámorské závislé územia
ROZLOHA: 543 965 km2
POČET
OBYVATEĽOV: 58 900 000 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 108 obyv./km2
HLAVNÉ
MESTO: Paris (Paríž) 2 152 400 obyvateľov, s aglomeráciami 9 320 000 obyvateľov
Inévýznamnejšie sídla: Lyon 1 262 000 obyv., Marseille 1 231 000 obyv.,
Lille 959 000 obyv.
Najvyšší bod: Mont Blanc, 4807 m
Najvýznamnejšie
rieky: Loire, Garonne, Rhône, Seine, Saône, Rýn
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
MENA: francúzsky frank (1 frank = 100 centimov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 14. júl
( Deň dobytia Bastily, 1789)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Francúzi (93,6
%), Alsasania a Lotrynčania (2 %), Bretónci (1,5 %), Katalánci (0,5 %), Taliani
(0,3 %), Flámi (0,3 %), Baskovia (0,2 %), iné (1,6 %)
NÁBOŽENSTVO: rímsko-
katolícke (81 %), islamské (5,1 %), evanjelické (1,6 %), židovské (1,2 %), iné
(11,1 %)
URBANIZÁCIA: 75 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: muži 73 rokov, ženy
81 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 6 ‰
ANALFABETI: 1,2 %
NEZAMESTNANOSŤ:
12,4 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 2%, priemysel 28%, služby 70%
HDP: 26 270 USD/obyvateľ
Územie Francúzska, ktoré leží v Západnej
Európe, je z väčšej časti vymedzené prirodzenými hranicami. Na severe ho
ohraničuje Lamanšský prieliv a Severné more, na západe Atlantický oceán, na juhu
hrebene Pyrenejí a dlhým pobrežím sa dotýka Stredozemného mora a vďaka ostrovu
Korzika (8862 km2) zasahuje hlboko do jeho západnej časti. Východné hranice
sledujú hrebene Álp a pohoria Jury a ďalej na dlhom úseku tok Rýna. Na území
Francúzska sa vyvinuli veľmi rozdielne krajinné celky. Oblasť Massif Central je
pramennou oblasťou viacerých veľkých francúzskych riek (Loire, Dordogne). V
Západných Alpách, bohatých na výskyt ľadovcov, sa vypína najvyšší bod Francúzska
i Európy, Mont Blanc. (4807 m). Medzi pohoria (Pyreneje, Alpy, Massif Central,
Ardeny, Vogézy) sa vkliňujú panvy a úvaly (Parížska panva, panva rieky Garoonne
atď.) Nerastné bohatstvo je rozmanité, ale nachádza sa len v menšom množstve
(urán, kamenná soľ, draselná soľ, železná ruda). Je chudobné aj na energetické
suroviny (kamenné uhlie v predpolí Arden). Takmer tri štvrtiny spotreby energie
zabezpečujú atómové elektrárne.Priemysel, ktorý vytvára až 80% francúzskeho
vývozu, zamestnáva jednu tretinu ekonomicky činného obyvateľstva. Významné sú
odvetvia s dlhoročnou tradíciou, vyrábajúce luxusný tovar (parfumy, módne odevy
a alkohol). Dôležité miesto zaujíma aj štátom podporovaná produkcia špičkovej
techniky (lietadlá, zbrane, automobily, technologické zariadenia atómových
elektrární, elektrotechnické a farmaceutické výrobky). Pre štruktúru
francúzskeho priemyslu sú typické malé a stredné podniky, veľké podniky majú
rozhodujúci podiel len v určitých odvetviach, ako napr. automobilový priemysel,
výroba lodí a lietadiel a pod. Vo Francúzsku stúpa počet pracovníkov s nízkou
kavlifikáciou. Ide najmä o prisťahovalcov z bývalých kolónií. Vzhľadom na mieru
nezamestnanosti sa objavujú pokusy s využitím štátnej podpory vracať
prisťahovalcov domov.
Francúzske poľnohospodárstvo je moderné, pracujúce vo
veľmi dobrých podmienkach. Avšak v porovnaní s ostatnými stredomorskými
krajinami má vyššie režijné náklady, čo niekedy spôsobuje problémy s odbytom v
rámci krajín Európskej únie. Na značnej časti územia panuje oceánické podnebie,
tu má prevahu chov hovädzieho dobytka). Z mlieka dobrej kvality vznikajú
svetoznáme syry. Na ornej pôde pestujú v prvom rade pšenicu (Francúzsko je
najväčším vývozcom pšenice v Európe), ďalej kukuricu a cukrovú repu. Pre
mediteránne oblasti sú charakteristické zelenina, ovocie, olivy a mandle.
Základnou surovinou preslávených parfumov sú levanduľové a ružové oleje
pochádzajúce z južných oblastí. Významné je aj vinohradníctvo a výroba vín. ich
produkty (šampanské, koňaky a vína) sú žiadané na celom svete. Najvýnosnejším
odvetvím v oblasti služieb je turistika a cestovný ruch. V letných mesiacoch sú
najnavštevovanejšími oblasťami pláže pri Atlantickom oceáne a Côte d´Azur, v
zimných mesiacoch alpské lyžiarske strediská. Dopravná sieť štátu je veľmi hustá
a na vysokej úrovni. V období výstavby ( v r.1981) boli vlaky TGV najrýchlejšími
na svete, dnes im stále patrí prvenstvo v Európe.
KOLÓNIE A ZÁVISLÉ
ÚZEMIA
FRANCÚZSKA GUYANA
ŠTATÚT: zámorský departmán (Južná
Amerika)
HLAVNÉ MESTO: Cayenne (41 700 obyvateľov)
ROZLOHA: 83 534 km2
POČET OBYVATEĽOV: 170 000 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 2 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
Leží na svernom pobreží Južnej Ameriky.
Až 82% plochy jej územia pokrýva tropický dažďový prales. Takmer 90%
obyvateľstva žije na pobreží. Z močaristej roviny, popretkávanej riečnymi tokmi,
sa na juhu dvíha nízke pohorie, s najvyšším vrchom Massif Tabulaire (830 m). V
meste Kourou sídli Francúzske národné stredisko pre výskum vesmíru. Odtiaľto
štartujú rakety s družicami Ariane.
GUADELOUPE
ŠTATÚT: zámorský
departmán (Karibské ostrovy)
HLAVNÉ MESTO: Basse-Terre 14 100 obyvateľov
ROZLOHA: 1705 km2, z toho: Basse-Terre 848 km2, Grande-Terre 590 km2, Iles
des Saintes 13 km2, La Désirade 30 km2, Marie-Galante 158 km2, St. Barthélemy 21
km2, severná časť ostrova St. Martin 54 km2
POČET OBYVATEĽOV: 500 000 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 293 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
Od
roku 1635 je francúzskou kolóniou.Otroci deportovaní z Afriky tu pestovali
cukrovú trstinu. V roku 1946 sa stalo zámorským depártmantom Francúzska.
MARTINIK
ŠTATÚT: zámorský departmán (Karibské ostrovy)
HLAVNÉ MESTO: Fort-de-France 100 100 obyvateľov
ROZLOHA: 1106 km2
POČET OBYVATEĽOV: 400 000 obyvateľov (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 362
obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
Nad ostrovom sopečného pôvodu
sa týči sopka Mont Pelée (1430 m). Významné je pestovanie cukrovej trstiny a
banánov. Naň nadväzuje cukrovarnícky priemysel, výroba rumu a ovocných konzerv.
RÉUNION
ŠTATÚT: zámorský departmán (Juhovýchodná Afrika)
HLAVNÉ MESTO: Saint-Denis 122 000 obyvateľov
ROZLOHA: 2512 km2
POČET
OBYVATEĽOV: 700 000 obyvateľov (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 279 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
Skupina ostrovov sopečného pôvodu,
ležiaca východne od pobrežia Madagaskaru. Najvyšším bodom je Piton des Neiges,
3069 m. Sprvopočiatku bol Réunion využívaný ako trestanecká kolónia, neskôr tu
začali pestovať kávu a cukrovú trstinu, ktorá v súčasnosti zaberá 2/3 rozlohy
poľnohospodárskej pôdy. Významný je export cukru, rumu a vanilky.
MAYOTTE
ŠTATÚT:ZÁVISLÉ ÚZEMIE (Juhovýchodná Afrika)
HLAVNÉ
MESTO: Dzaoudzi 8300 obyvateľov
ROZLOHA: 374 km2
POČET OBYVATEĽOV: 131
300 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 351 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
Skupina ostrovov, ktorá zostala vo francúzskych rukách, súčasť
Komorských ostrovov, pri severnom vyústení Mozambického prielivu. Pre
poľnohospodárstvo sú typickými plodinami vanilka, cukrová trstina, káva a kopra.
Významným exportným artiklom je aj olej zo stromu ylang-ylang (základná surovina
využívaná pri výrobe parfumov).
SAINT-PIERRE A MIQUELON
ŠTATÚT:
závislé územie (Severná Amerika)
HLAVNÉ MESTO: Saint-Pierre 5700 obyvateľov
ROZLOHA: 242 km2, z toho: Saint-Pierre 26 km2, Miquelon 110 km2, Langlade 91
km štvorc., menšie ostrovy 15 km štvorc.
POČET OBYVATEĽOV: 6600 (1996)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 27,3 obyv./km štvorc.
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
Skupina ôsmich ostrovov v severnej časti Atlantického oceána, 25 km od
južného pobrežia Newfoundlandu. Hlavným hospodárskym odvetvím je rybolov.
FRANCÚZSKA POLYNÉZIA
ŠTATÚT: zámorské územie (Oceánia)
HLAVNÉ MESTO: Papeete 23 600 obyvateľov
ROZLOHA: 4167 km štvorc., 5
súostroví so 120 ostrovmi, z nich: Tahiti 1042 km štvorc., Marquises 1274 km
štvorc.,
POČET OBYVATEĽOV: 224 000 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 54
obyv./km štvorc.
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština, tahitština
Ostrovy
roztrúsené v južnej časti Tichého oceánu si Francúzi podmanili v rokoch
1842-1881 Francúzska Polynézia získala v roku 1956 obmedzenú samosprávu.
Poľnohospodárstvo je zamerané na pokrytie vlastných potrieb, na vývoz smeruje
len kopra a vanilka.
NOVÁ KALEDÓNIA
ŠTATÚT: zámorské územie
(Oceánia)
HLAVNÉ MESTO: Nouméa 65 100 obyvateľov
ROZLOHA: 19 103 km
štvorc., z toho: Nová Kaledónia 16 750 km štvorc., ostrovy Loyauté 1981 km
štvorc., menšie ostrovy 372 km štvorc.
POČET OBYVATEĽOV: 202 000 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 11 obyv./km štvorc.
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
Nová Kaledónia leží v juhozápadnej časti Tichého oceána, zhruba 1500 km
od pobrežia Austrálie. jej hospodársky význam je daný ťažbou niklových a
kobaltových rúd a ich spracovaním.
WALLIS A FUTUNA
ŠTATÚT:
zámorské územie (Oceánia)
HLAVNÉ MESTO: Matâ ’Utu 800 obyvateľov
ROZLOHA: 274 km štvorc., z toho: Uvéa 60 km štvorc., Wallis 99 km štvorc.,
Futuna 64 km štvorc., Alofi 51 km štvorc.
POČET OBYVATEĽOV: 15 000 (1998)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 54,7 obyv./km štvorc.
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
Dve skupiny ostrovov sopečného pôvodu, ktoré sa rozkladajú medzi Samoou
a Fidži. Poľnohospodárstvo, ktoré sa zameriava na pestovanie jamov, kokosových
orechov a banánov, nedokáže zabezpečiť ani sebestačnosť pre vlastných
obyvateľov. Značná je migrácia obyvateľstva najmä na Novú Kaledóniu a územie
Vanuatu.
FRANCÚZSKE JUŽNÉ ÚZEMIA
ŠTATÚT: zámorské územie (Južný
Indický oceán)
HLAVNÉ MESTO: Port-aux-Francais (210 obyvateľov) výskumná
stanica
ROZLOHA: 7822 km štvorc., z toho: Amsterdam 85 km štvorc., St. Paul
7 km, Crozetove ostrovy 515 km štvorc., Kergueleny 7215 km štvorc.
POČET
OBYVATEĽOV: 210 (1996)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 0,02 obyv./km štvorc.
ÚRADNÝ
JAZYK: francúzština
Pracujú tu viaceré výskumné stanice.
MONAKO
MONACKÉ KNIEŽATSTVO
ŠTÁTNE ZRIADENIE: kniežatstvo
Administratívne usporiadanie: 4 štvrte
ROZLOHA: 1,95 km štvorc.
POČET OBYVATEĽOV: 32 000 (1996)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 16 410 obyv./km
štvorc.
HLAVNÉ MESTO: Monaco-Ville 1200 obyvateľov
Iné významnejšie
sídla: Monte Carlo 13 200 obyv., La Condamine 12 700 obyv.
Najvyšší bod: 140
m
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
MENA: francúzsky frank (1 frank = 100
centimov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 19. november
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE:
Francúzi (15 %), Taliani (17 %), Monačania (17 %), iné (51 %)
NÁBOŽENSTVO:
katolícke (87 %), iné (13 %)
URBANIZÁCIA: 100 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA:
muži 72 rokov, ženy 80 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 6 ‰
ANALFABETI: menej
ako 1 %
NEZAMESTNANOSŤ: 0%
Podiel na tvorbe HDP: priemysel 13%, služby
87%
HDP: 9635 USD/obyv.
Monako, ktoré leží na brehu Stredozemného
mora vzniklo spojením troch miest (Monaco, La Condamine, Monte Carlo).
Nezávislosť tohto kniežatstva, ktoré má colnú úniu s Francúzskom je medzinárodne
uznávaná už od roku 1861. Hlavným zdrojom príjmov je cestovný ruch (hotely a
pláže na Riviére) a množstvo kasín v Monte Carlo. Natrvalo sa tu usadilo aj
mnoho cudzincov, ktorým vyhovujú tunajšie priaznivé daňové zákony.