PEDAGOGIKA VOĽNÉHO ČASU Pedagogika voľného času Voľný čas - rozumieme sféru, kde je najväčšia možnosť voľby. Táto voľba sa prejavuje v tom, že si môžeme čo, kde a ako budeme robiť. - voľný čas je súhrn činností, ktoré jedinec vykonáva aby si odpočinul, aby rozvinul svoje poznatky po skončení svojich profesijných, spoločenských a rodinných povinností - do voľného času nepatria tieto činnosti: Ø čas na plnenie biologických potrieb (hygiena, jedlo, spánok ...) Ø iné činnosti nevyhnutne potrebné na vykonávanie profesijných alebo spoločenských povinností (cesta do práce, do školy...) Funkcie voľného času: ð regeneračná ð sebarealizačná ð preventívna (prevencia proti stresu) Úlohy voľného času: Ÿ výchovno-vzdelávacia Ÿ zdravotná Ÿ rekreačná Ÿ sociálna ( kontakt s ostatnými) Ÿ ekonomická ( produkty voľného času spôsobujú šetrenie v rozpočte rodiny) Pedagogika voľného času - je to pedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá 3 základnými okruhmi: 1) výchovou mimo vyučovania, 2) problémom mimoškolských činností, 3) školskými aktivitami mimo vyučovania. - zaoberá sa výchovou mimo vyučovania. Cieľom pedagogiky voľného času - je pedagogické ovplyvňovanie voľného času detí - voľný čas detí je špecifický, je dozorovaný (prevažný čas trávia deti v spoločnosti dospelých, ktorí im voľný čas menežujú). Výchova mimo vyučovania: - je časťou voľného času, - je to inštitucionalizovaný a organizovaný voľný čas, - prebieha mimo povinného vyučovania, - prebieha mimo bezprostredný vplyv rodiny, - uskutočňuje sa v inštitúciách. Funkcie výchovy mimo vyučovania:¶ výchovná funkcia ¶ zdravotná funkcia ¶ sociálna funkcia ¶ preventívna funkcia Výchovné a vzdelávacie činnosti v dobe mimo vyučovania: 1) odpočinkové: sú to rôzne kľudné, pohybovo-psychicky nenáročné aktivity ( relaxačné cvičenie, spoločenské hry, počúvanie hudby, pozeranie TV, individuálna a záujmová činnosť). Hlavným cieľom týchto aktivít je ukludnenie organizmu. 2) rekreačné: sú zamerané na aktívny oddych, športovanie, aktívne pohybové hry, sezónne hry a zábava (v zime stavanie snehuliakov a v lete plávanie). 3) záujmové: vychádzajú z individuálnych záujmov každého dieťaťa. Závisí od inštitúcie akou formou sú tieto záujmy realizované. 4) verejne – prospešné: cieľom týchto aktivít je podpora sociálneho cítenia detí, ich orientácia na prosociálnosť, empatiu a kongruenciu (regulácia nevhodného správania). 5) sebaoslužné: sú zamerané na upevňovanie zručností a návykov, týkajúcich sa individuálne každého dieťaťa. 6) príprava na vyučovanie: pomoc na vyučovanie (domáce úlohy, vysvetľovanie nepochopenej látky počas vyučovania). Ciele, metódy, formy a prostriedky voľného času Cieľ: dominantným cieľom je ovplyvňovanie v 3 základných pedagogických dimenziách: 1) kognitívna 2) senzomotorická 3) empatická Cieľom je: - kultivácia a rozvoj slobodnej, integrovanej osobnosti schopnej vlastnej kultivácie, sebavýchovy, sebavzdelávania a harmonického sebarozvoja. - premena biologickej osobnosti na sociálnu, - získavanie nových zručností, - skvalitnenie vnímania a myslenia, - skvalitnenie hodnotenia (najvýraznejší aspekt výchovy). Zásady efektívneho voľného času: Ø pravdivosť podania Ø znalosť reality spoločenského života Ø previazanosť a aplikovateľnosť cieľov Ø utváranie vlastného obrazu sveta Metódy realizácie jednotlivých aktivít: 1) odpočinkové aktivity: ®voľný rozhovor (nie o škole) ® individuálne práce (kreslenie, stavebnice, čítanie, počúvanie hudby...) ® relaxačné techniky ® autogénny tréning (techniky si jedinec realizuje sám) 2) rekreačné aktivity: Ø športové hry Ø turistika Ø manuálne práce 3) záujmové aktivity: špecifické metódy podľa jednotlivých záujmových oblastí, 4) sebaobslužné aktivity: ³ pestovanie návykov ³ fixácia zručností ³ rozhovor ³ demonštrácia (praktické ukážky) ³ vysvetľovanie 5) verejno-prospešné aktivity: ¶ motivujúci rozhovor ¶ experienciálna metóda (jedinec stáva sa stáva aktívnym účastníkom) ¶ demonštrácia (praktické ukážky) 6) príprava na vyučovanie: w didaktické hry (sú zamerané na upevňovanie vedomostí) w vypracovanie úloh w praktická aplikácia Formy výchovy vo voľnom čase Forma: je organizačná jednotka, ktorá časovo rámcuje nejakú činnosť. Ø prechádzka (pozorovanie): trvá z pravidla 1-3 hodiny a jej cieľom je pozorovanie nejakej činnosti alebo predmetu mimo školy, Ø exkurzia (náučný charakter): je celodenná aktivita, ktorá sa realizuje mimo bydliska, má náučný charakter, Ø výlet: je to celodenná aktivita mimo bydliska bez náučného charakteru (návšteva v ZOO), Ø práce vonku: sú to manuálne práce zamerané na získavanie určitého produktu, ktoré sa celé alebo ich časť realizujú v exteriéry. Ø individuálne práce: samostatná činnosť každého jedinca, môžu ale nemusia mať spoločný cieľ. Prostriedky výchovy mimo vyučovania 1) materiálne: ð architektúra budov a ich vnútorné vybavenie ð literatúra (beletria, atlasy ...) ð vybavenie pre tvorivú a záujmovú činnosť ð hračky a pomôcky primerané veku. 2) nemateriálne: à vedomosti pedagóga a detí à schopnosti pedagóga a detí à zručnosti pedagóga a detí à iné predpoklady pedagóga a detí. Nové formy a metódy práce s deťmi 1) Animácia: je výchovná metóda založená na nedirektívnych postupoch povzbudzovania. Forma: animačná skupina (animátor + maximálne 15 detí), Úloha animačnej skupiny: Ÿ umožňuje jedincovi, aby objavil sám seba (sebareflexia) Ÿ zapojenie jednotlivca do života skupiny a širšej spoločnosti (socializácia) Ÿ podieľanie sa jednotlivcov na realizácii skupinových cieľov (každí jeden účastník sa zúčastňuje na realizácii cieľov) Ÿ prežívanie vzťahov ostatnými ľuďmi pri rešpektovaní ich osobnosti (asertivita a empatia) Ÿ pomoc s nájdením si vlastného miesta vo svete (sebaidentifikácia). 2) Výchova zážitkom (experienciálna metóda): - opiera sa o intenzívne prežívanie a skúsenosti získané aktívnou účasťou v programe aktivít, - realizujú sa obyčajne vo vonkajšom prostredí, - je zameraná na rozvoj sebavnímania, sociálnych vzťahov a vzťahov k prostrediu, - forma závisí od cieľa. 3) Sociálni asistenti (streetwork): - je to forma terénnej sociálnej práce, - vyhľadávanie mladých ľudí v prostrediach, ktoré sú pre nich prirodzené s ponukou racionálneho využívania voľného času, - programy „peer to peer“ (rovný k rovnému): sú to rovesníci, ktorí sú špeciálne vyškolení, pracujú s vekovo primeranými skupinami, - riziko neúspechu práce: náročnosť na psychiku. Nové prístupy v pedagogike voľného času 1) Dôraz na vzťahy medzi pedagógom a žiakmi: vzťahy sú nedirektívne a rovnocenné, 2) Aktivity vznikajú ako spontánne iniciatívy: deti navrhujú obsah a cieľ aktivity, 3) Zameranie na špecifické cieľové skupiny: zameriavajú sa na deti, ktoré potrebujú špeciálnu pedagogickú starostlivosť, 4) Spojenie sa do strategických spojenectiev: aktivity sa sústreďujú len na niektoré funkcie, preto sa musia navzájom doplňovať, 5) Medzigeneračnosť aktivít: zúčastňujú sa rodičia alebo príbuzní. 6) Práca dobrovoľníkov, 7) Odborná zraniteľnosť, 8) Reakcie na procesy zmeny (adaptabilita pedagógov a žiakov) Zariadenia výchovy mimo vyučovania 1) školské družiny: pracujú na 1. stupni ZŠ, orientujú sa na sociálnu starostlivosť a bezpečnosť v dobe keď sú rodičia v zamestnaní. Obsahom sú rekreačné, odpočinkové aktivity, príprava na vyučovanie a orientácia na pohyb. 2) školský klub: pracuje s deťmi stredného školského veku (10-14 rokov, 2. stupeň ZŠ), pracuje na princípe dobrovoľnosti, dieťa si samo vyberá či tam bude chodiť alebo nie, vychádza zo záujmov detí, vychádza z toho, že deti sú už viac samostatné. 3) strediská pre voľný čas ( domy alebo centrá voľného času): sú zamerané na realizáciu špecifických záujmov, sú realizované pod odborným dohľadom, organizujú 2 typy aktivít: a) pravidelnú záujmovú činnosť (krúžky) b) príležitostné akcie (súťažné dni, tábory, výlety, ....) - špecifikom centra voľného času je fakt, že týchto aktivít sa môžu zúčastňovať aj rodičia. 4) domovy mládeže: sú to stredoškolské internáty, zaisťujú žiakom stredných škôl, ktorí vzhľadom na vzdialenosť od miesta trvalého pobytu, nemôžu denne dochádzať domov, zabezpečiť ubytovanie, stravu a odbornú výchovnú starostlivosť. 5) detské domovy: sú primárne zariadenia ústavnej výchovy, majú špecifické postavenie, je snaha aby bol voľný čas využívaný ako v rodinách. 6) špecifické zariadenia: a) umelecké školy b) jazykové školy c) mimovládne organizácie(občianske združenia, športové kluby) d) cirkvi a náboženské spoločnosti Osobnosť pedagóga voľného času - zaoberá sa Pedeutológia – zaoberá sa pedagogickými pracovníkmi - výraznú úlohu má autorita: 1) pedagogická autorita: je to autorita k objektom (pedagóg-žiak) 2) spoločenská autorita: pedagóg verzus okolie(kolektív, rodiny detí) Požiadavky sa líšia v závislosti od: - zamerania výchovnej práce, - inštitúcia, v ktorej pedagóg pracuje, - veku dieťaťa. Psychické vlastnosti pedagóga voľného času. 1) temperamentové: zdatnosť, stabilita, tolerancia, spôsobilosť, 2) emocionálne: láska a úcta, zanietenie pre povolanie, 3) volné: asertivita, sebadôvera, túžba po sebavzdelávaní, 4) intelektuálne: mentálna potencia, všetky typy schopností: intuitívnosť, komunikatívnosť... 5) charakterové: empatické, sociálne vlastnosti. file downloaded from nechodimnapprednasky.sk!