STAV ŽP Spracované podľa http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/sprava99/index.html Všeobecne - ŽP podmieňuje existenciu organizmov na Zemi - aj človeka, - Človek môže pôsobiť kladne aj záporne, - V súčasnosti vidíme výkyvy počasia - sucho, záplavy. SR 1. Možno konštatovať pozitívny posun v zlepšovaní ŽP, pokračuje trend poklesu väčšiny vypúšťaných znečisťujúcich látok do ovzdušia aj do vôd, 2. Nemožno sa uspokojiť hlavne s kvalitou povrchových vôd - je veľmi vysoký podiel profilov s veľmi silne znečistenou vodou. OVZDUŠIE Medzinárodné dokumenty - Dohovor EHK (Európskej hospodárskej komisie) OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov - 1979 Ženeva, pristúpenie ČSSR v r. 1983, 1. Protokol o znížení emisií síry - Oslo 1994 - redukcia emisií SO2 o 60% do r. 2000, o 65% do r. 2005, o 72% do r. 2010 v porovnaní s r. 1980, 2. Protokol o znížení emisií oxidov dusíka - Sofia 1988 - stabilizácia emisií NOx do r. 1994 na úrovni r. 1987, 3. Protokol o znížení emisií prchavých organických látok (VOC) - Ženeva 1991, pristúpenie SR v r. 1999 - redukcia emisii VOC do r. 1999 o 30% v porovnaní s r. 1990, 4. Protokol o ťažkých kovoch - Aarhus, 1998, 5. Protokol o perzistentných organických látkach (POP'S) - Aarhus, 1998, 6. Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu - Goeteborg , 1999 - redukcia emisií SO2 do r. 2010 o 80%, NO2 o 42%, NH3 o 37%, VOC o 6% v porovnaní s r. 1990. - Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (New York 1992) - Kjótsky protokol 1997 - redukcia emisií skleníkových plynov do r. 2008-2012 o 8% oproti r. 1990 (pre krajiny Európy). Bilancia emisií základných znečisťujúcich látok v SR Register emisií a zdrojov znečistenia ovzdušia - REZZO Vývoj emisií (tisíc ton) SO2 1989: 569 1994: 239 1999: 172 NOx 227 173 121 TZL 321 91 61 CO 491 411 317 Tabuľka č. 3: Vývoj emisií základných znečisťujúcich látok (tis. ton) Zneč. látka 1989 1991 1993 1995 1997 1999 SO2 569,02 441,89 325,29 238,77 201,62 172,49 NOx 226,62 211,98 183,26 181,32 124,20 120,81 TZL 320,99 229,60 146,59 92,772 62,986 61,375 CO 491,02 439,11 408,40 400,81 335,94 316,81 REZZO1 SO2 85% NOx 54% CO 39% TZL 57% REZZO4 NOx 38% CO 46% TZL 5% - mobilné zdroje REZZO3 CO 12% TZL 23% REZZO2 TZL 15% Tabuľka č. 4: Celkové emisie základných znečisťujúcich látok (1999) Kategórie zdrojov SO2 NOx CO TZL tis. t % tis. t % tis. t % tis. t % REZZO 1 147,11 85,3 65,436 54,1 122,146 38,6 34,813 56,7 REZZO 2 10,577 6,1 3,960 3,3 12,037 3,8 9,478 15,4 REZZO 3 12,087 7,0 5,177 4,3 38,029 12,0 14,166 23,1 REZZO 4 2,724 1,6 46,238 38,3 144,598 15,6 2,918 4,8 Spolu 172,49 100 120,811 100 316,813 100 61,375 100 Podniky - tab. č. 5 - TZL: VSŽ 46%, EVO 25%, Slovnaft 3%, ENO 3%, prvých 20 znečisťovateľov celkom 88% z REZZO1, - SO2: ENO 30%, EVO 15%, Slovnaft 14%, VSŽ 9%, Chemko 6%, Želba 3%, prvých 20 znečisťovateľov celkom 92% z REZZO1, - NOx: EVO 25%, VSŽ 18%, ENO 8%, Slovnaft 7%, SPP Veľké Kapušany 3%, prvých 20 znečisťovateľov celkom 82% z REZZO1, - CO: VSŽ 69%, Slovalco 7%, CEMMAC 3%, Chemko 2%, Dolvap Varín 2%, prvých 20 znečisťovateľov celkom 93% z REZZO1. Bilancia skleníkových plynov - CO2: 1990: 62 mil. t, 1994: 45 mil. t, 1998 45 mil. t, - CH4: 364 tis. t, 280 tis. t, 270 tis. t, - N20: 19,9 tis. t, 12,6 tis. t, 10,8 tis. t. Tabuľka č. 6: Bilancia emisií skleníkových plynov Emisie 1990 1992 1994 1996 1998 CO2(mil. t) 62 50 45 47 45 CH4(tis. t) 364 304 280 298 270 N2O (tis. t) 19,9 14,9 12,6 11,0 10,8 - Bilancia emisií prchavých organických látok - VOC: podieľajú sa na vytváraní letného smogu, hlavný podiel (32%) má doprava. - Bilancia emisií ťažkých kovov: od r. 1990 výrazne poklesli, s výnimkou Cd Sledované kovy: Pb, As, Cd, Cr, Cu, Hg, Ni, Se, Zn, Sn, Mn Veľký pokles u Pb - vďaka náhrade olovnatého benzínu bezolovnatým. Imisná situácia - Limity ako http://www.tuke.sk/meszaros/ekologia/stav.htm, navyše pre Cd 0,01 mikrogram/m3, Atmosferické zrážky - pH neutrál je 5,65 - ak je nižšia hodnota ide o kyslé dažde, mesačné priemery sa pohybovali v intervale 4,5 - 6,1, čo je zlepšenie oproti r. 1996, Troposferický ozón - IH8k je 110 mikrogram/m3, odporúčaný 1hodinový limit je 150-200 mikrogram/m3. Ročné priemery v mestských a priemyselných polohách 34-59 mikrogram/m3 - je to približne na úrovni r. 1996, V Starej Lesnej namerali koncentráciu 65 a na Chopku až 90 mikrogram/m3 - je najvyššia nameraná hodnota v SR, viac ako v r. 1996 (Chopok - 86 mikrogram/m3). Diaľkové šírenie látok znečisťujúcich ovzdušie - r. 1998 bol prvý, keď export síry bol mierne nižší ako import! - Export dusíka je stále väčší ako import. VODA Hlavným cieľom je zníženie znečistenia vodných tokov v IV. A V. triede kvality. 1. Povrchová voda - 176 základných a 3 zvláštnych miest odberov, Bola novelizovaná norma STN 75 7221 (1999) došlo k prekategorizovaniu ukazovateľov, preto nemožno vyjadriť trend. A - ukazovateľ kyslíkového režimu, B - základné fyzikálno-chemické ukazovatele, C - nutrienty, D - biologické ukazovatele, E - mikrobiologické ukazovatele, F - mikropolutanty, H - ukazovatele rádioaktivity. Povrchové vody sú podľa kvality vody zaraďované do I. triedy (veľmi čistá voda) až do V. triedy kvality (veľmi silne znečistená voda) - viď aj http://www.tuke.sk/meszaros/ekologia/stav.htm. V I. triede nie je žiaden povrchový tok, "vďaka" mikrobiologickým ukazovateľom. Trieda kvality Rok A B C D E F % % % % % % I. 1999 6,3 4,6 0,5 0,5 0,0 4,1 II. 1999 38,0 36,4 34,7 18,2 1,1 10,8 III. 1999 39,8 40,9 37,5 67,0 13,6 27,0 IV. 1999 9,6 13,0 15,9 9,7 37,0 40,5 V. 1999 6,3 5,1 11,4 4,6 48,3 17,6 Spolu 1999 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 V r 1999 bolo vypustených 1 104 621 tisíc m3 odpadových vôd, je to pokles o 33 266 tisíc m3, došlo aj k poklesu ich znečistenia. Priemerná spotreba vody na 1 obyvateľa SR na deň sa znížila zo 183 litrov v r. 1991 na 118 litrov v r. 1999 (1995: 140 l). Počet čistiarní odpadových vôd 341. HORNINY Geotermálna energia - 64 geotermálnych vrtov s celkovým využiteľným tepelným výkonom 6 396, 5 MW. PÔDA - ohrozenosť hlavne vodnou a veternou eróziou - pozri mapy 11, 12. Úhrnné hodnoty druhov pozemkov (stav k 31.12.1999) Druh pozemku rozloha (ha) % výmery Poľnohospodárska pôda 2 442 230 49,8 Lesné pozemky 2 000 089 40,8 Vodné plochy 93 209 1,9 Zastavané plochy 218 428 4,4 Ostatné plochy 149 625 3,1 Celková výmera pôdy 4 903 581 100,0 K vstupu cudzorodých látok (kontaminácia) do pôd v našich podmienkach prispievajú najmä energetické, priemyselné a dopravné emisie, agrochemikálie, odpady reprezentované kalmi z čistiarní odpadových vôd, rôznymi priemyselnými odpadmi, závlahové vody. Zastúpenie kategórií kontaminácie pôd SR: Nie je výrazná zmena oproti 1993: 69,5 % nekontaminované, 28,7% rizikové pôdy, 1,4% kontaminované a 0,4% silne kontaminované. (viď http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/sprava99/index1.htm mapa č.10) RASTLINSTVO, ŽIVOĆÍŠSTVO - ochrana biodiverzity - pestrosť druhov, - chránené rastliny: 779 druhov, počet ohrozených je celkom 682, z toho 344 - kriticky ohrozených, 269 - veľmi ohrozených a 69 - ohrozených, - chránené živočíchy: 749 druhov, v poradí kriticky ohrozené/veľmi ohrozené/ohrozené: cicavce: 13/20/24, vtáky: 39/57/218, plazy: 3/6/3, obojživelníky: 3/12/3, ryby: 12/8/1. ZELEŇ V MESTÁCH Mapa č. 15 - najmenej v košickom kraji - do 14 m2 na obyvateľa. ENVIRONMENTÁLNA REGIONALIZÁCIA - viď aj http://www.tuke.sk/meszaros/ekologia/stav.htm Tabuľka č. 87: Základné parametre environmentálnej regionalizácie SR podľa rozlohy a počtu obyvateľov k 31.12.1998 Stupeň Úroveň životného prostredia Obyvateľstvo Rozloha počet % km2 % I. prostredie vysokej úrovne 655 400 12,20 15 413,50 31,50 II. prostredie vyhovujúce 1 462 300 27,10 19 858,00 40,50 III. prostredie mierne narušené 967 300 18,00 7 867,00 16,00 IV. prostredie narušené 989 100 18,20 3 276,50 6,70 V. prostredie silne narušené 1 318 800 24,50 2 619,00 5,30 SR spolu 5 392 900 100,00 49 034,00 100,00 V narušených a silne narušených oblastiach sa nachádza 12% rozlohy a 43% obyvateľstva SR. Ohrozené oblasti - viď aj http://www.tuke.sk/meszaros/ekologia/stav.htm 3 najväčšie zdroje znečistenia v košickej oblasti: VSŽ, Tepláreň Košice a Spaľovňa. Výraznejší pokles emisií TZL o 34,1 t, SO2 o 538 t, NOx o 437,9 t zaznamenali v SE, a.s, Tepelná energetika, o.z. Košice v dôsledku zníženia spotreby uhlia a účinnej denitrifikácii pri spaľovaní zemného plynu - viď tabuľka 111. Hornád je silne zaťažený splaškovými a priemyselnými odpadovými vodami. Množstvo koliformných baktérií zaraďuje tok do V. triedy čistoty v skupine mikrobiologických ukazovateľov. Koncentrácie zinku spôsobujú zaradenie do IV. triedy čistoty v skupine mikropolutantov. Vo všetkých miestach odberov obsahy Fe a Mn zaraďujú tok do III. Triedy čistoty. Na pôdach v imisnom areáli VSŽ, a.s., Košice sa prejavuje acidifikácia pôdneho fondu. Poľnohospodárske pôdy okresov Košice I a III patria medzi pôdy silno ohrozované vodnou eróziou. Tabuľka č. 111 : Najvýznamnejšie zdroje znečistenia ovzdušia v Košickej ohrozenej oblasti podľa emisií základných znečisťujúcich látok v rokoch 1998 a 1999 (t.rok-1) Zdroje TZL SO2 NOx CO znečistenia 1999 1999 1999 1999 VSŽ, a.s., Košice 16 185,8 13 798,7 11 816,4 84 804,2 SE, a.s., Tepelná energetika, o.z., Košice 77,2 1 199,5 1 380,9 152,6 Ekothermal 99, spol. s r.o., Košice (Spaľovňa) 9,0 63,2 102,0 43,3 Spaľovňa nevyhovuje legislatíve na ochranu ovzdušia. Problémy so zneškodňovaním komunálneho odpadu z dôvodu absencie vyhovujúcich skládok. Tabuľka č. 114: Najvýznamnejšie zdroje znečistenia ovzdušia v Strednozemplínskej ohrozenej oblasti podľa emisií základných znečisťujúcich látok v rokoch 1998 a 1999 (t.rok-1) Zdroje TZL SO2 NOx CO znečistenia 1999 1999 1999 1999 SE, a.s., Elektrárne Vojany (EVO) 8 865,6 22 140,9 16 622,3 650,0 Chemko, a.s., Strážske 396,4 9 092,9 1 286,4 2 986,1 Bukocel, a.s., Hencovce 365,9 2 908,2 731,7 344,9 Chemes, a.s., Humenné 131,8 1 381,1 876,0 215,5 SPP, š.p., Bratislava, Slovtransgaz závod Veľké Kapušany - 0,4 1 735,6 439,0 Tabuľka č. 108: Najvýznamnejšie zdroje znečistenia ovzdušia v Strednogemerskej ohrozenej oblasti podľa emisií základných znečisťujúcich látok v rokoch 1998 a 1999 (t.rok-1) Zdroje TZL SO2 NOx CO znečistenia 1999 1999 1999 1999 Slovmag, a.s., Lubeník 86,8 146,7 313,9 1 011,2 SMZ, a.s., Jelšava 183,2 34,2 289,0 114,1 Želba, a.s., Spišská Nová Ves, o.z., Siderit Nižná Slaná 116,3 4 374,2 195,9 557,6 Slovenské lúčobné závody Chémia, a.s., Hnúšťa 31,3 0,1 9,7 3,8 Tabuľka č. 105: Najvýznamnejšie zdroje znečistenia ovzdušia v Strednospišskej ohrozenej oblasti podľa emisií základných znečisťujúcich látok v rokoch 1998 a 1999 (t.rok-1) Zdroje TZL SO2 NOx CO znečistenia 1999 1999 1999 1999 Kovohuty, a.s., Krompachy 20,6 682,2 16,3 0,9 Finiš, a.s., Spišská Nová Ves 115,6 174,8 21,5 43,4 Želba, a.s., Spišská Nová Ves, o.z., Rudňany 1,6 0,3 0,9 0,3 VPLYV HOSPODÁRSKYCH ODVETVÍ NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Tabuľka č. 117: Hrubý domáci produkt podľa vybraných odvetví Podiel na HDP (%) 1993 1995 1997 1999 HDP celkom, z toho: 100 100 100 100 poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo 6,6 5,6 4,8 4,1 priemysel 36,8 28,6 28,2 26,4 stavebníctvo 6,7 4,6 5,3 5,2 trhové služby 28,0 41,0 43,4 42,1 ostatné 21,9 20,2 18,3 22,2 ENERGETIKA Iba 11% PEZ je domácich, 89% je dovoz - prakticky celé množstvo ropy, zemného plynu a uránu z Ruska (asi 65%), hnedé uhlie z ČR (asi 25%). Energetická náročnosť, vyjadrená ako podiel prvotných energetických zdrojov k hrubému domácemu produktu (PEZ/HDP) má od vzniku SR klesajúcu tendenciu (z 1,59 v roku 1993 na 1,13 PJ/mld Sk v roku 1998). Tabuľka č. 131: Inštalované výkony elektrárni podľa druhu v SR (MW) Ukazovateľ 1995 1996 1998 1999 SR SE SR SE SR SE SR SE Jadrové elektrárne 1 760,00 1 760,00 1 760,00 1 760,00 2 200,00 2 200,00 2 200,00 2 200,00 Tepelné elektrárne 2 981,14 1 989,14 2 995,31 2 017,80 2 385,00 1 963,00 3 132,68 1 963,40 Prietokové vodné elektrárne 1 640,27 1 633,66 1 640,27 1 633,66 1 534,00 1 455,00 1 505,46 1 479,04 Prečerpávacie vodné elektrárne 735,16 735,16 735,16 735,16 938,00 938,00 914,16 914,16 Spolu 7 116,57 6 118,62 7 130,74 6 146,62 7 057,00 6 556,00 7 752,30 6 556,60 Tabuľka č. 132: Obstaraná elektrická energia v energetickej sústave SR v rokoch 1996 - 1999 1996 (GWh) % z obstaranej elektrickej energie 1998 (GWh) % z obstaranej elektrickej energie 1999 (GWh) % z obstaranej elektrickej energie Jadrové elektrárne 11 261 28,99 11 394 40,31 13 117 47,10 Tepelné elektrárne 6 862 23,76 7 336 25,95 7 119 25,56 Vodné elektrárne 4 478 15,5 4 631 16,38 4 857 17,44 Závodné elektrárne - spolu výroba: 2 689 9,31 2 656 9,40 2 800 10,05 Spolu výroba 25 290 87,56 26 017 92,04 27 893 100,15 Zahraničie (saldo) 3 592 12,44 2 251 7,96 - 43 - 0,15 Suma spotreby 28 882 100,00 28 268 100,00 27 850 100,00 Konečná spotreba elektrickej energie vo vybraných sektoroch hospodárskej činnosti v roku 1998 : Priemysel 55%, obyvateľstvo 21%, nevýrobná sféra 17%, doprava 4%, poľnohospodárstvo 3%. Spotreba elektrickej energie v domácnostiach na jedného obyvateľa SR je nad 1000 kWh za rok. LESY Lesný pôdny fond v Slovenskej republike predstavuje 40,6 % (1 991 557 ha) z celkovej výmery štátu, čím sa Slovenská republika zaraďuje medzi európske krajiny s najvyššou lesnatosťou. V prepočte na počet obyvateľov to predstavuje 3,7 km2 na 1 000 obyvateľov. Pri hodnotení druhového zloženia lesov možno z ekologického hľadiska konštatovať priaznivý podiel listnatých drevín (57,9 %) oproti ihličnatým drevinám (42,1 %). Z celkového počtu 4 264 stromov v roku 1999 bolo 27,8 % stromov hodnotených ako poškodené, t.j. mali defoliáciu väčšiu ako 25 % (stupeň defoliáciu 2 – 4). Situácia je horšia u ihličnatých stromov, kde je poškodených 40,2 %, pri listnatých 19,3 % stromov. Zdravotný stav listnatých lesov SR je stabilizovaný. Štatisticky je preukázaný i trend zlepšovania. Tabuľka č. 143: Výsledky monitoringu zdravotného stavu lesov SR za roky 1987 - 1999 Rok Dreviny Zastúpenie stromov v stupňoch poškodenia v % 0 1 2 3 4 1-4 2-4 3-4 1989 ihličnaté listnaté spolu 9 20 15 32 38 36 49 37 42 9 4 6 1 1 1 91 80 85 59 42 49 10 5 7 1994 ihličnaté listnaté spolu 8 20 15 41 45 43 44 31 36 5 4 5 2 1 1 92 80 85 51 36 42 7 5 6 1999 ihličnaté listnaté spolu 15 22 19 45 59 53 36 18 26 3 1 1 1 0 1 85 78 81 40 19 28 4 1 2 Slovný popis stupňov poškodenia hodnotených stromov : 0 - odlistenie stromov v rozsahu 0 - 10 % bez defoliácie ( stromy zdravé) 1 - odlistenie stromov v rozsahu 11 - 25 % slabo defoliované (stromy slabo poškodené) 2 - odlistenie stromov v rozsahu 26 - 60 % stredne defoliované (stromy stredne poškodené) 3 - odlistenie stromov v rozsahu 61 - 99 % silne defoliované (stromy silno poškodené) 4 - odlistenie stromov v rozsahu 100 % odumierajúce a mŕtve DOPRAVA Na celkovej produkcii emisií z dopravy má hlavný podiel cestná doprava. Podiel ostatných druhov dopravy je pri jednotlivých znečisťujúcich látkach veľmi malý. Individuálna osobná doprava má ťažiskový podiel na emisiách z cestnej dopravy a u jednotlivých znečisťujúcich látok je tento podiel nasledovný (rok 1998): CO – 89,3 %, CO2 – 52,6 %, NOX – 45,3 %, VOC – 83,1 %, SO2 – 19,5 %, tuhé znečisťujúce látky (TZL) – 17,8 % a nákladná doprava s nasledovným podielom: CO – 9,5 %, CO2 – 38,2 %, NOX – 39,6 %, VOC – 15,2 %, SO2 – 64,3 %, tuhé znečisťujúce látky (TZL) – 71,8 %. ZDRAVIE Stredná dĺžka života pri narodení (nádej na dožitie) dosiahla v roku 1999 u mužov hodnotu 68,95 a u žien 77,03 roka, čo predstavuje v porovnaní s rokom 1998 jej mierny nárast u mužov a vyšší u žien . V porovnaní s vyspelými krajinami, najmä s priemerom Európskej únie patrí Slovenská republika medzi krajiny s nižšími hodnotami. Za krajinami ako Švédsko, Francúzsko , Švajčiarsko a Grécko zaostávajú naši muži a ženy stále zhruba o 5 – 6 rokov. Medzi okresy s najvyššou úmrtnosťou patria Krupina (14,6 promile), Sobrance (14,3 promile), Bratislava I ( 14,1) a Turčianske Teplice (13,9 promile). Na Slovensku je stále nepriaznivá úroveň úmrtnosti, najmä u mužov v stredných vekových kategóriách (35 – 54 ročných), keď v porovnaní s úmrtnosťou žien v rovnakom veku je 2,6 – 3,2 krát vyššia. Najvyššia úmrtnosť obyvateľstva je dlhodobo na choroby obehovej sústavy, keď v roku 1999 zomrelo na túto príčinu 28,7 tisíc osôb, tj. 54,7% z celkového počtu zomretých . V porovnaní s rokom 1998 to však v absolútnom vyjadrení predstavuje pokles o 1,1 tisíc osôb. Najviac úmrtí pripadá na infarkt myokardu a na cievne ochorenia mozgu. Druhou najčastejšou príčinou úmrtí obyvateľstva sú nádory (22,8%) , pričom sa podiel týchto chorôb na úmrtiach oproti minulému roku mierne znížil. V roku 1999 zomrelo na uvedené choroby 11,9 tisíc osôb. Najčastejšími príčinami sú nádory priedušnice, priedušiek a pľúc, ako aj zhubný nádor žalúdka a hrubého čreva. Úmrtnosť na choroby dýchacej sústavy (5%), mierne narástla, keď v roku 1999 zomrelo na tento druh ochorenia 2,6 tisíc osôb, pričom hlavnými príčinami úmrtí sú chronické zápalové ochorenia pľúc, priedušiek a chrípka. V prípade úmrtí na choroby tráviacej sústavy (5%) sa počet úmrtí oproti roku 1998 mierne zvýšil, najčastejšími príčinami boli choroby pečene a pažeráka, ďalej žalúdka a dvanástorníka. RÁDIOAKTIVITA Najvýznamnejší zdroj ožiarenia obyvateľov predstavuje radón a produkty jeho rádioaktívnej premeny (cca 41,86 % z ročného efektívneho ekvivalentu ožiarenia). Tabuľka č. 170: Okresy s najvyššími priemernými hodnotami EOAR s odhadom priemernej celoročnej efektívnej dávky na obyvateľa z expozície radónu a jeho dcérskych produktov v pobytovom priestore v roku 1999 Okres EOAR [Bq.m-3] E [mSv] Rožňava KE-vidiek Sp. Nov.Ves Rim. Sobota St. Ľubovňa Veľký Krtíš Trebišov Nitra Komárno Levice 120 119 94 87 87 79 72 71 66 65 5,3 5,2 4,1 3,8 3,8 3,4 3,2 3,1 2,9 2,9 Mapa č. 20: Priemerná celoročná efektívna dávka na obyvateľa z inhalácie radónu a jeho dcérskych produktov v pobytových priestoroch v okresoch SR HLUK Podľa poznatkov zdravotníctva hluková hladina 65 dB(A) predstavuje hranicu, od ktorej začína byť negatívne ovplyvňovaný vegetatívny nervový systém. Prípustné hladiny hluku sú špecifikované vyhláškou MZ SSR č. 14/1977 Zb. pre rôzne prostredia (napr. pre pracovné prostredie, pre životné prostredie a pod.). . Tabuľka č. 173: Percentuálny podiel obyvateľstva SR zaťaženého hlukom z cestnej a železničnej dopravy podľa úrovne prekročenia ekvivalentných hladín hluku (LAeq) v dB(A) v roku 1999 Hladina hluku % obyvateľov zaťažených hlukom z cestnej dopravy % obyvateľov zaťažených hlukom zo železničnej dopravy  55 dB(A) 19,33 0,10  60 dB(A) 12,87 1,27  65 dB(A) 6,15 1,26  70 dB(A) 1,31 0,46  75 dB(A) 0,13 0,00 Mapa č. 21: Bodové zdroje uvoľňovania arzénu do ovzdušia a vôd v roku 1998 Mapa č. 22: Bodové zdroje uvoľňovania kyanidov do ovzdušia, vôd a vo forme odpadov v roku 1998 Cudzorodé látky v potravinovom reťazci Z hľadiska percentuálneho zastúpenia chemických prvkov na týždennom príjme do organizmu človeka vzhľadom k povolenému maximálnemu týždennému príjmu sa najrizikovejšou skupinou javia ťažké kovy. Hodnota percentuálneho podielu kadmia v dôsledku jeho prijatia človekom v potravinách na povolenom maximálnom týždennom príjme bola 15,88 %, u arzénu 6,75%. Týždenné príjmy olova dosiahli 8,18 % a ortuti 2,8% povoleného maximálneho týždenného príjmu. Závažným problémom z hľadiska kontaminácie a výskytu nevyhovujúcich vzoriek sú dusičnany. Percentuálny podiel dusičnanov na povolenom dennom príjme do organizmu človeka predstavoval 17,4 %, čo je zanedbateľné percento. Kontaminácia potravín spotrebiteľskej siete rezíduami pesticídov nedosahovala významný rozsah, nálezy sa pohybovali okolo medze stanovenia. V prípade sumy DDT bol vypočítaný percentuálny podiel na povolenom dennom príjme 0,5%. V prípade kongenérov polychlórovaných bifenylov ani jedna vzorka neprekročila stanovené limitné hodnoty. Obdobne to bolo aj v prípade mykotoxínov, farmakologicky aktívnych látok a syntetických farbív. Z hľadiska porovnania jednotlivých lokalít spotrebného koša hodnoty priemerných nálezov sledovaných parametrov dosahovali približne rovnaké hodnoty. Mierne vyššie boli zistené v lokalitách Kráľovský Chlmec a Krompachy. Vzorky s nadlimitným obsahom jednotlivých sledovaných parametrov bez ohľadu na komoditu boli zistené v prípade dusitanov (5,3%), dusičnanov (3,2%), ortuti (5,9%), kadmia (1,8%), chrómu (0,1%) a niklu (1,3%). Vzorky s nadlimitným obsahom PCB zistené neboli. Najviac nadlimitných vzoriek na obsah kadmia bolo v okrese Žiar nad Hronom, Žarnovica, Kežmarok, na obsah ortuti v okrese Spišská Nová Ves, na obsah olova v okrese Žiar nad Hronom a Žarnovica, na obsah arzénu sa vyskytovali ojedinele a to v Trnavskom, Banskobystrickom a Nitrianskom kraji, na chróm v okrese Spišská Nová Ves a v okrese Žiar nad Hronom, nadlimitné hodnoty niklu sa vyskytovali v Trnavskom, Prešovskom a Trenčianskom kraji len ojedinele. ODPADY Tabuľka č. 175: Bilancia odpadov za rok 1999 (mil. ton) Odpady Množstvo Ostatné 10,1 Zvláštne 9,5 v tom: komunálne 1,7 nebezpečné 1,3 Spolu 19,6 Tabuľka č. 177: Spôsob nakladania so zvláštnym a nebezpečným odpadom v roku 1999 (t) Spôsob nakladania so zvláštnym a nebezpečným odpadom Celkom Množstvo odpadov zvláštne bez nebezpečných nebezpečné Fyz.-chemický 1,40% 0,10% 9,80% Biologický 9,60% 5,50% 34,70% Spaľovanie 3,10% 2,40% 7,80% Skládkovanie 24,10% 25,70% 14,90% Využitie 58% 64,20% 21,00% Skladovanie 1,00% 0,10% 2,80% Spolu 9 503 626,10 8 138 223,40 1 365 402,70 Z údajov uvedených v tabuľke vyplýva, že z celkového množstva zvláštnych a nebezpečných odpadov sa využilo 58%. Najrozšírenejším spôsobom zneškodnenia je skládkovanie (24,1%) a spaľovanie (3,1%). Odpady z potravín a pochutín (skupina 11) sa najčastejšie upravujú biologicky (86,7%). Najviac odpadu v nadskupine 1 sa produkuje z chovu, zabíjania a spracovania zvierat (4,4mil. ton), z čoho sa 97,7% využíva najmä v poľnohospodárstve. Odpad z dreva sa najčastejšie spaľuje (54,8%). Odpady z celulózy, papiera a lepenky sa v prevažnej miere skládkujú. Z nadskupiny 3 sa využívajú najmä odpady s obsahom kovov (71,7%). Najzaužívanejším spôsobom zneškodnenia odpadov skupiny 31 a 39 je skládkovanie (48-76%). Do tejto skupiny patria aj tuhé zvyšky zo spaľovacích procesov. Odpad z biologickej úpravy odpadov sa v množstve 54% - 100% skládkuje. Po mechanickej úprave sa odpad v množstve približne 70% skladuje. Odpad zo spracovania ropy sa biologicky upravuje (61,2%). Odpadové oxidy, hydroxidy a soli sa prevažne skládkujú (70,4%) a v 11%-ách využívajú. Odpadové kyseliny, hydroxidy a koncentráty sa v najväčšej miere fyzikálno-chemicky upravujú. Organické rozpúšťadlá, náterové hmoty a iné odpady z chemických procesov sa na 62,5% - 87,4% spaľujú. Približne 49,2% odpadov z plastu a gumy sa využíva. Odpad z čistiarní odpadových vôd a odpad z úpravy vody sa v priemere na 24,6% využíva a zvyšok sa skládkuje. Kvapalný odpad zo zariadení na nakladanie s odpadmi sa najčastejšie biologicky upravuje. V roku 1999 bolo prevádzkovaných 503 skládok, z toho 141 vyhovuje legislatívnym požiadavkám. Podľa osobitných podmienok bolo prevádzkovaných 362 skládok. V roku 1999 sa ukončilo prevádzkovanie 57 skládok. Vo výstavbe je 67 skládok odpadov . V SR je celkovo 92 spaľovní (spaľovacích zariadení s rôznou kapacitou), z toho je prevádzkovaných 69 spaľovní. Emisné limity spĺňa 19 spaľovní a 50 spaľovní prekračuje emisné limity, avšak využívanie kapacity týchto spaľovní značne kolíše. Z celkového počtu spaľovní sú len dve veľkokapacitné spaľovne na komunálny odpad, v Bratislave a Košiciach. Obe pracujú na znížený výkon a realizuje sa ich rekonštrukcia, ktorou sa má docieliť významné zníženie emisného zaťaženia spôsobované ich činnosťou. Podrobné údaje sú na stránke http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/sprava99/index.html |