OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI S VÝPOČTOVOU TECHNIKOU Mariana Martonová, Alexander Mészáros ÚVOD Počet ľudí, ktorí pracujú s osobnými počítačmi sa ustavične zväčšuje. Názory na pôsobenie monitorov na obsluhu sa pohybujú od bagatelizovania tohto vplyvu až po strašenie. Najčastejšie diskutovanou otázkou je žiarenie z počítačového monitora, ale ľudia pri práci s monitormi sa sťažujú hlavne na problémy so zrakom, na bolesti chrbta, šije, bolesti hlavy, únavu, stres atď. Preto treba uvažovať všetky vplyvy na pracovníka a riešiť usporiadanie pracoviska komplexne. Týmito otázkami sa zaoberali legislatívne orgány, aj veľké odborové ústredne v mnohých krajinách. Výsledkom boli úpravy zákonných noriem a kolektívnych zmlúv, zamerané na prevenciu možného poškodenia zdravia. S cieľom zjednotiť legislatívne opatrenia v členských štátoch Európskej únie vydala Rada EÚ v r. 1990 smernicu č. 90/270 EEC o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a zdravie pri práci so zobrazovacími jednotkami. Táto smernica nadobudla platnosť 31.12.1992 a stala sa východiskom ďalšieho zdokonaľovania podmienok práce s monitormi. Ergonomické požiadavky na kancelárske práce so zobrazovacími jednotkami udáva medzinárodná norma ISO 9241. 1. ZRAKOVÉ ŤAŽKOSTI Hlavnou príčinou ťažkostí so zrakom je náročnosť práce pri obrazovke na zrak a stav zraku užívateľa. Väčšina osôb, ktoré majú ťažkosti so zrakom, má už určitú zjavnú či skrytú zrakovú vadu. Ťažkosti pri ergonomicky nevhodne usporiadanom pracovisku sa zväčšujú. Náročnosť na zrak je spôsobovaná s videním do blízka a u väčšiny pracovných činností so striedaním pohľadu na tri miesta: obrazovku, písomnosti a klávesnicu. Ďalším problémom je striedanie pohľadu na miesta s rozdielnymi jasmi. Veľké kontrasty jasov vedú k oslneniu. Pri práci s monitormi ide väčšinou o nenápadné rušivé oslnenie, ktoré človek zvyčajne ani nevníma, pri dlhodobej činnosti sa však prejaví so zrakovou únavou. Okulárne ťažkosti (suchosť očí, zvýšené slzenie, podráždenie očného povrchu, spojiviek, pálenie očí, tlak v očiach, pocity cudzieho telesa v oku, očná únava, pocit zrakovej námahy a s tým spojené bolesti hlavy, spomalené zaostrovanie, rozmazanosť, dvojité videnie predmetov) sú spôsobované poruchami slzného filmu, ktorý sa na oku vytvára sekréciou slzných žliaz. Hlavnou funkciou slzného filmu je ochrana oka pred pôsobením nepriaznivých vplyvov (prach, toxické látky), výživa a zvlhčovanie očného povrchu. Ak je oko otvorené, potom slzný film ostáva stabilný, avšak pohyb vzduchu, relatívna vlhkosť a zmeny teploty môžu zvyšovať jeho odparovanie. Za normálnych podmienok sa slzný film obnovuje žmurkaním očných viečok, ktoré rozšíria ho na povrchu oka. Ak sa zväčší prestávka medzi žmurknutiami, potom dochádza k zmenám v jeho kvantite i kvalite. To sa prejavuje vysýchaním očí, oslabením dioptrickej sily tohto filmu a znížením citlivosti na kontrast jasov. Nestabilita slzného filmu sa prejavuje očným diskomfortom (pálenie, suchosť, dráždenie). Dôsledkom toho môže byť zvýšené slzenie, pretože slzné žľazy môžu byť podráždením suchého oka podnecované k reflexnému slzeniu podobne, ako pri vniknutí cudzieho telesa na povrch oka. Frekvencia žmurkania pri práci s monitormi sa znižuje z 18-22 žmurknutí za minútu na 4-7. Pri čítaní tlačených textov sa frekvencia žmurkania síce tiež zmenšuje, avšak pri práci s obrazovkou je vzhľadom k vertikálne zvýšenému pohľadu odkrytý povrch oka takmer dvakrát väčší ako pri čítaní. Tým sa zvyšuje odparovanie, čo vedie k rýchlejšej strate slzného filmu. Preto je lepšie znížiť pohľad na obrazovku, alebo umiestniť písomnosti na úroveň obrazovky, aby pracovník pri sklonenej hlave (text na stole) nemusel pri pohľade na obrazovku otáčať oči smerom nahor s nadvihnutím horného viečka. Zraková námaha pri práci s monitormi závisí aj od času trvania práce. Ak niekto používa počítač výhradne, alebo počas prevažnej časti pracovného času, potom by mal dodržiavať odporúčania a smernice platné pre pracovisko s monitormi. Zistilo sa, že zraková únava pri obrazovke začína asi po 2 hodinách a výrazne sa prejavuje po 4 hodinách, preto časovú hranicu pre uplatňovanie prísnejších hľadísk na vizuálne podmienky možno stanoviť na 4 hodiny práce s monitormi v pracovnej smene (v mesačnom priemere). 2. MONITOR AKO ZDROJ ŽIARENIA Vo výpočtovej technike sa doteraz najčastejšie používajú obrazovky, v ktorých princíp vytvárania obrazu je rovnaký ako u televízneho prijímača (pomocou katódovej trubice). Preto sa pri ich prevádzke vytvára elektromagnetické pole (EMP), ktoré sa šíri do priestoru okolo monitoru. Toto pole má svoju zložku neionizujúcu a ionizujúcu (rtg. žiarenie). U obrazoviek využívajúcich iný fyzikálny princíp vytvárania obrazu (napr. monitory LCD, LED) sú EMP prakticky zanedbateľné. Existencia elektrostatického poľa sa na povrchu obrazovky prejavuje najmä v tom, že k monitoru sú priťahované drobné častice a prach. Časť z nich je doslova vystreľovaná na obsluhu do oblasti očí, nosa, úst, čo má dráždivý účinok. Úroveň statických polí pri obrazovke závisí predovšetkým od náboja človeka a relatívnej vlhkosti vzduchu. Klesá so stúpajúcou vlhkosťou a pri hodnote okolo 50% prestáva byť prakticky merateľná. Preto sa pre pracovníka s monitormi odporúča udržiavať relatívnu vlhkosť v rozmedzí 45-70 %. Smernica č. 90/270/EEC stanovuje pre žiarenie z monitorov : "Akékoľvek žiarenie s výnimkou viditeľného pásma elektromagnetického spektra musí byť znížené na zanedbateľnú úroveň z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov". Podľa [2] optická radiácia (viditeľné svetlo, infračervené a ultrafialové žiarenie) nepredstavuje z radiačného hľadiska žiadny problém. Úrovne vyžarovanej energie sú nízke a nemôžu byť príčinou žiadneho zdravotného rizika. Každý novo uvádzaný typ monitora sa musí podrobovať z hľadiska ionizujúceho žiarenia schváleniu Štátnou skúšobňou. Monitory, ktoré prešli týmto meraním, sú teda po stránke rtg. žiarenia neškodné. Opatrnosť sa vyžaduje pri najstarších typoch obrazoviek, kde by mohlo dochádzať k únikom nad stanovenú hodnotu (dovolené hodnoty sa v závislosti od príslušných noriem pohybujú od 2,5 do 5 mGy/hod. vo vzdialenosti 5 cm od obrazovky). 3. ZDRAVOTNÉ PROBLÉMY SPOJENÉ SO ŽIARENÍM MONITOROV Koncom 70. rokov sa u pracovníkov s výpočtovou technikou vyskytlo niekoľko zdravotných problémov (napr. poškodenie zraku, vyrážky na tvári, komplikácie tehotenstva a pôrodu a iné). Pretože títo pracovníci sedeli blízko pri monitoroch, vzniklo podozrenie, že príčinou týchto ťažkostí by mohli byť EMP. Podrobné lekárske vyšetrenie a niekoľko štúdií uskutočnených u veľkého počtu pracovníkov však nepotvrdilo tento vplyv, ani zvýšený výskyt katarakty (sivý zákal) u osôb pracujúcich pri obrazovkách. Ukázalo sa, že pozorované prípady sivého zákalu boli spôsobené napríklad vekom, prípadne inými vplyvmi. Problémy, ktoré sa prejavujú na koži sa ďalej skúmajú. Prejavujú sa subjektívne ako svrbenie, či objektívne ako začervenanie kože a prípadné vyrážky, najmä na tvári. Tieto príznaky boli študované predovšetkým v severských krajinách (Švédsko, Nórsko, Fínsko), v ktorých je ich výskyt najčastejšie pozorovaný. U osôb, ktoré sa sťažovali na kožné komplikácie, bol vo Švédsku pomer užívateľov monitorov k neužívateľom 36:25 %. Príčiny tohto javu napriek intenzívnemu skúmaniu nie sú stále definitívne vysvetlené. Za pôvodcu popísaných kožných ochorení je pokladaný prach (priťahovaný elektrostatickým poľom). Koža osôb s citlivou pleťou môže byť náchylná na dráždenie týmito časticami prachu. Uvažuje sa však aj o iných vplyvoch (psychické faktory, koncentrácia vzdušných iónov a pod.). Otázka vplyvu EMP monitorov na tehotenstvo dnes ešte nie je úplne vyriešená. V tejto súvislosti bude potrebné venovať pozornosť nie iba ženám, ale aj mužom a to v súvislosti s ich plodnosťou. Problém strachu tehotných žien z možného ohrozenia žiarením z monitorov sa vo svete rieši najmä pokynmi pre kolektívne zmluvy. Tie obsahujú ustanovenia o práve tehotných žien na preradenie na inú prácu bez obrazovky a to bez straty na zárobku a započítateľného odpracovaného obdobia. Obavy z možných zdravotných dôsledkov sú stresom, ktorý sám osebe môže znamenať zdravotné riziko. 4. USPORIADANIE PRACOVISKA S POČÍTAČOM Hlavné zásady pre správne usporiadanie pracoviska podľa [1] a [2] možno zhrnúť takto: 1. Prispôsobenie vzdialenosti obrazovky od očí. Pri bežných obrazovkách s uhlopriečkou 14 či 15 palcov by mal byť monitor minimálne 40 cm od očí, optimálne 60 cm, maximálne 90 cm. Obrazovky s väčšou uhlopriečkou (17-21 palcov) vyžadujú väčší odstup. Pracovníci s dioptrickou vadou si musia dávať zvlášť pozor. Pri predpisovaní okuliarov je potrebné rešpektovať vzdialenosť, ktorá tomu-ktorému pracovníkovi vyhovuje pri práci s VT. Výška horného okraja obrazovky má byť maximálne vo výške očí sediaceho pracovníka, radšej nižšie, nikdy nie vyššie! Pri pohľade na vysoko umiestnenú obrazovku sa neúmerne zvyšuje napätie šijových a krčných svalov, čo pri dlhotrvajúcej práci spôsobuje sťahy svalov a bolesti svalov i hlavy (tieto príznaky sú často omylom pripisované chrbtici). Obrazovka by mala byť kolmo na smer pohľadu, teda pracovník ju má mať priamo pred sebou. Ak je položená na boku, potom musí obsluha zbytočne otáčať hlavou alebo trupom, čo namáha krčné svaly a vedie k neprirodzenej pozícii tela. Prepisované texty alebo iné údaje by mali byť z rovnakých dôvodov umiestnené tesne pri obrazovke. Na takéto podklady je vhodné použiť špeciálny stojan na písomnosti. 2. Blikanie obrazovky závisí predovšetkým od obnovovacej frekvencie, na ktorú je monitor konštruovaný. Monitory pre PC pracujú väčšinou s frekvenciou 60 - 80 Hz. Pretože frekvencia 50 Hz je pre ľudí kritickou hranicou, pri ktorej prerušované svetlo vnímame ako splývavé, blikanie obrazoviek by sa nemalo prejavovať. Prah splývania prerušovaného svetla závisí od niekoľkých podmienok: vyšším jasom obrazovky sa zvyšuje, podobne ako pri únave, pri periférnom pohľade na obrazovku a s vekom pracovníka. 3. Optimálne umiestnenie monitora. Vzhľadom na odrazy je výhodné umiestniť monitor súbežne s oknom, aby denné svetlo prichádzalo zľava. Nemal by stáť tesne pri okne, aby jas denného svetla nerušil, treba zabrániť aj odrazom svetiel na stole a na obrazovke, pretože pri dlhodobej činnosti podstatne prispievajú k únave zraku a bolestiam hlavy zdanlivo bez príčiny. Treba odstrániť odrazy i na ďalších predmetoch (lesklý lak na zariadení, chrómované kovové predmety a pod.), v miestnosti by nemali byť príliš tmavé alebo svetlé miesta. Neosvedčuje sa nábytok čiernej farby pre veľký kontrast so svetlými stenami a možný odraz svetla, biely nábytok naopak pôsobí dojmom presvetlenosti, najmä ak je v miestnosti dostatok denného svetla. Novšie obrazovky bývajú opatrené na povrchu antireflexnou vrstvou, ktorá obmedzuje odraz vonkajšieho svetla. Ak nie je možné zabrániť odrazom na skle obrazovky iným spôsobom, je užitočná inštalácia obrazovkového filtra. 4. Správne sedenie pri obrazovke. Základom je dobrá stolička, ktorej sedadlo sa dá posúvať do výšky, čím sa dosahuje súlad medzi výškou pracovnej plochy a výškou sedadla. Chodidlá majú spočívať na podlahe a dolné končatiny v kolenách majú zvierať pravý uhol. Výška stola má byť prispôsobená tak, aby pri vzpriamenej polohe trupu paže pracovníka položené na stôl, zvierali v lakti opäť pravý uhol. Ak ide o pracovníka menšieho vzrastu, chodidlá ktorého nedosiahnu plne na zem v pravom uhle s kolenami, potom treba použiť pod nohy podložku! 5. Ochrana pred žiarením z monitorov. Najvyššia úroveň elektromagnetického žiarenia bežných monitorov je na stranách a na hornej časti, u starších monitorov aj vzadu. Vo vzdialenosti 50 cm od monitora je intenzita EMP už malá a nemala by škodiť. V tesnej blízkosti stien a u starších monitorov však býva intenzita EMP zvýšená asi do vzdialenosti 15 - 20 cm, ako to vidíme aj z výsledkov meraní realizovaných na pracovisku autorov, znázornených na obrázkoch 1 a 2. Pre porovnanie sme si vybrali dva krajné prípady z piatich nameraných - vyžarovanie najstaršieho monitora z porovnávaných výrazne prevyšuje vyžarovanie najnovšieho vo všetkých sledovaných smeroch. Expozíciu žiarenia obrazoviek je nutné obmedziť na čo najmenšiu rozumnú mieru. Takáto prevencia je v niektorých krajinách bežná a riadi sa princípom ALARA (As Low As Reasonably Achievable), čiže tak nízke, ako je možné rozumne docieliť. Kvalitný a riadne uzemnený obrazovkový filter odvádza elektrostatický náboj obrazovky, pričom súčasne tlmí neionizujúce EMŽ a potlačí viac než 80% rtg. žiarenia. Nezabraňuje však intenzívnejšiemu žiareniu z bokov a zadnej strany monitora, preto treba predísť situáciám, keď sa ľudia dostávajú do tesnej blízkosti zapnutých a nechránených monitorov z bokov, zozadu, prípadne aj zhora. To platí všeobecne pre všetkých, teda nie iba pre obsluhu, ale aj pre spolupracovníkov, návštevníkov, zákazníkov, teda na tento fakt je potrebné pamätať nielen vo výpočtových strediskách, ale aj v obchodoch, úradoch, bankách, školách a pod. Mnohé monitory síce majú označenie LOW RADIATION, ale hodnoty EMP pre toto označenie sú definované 50 cm od povrchu monitora, bližšie k monitoru bývajú výrazne vyššie. Preto na pracovisku by mal byť monitor postavený tak, aby k nemu nikto nemal prístup bližšie než na 50 cm. Najlepším riešením je pripevnenie vonkajšieho ochranného krytu, ktorý kryje boky, prípadne aj hornú časť monitora. V r. 1995 sa objavil na trhu antiradiačný štít PROTEC1, zo špeciálnej fólie zliatiny Ni, Fe, Cu a Cr, ktorá s vynikajúcimi výsledkami bráni prenikaniu všetkých zložiek EMP do okolia. Štít je uzemnený a vykazuje účinnosť až 95 %, jeho inštalácia je jednoduchá pomocou suchých zipsov. 6. Opatrenia proti pracovnému zaťaženiu a stresu. Ak niekto pracuje s počítačom každý deň viac hodín, po istom čase sa môže prejaviť i celkový pocit únavy, ako prirodzená reakcia na pracovné zaťaženie. Najlepšie je tejto únave predchádzať, osvedčenými prostriedkami sú: - Prestávky - odporúčajú sa kratšie a častejšie a to skôr, než pracovník začne cítiť únavu. Zistilo sa, že na ťažkosti so zrakom a na bolesti chrbta sa sťažujú aj zamestnanci na ergonomicky veľmi dobre riešených pracoviskách, rozhodujúcim faktorom je dĺžka času práce s monitorom, ktorá ovplyvňuje záťaž a nasledujúcu únavu. Rozloženie prestávok býva rôzne, zvyčajne po 1-2 hodinách, minimálne 5-10 minút. Pretože pracovné úlohy a individuálne dispozície jednotlivcov sú rôzne, mala by existovať možnosť individuálnej voľby prestávok podľa potreby v uvedenom rozsahu. Osvedčujú sa prestávky kratšie a častejšie, nie je však možné ich kumulovať a vyberať si až na konci pracovného času! - Zmena činnosti - počas pracovného času striedať prácu pri obrazovke s inými prácami mimo nej. Väčšina pokynov a odporúčaní požaduje, aby čas práce s monitorom v jednej pracovnej smene bol obmedzený, v jednotlivých krajinách býva 4-6 hodín za pracovnú smenu. Odborové organizácie si stanovujú podmienku, že toto pravidlo zamestnávateľ nesmie zneužiť na zmenu plného pracovného úväzku na úväzok čiastočný. Zvyšnú časť pracovného času pracovníka treba vyplniť pracovnými úlohami bez používania obrazovky. - Cvičenie - všetci, ktorí trávia väčšinu pracovného času posediačky, by sa mali občas pretiahnuť, aby podporili krvný obeh a osviežili nervové bunky v mozgu. Odporúčajú sa jednoduché a úplne nenáročné cvičenia [2]. Najprv sa treba uvoľniť a na chvíľu prestať myslieť na starosti, pritom si treba pretrieť dlane rúk, aby sa prekrvili a zakryť si nimi oči. Ďalej zhlboka sa nadýchnuť, natiahnuť paže dozadu a pri výdychu pretiahnuť trup, pričom sa možno oprieť o operadlo stoličky. Nesmie sa zabúdať ani na nohy - treba vstať, rukami sa pridržať operadla a zvoľna sa postaviť na špičky. Vydržať na nich 8 sekúnd, potom opäť stúpiť na plné chodidlá a opakovať to po 8 sekundách. 7. Teplota na pracovisku zodpovedá odporúčanej hodnote pre sedavú prácu, teda 22oC. Rýchlosť prúdenia vzduchu nemá prekročiť 0,2 m/s, relatívna vlhkosť pre pracoviská s obrazovkami sa odporúča v rozmedzí 45-70 %. Laserové tlačiarne a kopírovacie stroje pri svojej prevádzke produkujú ozón, preto je dôležité dobré odsávanie a vetranie. Ďalším zdrojom chemických látok sú tonery. Pri fotochemickom procese na valcoch sa vyparujú prchavé organické látky, preto sa pri intenzívnej prevádzke odporúča primerané vetranie. 8. Pre programovanie je najvyššia prípustná ekvivalentná hladina hluku 55 dB(A), pre ostatné práce rutinnej povahy 65 dB(A). Pre výkon činnosti náročnejšej povahy, napr. tvorivej práce, vypočítame najvyššiu prípustnú hladinu hluku pomocou príslušných korekcií. Hladina hluku ihličkových tlačiarní dosahuje až 72 dB(A), tryskové tlačiarne (bubble-jet) sú tichšie (40 dB(A)), ani celková úroveň hladiny hluku laserových tlačiarní nepresahuje 45 dB(A). ZÁVER Z uvedených skutočností je jasné, že práca i s bezpečným monitorom vyžaduje osobitnú organizáciu práce, aby sa zabránilo zbytočnej únave, bolestiam, zrakovým a iným ťažkostiam. Jednostranná a dlhotrvajúca práca pred obrazovkou môže človeka zaujať a plne pracovne uspokojovať, na druhej strane však telesná strnulosť pri dlhodobom sedení, chýbajúci pohyb a nerešpektovanie zásad pracovnej hygieny organizácie práce s monitormi môžu viesť, najmä v prípade ľudí s menej odolným organizmom, k zdravotným ťažkostiam. Preto sa odporúčajú pravidelné lekárske prehliadky so zvláštnou pozornosťou na kontrolu stavu zraku. LITERATÚRA [1] Martonová, M.: Elektrotechnika a problémy životného prostredia. Košice, FEI TU 1998. [2] Glivický, V., Hladký, A.: Škodí počítač našemu zdraví? Praha, Codex Bohemia 1995. Adresa autorov: Doc. Ing. Mariana Martonová, PhD., Ing. Alexander Mészáros Katedra elektroenergetiky, Fakulta elektrotechniky a informatiky, Technická univerzita Košice, Vysokoškolská 4, 041 20 KOŠICE, Slovenská republika keefei@tuke.sk, meszaros@tuke.sk |