Next-in-Thread Next Message

News Prednaska 4 

Forum: Ekologia
Date: Mar 18, 20:55
From: Alexander Mészáros <Alexander.Meszaros@tuke.sk>

Pohoda prostredia

   Pohoda prostredia je súbor charakteristických znakov prostredia, subjektívne hodnotených človekom. Vnímanie prostredia má citovú a rozumovú stránku, pričom obidve tieto stránky sú ovplyvnené aj spoločenským vedomím (verejnou mienkou). Svoje prostredie môžeme vnímať pozitívne alebo negatívne, ak prostredie pôsobí pozitívne, máme pocit pohody. Pohoda prostredia je základnou podmienkou zdravého vývoja spoločnosti a zvyšovania jej ekonomickej aktivity, preto je nevyhnutné urobiť opatrenia pre vytvorenie pohody vo všetkých prostrediach – v pracovnom, obytnom a rekreačnom.
   Pracovné prostredie ako jedna z foriem ŽP človeka vytvára spolu s pracovným procesom pracovné podmienky. Prostredie pôsobí na človeka svojimi fyzikálnymi, chemickými, biologickými a sociálnymi faktormi. Vplyv týchto faktorov vníma človek vedome (špecifické reakcie) a nevedome (nešpecifické reakcie). I keď človek cíti a hodnotí pohodu komplexne, predsa sa jednotlivé zmysly uplatňujú natoľko špecificky, že môžeme rozoznávať pohodu :
 - zvukovú (akustickú),
 - zrakovú (optickú),
 - tepelnú,
 - čistého vzduchu,
 - psychickú.
   Vytvorenie pohody prostredia vyžaduje vhodné fyzikálne pomery, čo predpokladá prívod fyzikálnych energií a odvod splodín užívania prostredia. V pracovnom a obytnom prostredí to zabezpečujú technické zariadenia budov, ako napr. osvetlenie, vykurovanie, vetranie.
Akustická pohoda – znamená, že dobre počujeme to čo chceme/máme počuť (reč, hudba) a nemáme žiadne rušivé zvuky/hluk.
Zraková pohoda – je príjemný psychofyziologický stav, pri ktorom človek nielen dobre vidí, ale cíti sa aj psychicky dobre. Je podmienená zrakovým vnímaním, ktoré zahrňuje osvetlenosť povrchu, kvalitu osvetlenia (oslnenie, stálosť, rovnomernosť), fototrofné vplyvy (povzbudenie alebo útlm) a výtvarné estetické pôsobenie. Pre pohodu ŽP je zvlášť dôležitá jeho farebná úprava, ktorá pôsobí psychicky na človeka, pri pracovnom procese ovplyvňuje pracovnú pohodu (produktivitu, úrazovosť a pod.).
Tepelná pohoda - prostredia závisí od kvality mikroklímy. Vzniká zo stavu tzv. tepelnej rovnováhy, keď sa súčet tepla vznikajúceho v organizme a tepla privádzaného do organizmu z okolia rovná stratám tepla do okolia v rovnakom časovom okamihu. Zdrojom metabolického tepla sú biologické oxidácie, ktoré prebiehajú v živom organizme neustále. Človek patrí medzi homeoterné živočíchy - dokáže udržiavať svoju hlbokú telesnú teplotu na určitej výške (asi 37 o C), pri fyzickej práci na teplote vyššej. Väčšie odchýľky od regulovanej teploty sú sprevádzané zhoršením funkcie rôznych orgánov, predovšetkým mozgu. Rozmedzia mimo teplôt 29 až 42 o C nie sú zlučiteľné so životom.
   Skúmanie v odbore pracovného prostredia ukázalo, že pre každý druh práce je vhodná určitá optimálna teplota prostredia. Na druhej strane stúpanie alebo klesanie teploty mimo uvedené optimum spôsobuje pokles pracovného výkonu.



                                                              
   Pre kvalitu mikroklímy má veľký význam relatívna vlhkosť vzduchu. Odporúčané hodnoty sa pohybujú v medziach 40 až 70 %. Pri nižších hodnotách je vzduch príliš suchý a prachové častice sa neusadzujú, čo pôsobí negatívne na dýchanie. Naopak vysoká relatívna vlhkosť prostredia spôsobuje zvýšenie tepelnej vodivosti pokožky, znižuje tepelnú izoláciu odevov a v chladnom prostredí môže viesť k nadmernému ochladzovaniu tela človeka. V horúcom prostredí zase nastáva silné potenie.
   Dôležitá je aj teplota stien. Napríklad ak ich teplota je 18oC, potom na vytvorenie príjemnej tepelnej pohody stačí teplota vzduchu 21oC. Ak však majú steny iba 15oC, potom ani vzduch s teplotou 24oC nevytvára rovnakú pohodu. Tento problém už súvisí hlavne s tepelnou izoláciou stien.
   Nedodržanie optimálnych hodnôt má okrem fyziologických účinkov aj vplyvy psychologické, ako je napr. nepokoj, pocit nepohodlia, zníženie pozornosti a pod. Mikroklíma sa reguluje vykurovaním a vetraním, prípadne klimatizáciou. S vetraním súvisí aj otázka likvidácie prašnosti. Úpravou mikroklímy sa zaoberá niekoľko vedných odborov, napr. hygiena práce, pracovné lekárstvo atď.

Pohoda čistého vzduchu

  vyžaduje odstránenie intenzívnych vôní, pachov, prachu, choroboplodných zárodkov. Problematika je zložitá, pretože zahrňuje všetky fyzikálne i chemické vplyvy prostredia okrem vplyvov tepelných.
   P a c h y (ódery) pôsobia na človeka v podstate dvojakým spôsobom:
 - pozitívne - pachy a vône sa stávajú príťažlivými, ak sú spojované s určitým uspokojovaním potrieb organizmu (napr. potrava), kozmetické prípravky a pod. Ich vnímanie človekom je pochopiteľne individuálne. Priaznivé pachy môžu zlepšovať výkon (vytvárajú pocit pohody). Bolo napr. pozorované, že žiaci riešia bystrejšie aj náročnejšie úlohy pri vôni harmančeka, mäty, čerstvo pokosenej trávy,
 - negatívne - z hygienického hľadiska je zápach škodlivina, ktorá vzniká najčastejšie ako sprievodný jav pri rôznych výrobných procesoch, ale aj pri niektorých ľudských činnostiach. Napríklad pri varení plynom sa do prostredia dostávajú škodlivé látky ako radón oxidy dusíka NOx a pod. Preto je dôležité dobré vetranie, prípadne odsávanie. Okrem toho ódery pochádzajú aj z niektorých výrobkov, ako sú stavebné hmoty, nábytok (napr. formaldehyd, styrén). Niekedy môžu signalizovať kontamináciu prostredia choroboplodnými zárodkami, alebo inými škodlivinami (farbivá, organické rozpúšťadlá a pod.). Ak pachy pochádzajú zo škodlivých látok (formaldehyd, organické rozpúšťadlá a pod.), potom pôsobia na zdravie človeka priamo (napr. formaldehyd spôsobuje vážne ochorenie pľúc, vysušuje pokožku, znižuje imunitu, má mutagénne účinky, je podozrivý z karcinogénnych účinkov, spôsobuje ťažkosti v tehotenstve, menštruačných cykloch atď.). Aj iné organické zlúčeniny sú rakovinotvorné. V týchto prípadoch sú vlastne ódery takýchto látok výstražným znamením, ktoré varuje človeka pred ich negatívnym vplyvom. Iné pachy, ktoré síce nemusia bezprostredne ohroziť zdravie, ale sú pre daného človeka nepríjemné (niektoré intenzívne kozmetické vône, pach zvierat, pot a pod.), pôsobia na nervovú sústavu a majú za následok stratu na výkone, zhoršenie sústredenosti na prácu, zníženie chuti do jedla, až pocit nevoľnosti. Preto je potrebné ódery kontrolovať, prípadne odstraňovať hlavne z hygienických, ale aj ekonomických dôvodov.Ak je to vhodné, používa sa d e o d o r á c i a - maskovanie óderov: použitie silnejšej, ale príjemne voňajúcej látky - deodorantu.
  Avšak ani čistý vzduch, teda zbavený pachov, prachu a choroboplodných zárodkov ešte nemusí zabezpečiť pohodu, ak nie je dostatočne vodivý. Vzduch má totiž obsahovať potrebné množstvo vzdušných iónov. O tomto probléme však podrobnejšie hovoríme v kapitole 9.6.

Psychická pohoda

  Životné prostredie má nezastupiteľnú úlohu v celom psychickom vývoji jedinca. Podmieňuje jeho medziľudské vzťahy, určuje životný štýl. Psychologická interpretácia ŽP je preto pre človeka nesmierne významná.
   Prostredie, v ktorom sú síce splnené nároky na pohodu tepelnú, zrakovú, akustickú i pohodu čistého vzduchu, ale absentuje v ňom pohoda psychická, môže byť vo svojich dôsledkoch veľmi škodlivé. Vytváranie a hodnotenie psychickej pohody je však zložité najmä pre jeho komplexný charakter. Uvedieme aspoň tie najdôležitejšie zložky, ktoré pri plnení psychickej pohody hrajú významnú úlohu :
 - Duševná hygiena (psychohygiena) je systém vedecky prepracovaných pravidiel slúžiacich na udržanie, prehĺbenie, alebo znovuzískanie duševného zdravia, duševnej rovnováhy. Ako vedná disciplína stojí na rozhraní vied lekárskych, psychologických a sociálnych. Zameriava sa na možnosti autoregulácie jedinca. Je určujúcim faktorom medziľudských vzťahov, ovplyvňuje pracovný výkon, podmieňuje subjektívnu spokojnosť,
 - Duševné zdravie človeka je podmienené tromi faktormi : zdravím telesným, fyzickými alebo intelektuálnymi výkonmi a sociálnymi vzťahmi. Interakcia psychiky s týmito faktormi je obojsmerná. Je ovplyvňovaná rôznymi druhmi a formami preťažovania organizmu, trvalým psychickým napätím a konfliktami v medziľudských vzťahoch.
 - Psychická adaptácia je proces, v ktorom sa jedinec prispôsobuje meniacim sa podmienkam svojho vonkajšieho prostredia a svojho vnútorného sveta.
 - Psychický stres - psychický stresor. Prejavuje sa v duševnej práci pri neúmernom pracovnom zaťažení charakterizovaným: - zvýšenou osobnou zodpovednosťou,
 - náhlymi okamžitými úlohami s krátkymi termínmi splnenia,
 - zvýšeným podielom administratívnych a organizačných prác,
 - neúmerným množstvom rôznych povinností.
 - v súvislosti s psychickou záťažou sa používa aj termín "t e c h n o s t r e s", ktorý predstavuje obavy a strach z technických prostriedkov (je to strach zo zložitého ovládania techniky alebo z možných nepriaznivých vplyvov na ľudský organizmus). Aký je rozdiel medzi záťažou a stresom ? Záťaž sa stáva stresom vtedy, ak začína hraničiť s možnosťami zvládnuť dané požiadavky. Ak sú nároky príliš vysoké a človek ich splní iba s vypätím všetkých síl,alebo ich nezvládne, potom ide o preťaženie. Poznáme však aj opačnú situáciu, keď človek "má na viac", cíti sa frustrovaný čo do svojich kvalít, ak nemá dostatok podnetov, sociálnych kontaktov, dostatok úloh, alebo ak je práca monotónna. Neprimeraná záťaž a stres na pracovisku prispieva k pracovným absenciám zapríčineným chorobou a tým aj k ekonomickým stratám ako pre podniky, tak aj pre poisťovne. Napríklad štatistické prepočty v Spojenom kráľovstve uvádzajú, že ročná absencia v dôsledku ochorenia je okolo 360 milónov pracovných dní a pre britské podniky znamenajú stratu okolo 8 miliárd libier. Výročné štatistiky z USA naznačujú, že absencia je 550 miliónov pracovných dní, z čoho asi polovica (54 %) je spojená s neprimeranou pracovnou záťažou a stresom.
 - Emočné preladenie je istá forma úniku z reality. Je charakteristickým rysom každej osobnosti. Aplikuje sa: práca, šport, hudba, umenie, pobyt s priateľmi, vyžívanie sa v záľubách, spánok, sústredenie, spomienky na príjemné zážitky.
 - Životospráva z hľadiska duševnej hygieny súvisí s realizáciou časti biologických potrieb človeka ako sú : výživa a jej optimálna skladba, spánok, správne dýchanie, odpočinok, pohyb (práca, šport). Patria sem aj : hospodárenie s časom, odstraňovanie zlozvykov a pod.
 - Poznanie seba samého (sebaúcta - sebaakceptácia) sa uskutočňuje metódou registrácie vlastného chovania, reflexiou (úvahami, analýzou situácií), prostredníctvom priateľov, spolupracovníkov, písomným prejavom, súčasným sebapozorovaním, psychoanalýzou - voľných asociácií, slovnou spätnou väzbou.
 - Dobrý vzťah k ľuďom je jedným z predpokladov psychickej vyrovnanosti, úspechov v práci i v osobnom živote, je základom psychickej pohody. Dobrý vzťah k ľuďom je založený na vzájomnom vnímaní, poznávaní a pôsobení ľudí, na sociálnej komunikácii a kooperácii. Prejavuje sa schopnosťou počúvať, záujmom o druhých, priateľským vzťahom k ľuďom, zdvorilosťou, chovaním na úrovni, umením dávať.
 - Sebarealizácia. Pod sebarealizáciou rozumieme tvorbu osobnosti podmienenú psychickou vyrovnanosťou pri uskutočňovaní reálnych životných cieľov, v pracovnom vyťažení prinášajúcom uspokojenie, aj v osobných záľubách a záujmoch, v dobrých medziľudských vzťahoch.
 - Frustračná situácia je označenie negatívneho emotívneho stavu subjektu, ktorému bolo zabránené dosiahnuť cieľ alebo uspokojiť niektorú potrebu. Sila frustrácie závisí od významu vytýčeného cieľa a od možnosti nahradiť ho iným.
 - Relaxácia je navodenie psychického ukľudnenia, odstránenie rušivého napätia, prekonanie negatívnych emočných stavov. Konečným cieľom relaxácie je odstránenie všetkých vzťahov, čiže vyprázdnenie psychického poľa.

Estetika a životné prostredie

  Schopnosť a umenie oceniť estetické hodnoty ŽP zvyšujú psychickú pohodu a na druhej strane zanedbávanie, nedoceňovanie estetických kvalít prostredia vedie k negatívnym vplyvom na psychiku človeka. Esteticky hodnotné zložky ŽP tvoria vitálnu potrebu psychiky - duševného zdravia ľudí a sú preto sociálnym faktorom prostredia.
   Estetické vnímanie človeka sa väčšinou viaže na zmyslové zážitky, ale má duchovnú povahu. Estetické vnímanie nie je iba vonkajším pozorovaním, ale má svoju vnútornú stránku,
interpretujúcu povahu vzťahovanú na významový obsah. K estetickému vnímaniu sú potrebné vedomosti, skúsenosti, znalosti - priemerná emociálna kultúra človeka. Estetický postoj človeka je organickou súčasťou jeho celého životného postoja.
   Estetická hodnota nezávisí iba na samotnom objekte, ale je podmienená aj estetickým vzťahom subjektu za určitej situácie - relatívnosť krásy.
   Estetika ŽP nie je tvorená iba umením, ale prispieva k nej aj tvorba praktických úžitkových predmetov slúžiacich pre potreby človeka, architektúra, urbanistika. Estetický vzťah človeka k ŽP je významným a snáď aj najvyšším emociálnym a citovým vzťahom k jeho okoliu, životu i k sebe samému.
   Veľký význam má design-priemyslové výtvarníctvo.Jeho úlohou je riešiť tvar priemyslových výrobkov na základe jednoty ich účelnosti i krásy.. Skutočným estetickým riešením výrobkov a úžitkových predmetov je jednota krásy a účelnosti.
   Estetika práce sa hodnotí jednak vonkajšími momentami, ktoré sa vzťahujú k estetickej hodnote a kráse pracovného procesu, produktu, pracovného prostredia, ale súčasne aj vnútorným vzťahom človeka k nej, teda jej zmyslu. Estetický zážitok môže mať človek iba z práce, ktorú robí rád, z ktorej má radosť, ktorá je jeho tvorivou realizáciou, životnou náplňou v prospech humanistických záujmov a cieľov.
   Konrad Lorenz (Nobelova cena v r. 1973) vo svojej knihe "Osem smrteľných hriechov" hovorí : "Strata estetického cítenia úzko súvisí so zakrpatením cítenia etického. Totálna slepota ducha k čomukoľvek krásnemu, ktorá sa všade tak rozmáha, je duševným onemocnením, ktoré je nutné brať vážne, pretože ruka v ruke s ním ide aj necitlivosť k tomu, čo je eticky zavrhnutiahodné". Dôsledky sú potom veľmi zlé, napr. :
 - pomalé vyhasínanie citov sa premieta do rodinného života, do sexuálneho chovania, do vzťahov medzi partnermi i medzi rodičmi a deťmi,
 - stráca sa dobrota, slušnosť, láskavosť,tolerancia,
 - devastácia prostredia,
 - orientácia iba na hmotné statky, atď.


 Ekológia a hygiena

  Ako už bolo uvedené skôr, ekológia sa zaoberá vzťahmi medzi organizmami a ich prostredím. Skúma zákonitosti vzťahu populácií k vonkajším podmienkam života a študuje vnútornú dynamiku týchto populácií. Je považovaná za vedu o ŽP. V ekológii človeka sa kladie dôraz na štúdium tých vlastností a reakcií, ktoré človeka zaraďujú do ostatných spoločenstiev živých organizmov a ekosystémov.
   Hygiena je preventívnym odborom lekárskych vied študujúcich vplyv životných a pracovných podmienok na zdravie človeka. Existuje teda priamy vzťah oboch vedných odborov k ŽP.Dá sa povedať, že hygiena je špeciálnym odvetvím ekológie.Ekologický prístup je systémovo nadradený hľadisku hygienickému.
   Úlohou hygieny je vypracovať vedecky odôvodnené zásady pre život a prácu človeka, pôsobiť na ich uplatňovanie, preverovať ich účinnosť hodnotením reakcií organizmu na faktory vonkajšieho prostredia.
   Spoločným základom hygieny je hygiena všeobecná. Ďalej sa hygiena delí na špeciálne oblasti :
 - hygiena komunálna,
 - hygiena práce,
 - hygiena detí a dorastu,
 - hygiena výživy,
 - radiačná hygiena.
  Hygienické predpisy a normy má právo vydávať hlavný hygienik republiky. Hygienické normy vychádzajú z fyziologických poznatkov a hodnotenia možného účinku na ľudské zdravie a pohodu prostredia. Zahrňajú sa do štátnych noriem (zoznam platných noriem v SR - STN je zaradený vždy za kapitolou, ktorej sa týkajú).
   Hygienické limity ako kritériá hygienickej neprípustnosti sú merítkom prípustného zaťaženia ľudského organizmu spôsobeného určitým vplyvom prostredia. Odpoveď organizmu môže byť :
nemerateľný efekt,
fyziologický efekt,
dočasný patofyziologický efekt,
trvalý patologický efekt.
   Hygienicky prípustná koncentrácia alebo dávka je taká, ktorá nesmie ani pri dlhodobej expozícii spôsobiť poškodenie zdravia človeka alebo poruchu niektorej funkcie. (Dôležité hygienické limity budú uvedené v jednotlivých kapitolách).

 Hygiena práce

  stanovuje zásady tvorby zdravotne nezávadných pracovných podmienok, ktoré umožňujú rozvoj telesných a duševných schopností pracovníkov. Pritom venuje pozornosť nie iba pracovníkovi a jeho činnosti, ale aj pracovným nástrojom a zariadeniam, materiálu a pracovnému prostrediu ako dôsledku zložitých interakcií v podmienkach výrobného procesu. Predmetom hygieny práce je štúdium vplyvov pracovných podmienok na zdravie pracovníkov, určovanie požiadaviek na vytváranie a ochranu zdravých pracovných podmienok a spôsobu práce.
   Pracovné podmienky práce a pracovné prostredie majú pozitívne ovplyvňovať fyzické i duševné sily pracovníkov, majú viesť k uspokojovaniu z práce a k plnému využitiu pracovných schopností, k rozvoju osobnosti, majú prispievať k zvyšovaniu kvality i produktivity práce.
   Ochrana zdravia pri práci spolu s bezpečnosťou práce je pracovníkom zaručovaná Zákoníkom práce. Požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú podkladom pri tvorbe STN a stanovení hygienických limitov a dávok.
   Z oblasti hygieny práce ešte uvedieme :
 - Pásmo hygienickej ochrany - vyjadruje zhodnotenie škodlivých vplyvov v okolí závodu.
 - Preventívny hygienický dozor - má zabrániť vzniku hygienických nedostatkov a činiteľov škodlivých zdraviu už v štádiu projektovej prípravy.
 - Bežný hygienický dozor - má zabrániť poškodeniu zdravia vo vybudovaných prevádzkach. Sleduje hygienickú úroveň závodu ako celku i jednotlivých pracovísk, organizáciu práce a odpočinku, psychológie práce, fyziológiu, duševnú hygienu a pod.
 - Osobné ochranné prostriedky sú predpisované pre výkony jednotlivých prác ako ochrana proti pôsobeniu fyzikálnych i chemických faktorov prostredia (respirátory, tlmiče, rukavice, okuliare a pod.).
 - Duševná hygiena (psychohygiena) hodnotí duševné zdravie vo vzťahu k pracovným podmienkam, nároky a požiadavky na pracovnú činnosť, pracovnú spôsobilosť, pracovné zlyhanie. Úzko spolupracuje s psychológiou práce.
 - Pracovné lekárstvo študuje zdravotný stav pracovníkov vo vzťahu k pracovným podmienkam a rizikám. Uskutočňuje komplexné hygienické štúdie s využitím epidemiologických metód na objasnenie vplyvu pracovných podmienok na rozvoj fyzických a duševných síl sledovaných skupín pracovníkov.
 - Choroby z povolania sú ochorenia, v ktorých etiológii majú rozhodujúcu úlohu pracovné podmienky a faktory pracovného prostredia. Právnou formou je tento pojem vyhradený pre určité chorobné stavy. Postihnutí sú odškodňovaní. Škodlivina (noxa) môže mať najrôznejší charakter. Môžu to byť chemické látky, fyzikálne faktory, biologické vplyvy, nadmerné alebo nevhodné zaťaženie.
   Pracovná hygiena sa zaoberá aj stresom a reakciou organizmu na stresor (pozri kap. 8.2.1 a 8.2.2).

 
Humanitné inžinierstvo

  Človek je dôležitým činiteľom spľahlivej funkcie väčšiny technických zariadení vo výrobe i vo výskume. Limitujúcim faktorom tejto spoľahlivost sa však často stávajú fyzické a psychické schopnosti pracovníka. Mechanizácia a automatizácia síce na jednej strane znižujú fyzickú námahu človeka, ale na druhej strane zvyšujú nároky na jeho schopnosti, znalosti, rozhodovanie, teda na mentálnu činnosť pracovníka (zmyslovú aj
intelektuálnu).
   Humanitné inžinierstvo optimalizuje špecifické prístupy a výsledky dielčich disciplín zaoberajúcich sa štúdiom pracovnej činnosti a rešpektovaním ľudských a technických faktorov v pracovnom prostredí.
   Humanitné inžinierstvo sa člení na niekoťko disciplín ako sú : psychológia kádrov, inžinierska psychológia, ergonómia a iné.

 - Psychológia kádrov sa zaoberá štúdiom ľudí v systéme, zisťovaním funkčných požiadaviek a odpovedajúcich osobných vlastností pracovníkov, ich výberom, rozmiestňovaním, výchovou a hodnotením.
 - Inžinierska psychológia študuje objektívne zákonitosti interakcie človeka so strojom, optimalizáciu väzieb konštrukcie stroja s psychologickými a fyziologickými charakteristikami človeka. Pomáha humanizovať prácu.
 - Antropometria je náukou o meraní ľudského tela. Získané parametre sú základnými informáciami pri návrhu nových strojov a zariadení.
 - Ergonómia (tiež priemyselné inžinierstvo, psychológia práce) sa zaoberá vzájomnou interakciou človeka, pracovného prostredia a pracovných prostriedkov v pracovnom procese. Skúma zákonitosti ľudskej práce. Jej cieľom je dosiahnuť optimálne vzťahy v systéme človek - stroj - prostredie tak, aby človek pri pracovnom výkone nebol vystavený nadmernej námahe a negatívnym vplyvom pracovného prostredia, teda aby pracoval v podmienkach takzvanej pracovnej pohody. Ergonómiu môžeme rozdeliť takto :
 - ergonómia fyzická - týka sa rozhrania medzi človekom a jeho nástrojmi,
 - časť regonómie sa týka vzťahu medzi ovládaným strojom a informáciou o jeho fungovaní,
 - tretí druh ergonómie sa týka rozhrania medzi človekom a informáciou (hovoríme o tzv. ergonómii mentálnej).
   Predpokladom pre efektívne využitie strojného zariadenia, aj ľudského činiteľa sú : organizácia práce, príprava a riadenie výroby, racionalizácia práce, normovanie spotreby materiálu i práce, štandardizácia a kontrola akosti.
 - Systémová profesiografia popisuje a analyzuje pracovné činnosti a podmienky, za ktorých je vykonávaná. Takto sa získa funkčná a osobná charakteristika ľudí vhodných pre normálne vykonávanie danej profesie. Analýza sa realizuje podľa vopred zvolených kritérií formalizovaných ako profesiografické schémy. Výsledkom takýchto analýz sú p r o f e s i o g r a m y jednotlivých profesií.
 - Fyziológia práce sa zaoberá fyziologickými schopnosťami pracovníka, skúma funkciu zdravého organizmu pri telesnej práci, sleduje vplyvy pracovných podmienok a účinky pracovného zaťaženia na ľudský organizmus. Zásadou je dosiahnuť, aby pracovná činnosť jednotlivých orgánov tela bola usporiadaná tak, aby sa dosiahol maximálny výkon pri minimálnom pracovnom úsilí.
 - Sociálna psychológia študuje chovanie ľudí v pracovnom procese a zákony skupinového súžitia, čiže vzťah človeka k sociálnemu okoliu. Patria tam : skupinové vzťahy a normy chovania, problémy konfliktu a spolupráce, komunikačné bariéry, formálna a neformálna organizácia, pracovná motivácia a stimulácia.
 - Technika tvorivej práce - myslenia je závislá od zvládnutia zásad logického myslenia pri duševnej vyrovnanosti, kľude a pohode prostredia. Podmienky sú predovšetkým:
 - dostatočné množstvo informácií o problematike,
 - presná formulácia myšlienok,
 - schopnosť rozoznať názory dané dobou a objektívne názory, ktoré sú vedecky podložené,
 - dôkazy autoritou (svedectvom iných) presne identifikovať, využívať uznávané autority bez predpojatosti,
 - aplikácia induktívneho myslenia (všeobecná zásada z jednotlivých javov),
 - aplikácia deduktívneho myslenia (od všeobecnej zásady k jednotlivým prípadom).

Next-in-Thread Next Message

Add Message to: "Prednaska 4"

Members Subscribe Admin Mode Show Frames Help for HyperNews at ccdat.tuke.sk 1.10