Svetlo - zraková pohoda Zrakom prijímame v priemere 75 - 90 % všetkých informácií. Podmienky videnia a vplyv svetla na fyziologické, biologické, biochemické a psychologické funkcie organizmu sa intenzívne študujú. Za zrakovú pohodu označujeme príjemný psychofyziologický stav, pri ktorom zrak plní optimálne svoju funkciu a človek má pocit, že nie iba dobre vidí, ale cíti sa aj psychicky dobre. Tento stav však súvisí aj s priestorovým a farebným riešením prostredia, teda s výtvarným riešením. Dosiahnutie zrakovej pohody je zložitý problém, ktorý sa musí riešiť komplexne s pomocou odborníkov z odboru svetelnej techniky. Osvetlenie patrí medzi významné činitele životného prostredia. Dobré osvetlenie pracovných miest má podstatný vplyv na zlepšovaní pracovného prostredia človeka. Zvyšuje produktivitu práce, aj bezpečnosť pri práci, zmenšuje sa počet nepodarkov. Naopak námaha zraku pri zlom osvetlení urýchľuje a zvyšuje únavu organizmu, znižuje sa pracovný výkon, spôsobuje vyššie vypätie a vzrušivosť nervového systému, môže sa premietať aj do psychických reakcií. Optimalizácia osvetlenia by sa mala dodržiavať nielen na pracoviskách, ale aj v bytoch, na verejných priestranstvách. Dobré osvetlenie vonkajších verejných priestorov zvyšuje kultúru prostredia, znižuje nebezpečenstvo úrazov, aj kriminality. Zlepšenie verejného osvetlenia znamená vždy významný pokles prepadov, krádeží a podobných deliktov. V objektoch s celonočným umelým osvetlením je počet vlúpaní neporovnateľne menší ako v neosvetlených štvrtiach. Umelé osvetlenie má významný vplyv aj na počet dopravných nehôd. Úspory získané vypínaním alebo neuváženým znížením osvetlenia sú často mnohonásobne prevýšené materiálnymi stratami, ktoré vznikli pri nehodách, nehovoriac o škodách na zdraví a životoch. Podľa štatistických údajov zníženie intenzity osvetlenia ulíc a ciest na polovicu oproti predpísaným hodnotám malo za následok zvýšenie počtu dopravných nehôd o 10%. Ako odstrašujúci príklad neuváženého zásahu do intenzity verejného osvetlenia je možné uviesť situáciu z Veľkej Británie v zime r. 1973/74. Vtedy vzhľadom na energetickú krízu vypli polovicu všetkých pouličných svietidiel v oblasti Londýna. Za zimu boli úspory na elektrickej energii asi 100 000 libier, avšak následné škody dosiahli podľa údajov poisťovacích spoločností výšku 6 miliónov libier. Hospodárne osvetlenie teda neznamená znižovanie jeho hladiny, ale naopak, dosiahnutie potrebnej úrovne a kvality čo najhospodárnejším spôsobom, s najnižšími investičnými a prevádzkovými nákladmi a s čo najmenšou spotrebou energií všetkých druhov. Moderné svetelné zdroje vo veľkej miere takéto požiadavky splňujú (pozri kap. 9.5.5). Dôležité pojmy a veličiny Vieme, že svetlo je elektromagnetické vlnenie zaberajúce len veľmi malú časť celého spektra. Žiarenie s vlnovou dĺžkou asi 380 až 760 nm vyvolá pri dopade na sietnicu oka podráždenie, ktorého výsledkom je zrakový vnem. Recepciu viditeľného žiarenia ľudským okom môžene zjednodušene rozdeliť na vnem jasu (dojem menšej alebo väčšej svetlosti) a vnem farby. Na kvantitatívne vyjadrenie týchto vnemov sa používajú nasledujúce fyzikálne jednotky (tab. č. 5). Pojem Jednotka Názov Rozmer SvietivosťSvetelný tokIntenzita osvetleniaJasMerný svet. výkon cd lmlxcd.m-2lm.W-1 kandela lumenlux zákl. j. SI cd.srlm.m-2cd.m-2lm.W-1 Slnko ako základný zdroj svetla vzhľadom na jeho rozmery a veľkú vzdialenosť od Zeme pokladáme za tzv. "bodový zdroj". Tento zdroj vysiela do priestoru svetelnú energiu, ktorá vo forme vĺn prechádza vesmírom alebo daným prostredím. Rozličné zdroje vysielajú lúče rôznymi smermi a s rôznou intenzitou. Táto vlastnosť svetelného zdroja sa označuje ako svietivosť. Jednotkou svietivosti je kandela (cd). Od svietivosti sú odvodené ďalšie jednotky. Svetlo dopadá na predmety a povrch predmetov ho pohlcuje, alebo odráža. Odrazené svetlo zachytávame okom a spracujeme ako informáciu, pretože vyvolalo jav označovaný ako jas plochy. Jednotkou jasu je cd.m-2 (predtým nazývaná nit). Zrakom teda vnímame jasy a porovnávame rozdiely (kontrasty) jasov. Svetelná energia nesená všetkými vysielanými lúčmi spolu sa nazýva svetelný tok zdroja alebo svietidla. Jednotkou je lumen (lm). Je to svetelný tok bodového svetelného zdroja so svietivosťou 1 cd do jednotkového priestorového uhlu 1 steradiánu. Je to dôležitá veličina, ktorá kvantitatívne určuje svetelný výkon zdroja osvetľovacej sústavy alebo svietidla. Meradlom účinnosti a hospodárnosti svetelného zdroja je množstvo elektrickej alebo inej energie, ktorá sa spotrebuje na výrobu určitého množstva svetelnej energie. Účinnosť elektrického zdroja svetla sa vyjadruje jednotkami špecifického výkonu, čo je podiel celkového svetelného toku zdroja (lm) a príkonu (W). Jednotkou (bez názvu) je lm.W-1. Svetelný tok dopadajúci na určitú plochu spôsobuje jej osvetlenie, ktoré je tým väčšie, čím väčší je dopadajúci svetelný tok a čím menšia je plocha. Intenzita osvetlenia je teda podielom svetelného toku a veľkosti plochy. Jednotkou je lux (lx). Je to intenzita osvetlenia, ktorú vyvoláva svetelný tok 1 lm na ploche 1 m2, t.j. lx = lm .m-2. Adaptácia oka je mimovoľná činnosť očí, ktorou sa zrak prispôsobuje jasom v zornom poli. Očná adaptácia spočíva v rozklade rodopsinu (zrakový purpur - pigment obsiahnutý v svetlotočivých elementoch sietnice, ktoré sa účinkom svetla fotochemicky menia. Úlohou rodopsinu je zvyšovať citlivosť tyčiniek sietnice oka) svetlom a jeho syntéza vplyvom tmy. Rodopsin bledne najpomalšie pri červenom svetle. Preto ak sa má dosiahnuť rýchla adaptácia na šero pri zachovaní orientácie zrakom, potom sa má používať červené osvetlenie miestnosti, (napr. kiná, rtg. vyšetrovne, fotolaboratóriá a pod.).Rozoznávame adaptáciu na tmu a na svetlo. Adaptačná doba na svetlo trvá iba niekoľko sekúnd, na tmu však môže trvať oveľa dlhšie. Adaptačná doba je tým dlhšia, čím väčší je rozdiel jasov. Kontrast dvoch porovnávaných jasov L1 a L2 sa definuje rovnicou K=(L2-L1)/L1 O kontraste pozitívnom hovoríme, ak L1 je menšie ako L2 (svetlý znak na tmavom poli) a negatívny kontrast je vtedy, ak L1 je väčšie ako L2 (tmavý znak na svetlom poli). Najmenší rozlíšiteľný kontrast je asi 0,018. Farba svetla závisí od spektrálneho zloženia svetla. Farebná akosť svetla sa označuje ako chromatičnosť svetla. Farebná akosť povrchov predmetov je tzv. kolorita. Farba svetla so spojitým spektrom sa v praxi určuje teplotou chromatičnosti - farby. Teplota chromatičnosti uvažovaného svetelného zdroja udáva absolútnu teplotu (K) čierneho žiariča, ktorého žiarenie má rovnakú chromatičnosť ako uvažované svetlo, pričom krivky spektrálneho zloženia môžu byť rozdielne. Pre zdroje svetla, ktorých spektrum nie je spojité sa používa pojem náhradná teplota chromatičnosti. Farba denného svetla sa neustále mení. Teplota farby denného svetla závisí od zemepisnej polohy, mení sa s dennou i ročnou dobou, podlieha atmosferickým zmenám. Za normálne denné svetlo považujeme svetlo o teplote 6 500 - 7 000 K. U farieb rozoznávame : - sýtosť (čistotu), - svetlosť (jasnosť), - tón (určený vlnovou dĺžkou) Za plného denného svetla pri jasoch 15 - 3 000 cd.m-2 sme schopní rozoznať až 160 farebných tónov. Zraková ostrosť je schopnosť zreteľného rozlíšenia predmetov vo veľmi malej vzdialenosti. Zraková ostrosť rastie so zväčšujúcim sa jasom. Najväčšia je za denného osvetlenia. Za šera je asi 10 krát menšia. Je závislá na spektrálnom zložení svetla a na adaptačných schopnostiach zraku. Oslnením sa podstatne znižuje. Rýchlosť vnímania je daná reciprokou hodnotou doby meranej v sekundách, ktorá uplynie medzi zrakovým podnetom a vnemom. Rýchlosť vnímania rastie s intenzitou osvetlenia (nelineárne). Pri vnímaní kontrastov sa uplatňuje fyziologická zotrvačnosť odozvy sietnice pri časových zmenách jasu. Prahovou frekvenciou, ktorú oko rozlíši, je 20 - 50 zábleskov za sekundu (Hz). Pod touto hodnotou je vyvolávaný nepríjemný pocit blikania. Táto prahová hodnota závisí od svetelnej intenzity blikajúceho zdroja, stupňa adaptácie oka a od stavu dráždivosti centrálneho nervového systému. Oslnenie vzniká pri prekročení únosnej miery kontrastu. Má podstatný vplyv na videnie a stav nervovej sústavy, ruší zrakovú pohodu. Oslnenie nastáva vtedy, ak je sietnica vystavená väčšiemu jasu, než na ktorý bola adaptovaná. (Oslnenie obyčajne nastáva pri jase 7,5. 103 cd .m-2). Rozoznávame oslnenie - adaptačné, - relatívne (kontrastom), - závojové, - priame, - nepriame (odrazom), - psychologické (pozorovateľné až rušivé), - fyziologické (obmedzujúce až oslepujúce). Osvetľovaním nikdy nemá dochádzať k obmedzovaniu zrakových schopností. Osvetľovanie rozdeľujeme podľa použitých zdrojov na : denné, umelé, združené, - podľa účelu : na osvetlenie vnútorných a vonkajších priestorov, - podľa funkcie na : hlavné, pomocné, bezpečnostné, núdzové. Denné (prirodzené) osvetlenie využíva priame slnečné svetlo rozptýlené atmosférou - oblohové svetlo. Pri dennom osvetlení je zrakový výkon v priemere o 4,3 % vyšší než pri osvetlení umelom. Priemerný jas oblohy je asi 4 000 cd.m-2. Závisí od znečistenia atmosféry, druhoch mrakov a pod. Nároky na tento druh osvetlenia sú uvedené v príslušnej norme. Psychologické účinky osvetlenia Účinky svetla môžeme z hľadiska psychologických vplyvov rozdeliť na pozitívne a negatívne, na účinky závislé na intenzite osvetlenia, rovnomernosti jasov, použitých farbách, na použitých zdrojoch svetla. Zrakovú pohodu - priaznivé psychologické podmienky (ktorá má aj výrazný ekonomický dopad !) môžeme vytvoriť použitím vhodných svietidiel a primeranou farebnou úpravou prostredia. Činnosť zraku závisí od duševného zdravia a naopak : osvetlenie má vplyv na psychiku človeka. Psychologické účinky farieb Farby majú veľký psychologický význam. Ich vnímanie ľudia vždy spájali s funkciou a úrovňou ŽP. Psychológovia pokladajú farby za "vitamíny ľudskej duše". Účinky farieb závisia od veku, pohlavia, mentality, etnických a geografických podmienok, ale aj od profesie jedinca. Farby rozdeľujeme na: · primárne (žltá, červená, modrá) · sekundárne: oranžová (žltá a červená) fialová (červená a modrá) zelená (žltá a modrá) · terciálne: citrónová (oranžová a zelená) olivová (fialová a zelená) gaštanová (oranžová a fialová) Za komplementárne dvojice pokladáme také kombinácie farieb, ktoré dosahujú maximálny účinok: červená - zelená fialová - žltá oranžová - modrá. Farby majú v živote človeka veľký význam. Pôsobia naň bezprostredne i podvedome, povzbudzujú i utlmujú, ovplyvňujú človeka a človek nimi ovplyvňuje svoje prostredie. Pomocou psychotestov boli v spojení s farbami zistené nasledujúce emotívne väzby: červená vzrušenie ružová jemnosť, osobitosť, tajomnosť žltá radosť, elán svetlozelená láskavosť, kľud zelená ukľudnenie olivovozelená zádumčivosť modrozelená kľud, odpočinok bledomodrá zdržanlivosť, kľud modrá bezpečie, ukľudnenie svetlofialová exkluzívnosť, izolovanosť purpurová dôstojnosť, náročnosť, sústredenie hnedá, čierna skľučujúce pocity sivá, biela neutrálne, potlačujúce emócie Pre vytvorenie pohody je preto veľmi dôležité využívanie kombinácií a odtieňov farieb v interiéroch a to ako pracovných, tak aj obytných. Použitie vhodných farieb na stenách v prevádzkach, skladoch, chodbách, pracovniach atď. má za následok nielen pohodu pracovného prostredia (a tým aj zlepšenie pracovných výkonov), ale súčasne zvyšuje aj bezpečnosť práce. Farby v prostredí by mali byť matné a nie oslňujúco lesklé, teda podobné ako v prírode. Farbami je možné výrazne ovplyvňovať niektoré funkcie človeka. Napríklad zelenou a modrou môžeme relatívne ochladzovať priestory s vyššou teplotou. Naopak studené priestory je možné relatívne otepľovať žltou a oranžovou. Dokonca aj výživu človeka môžeme ovplyvňovať farbami. Napríklad priestory natreté na modro alebo zeleno niekedy znižujú chuť do jedla, červené a oranžové ju zasa podnecujú. Odborníci odporúčajú ľuďom, ktorí chcú schudnúť, podávať jedlo na bledomodrých tanieroch a obrusoch (napr. aj káva chutí konzumentovi rôzne v závislosti od farby šálky). Farby sa aplikujú aj pri úspešnej liečbe mnohých ochorení - v chemoterapii. Už v stredovekom Egypte a v Indii chorých na melanchóliu umiestňovali do priestorov vymaľovaných na červeno, svetlomodrou farbou liečili neurotikov, modrozelenou kožné rany a zápaly. V súčasnosti sa odporúča, aby ľudia trpiaci migrénami a rôznymi bolesťami (reumatickými, zápalovými) odpočívali v modrom prostredí. Neurotické osoby by mali dať prednosť prostrediu so zelenou farbou, ktorá podobne ako v prírode pôsobí upokojujúco. Na zlepšenie nálady, povzbudenie a pocit zdravia sa odporúčajú odtiene žltej a oranžovej farby. Nervózne deti ( a deti neschopné sa sústrediť) by mali byť obklopené červenou a oranžovou farbou. Utiahnuté dieťa by malo byť v modrom a striebornom prostredí. Vo vzťahu k farbám sa prejavujú aj určité psychické vlastnosti ľudí. Napríklad samotári odmietajú červenú a oranžovú farbu, človek skľúčený, osamotený, zatrpknutý nemá rád žltú, ľudia psychicky silní, praktickí, vytrvalí uprednostňujú hnedú farbu, obľuba červenej farby sa vraj spája so silou a impulzívnosťou, vyrovnaní ľudia majú sklon k modrej, človek vecný, kritický, živý má vraj rád žltú farbu a pod. Zraková hygiena Dôležitou prevenciou pri predchádzaní zrakovej únave je správna zraková hygiena. Nedodržaním zásad hygieny zraku môžeme získať aj chyby zraku. Uvedieme aspoň hlavné zásady hygieny zraku : · dôležitou podmienkou zrakovej hygieny je správne osvetlenie pracovných a obytných priestorov, · najlepším a najdokonalejším osvetlením je prirodzené denné svetlo, · na pracovnú plochu nemá dopadať priame slnečné svetlo, ale vždy len svetlo rozptýlené. Preto sa musí zabezpečiť vhodné zacloneneie okien, · ak denné svetlo na zrakovú činnosť nestačí, musíme ho doplniť alebo nahradiť umelým. Najvhodnejšie umelé svetlo je také, ktoré má podobné spektrálne zloženie ako svetlo denné, · pri zrakovej práci na blízko ako je čítanie, písanie, kreslenie a pod., je potrebné, aby okrem miestneho osvetlenia pracoviska bola aspoň čiastočne osvetlená celá miestnosť (aby okolie nebolo v úplnej tme), · denné a umelé svetlo musí dopadať na pracovnú plochu z ľavej strany, · pracovná vzdialenosť má byť najmenej 30 až 35 cm. Pritom by sme mali sedieť vzpriamene, · čítanie poležiačky nie je pre zrak veľmi vhodné, spôsobuje zrakovú únavu, · rýchlosť rozlišovania patrí medzi základné zrakové funkcie. Mnohé pokusy dokázali, že s rastom intenzity osvetlenia stúpa aj rýchlosť rozlišovania a apolu s ňou sa zvyšuje aj pracovný výkon, · normálne okenné sklo prepustí (pokiaľ je čisté) 90 až 92 % svetla a 88 až 92 % tepelného (infračerveného) slnečného žiarenia. Dvojité normálne sklo prepustí 82 až 88 % svetelných a asi 55 % infračervených lúčov. Determálne sklo absorbuje väčšinu tepelného žiarenia a časť odráža späť do vonkajšieho prostredia. Modrozelené determálne sklo alebo sklo sivé a bronzové prepustí asi 66 % tepelného žiarenia, ale zároveň znižuje aj množstvo prechádzajúceho svetelného žiarenia o 25 až 58 %. Špina podstatne znižuje priepustnosť všetkých druhov skiel pre akékoľvek žiarenie. Tendencie vo výrobe moderných svetelných zdrojov V predchádzajúcich kapitolách sme venovali pozornosť dôležitosti svetla ako významného ekologického faktora. Pre vytvorenie zrakovej pohody je potrebné navrhnúť a realizovať vhodné osvetlenie. Správne navrhnuté osvetlenie zvyšuje produktivitu, znižuje zmätkovosť, znižuje únavu, šetrí zrak. Pri projektovaní osvetlenia musíme rešpektovať platné normy a smernice, ktoré berú do úvahy zrakovú náročnosť práce, vek pracovníka, dĺžku pobytu pracovníka na pracovisku. Okrem toho je potrebné zohľadniť aj požiadavku hospodárnosti (investície, prevádzkové náklady, spotrebu energie). V každom prípade návrh správneho osvetlenia ľubovoľného priestoru patrí do rúk odborníkov z oblasti svetelnej techniky, pretože iba oni vedia nájsť optimálne riešenie v celej jeho komplexnosti. Dnes už existujú projekčné pracoviská, ktoré pri projektovaní využívajú vo veľkej miere výpočtovú techniku. Pri voľbe správneho osvetlenia majú dôležitú úlohu svetelné zdroje. Ich vývoj zaznamenal veľký pokrok, v dôsledku čoho je trh prakticky sústavne obohacovaný novými výrobkami. Hlavnými prednosťami moderných svetelných zdrojov je menšia spotreba energie, dlhšia životnosť a vysoký merný výkon. Uvedieme aspoň niektoré základné typy : 1. Halogénové žiarovky na malé napätia (6 - 24 V) a nízke napätie (220 V). Halogénové žiarovky na nízke napätie majú banku rúrkového tvaru. Vyhotovujú sa s jednou (pre príkon 75, 100, 150, 250 W) alebo s dvomi päticami (s príkonmi 100, 150, 200, 300, 400, 500, 750, 1 00, 1 500, a 2 000 W). Ich životnosť je do 4 000 hodín. Halogénové žiarovky na malé napätia sa vyrábajú pre príkon 10, 20, 35, 50, 75 a 100 W. Halogénové žiarovky so studeným svetlom vyvolávajú vnem zlatej alebo striebornej farby. Príslušenstvo halogénových žiaroviek na malé napätia tvoria elektronické transformátory. Nízkovoltové halogénové žiarovky nachádzajú stále väčšie uplatnenie pri osvetľovaní interiérov ako sú výkladné skrine, výstavné siene, reprezentačné a spoločenské priestory, ale i domácnosti. Hlavné výhody nízkovoltových halogénových žiaroviek s polopriepustným zrkadlom sú najmä : úspora nákladov za elektrickú energiu vďaka vyššiemu mernému výkonu (žiarovka 50 W nahradí svetelnou intenzitou klasickú reflektorovú žiarovku 100 W), životnosť cca 2 000 hodín, žiadny pokles svetelného toku počas života, napätie 12 V je bezpečné a umožňuje spotrebiteľovi variabilnosť umiestnenia svietidiel v osvetľovacom priestore a pod. 2. Žiarivky nových generácií v štandardných dĺžkach s príkonom 18, 36 a 58 W. Najvyšší merný výkon energeticky úsporných žiariviek v štandardných dĺžkach je asi 95 lm.W-1. Životnosť týchto žiariviek v zapojení s elektronickým predradníkom je 12 000 hodín (firma OSRAM). 3. Kompaktné žiarivky, ktoré majú svetlo blízke k svetlu žiaroviek. Príkon širokého sortimentu kompaktných žiariviek býva od 5 do 36 W. Ich životnosť je asi 8 000 hodín. Kompaktné žiarivky majú oveľa vyšší merný výkon (až 80 lm.W-1) ako žiarovky. Dodávajú sa s elektronickým predradníkom. Hmotnosť kompaktných žiariviek je nízka. 4. Halogenidové výbojky s príkonom od 35 do 3 500 W. Sú vybavené s jednou alebo s dvomi päticami. Ich merný výkon je asi 85 lm .W-1. Životnosť halogenidových výbojok je 6 000 hodín. 5. Vysokotlakové sodíkové výbojky s príkonom od 50 do 1 000 W. Ich účinnosť je veľmi vysoká. Najvyšší merný výkon je asi 140 lm .W-1, životnosť 16 000 hodín. Ako je vidieť, moderné svetelné zdroje potrebujú k svojej funkcii elektronické transformátory, prípadne elektronické predradníky. Výhody elektronických transformátorov v porovnaní so štandardnými transformátormi sú najmä : - iba 50 % - né wattové straty, - iba 20 % - ná hmotnosť, - iba 60 % z rozmerov štandardných transformátorov, - fyzická životnosť elektronických transformátorov je 60 000 hod. Teda ak je osvetľovacia sústava v prevádzke 2 000 hod. za rok, potom takéto transformátory netreba 30 rokov vymeniť, - teplota transformátorov pri ich prevádzke v najnepriaznivejšej pracovnej polohe je asi 85oC. Teplotné pomery umožňujú montáž žiarovkových svietidiel aj na horľavý podklad a vstavané transformátory sa tiež používajú pre svietidlá triedy II. a III. - Elektronické transformátory sú vhodné pre osvetľovacie sústavy s reguláciou. Výhody elektronických predradníkov je možné stručne zhrnúť takto : - umožňujú úsporu elektrickej energie (je to umožnené tým, že vysokofrekvenčná prevádzka umožňuje znížiť príkon a zvýšiť merný výkon žiarivky a okrem toho sú menšie aj wattové straty), - ovplyvňujú pohodu umelého ŽP (predovšetkým sa dosahuje zapálenie žiarivky rýchlejšie ako pri zapojení žiariviek s rýchlym zápalom alebo s okamžitým zápalom, svetlo žiarivky je hladké, pričom okamžité odpojenie žiarivky v prípade poruchy odstraňuje blikanie a navyše odpadá akustické rušenie, - strážia funkčné charakteristiky žiarivky (dovolené zmeny napájacieho napätia pri jednosmernom prúde sú v rozmedzí 154 - 276 V, napájacie napätie pri striedavom prúde treba udržovať v hraniciach 198 - 254 V, okamžité odpojenie žiarivky v prípade poruchy udrží povrchové teploty konštrukčných častí svietidiel na optimálnej hodnote, pri skrate sa elektronický predradník vyradí z funkcie a nakoniec životnosť žiarivky je vyššia ako pri štandardných predradníkoch), - umožňujú použitie žiarivkových svietidiel najmä pre špeciálne účely (tieto predradníky sa používajú pri jednosmernom i striedavom prúde, preto žiarivkové svietidlá v uvedenom prípade tvoria široký sortiment núdzových a náhradných svietidiel, tepelné režimy predradníkov umožňujú nielen menšie náklady na rozvodný systém vzduchotechniky, ale aj montáž žiarivkových svietidiel na horľavý podklad, intenzita rušivého poľa, ktorá vzniká pri žiarivkových svietidlách s elektronickými predradníkmi je malá, preto sa osvedčujú aj v zdravotníckych zariadeniach, neobjavuje sa akustické rušenie, preto žiarivkové svietidlá s elektronickými predradníkmi slúžia na osvetlenie hlásateľne rozhlasového a televízneho štúdia), - elektronické predradníky nepoužívajú tlmivky, osobitné zapaľovače a kompenzačné kondenzátory - aj preto majú nízku hmotnosť, - vyrábajú sa elektronické predradníky aj pre halogenidové výbojky a vysokotlakové sodíkové výbojky s príkonom 70 W. Tieto predradníky odstraňujú dlhý nábehový čas pri zapaľovaní výbojok, počiatočné blikanie a stroboskopický efekt, - elektronický predradník je modernou náhradou klasického predradníka (s tlmivkou). Osvetľovanie displejových pracovísk Požiadavky na osvetlenie jednotlivých priestorov (pracovných, vonkajších, obytných, rekreačných a pod.) sú rozdielne a musia byť riešené zvlášť pre ten - ktorý priestor. Preto sa robia projekty napríklad pre osvetlenie nemocníc, obchodov, galérií, sakrálnych budov, ale aj peších zón, štadiónov, križovatiek, mostov atď. S uvedenými problémami sa zaoberajú odborníci z odboru svetelnej techniky a nie sú náplňou tejto príručky. Keďže displejové pracoviská sú dnes veľmi rozšírené, povieme si aspoň hlavné zásady pre ich správne osvetľovanie . Pracovníci s displejom sa často sťažujú na únavu. Ide najmä o bolesti očí a chrbta. Na pracovnú pohodu displejových pracovísk vplýva súhrn ergonomicko - technických parametrov pracoviska, z ktorých okrem vhodnej obrazovky, klávesnice,správne voleného nábytku a ďalších faktorov (vlhkosť, teplota, rýchlosť prúdenia vzduchu, kúrenie, hluk a pod.) má dôležitú úlohu osvetlenie. V priestoroch s oknami nesmie byť obrazovka umiestnená tak, aby mal pracovník okno v zornom poli. Nevhodné je aj umiestnenie obrazovky smerom k oknu, lebo na obrazovku dopadá príliš mnoho svetla a okrem toho sa okno zrkadlí v obrazovke. Najvýhodnejšie je umiestnenie pracovných stolov kolmo na okno. Nie je vhodná miestnosť s oknami na dvoch stranách. Je dobré, ak je okno orientované na severnú stranu. Na mieste zrakovej činnosti je podľa platných noriem nevyhnutná osvetlenosť 300 -500 lx. Neodporúča sa miestne osvetlenie, pretože vznikajú problémy s odstraňovaním rušivých odrazov. Okrem toho musíme zabrániť aj odrazom predmetov z okolia na obrazovke (nábytok, steny, odev pracovníka). Preto v priestore s monitormi je potrebné používať matné plochy a menej jasné farby (pozri tiež kap.9.8.8.3). Často sa u nás používajú vaničkové svietidlá, obyčajne umiestnené do svietiacich pásov, ktoré sú na strope usporiadané symetricky, kolmo na prevažný smer pohľadu, zapojené na tri fázy, aby sa vylúčil stroboskopický jav. Takéto osvetlenie nie je vhodné. Na osvetľovanie pracovísk s monitormi je potrebné používať špeciálne svietidlá, ktoré zabraňujú rušivým odleskom, zabezpečujú rovnomernosť osvetlenia, dobré podanie farieb atď. Blikanie obrazovky je často kritizovaným rušiacim faktorom. Dojem blikania môže byť ovplyvnený interferenciou so svetlom v miestnosti. Preto je vhodné použiť žiarivkové svietidlá s elektronickým predradníkom s možnosťou voľby frekvencie. Ďalšie podrobnosti sú uvedené v príslušnej odbornej literatúre a požiadavky na osvetlenie obsahujú normy STN. |