Next-in-Thread Next Message

News Tema 2 

Forum: Ekologia
Date: 2001, May 01
From: Alexander Mészáros <Alexander.Meszaros@tuke.sk>

STAV ŽP
Spracované podľa http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/sprava99/index.html

Všeobecne

- ŽP podmieňuje existenciu organizmov na Zemi - aj človeka,
- Človek môže pôsobiť kladne aj záporne,
- V súčasnosti vidíme výkyvy počasia - sucho, záplavy.

SR

1. Možno konštatovať pozitívny posun v zlepšovaní ŽP, pokračuje trend poklesu väčšiny vypúšťaných znečisťujúcich látok do ovzdušia aj do vôd,
2. Nemožno sa uspokojiť hlavne s kvalitou povrchových vôd - je veľmi vysoký podiel profilov s veľmi silne znečistenou vodou. 

OVZDUŠIE

Medzinárodné dokumenty

- Dohovor EHK (Európskej hospodárskej komisie) OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov - 1979 Ženeva, pristúpenie ČSSR v r. 1983,
1. Protokol o znížení emisií síry - Oslo 1994 - redukcia emisií SO2 o 60% do r. 2000, o 65% do r. 2005, o 72% do r. 2010 v porovnaní s r. 1980,
2. Protokol o znížení emisií oxidov dusíka - Sofia 1988 - stabilizácia emisií NOx do r. 1994 na úrovni r. 1987,
3. Protokol o znížení emisií prchavých organických látok (VOC) - Ženeva 1991, pristúpenie  SR v r. 1999 - redukcia emisii VOC do r. 1999 o 30% v porovnaní s r. 1990,
4. Protokol o ťažkých kovoch - Aarhus, 1998,
5. Protokol o perzistentných organických látkach (POP'S) - Aarhus, 1998,
6. Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu - Goeteborg , 1999 - redukcia emisií SO2 do r. 2010 o 80%, NO2 o 42%, NH3 o 37%, VOC o 6% v porovnaní s r. 1990.
- Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (New York 1992) - Kjótsky protokol 1997 - redukcia emisií skleníkových plynov do r. 2008-2012 o 8% oproti r. 1990 (pre krajiny Európy).

Bilancia emisií základných znečisťujúcich látok v SR

Register emisií a zdrojov znečistenia ovzdušia - REZZO

Vývoj emisií (tisíc ton)

SO2 1989: 569   1994: 239   1999: 172
NOx          227             173              121
TZL           321               91                61
CO             491             411              317



Tabuľka č. 3: Vývoj emisií základných znečisťujúcich látok (tis. ton) 

Zneč. látka	1989	1991	1993	1995	1997	1999
SO2	569,02	441,89	325,29	238,77	201,62	172,49
NOx	226,62	211,98	183,26	181,32	124,20	120,81
TZL	320,99	229,60	146,59	92,772	62,986	61,375
CO	491,02	439,11	408,40	400,81	335,94	316,81


REZZO1   SO2  85%  NOx 54%  CO 39%  TZL 57%
REZZO4                      NOx 38%  CO 46%  TZL  5% - mobilné zdroje
REZZO3                                         CO 12%  TZL 23%  
REZZO2                                                          TZL 15%

Tabuľka č. 4: Celkové emisie základných znečisťujúcich látok (1999) 

Kategórie zdrojov	SO2		NOx		CO		TZL	
	tis. t	%	tis. t	%	tis. t	%	tis. t	%
REZZO 1	147,11	85,3	65,436 	54,1	122,146	38,6	34,813	56,7
REZZO 2	10,577	6,1	3,960	3,3	12,037	3,8	9,478	15,4
REZZO 3	12,087	7,0	5,177 	4,3	38,029	12,0	14,166	23,1
REZZO 4	2,724	1,6	46,238 	38,3	144,598	15,6	2,918 	4,8
Spolu	172,49	100 	120,811 	100 	316,813 	100 	61,375	100 


Podniky - tab. č. 5

- TZL: VSŽ 46%, EVO 25%, Slovnaft 3%, ENO 3%, prvých 20 znečisťovateľov celkom 88% z REZZO1,
- SO2: ENO 30%, EVO 15%, Slovnaft 14%, VSŽ 9%, Chemko 6%, Želba 3%, prvých 20 znečisťovateľov celkom 92% z REZZO1,
- NOx: EVO 25%, VSŽ 18%, ENO 8%, Slovnaft 7%, SPP Veľké Kapušany 3%, prvých 20 znečisťovateľov celkom 82% z REZZO1,
- CO: VSŽ 69%, Slovalco 7%, CEMMAC 3%, Chemko 2%, Dolvap Varín 2%, prvých 20 znečisťovateľov celkom 93% z REZZO1.

Bilancia skleníkových plynov

- CO2: 1990: 62 mil. t, 1994: 45 mil. t, 1998 45 mil. t,
- CH4:           364 tis. t,           280 tis. t,         270 tis. t,
- N20:           19,9 tis. t,          12,6 tis. t,         10,8 tis. t.

Tabuľka č. 6: Bilancia emisií skleníkových plynov 

Emisie	1990	1992	1994	1996	1998
CO2(mil. t)	62	50	45	47	45
CH4(tis. t)	364	304	280	298	270
N2O (tis. t)	19,9	14,9	12,6	11,0	10,8


- Bilancia emisií prchavých organických látok - VOC: podieľajú sa na vytváraní letného smogu, hlavný podiel (32%) má doprava.

-    Bilancia emisií ťažkých kovov: od r. 1990 výrazne poklesli, s výnimkou Cd
     Sledované kovy: Pb, As, Cd, Cr, Cu, Hg, Ni, Se, Zn, Sn, Mn
     Veľký pokles u Pb - vďaka náhrade olovnatého benzínu bezolovnatým.

Imisná situácia - Limity ako  http://www.tuke.sk/meszaros/ekologia/stav.htm,
navyše pre Cd 0,01 mikrogram/m3,

Atmosferické zrážky 

- pH neutrál je 5,65 - ak je nižšia hodnota ide o kyslé dažde, mesačné priemery sa pohybovali v intervale 4,5 - 6,1, čo je zlepšenie oproti r. 1996,

Troposferický ozón 

- IH8k je 110 mikrogram/m3,  odporúčaný 1hodinový limit je 150-200 mikrogram/m3.
Ročné  priemery v mestských a priemyselných polohách 34-59 mikrogram/m3 - je to približne na úrovni r. 1996,
V Starej Lesnej namerali koncentráciu 65 a na Chopku  až 90 mikrogram/m3 - je najvyššia nameraná hodnota v SR, viac ako v r. 1996 (Chopok - 86 mikrogram/m3).

Diaľkové šírenie látok znečisťujúcich ovzdušie 

- r. 1998 bol prvý, keď export síry bol mierne nižší ako import!
- Export dusíka je stále väčší ako import.


VODA

Hlavným cieľom je zníženie znečistenia vodných tokov v IV. A V. triede kvality.

1. Povrchová voda - 176 základných a 3 zvláštnych miest odberov,

Bola novelizovaná norma STN 75 7221 (1999) došlo k prekategorizovaniu  ukazovateľov, preto nemožno vyjadriť trend. 

A - ukazovateľ kyslíkového režimu,
B - základné fyzikálno-chemické ukazovatele,
C - nutrienty,
D - biologické ukazovatele,
E - mikrobiologické ukazovatele,
F -  mikropolutanty,
H - ukazovatele rádioaktivity. 

Povrchové vody sú podľa kvality vody zaraďované do I. triedy (veľmi čistá voda) až do V. triedy kvality (veľmi silne znečistená voda) - viď aj  http://www.tuke.sk/meszaros/ekologia/stav.htm.

V I. triede nie je žiaden povrchový tok, "vďaka" mikrobiologickým ukazovateľom.

Trieda kvality 	Rok	A	B	C	D	E 	F 
		%	%	%	%	%	%
I.	1999	6,3	4,6	0,5	0,5	0,0	4,1
II.	1999	38,0	36,4	34,7	18,2	1,1	10,8
III.	1999	39,8	40,9	37,5	67,0	13,6	27,0
IV.	1999	9,6	13,0	15,9	9,7	37,0	40,5
V.	1999	6,3	5,1	11,4	4,6	48,3	17,6
Spolu	1999	100,0	100,0	100,0	100,0	100,0	100,0

V r 1999 bolo vypustených 1 104 621 tisíc m3 odpadových vôd, je to pokles o 33 266 tisíc m3, došlo aj k poklesu ich znečistenia.

Priemerná spotreba vody na 1 obyvateľa SR na deň sa znížila zo 183 litrov v r. 1991 na 118 litrov v r. 1999 (1995: 140 l). 

Počet čistiarní odpadových vôd 341.

HORNINY

Geotermálna energia - 64 geotermálnych vrtov s celkovým využiteľným tepelným výkonom 
6 396, 5 MW. 

PÔDA - ohrozenosť hlavne vodnou a veternou eróziou - pozri mapy 11, 12.

 Úhrnné hodnoty druhov pozemkov (stav k 31.12.1999) 

Druh pozemku	rozloha (ha)	% výmery
Poľnohospodárska pôda	2 442 230	49,8
Lesné pozemky	2 000 089	40,8
Vodné plochy	93 209	1,9
Zastavané plochy	218 428	4,4
Ostatné plochy	149 625	3,1
Celková výmera pôdy	4 903 581	100,0

K vstupu cudzorodých látok (kontaminácia) do pôd v našich podmienkach prispievajú najmä energetické, 
priemyselné a dopravné emisie, 
agrochemikálie, 
odpady reprezentované kalmi z čistiarní odpadových vôd, rôznymi priemyselnými odpadmi, závlahové vody. 

Zastúpenie kategórií kontaminácie pôd SR:

Nie je výrazná zmena oproti 1993: 69,5 % nekontaminované, 28,7% rizikové pôdy, 1,4% kontaminované a 0,4% silne kontaminované.
(viď  http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/sprava99/index1.htm mapa č.10) 



RASTLINSTVO, ŽIVOĆÍŠSTVO

- ochrana biodiverzity - pestrosť druhov,
- chránené rastliny: 779 druhov, počet ohrozených je celkom 682, z toho 344 - kriticky ohrozených, 269 - veľmi ohrozených a 69 - ohrozených,
- chránené živočíchy: 749 druhov, v poradí kriticky ohrozené/veľmi ohrozené/ohrozené:
cicavce: 13/20/24, vtáky: 39/57/218, plazy: 3/6/3, obojživelníky: 3/12/3, ryby: 12/8/1. 

ZELEŇ V MESTÁCH

Mapa č. 15 - najmenej v košickom kraji - do 14 m2 na obyvateľa.

ENVIRONMENTÁLNA REGIONALIZÁCIA 
- viď aj http://www.tuke.sk/meszaros/ekologia/stav.htm

Tabuľka č. 87: Základné parametre environmentálnej regionalizácie SR podľa rozlohy a počtu obyvateľov k 31.12.1998 

Stupeň	Úroveň životného prostredia	Obyvateľstvo 		Rozloha 	
		počet	%	km2	%
I.	prostredie vysokej úrovne 	655 400	12,20	15 413,50	31,50
II.	prostredie vyhovujúce	1 462 300	27,10	19 858,00	40,50
III.	prostredie mierne narušené	967 300	18,00	7 867,00	16,00
IV.	prostredie narušené	989 100 	18,20	3 276,50	6,70
V.	prostredie silne narušené	1 318 800	24,50	2 619,00	5,30
SR spolu 		5 392 900 	100,00	49 034,00	100,00

V narušených a silne narušených oblastiach sa nachádza  12% rozlohy a 43% obyvateľstva SR.

Ohrozené oblasti - viď aj http://www.tuke.sk/meszaros/ekologia/stav.htm

3 najväčšie zdroje znečistenia v košickej oblasti: VSŽ, Tepláreň Košice a Spaľovňa.

Výraznejší pokles emisií TZL o 34,1 t, SO2 o 538 t, NOx o 437,9 t zaznamenali v SE, a.s, Tepelná energetika, o.z. Košice v dôsledku zníženia spotreby uhlia a účinnej denitrifikácii pri spaľovaní zemného plynu - viď tabuľka 111.

Hornád je silne zaťažený splaškovými a priemyselnými odpadovými vodami. Množstvo koliformných baktérií zaraďuje tok do V. triedy čistoty v skupine mikrobiologických ukazovateľov. Koncentrácie zinku spôsobujú zaradenie do IV. triedy čistoty v skupine mikropolutantov. Vo všetkých miestach odberov obsahy Fe a Mn zaraďujú tok do III. Triedy čistoty.                          
    Na pôdach v imisnom areáli VSŽ, a.s., Košice sa prejavuje acidifikácia pôdneho fondu. Poľnohospodárske pôdy okresov Košice I a III patria medzi pôdy silno ohrozované vodnou eróziou. 





Tabuľka č. 111 : Najvýznamnejšie zdroje znečistenia ovzdušia v Košickej ohrozenej oblasti podľa emisií základných znečisťujúcich látok v rokoch 1998 a 1999 (t.rok-1) 

Zdroje	TZL	SO2	NOx	CO
znečistenia	1999	1999	1999	1999
VSŽ, a.s., Košice	16 185,8	13 798,7	11 816,4	84 804,2
SE, a.s., Tepelná energetika, o.z., Košice	77,2	1 199,5	1 380,9	152,6
Ekothermal 99, spol. s r.o., Košice (Spaľovňa)	9,0	63,2	102,0	43,3

Spaľovňa nevyhovuje legislatíve na ochranu ovzdušia. Problémy so zneškodňovaním komunálneho odpadu z dôvodu absencie vyhovujúcich skládok. 

Tabuľka č. 114: Najvýznamnejšie zdroje znečistenia ovzdušia v Strednozemplínskej ohrozenej oblasti podľa emisií základných znečisťujúcich látok v rokoch 1998 a 1999 (t.rok-1) 

Zdroje	TZL	SO2	NOx	CO
znečistenia	1999	1999	1999	1999
SE, a.s., Elektrárne Vojany (EVO)	8 865,6	22 140,9	16 622,3	650,0
Chemko, a.s., Strážske	396,4	9 092,9	1 286,4	2 986,1
Bukocel, a.s., Hencovce	365,9	2 908,2	731,7	344,9
Chemes, a.s., Humenné	131,8	1 381,1	876,0	215,5
SPP, š.p., Bratislava, Slovtransgaz závod Veľké Kapušany	-	0,4	1 735,6	439,0

Tabuľka č. 108: Najvýznamnejšie zdroje znečistenia ovzdušia v Strednogemerskej ohrozenej oblasti podľa emisií základných znečisťujúcich látok v rokoch 1998 a 1999 (t.rok-1) 

Zdroje	TZL	SO2	NOx	CO
znečistenia	1999	1999	1999	1999
Slovmag, a.s., Lubeník 	86,8	146,7	313,9	1 011,2
SMZ, a.s., Jelšava	183,2	34,2	289,0	114,1
Želba, a.s., Spišská Nová Ves, o.z., Siderit Nižná Slaná	116,3	4 374,2	195,9	557,6
Slovenské lúčobné závody Chémia, a.s., Hnúšťa	31,3	0,1	9,7	3,8


Tabuľka č. 105: Najvýznamnejšie zdroje znečistenia ovzdušia v Strednospišskej ohrozenej oblasti podľa emisií základných znečisťujúcich látok v rokoch 1998 a 1999 (t.rok-1) 

Zdroje	TZL	SO2	NOx	CO
znečistenia	1999	1999	1999	1999
Kovohuty, a.s., Krompachy	20,6	682,2	16,3	0,9
Finiš, a.s., Spišská Nová Ves	115,6	174,8	21,5	43,4
Želba, a.s., Spišská Nová Ves, o.z., Rudňany	1,6	0,3	0,9	0,3



VPLYV HOSPODÁRSKYCH ODVETVÍ NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 

Tabuľka č. 117: Hrubý domáci produkt podľa vybraných odvetví 

	       Podiel na HDP (%)
	1993	1995	1997	1999
HDP celkom, z toho:	100	100	100	100
poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo	6,6	5,6	4,8	4,1
priemysel 	36,8	28,6	28,2	26,4
stavebníctvo	6,7	4,6	5,3	5,2
trhové služby	28,0	41,0	43,4	42,1
ostatné	21,9	20,2	18,3	22,2

ENERGETIKA

Iba 11% PEZ je domácich, 89% je dovoz - prakticky celé množstvo ropy, zemného plynu a uránu z Ruska (asi 65%), hnedé uhlie z ČR (asi 25%).

Energetická náročnosť, vyjadrená ako podiel prvotných energetických zdrojov k hrubému domácemu produktu (PEZ/HDP) má od vzniku SR klesajúcu tendenciu (z 1,59 v roku 1993 na 1,13 PJ/mld Sk v roku 1998). 

Tabuľka č. 131: Inštalované výkony elektrárni podľa druhu v SR (MW) 

Ukazovateľ	1995		1996		1998		1999	
	SR	SE	SR	SE	SR	SE	SR	SE
Jadrové elektrárne	1 760,00	1 760,00	1 760,00	1 760,00	2 200,00	2 200,00	2 200,00	2 200,00
Tepelné elektrárne	2 981,14	1 989,14	2 995,31	2 017,80	2 385,00	1 963,00	3 132,68	1 963,40
Prietokové vodné elektrárne	1 640,27	1 633,66	1 640,27	1 633,66	1 534,00	1 455,00	1 505,46	1 479,04
Prečerpávacie vodné elektrárne	735,16	735,16	735,16	735,16	938,00	938,00	914,16	914,16
Spolu	7 116,57	6 118,62	7 130,74	6 146,62	7 057,00	6 556,00	7 752,30	6 556,60

Tabuľka č. 132: Obstaraná elektrická energia v energetickej sústave SR v rokoch 1996 - 1999 

	1996 
(GWh)	% z obstaranej 
elektrickej energie	1998 
(GWh)	% z obstaranej 
elektrickej energie	1999 
(GWh)	% z obstaranej 
elektrickej energie
Jadrové elektrárne	11 261	28,99	11 394	40,31	13 117	47,10
Tepelné elektrárne	6 862	23,76	7 336	25,95	7 119	25,56
Vodné elektrárne	4 478	15,5	4 631	16,38	4 857	17,44
Závodné elektrárne - spolu výroba: 	2 689	9,31	2 656	9,40	2 800	10,05
Spolu výroba	25 290	87,56	26 017	92,04	27 893	100,15
Zahraničie (saldo)	3 592	12,44	2 251	7,96	- 43	- 0,15
Suma spotreby 	28 882	100,00	28 268	100,00	27 850	100,00

Konečná spotreba elektrickej energie vo vybraných sektoroch hospodárskej činnosti v roku 1998 :

Priemysel 55%, obyvateľstvo 21%, nevýrobná sféra 17%, doprava 4%, poľnohospodárstvo 3%.

Spotreba elektrickej energie v domácnostiach na jedného obyvateľa SR je nad 1000 kWh za rok.

LESY

Lesný pôdny fond v Slovenskej republike predstavuje 40,6 % (1 991 557 ha) z celkovej výmery štátu, čím sa Slovenská republika zaraďuje medzi európske krajiny s najvyššou lesnatosťou. V prepočte na počet obyvateľov to predstavuje 3,7 km2 na 1 000 obyvateľov. 

Pri hodnotení druhového zloženia lesov možno z ekologického hľadiska konštatovať priaznivý podiel listnatých drevín (57,9 %) oproti ihličnatým drevinám (42,1 %). 

Z celkového počtu 4 264 stromov v roku 1999 bolo 27,8 % stromov hodnotených ako poškodené, t.j. mali defoliáciu väčšiu ako 25 % (stupeň defoliáciu 2 – 4). Situácia je horšia u ihličnatých stromov, kde je poškodených 40,2 %, pri listnatých 19,3 % stromov. 

Zdravotný stav listnatých lesov SR je stabilizovaný. Štatisticky je preukázaný i trend zlepšovania. 

Tabuľka č. 143: Výsledky monitoringu zdravotného stavu lesov SR za roky 1987 - 1999 

Rok	Dreviny	Zastúpenie stromov v stupňoch poškodenia v %							
		0	1	2	3	4	1-4	2-4	3-4
1989	ihličnaté listnaté spolu	9 
20 
15	32 
38 
36	49 
37 
42	9 
4 
6	1 
1 
1	91 
80 
85	59 
42 
49	10 
5 
7
1994	ihličnaté 
listnaté 
spolu	8 
20 
15	41 
45 
43	44 
31 
36	5 
4 
5	2 
1 
1	92 
80 
85	51 
36 
42	7 
5 
6
1999	ihličnaté 
listnaté 
spolu	15 
22 
19	45 
59 
53	36 
18 
26	3 
1 
1	1 
0 
1	85 
78 
81	40 
19 
28	4 
1 
2
Slovný popis stupňov poškodenia hodnotených stromov : 

0 - odlistenie stromov v rozsahu 0 - 10 % bez defoliácie ( stromy zdravé) 
1 - odlistenie stromov v rozsahu 11 - 25 % slabo defoliované (stromy slabo poškodené) 
2 - odlistenie stromov v rozsahu 26 - 60 % stredne defoliované (stromy stredne poškodené) 
3 - odlistenie stromov v rozsahu 61 - 99 % silne defoliované (stromy silno poškodené) 
4 - odlistenie stromov v rozsahu 100 % odumierajúce a mŕtve 

DOPRAVA

Na celkovej produkcii emisií z dopravy má hlavný podiel cestná doprava. Podiel ostatných druhov dopravy je pri jednotlivých znečisťujúcich látkach veľmi malý. 
Individuálna osobná doprava má ťažiskový podiel na emisiách z cestnej dopravy a u jednotlivých znečisťujúcich látok je tento podiel nasledovný (rok 1998): 
CO – 89,3 %, CO2 – 52,6 %, NOX – 45,3 %, VOC – 83,1 %, SO2 – 19,5 %, tuhé znečisťujúce látky (TZL) – 17,8 % 
a nákladná doprava s nasledovným podielom: 
CO – 9,5 %, CO2 – 38,2 %, NOX – 39,6 %, VOC – 15,2 %, SO2 – 64,3 %, tuhé znečisťujúce látky (TZL) – 71,8 %. 

ZDRAVIE

Stredná dĺžka života pri narodení (nádej na dožitie) dosiahla v roku 1999 u mužov hodnotu 68,95 a u žien 77,03 roka, čo predstavuje v porovnaní s rokom 1998 jej mierny nárast u mužov a vyšší u žien . V porovnaní s vyspelými krajinami, najmä s priemerom Európskej únie patrí Slovenská republika medzi krajiny s nižšími hodnotami. Za krajinami ako Švédsko, Francúzsko , Švajčiarsko a Grécko zaostávajú naši muži a ženy stále zhruba o 5 – 6 rokov. 

Medzi okresy s najvyššou úmrtnosťou patria Krupina (14,6 promile), Sobrance (14,3 promile), Bratislava I ( 14,1) a Turčianske Teplice (13,9 promile). 

Na Slovensku je stále nepriaznivá úroveň úmrtnosti, najmä u mužov v stredných vekových kategóriách (35 – 54 ročných), keď v porovnaní s úmrtnosťou žien v rovnakom veku je 2,6 – 3,2 krát vyššia. 
Najvyššia úmrtnosť obyvateľstva je dlhodobo na choroby obehovej sústavy, keď v roku 1999 zomrelo na túto príčinu 28,7 tisíc osôb, tj. 54,7% z celkového počtu zomretých . V porovnaní s rokom 1998 to však v absolútnom vyjadrení predstavuje pokles o 1,1 tisíc osôb. Najviac úmrtí pripadá na infarkt myokardu a na cievne ochorenia mozgu. Druhou najčastejšou príčinou úmrtí obyvateľstva sú nádory (22,8%) , pričom sa podiel týchto chorôb na úmrtiach oproti minulému roku mierne znížil. V roku 1999 zomrelo na uvedené choroby 11,9 tisíc osôb. Najčastejšími príčinami sú nádory priedušnice, priedušiek a pľúc, ako aj zhubný nádor žalúdka a hrubého čreva. Úmrtnosť na choroby dýchacej sústavy (5%), mierne narástla, keď v roku 1999 zomrelo na tento druh ochorenia 2,6 tisíc osôb, pričom hlavnými príčinami úmrtí sú chronické zápalové ochorenia pľúc, priedušiek a chrípka. V prípade úmrtí na choroby tráviacej sústavy (5%) sa počet úmrtí oproti roku 1998 mierne zvýšil, najčastejšími príčinami boli choroby pečene a pažeráka, ďalej žalúdka a dvanástorníka. 

RÁDIOAKTIVITA

Najvýznamnejší zdroj ožiarenia obyvateľov predstavuje radón a produkty jeho rádioaktívnej premeny (cca 41,86 % z ročného efektívneho ekvivalentu ožiarenia). 

Tabuľka č. 170: Okresy s najvyššími priemernými hodnotami EOAR s odhadom priemernej celoročnej efektívnej dávky na obyvateľa z expozície radónu a jeho dcérskych produktov v pobytovom priestore v roku 1999 

Okres	EOAR 
[Bq.m-3]	E 
[mSv]
Rožňava 
KE-vidiek 
Sp. Nov.Ves 
Rim. Sobota 
St. Ľubovňa 
Veľký Krtíš 
Trebišov 
Nitra 
Komárno 
Levice	120 
119 
94 
87 
87 
79 
72 
71 
66 
65	5,3 
5,2 
4,1 
3,8 
3,8 
3,4 
3,2 
3,1 
2,9 
2,9

Mapa č. 20: Priemerná celoročná efektívna dávka na obyvateľa z inhalácie radónu a jeho dcérskych produktov v pobytových priestoroch v okresoch SR 

HLUK

Podľa poznatkov zdravotníctva hluková hladina 65 dB(A) predstavuje hranicu, od ktorej začína byť negatívne ovplyvňovaný vegetatívny nervový systém. Prípustné hladiny hluku sú špecifikované vyhláškou MZ SSR č. 14/1977 Zb. pre rôzne prostredia (napr. pre pracovné prostredie, pre životné prostredie a pod.). . 

Tabuľka č. 173: Percentuálny podiel obyvateľstva SR zaťaženého hlukom z cestnej a železničnej dopravy podľa úrovne prekročenia ekvivalentných hladín hluku (LAeq) v dB(A) v roku 1999 

Hladina hluku	% obyvateľov zaťažených hlukom z cestnej dopravy	% obyvateľov zaťažených hlukom zo železničnej dopravy
&#61502; 55 dB(A)	19,33	0,10
&#61502; 60 dB(A)	12,87	1,27
&#61502; 65 dB(A)	6,15	1,26
&#61502; 70 dB(A)	1,31	0,46
&#61502; 75 dB(A)	0,13	0,00

Mapa č. 21: Bodové zdroje uvoľňovania arzénu do ovzdušia a vôd v roku 1998 

Mapa č. 22: Bodové zdroje uvoľňovania kyanidov do ovzdušia, vôd a vo forme odpadov v roku 1998 

Cudzorodé látky v potravinovom reťazci 

Z hľadiska percentuálneho zastúpenia chemických prvkov na týždennom príjme do organizmu človeka vzhľadom k povolenému maximálnemu týždennému príjmu sa najrizikovejšou skupinou javia ťažké kovy. Hodnota percentuálneho podielu kadmia v dôsledku jeho prijatia človekom v potravinách na povolenom maximálnom týždennom príjme bola 15,88 %, u arzénu 6,75%. Týždenné príjmy olova dosiahli 8,18 % a ortuti 2,8% povoleného maximálneho týždenného príjmu. Závažným problémom z hľadiska kontaminácie a výskytu nevyhovujúcich vzoriek sú dusičnany. Percentuálny podiel dusičnanov na povolenom dennom príjme do organizmu človeka predstavoval 17,4 %, čo je zanedbateľné percento. Kontaminácia potravín spotrebiteľskej siete rezíduami pesticídov nedosahovala významný rozsah, nálezy sa pohybovali okolo medze stanovenia. V prípade sumy DDT bol vypočítaný percentuálny podiel na povolenom dennom príjme 0,5%. V prípade kongenérov polychlórovaných bifenylov ani jedna vzorka neprekročila stanovené limitné hodnoty. Obdobne to bolo aj v prípade mykotoxínov, farmakologicky aktívnych látok a syntetických farbív. Z hľadiska porovnania jednotlivých lokalít spotrebného koša hodnoty priemerných nálezov sledovaných parametrov dosahovali približne rovnaké hodnoty. Mierne vyššie boli zistené v lokalitách Kráľovský Chlmec a Krompachy. 

Vzorky s nadlimitným obsahom jednotlivých sledovaných parametrov bez ohľadu na komoditu boli zistené v prípade dusitanov (5,3%), dusičnanov (3,2%), ortuti (5,9%), kadmia (1,8%), chrómu (0,1%) a niklu (1,3%). Vzorky s nadlimitným obsahom PCB zistené neboli. Najviac nadlimitných vzoriek na obsah kadmia bolo v okrese Žiar nad Hronom, Žarnovica, Kežmarok, na obsah ortuti v okrese Spišská Nová Ves, na obsah olova v okrese Žiar nad Hronom a Žarnovica, na obsah arzénu sa vyskytovali ojedinele a to v Trnavskom, Banskobystrickom a Nitrianskom kraji, na chróm v okrese Spišská Nová Ves a v okrese Žiar nad Hronom, nadlimitné hodnoty niklu sa vyskytovali v Trnavskom, Prešovskom a Trenčianskom kraji len ojedinele. 

ODPADY

Tabuľka č. 175: Bilancia odpadov za rok 1999 (mil. ton) 


Odpady	Množstvo
Ostatné	10,1
Zvláštne	9,5
v tom: komunálne	1,7
nebezpečné	1,3
Spolu	19,6

Tabuľka č. 177: Spôsob nakladania so zvláštnym a nebezpečným odpadom v roku 1999 (t) 

Spôsob nakladania so zvláštnym a nebezpečným odpadom 	Celkom	Množstvo odpadov	
		zvláštne bez nebezpečných	nebezpečné
Fyz.-chemický 	1,40%	0,10%	9,80%
Biologický	9,60%	5,50%	34,70%
Spaľovanie 	3,10%	2,40%	7,80%
Skládkovanie 	24,10%	25,70%	14,90%
Využitie 	58%	64,20%	21,00%
Skladovanie 	1,00%	0,10%	2,80%
Spolu	9 503 626,10	8 138 223,40	1 365 402,70

Z údajov uvedených v  tabuľke vyplýva, že z celkového množstva zvláštnych a nebezpečných odpadov sa využilo 58%. 
Najrozšírenejším spôsobom zneškodnenia je skládkovanie (24,1%) a spaľovanie (3,1%). 

Odpady z potravín a pochutín (skupina 11) sa najčastejšie upravujú biologicky (86,7%). Najviac odpadu v nadskupine 1 sa produkuje z chovu, zabíjania a spracovania zvierat (4,4mil. ton), z čoho sa 97,7% využíva najmä v poľnohospodárstve. 
Odpad z dreva sa najčastejšie spaľuje (54,8%). Odpady z celulózy, papiera a lepenky sa v prevažnej miere skládkujú. 
Z nadskupiny 3 sa využívajú najmä odpady s obsahom kovov (71,7%). Najzaužívanejším spôsobom zneškodnenia odpadov skupiny 31 a 39 je skládkovanie (48-76%). Do tejto skupiny patria aj tuhé zvyšky zo spaľovacích procesov. 
Odpad z biologickej úpravy odpadov sa v množstve 54% - 100% skládkuje. Po mechanickej úprave sa odpad v množstve približne 70% skladuje. 

Odpad zo spracovania ropy sa biologicky upravuje (61,2%). Odpadové oxidy, hydroxidy a soli sa prevažne skládkujú (70,4%) a v 11%-ách využívajú. Odpadové kyseliny, hydroxidy a koncentráty sa v najväčšej miere fyzikálno-chemicky upravujú. 
Organické rozpúšťadlá, náterové hmoty a iné odpady z chemických procesov sa na 62,5% - 87,4% spaľujú. 
Približne 49,2% odpadov z plastu a gumy sa využíva. 
Odpad z čistiarní odpadových vôd a odpad z úpravy vody sa v priemere na 24,6% využíva a zvyšok sa skládkuje. Kvapalný odpad zo zariadení na nakladanie s odpadmi sa najčastejšie biologicky upravuje.

V roku 1999 bolo prevádzkovaných 503 skládok, z toho 141 vyhovuje legislatívnym požiadavkám. Podľa osobitných podmienok bolo prevádzkovaných 362 skládok. V roku 1999 sa ukončilo prevádzkovanie 57 skládok. Vo výstavbe je 67 skládok odpadov .

V SR je celkovo 92 spaľovní (spaľovacích zariadení s rôznou kapacitou), z toho je prevádzkovaných 69 spaľovní. Emisné limity spĺňa 19 spaľovní a 50 spaľovní prekračuje emisné limity, avšak využívanie kapacity týchto spaľovní značne kolíše. 
Z celkového počtu spaľovní sú len dve veľkokapacitné spaľovne na komunálny odpad, v Bratislave a Košiciach. Obe pracujú na znížený výkon a realizuje sa ich rekonštrukcia, ktorou sa má docieliť významné zníženie emisného zaťaženia spôsobované ich činnosťou. 


Podrobné údaje sú na stránke http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/sprava99/index.html

Next-in-Thread Next Message

Add Message to: "Tema 2"

Members Subscribe Admin Mode Show Frames Help for HyperNews at ccdat.tuke.sk 1.10