Úvod – na zamyslenie Prof. David Orr [1] píše v úvode k svojmu článku „Čo je to vzdelávanie“ takto: Ak dnešok je typickým dňom na planéte Zem, tak stratíme dnes asi 190 km2 dažďových pralesov, ďalších zhruba 120 km2 lesov a pôdy vinou postupujúcich púští. Navždy stratíme niekoľko desiatok rastlinných a živočíšnych druhov, vypustíme do ovzdušia 2700 ton freónov a 15 mil. ton uhlíka, Zem bude opäť trochu teplejšia, voda kyslejšia...je radno poznamenať, že toto nie je výsledkom nevzdelaných ľudí, ale expertov s najrôznejšími titulmi. Najvýznamnejší filozofi a vedci modernej doby, ako Erazim Kohák, Erich Fromm, Gregory Bateson, Konrad Lorenz a ďalší, sa zhodujú na tom, že súčasná globálna ekologická kríza je odrazom krízy moderného človeka – jeho myslenia a hodnôt. Prístup absolventov vysokých škôl k životnému prostrediu je daný ich svetonázorom, čiže „okuliarami“ cez ktoré sa pozerajú na prírodu a životné prostredie. Technokratický a monetárno-ekonomický prístup k životnému prostrediu, zemským zdrojom a k Zemi ako takej, môžeme bez váhania zaradiť medzi hlavné príčiny globálnej ekologickej krízy. Pri vzdelávaní mladých ľudí by učiteľov mala viesť skutočnosť, že naša planéta už nepotrebuje viac „úspešných“ ľudí, zúfalo však potrebuje viac liečiteľov, rozprávačov príbehov, ľudí šíriacich mier v duši a na Zemi, ľudí tvoriacich a obnovujúcich krásu. Naša planéta potrebuje ľudí, ktorí dokážu žiť v súlade so svojim miestom, krajinou a prírodou. Na celom svete existuje množstvo pedagógov, vedcov – často prepojených s priemyselnými kruhmi – ktorí tvrdia, že neexistuje žiadny úbytok ozónovej vrstvy, že globálne oteplenie je nezmysel, zemských zdrojov je nevyčerpateľné množstvo a že ekologická kríza je len výmyslom zelených. Ukážku pedagóga a „experta“, ktorý svojim prístupom môže zhubne ovplyvniť svetonázor študentov možno ilustrovať príkladom známeho ekonóma z univerzity Yale, Wiliama Nordhausa, ktorý napr. tvrdí: čo sa týka globálneho otepľovania „ekonomickejšie bude nebrzdiť ho“. Finančné straty naftárskych, uhoľných a automobilových spoločností by boli veľmi bolestivé. Vedcom, ktorí varujú, že klimatické zmeny ťažko postihnú americké poľnohospodárstvo Nordhaus odpovedá, že poľnohospodárstvo tvorí predsa iba necelé 3 % GDP – hrubého domáceho produktu USA, takže prípadná skaza tohto odvetvia by nijako neohrozila americkú ekonomiku. V tejto súvislosti sú veľmi zaujímavé úvahy Jana Kellera, sociológa, profesora brnenskej Masarykovej univerzity (spolupracuje s ekologickým hnutím DUHA a časopisom Posledná generace) uvedené v jeho knihe Šok z ekologie, aneb Politické systémy v rozpacích. [2]: Team špičkových ekonómov v USA sa už dlhší čas zaoberá odhadom ekonomických dopadov opatrení, ktoré treba prijať, ak sa potvrdia obavy z nástupu skleníkového efektu. Ak má byť takýto výpočet exaktný, treba do neho zahrnúť všetky očakávané straty, včítane strát na ľudských životoch, ktoré možno predpokladať, keď dôjde k prudkej zmene klímy. Podľa celého radu odborníkov oteplenie našej planéty by mohlo vyžiadať už v polovici budúceho storočia niekoľko desiatok miliónov mŕtvych v dôsledku nemocí, hladomorov, sucha, víchric, záplav a hurikánov. Hrozba skleníkového efektu je spojená hlavne s dnešným tempom spaľovania fosílnych palív a následným únikom skleníkových plynov. V prípade analýzy možných ekonomických následkov tohto javu treba porovnať 1. očakávané straty spôsobené skleníkovým efektom, 2. straty spôsobené obmedzovaním ťažby fosílnych palív. Kľúčovou neznámou v naznačenej rovnici je cena ľudského života. Riešiteľský team, v snahe o čo najpresnejší výpočet pracoval s nasledovným „cenníkom“: 1 Američan 1 500 000 USD 1 Rus 300 000 USD 1 Afričan 150 000 USD Hodnota života rôznych ľudí, ktorá je stanovená podľa autorov čisto len pracovne, je odvodená od výšky príjmov v danej krajine, od výšky čiastky, za ktorú je priemerný občan danej krajiny ochotný vykonávať prácu, ktorá vážne poškodzuje jeho zdravie a ohrozuje jeho život, ako aj ďalšie, v citovanej literatúre bližšie neurčené ekonomické premenné. Zatiaľ čo k emisiám skleníkových plynov prispievajú 70-80% krajiny bohatého severa, prevažná väčšina prvých obetí globálneho oteplenia by pochádzala z krajín chudobného juhu. Tu ale musí zomrieť 10 ľudí, aby vo výpočtoch ekonómov bol dosiahnutý ekvivalent hodnoty života jediného Severana. Takže vďaka tejto okolnosti je ešte stále lacnejšie čakať na ohlasované zmeny klímy, ako sa pokúsiť im zabrániť znižovaním spotreby fosílnych palív. Z ekonomického pohľadu sú hodnoty ľudských životov odhadnuté určite adekvátne, predsa by sme sa mali zamyslieť, ako vysvetliť počínanie renomovaných ekonómov z hľadiska moderných politických ideológií. Pokúsme si položiť otázku - aký rozsah a aké parametre by mala dosiahnuť svetová klimatická katastrofa, aby to vyvážilo straty ropných a ťažobných spoločností v prípade preventívneho útlmu ich ťažby. Žijeme vo svete, v ktorom je zvykom všetko interpretovať politicky. Žijeme vo svete, ktorého ekonomické a politické parametre sú utvorené tak, aby v maximálnej miere podporili priebeh priemyselnej revolúcie a regulovali jej dopad na spoločnosť. Hovoríme o modernej spoločnosti bez toho, aby sme si vždy uvedomovali, čomu vďačíme za svoju modernosť. Moderný ekonomický a politický systém vzniká iba v tých spoločnostiach, ktoré dokázali radikálne zmeniť spôsob, ktorým získavajú energiu nutnú ku svojej reprodukcii. Tieto spoločnosti prešli od výlučného zberu energie z povrchu Zeme, či už v podobe rastlinnej, alebo živočíšnej, k dobývaniu energie z jej hĺbky. Prešli teda od závislosti na slnečnej energii k závislosti na energii skladovanej v zemi. Tento prechod umožnil prechod spoločnosti zo stavu takmer permanentnej hospodárskej stagnácie k prudkému rastu. Na rozdiel od slnečnej energie, dopad ktorej na Zem je konštantný, čo určovalo pevné limity hospodárenia všetkým tradičným spoločnostiam, s prechodom k priemyslu začala byť ekonomika napájaná zo zdrojov u ktorých výdatnosť toku energie môže dávkovať samotný človek! Tento rys modernej doby prebudil nádej neobmedzeného permanentného rastu. Druhá stránka tohto procesu je menej radostná (viď Prometheovský komplex) a spočíva v tom, že človek je schopný prekročiť rozumnú mieru čerpania svojich zásob. Naviac čerpanie a spotrebovávanie týchto zásob prudko mení podmienky pre život na Zemi. Zem sa otepľuje. R. 1996 bol štvrtý najteplejší od začiatku merania r. 1866 [3]. Trinásť najteplejších rokov v histórii sa objavilo od r. 1979, so štyrmi najteplejšími v rokoch deväťdesiatych. Trend globálneho otepľovania skutočne existuje. Pritom od polovice 70-ych rokov sa niektoré regióny otepľovali rýchlejšie. Letné teploty na severnom Sibíri sú vyššie, než za celé tisícročie, v dôsledku čoho sa lesy posúvajú smerom na sever. Antarktída sa za posledných 50 rokov otepľuje viac ako dvojnásobne oproti globálnemu priemeru, čo spôsobuje rozpad ľadovcov. Poisťovací priemysel si to uvedomuje a je znepokojený. Výsledkom sú stále intenzívnejšie, častejšie a ničivejšie búrkové systémy. Škody z katastrof zapríčinených počasím dosiahli v r. 1996 rekordných 60 mld. USD. Je to pokračovanie trendu rastúcich, s počasím spojených škôd v 90-ych rokoch. Doposiaľ v našej dekáde presiahli tieto škody 200 mld. USD, čo je štvornásobok všetkých strát v osemdesiatych rokoch. T. Karl, klimatológ pri Národnom oceánickom a atmosférickom úrade USA dokazuje, že v USA v posledných desaťročiach stúplo množstvo víchric a silných búrok o 20%, čo znemožnilo používanie klasických techník predpovedí búrok. Storočné udalosti sa vyskytujú stále častejšie. Podľa vyhlásenia Mníchovskej poisťovacej spoločnosti „zmeny v životnom prostredí a podnebí vedú k vyššej pravdepodobnosti nových extrémov v teplotách, zrážkach, úrovni vody a sile vetrov. To je dôvod, prečo spoločnosť žiada uskutočnenie rýchlych a prehľadných meraní s ohľadom na ľuďmi zapríčinené zmeny v počasí“. Straty poisťovacieho priemyslu spôsobené výčinmi počasia dosiahli v r. 1996 9 mld. USD, čo je štvrtý najvyšší údaj všetkých čias, hoci značne nižší oproti 22 mld. USD v r. 1992. Poisťovacie spoločnosti ušetrili tým, že väčšina škôd v r. 1996 sa udiala v rozvojových krajinách, kde si väčšina ľudí a firiem nemôže dovoliť poistenie. Navyše, mnohé poisťovacie spoločnosti obmedzili svoje pôsobenie na územiach, ktoré sú náchylné k hurikánom a záplavám, ako reakciu na svoje straty zo začiatku 90-ych rokov. Celková suma poistených škôd v deväťdesiatych rokoch (do r.1996) dosiahla 66 mld. USD, v porovnaní so 17 mld. USD v osemdesiatych rokoch. Poisťovacie spoločnosti sa obávajú rastúcich výdajov spojených s poveternostnými škodami, preto viac ako 60 najväčších svetových poisťovacích spoločností v r. 1996 podpísalo prehlásenie, v ktorom žiadali vlády, aby redukovali emisie uhlíka zo spaľovania fosílnych palív. Trinásť veľkých poisťovacích spoločností sa navyše spojilo pri zakladaní Iniciatívy na predpovedanie rizika, vedenej bermudskou Biologickou stanicou pre výskum, ktorá má pomôcť predpovedať budúce klimatické trendy. Úloha environmentálneho vzdelávania na univerzitách Úlohou špecializovaného štúdia zameraného na ekológiu je získavanie vedomostí v oblasti skúmania a popisu vzájomných vzťahov medzi živými a neživými zložkami životného prostredia. V prípade absolventov takého štúdia (aj príbuzných – napr. biológia, zoológia, zdravoveda, atď.) možno predpokladať, že absolventi budú mať predstavu o nutnosti udržiavania ekologickej stability. Akú úlohu a význam však má prierezové štúdium ekológie, ako sa môže absolvent technickej univerzity aktívne zasadzovať o zlepšenie stavu životného prostredia, ako môže pomáhať pri odvrátení hrozieb ekologickej katastrofy? Krédom filmu „Schindlerov zoznam“ bol citát z Talmudu: „Kto zachráni jedného človeka, ten zachráni celý svet“. Z pohľadu absolventa vysokej školy ide o pochopenie osobnej zodpovednosti za svoje činy a za spôsob vykonávania svojej profesie. Podstatné je, aby sa vytvorila nová environmentálna etika, ktorá by formovala myslenie budúcich absolventov (a ktorá by bola smerodajná aj pre pedagógov). Už v r. 1949 vyjadril ekológ Aldo Leopold túto potrebu slovami: Doposiaľ nemáme etiku, ktorá by sa zaoberala vzťahom človeka k Zemi, k živočíchom a rastlinám, ktoré na nej žijú. Zem je stále ešte majetkom. Vzťah k Zemi je stále ešte prísne ekonomický, prináša výhody, ale nie povinnosti... Profil absolventa univerzity (či už technického alebo humanitného zamerania), by mal byť formovaný princípmi globálnej a systémovej podstaty súčasného sveta. Systémový prístup je založený na vzájomných vzťahoch, štruktúrach a princípoch organizácie, ktoré určujú chod sveta. Globálny princíp vychádza z faktu, že dnešný svet je „globálnou dedinou“, kde každý čin (politický, ekologický či ekonomický) má svoj globálny dôsledok. Štúdium na univerzite by malo viesť študentov nielen k úzkemu pohľadu na svoj predmet, ale k ochote a uvedomeniu zahrnúť do predmetu aspekty širšieho globálneho charakteru – z pohľadu ľudských práv, celosvetovej ekonomiky, mieru a konfliktov, rozvoja nášho vnútorného sveta. Systémový pohľad spája náš vonkajší svet so svetom vnútorným. „Je dôležité“, píše Stephen Sterling, „uvedomiť si, že naša jednostranne zameraná spoločnosť produkuje jednostranne orientovaných jedincov a že riešenie vonkajšej krízy závisí na dosiahnutí lepšej vnútornej rovnováhy.“ Riešenie environmentálnej výchovy na univerzitách možno realizovať v dvoch krokoch: 1. zahrnutím predmetu (napr.) „Ekológia a životné prostredie“ do osnov základného štúdia rovnocenne s predmetmi, ako matematika, fyzika a pod., 2. rovnako nutné je však aj to, aby všetky predmety, najmä odborné, niesli v sebe ekologický aspekt. Možno uviesť aspoň tieto príklady: · u budúcich ekonómov zdôrazniť podstatu nových „zelených“ ekonomík – napr. pri určovaní GDP (hrubého domáceho produktu) odčítať náklady spojené s odstraňovaním ekologických škôd, náklady spojené s liečením chorôb spôsobených zhoršeným stavom ŽP, atď. Ďalšími dôležitými témami sú napr. objasnenie významu decentralizovanej spoločnosti a ochrany domácej produkcie, · u budúcich energetikov aj elektrotechnikov zamerať pozornosť na možnosti šetrenia energie, na alternatívne a decentralizované zdroje, atď. Každé vzdelávanie a výchova majú byť ekologické a environmentálne, pretože život nemôže byť odtrhnutý od prostredia v ktorom sa žije. Vzdelávanie by preto malo zahŕňať tak otázky týkajúce sa pochopenia nášho miesta v prírode, ako aj našej zodpovednosti voči nej. Profesorka Inés Breinbauer píše: Ekologickú výchovu nemožno zamieňať za oznamovanie faktov o znečistení ŽP. Týmto spôsobom možno iba vzbudiť záujem študentov o tento predmet. Les predsa neumiera preto, že máme, alebo nemáme stanovené hraničné hodnoty znečistenia, ale preto, že nie sme schopní zmeniť naše správanie. Pedagogika by preto mala smerovať namiesto reprodukovania faktov viesť k zmene životných postojov a hodnôt. V r. 1985 v New Delhi bol prijatý Kódex environmentálnej etiky pre inžinierov, ktorý jasne formuluje aký prístup k ŽP má mať každý inžinier technického smeru, teda zásady, ktoré by mali byť náplňou prierezového štúdia technického smeru. Všetkým inžinierom Ak vyvíjate nejakú profesionálnu aktivitu · snažte sa s maximálnym využitím vašich schopností, odvahy, entuziasmu a sebaobetovania získať čo najlepšie výsledky, ktoré technicky podporia a prispejú k zdravému a prijateľnému prostrediu pre všetkých ľudí na otvorenom ako aj v uzavretom priestore, · snažte sa dosiahnuť uspokojivé ciele vašej práce pri najnižšej možnej spotrebe surovín a energie a najnižšou produkciou odpadov a akéhokoľvek druhu znečistenia, · obzvlášť starostlivo rozoberte dôsledky Vašich návrhov a činností a to priame aj nepriame, momentálne aj dlhodobé, týkajúce sa zdravia ľudí, sociálnej rovnosti a miestneho systému hodnôt, · preštudujte si dôkladne životné prostredie, ktoré má byť dotknuté, posúďte všetky dopady a vplyvy ktoré sa môžu vyskytnúť, preskúmajte dynamiku a estetiku zahrnutých ekosystémov a vyberte najlepšiu alternatívu, ktorá je šetrná voči životnému prostrediu a je trvalo udržateľná, · podporte jasné chápanie akcií, zameraných na rekultiváciu, prípadne na zlepšenie stavu životného prostredia ktoré môže byť poškodené a zahrňte to do svojho projektu, · odmietnite akúkoľvek zmluvu, ktorá obsahuje nečestné poškodzovanie životného prostredia a prírody a starajte sa o čo najlepšie sociálne a politické riešenie, · buďte si vedomí toho, že princípy vzájomnej závislosti ekosystémov, udržanie ich rôznorodosti, obnova prírodných zdrojov a harmónia vzájomných vzťahov v životnom prostredí formujú základy našej kontinuálnej existencie a že každý z týchto základov definuje prah udržateľnosti života, ktorý nemôže byť prekročený, Majte vždy na pamäti, že vojny, chamtivosť, bieda a nevedomosť spolu s prírodnými katastrofami, znečistením vytvoreným človekom a ničením prírodných zdrojov sú hlavnými príčinami postupujúceho zhoršenia sa stavu životného prostredia a Vy, ako aktívni členovia inžinierskej profesie, hlboko zaangažovaní do podpory vývoja, musíte použiť svoj talent, znalosti a fantáziu na pomoc spoločnosti pri odstraňovaní týchto ziel a pri zlepšovaní kvality života pre všetkých ľudí. Problémy znečistenia životného prostredia (ďalej ŽP) nie sú vôbec nové. Nové je len to, že si stále väčší počet ľudí konečne uvedomuje, že svojim bezohľadným chovaním si pílime konár, na ktorom sedíme. Takže je načase prestať ! Napríklad už v roku 1661 John Evelyn napísal knihu, v ktorej sa postavil proti ohrozovaniu londýnskeho ovzdušia dymom z manufaktúr. Avšak až keď došlo k známej ekologickej katastrofe (Londýn r. 1952 - na následky smogu (smoke+fog) – koncentrácia SO2 dosiahla 4000 μg/m3, pričom povolená 24 hodinová koncentrácia je 150 μg/m3 - zomrelo okolo 4 000 ľudí), teda skoro o 300 rokov neskôr boli uskutočnené radikálne opatrenia na zamedzenie smogu. Zdá sa, že ľudstvo sa chová podobne ako dieťa, ktoré neverí, že oheň páli, kým to neskúsi na vlastnej koži. Ani termín kyslý dážď nie je zďaleka nový. Zaviedol ho už r. 1852 Augus Smith. Roku 1980 Robert Hartig popisuje škodlivé účinky kyslých dažďov v časopise " Revue vôd a lesov ".A opäť muselo prejsť vyše sto rokov, aby sme túto hrozbu brali vážne (dnes je už 80 % lesov v Slovenskej republike postihnutých). Aktuálny stav pozri http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/sprava2001/24_lesne.pdf Podobných príkladov by sme mohli uviesť viac. V čase, keď si uvedomujeme (a to niekedy dosť bolestne ), že sme priviedli prírodu do riadne zbedačeného stavu, nastala doba na sebareflexiu. Zoči - voči hroziacej katastrofe si musíme položiť otázku o zmysle nášho bytia na tomto svete. Musíme dnes pristupovať k prírode nie ako jej páni alebo vlastníci, ale s pokorou a úctou. Príroda je fantastické dielo a my sme jeho plnohodnotnou súčasťou uvedomujúcou si svoju zodpovednosť za jej stav a teda aj za budúcnosť nás všetkých. Ľudstvo si uvedomuje vážnosť situácie, čoho dôkazom je množstvo aktivít na rôznych úrovniach. Všetky zrejme spomenúť nemôžeme, ale uvedieme aspoň niektoré, ktoré sú predovšetkým organizované na medzinárodnej úrovni, teda majú celosvetový, prípadne európsky význam. V roku 1972 sa konala v Stockholme konferencia OSN o životnom prostredí, na ktorej zaznelo vážne varovanie : Životné prostredie na našej jedinej Zemi je vážne ohrozené, vzduch, voda a pôda sú znečistené, je n a j v y š š í čas podniknúť rázne nápravné akcie. Generálny tajomník OSN na tejto konferencii vyslovil myšlienky, ktoré sú stále aktuálne a preto ich citujeme: "V našom dnešnom úzko vzájomne spojenom svete sa všetko dotýka každého človeka ...Kríza ŽP je krízou globálnou. Žiadna kríza v histórii predchádzajúcich období nevyzdvihla tak výrazne vzájomnú závislosť národov na sebe ako kríza ŽP. Všetky krajiny majú spoločné starosti, spoločný záujem a cieľ : v budúcnosti našej iba jedinej Zeme. Sme tu, pretože potreba ochraňovať ŽP je väčšia, než akékoľvek rozdelenie alebo akýkoľvek konflikt, ktorý nás rozdeľuje. Ostáva jediné pravidlo : Svet je len jeden, nedeliteľný a vzájomne na sebe závislý. Je to tento svet, ktorý je ohrozený vlastnou, neplánovanou, vzrastajúcou činnosťou človeka ...ohrozenie nás všetkých je rovnaké ...Vyžaduje to, aby sa všetky krajiny sveta spojili v nebývalom úsilí medzinárodne spolupracovať ..." A aký bol výsledok ? V roku 1988 uverejnil B. Moldan [56] článok pod názvom "Malá ekologická inventúra", v ktorom poukazuje na to, že účinné opatrenia, ktoré urobili mnohé krajiny viedli k podstatnému zlepšeniu ŽP. Žiaľ, neboli to všetky štáty. Preto ich autor delí na ekologicky úspešné a ekologicky neúspešné. Druhá svetová konferencia OSN o ŽP sa uskutočnila v r. 1992 v Rio de Janeiro. Bolo to najväčšie medzinárodné podujatie o ŽP. Zišlo sa tam toľko hláv štátov, prípadne ich vlád ako ani na jednej inej konferencii v histórii. Účastníci konferencie prijali niekoľko dokumentov. Tri z nich podpísala aj ČSFR, teda platia aj pre Slovenskú republiku : 1. Za najdôležitejší dokument je pokladaný "Agenda 21". Ide o rozsiahly materiál (viac ako 700 strán), ktorý je rozdelený približne do 40 kapitol. Každá z nich je venovaná inému problému (napr. ochrana proti znečisteniu morí, ochrana pôdy, vody, lesa,problémy populačnej politiky, úlohy vedy a pod.). Agenda 21 podáva istý metodický návod, ktorý má slúžiť vládam jednotlivých štátov pri rozpracovaní opatrení pre ochranu ŽP. 2. Deklarácia z Ria obsahuje súbor základných princípov, ktoré sa týkajú ŽP a jeho vzťahu k rozvoju. 3. Súbor princípov pre hospodárenie v lesoch. Tento dokument má zabrániť ničeniu lesných masívov, predovšetkým tropických dažďových pralesov, ktoré sú zdrojom kyslíka pre celú planétu (tzv. pľúca Zeme). Okrem toho boli prijaté dve konvencie, ktoré ČSFR nemohla podpísať ( z nedostatku času na prerokovanie na všetkých ministerstvách ): a) Konvencia o klimatických zmenách. Jej cieľom je obmedziť produkciu plynov spôsobujúcich skleníkový efekt ( predovšetkým oxid uhličitý ) a tým aj otepľovanie atmosféry. b) Konvencia o biodiverzite, ktorá je zameraná na ochranu biotopov, ochranu genetického bohatstva živej prírody a to ako v živej prírode, tak aj prípadným umelým odchovom ohrozených druhov. Plnenie prijatých opatrení majú kontrolovať občianske iniciatívy, ekologické orgenizácie, ale aj Komisia OSN pre trvale udržateľný rozvoj, ktorá má monitorovať hlavne dodržiavanie opatrení uvedených v Agende 21. Ochrane ŽP venuje veľkú pozornosť aj Európske spoločenstvo ( ES ). Prvý, tzv. Akčný program na ochranu ŽP prijalo už v r. 1973. V marci r. 1992 bol prijatý piaty Akčný program. Jedným zo základov politiky ochrany ŽP v rámci ES je špeciálna legislatíva, v rámci ktorej sa úplne samozrejme hovorí o " práve životného prostredia ES ". Prvé smernice zamerané na ochranu ŽP boli prijaté koncom 60. a najmä do polocice 70. rokov.Napr. v r. 1967 Rada ES prijala smernicu č. 67/548 o klasifikácii, balení a označovaní nebezpečných látok; v r. 1970 smernicu o prípustnej úrovni hluku a o znečisťujúcich emisiách z motorových vozidiel. V r. 1987 bol prijatý tzv. Jednotný európsky zákon (Single European Act - SEA ), ktorý je základom pre vytvorenie jednotného trhu v rámci ES. Okrem toho je aj dôkazom skutočnosti, že ES kladie stále väčší význam riešsniu ochrany ŽP na jednotnom základe. SEA poskytuje právny základ pre prijímanie opatrení ES v oblasti ochrany ŽP. Boli prijaté rôzne smernice ( napr. smernica o hodnotení vplyvu niektorých verejných a súkromných projektov na ŽP ( EIA ), v r. 1990 vyšla smernica č. 90/913 o prístupe k informáciam o ŽP, atď.). V r. 1990 bola zriadená Európska agentúra pre ŽP ako orgán, ktorého úlohou je zhromažďovanie, spracovanie a distribúcia údajov o ŽP. ES sa pripojilo k celosvetovému úsiliu na ochranu ozónovej vrstvy a v r. 1988 pristúpilo k Viedenskej konvencii a k Montrealskému protokolu. R.1982 bola prijatá smernica o nebezpečenstve veľkých nehôd pri niektorých priemyselných činnostiach ( tzv. Seveso Directive ). Týka sa to asi 2 000 priemyslových zariadení na území ES. Ich prevádzkovateľom ukladá povinnosti, ktorých cieľom je zabrániť vážnym nehodám. Smernica č. 75/442 sa týka odpadov. Jej hlavným cieľom je, aby sa s odpadmi zaobchádzalo tak, aby neohrozili ľudské zdravie a nepoškodili ŽP. Od r. 1978 platia zvláštne opatrenia pre rôzne skupiny toxických a nebezpečných odpadov. Niekoľko smerníc upravuje ochranu pred hlukom. Stanovujú limity pre niektoré výrobky, zvlášť pre dopravné prostriedky, pre stavebné stroje, zariadenia a prístroje pre domácnosť. Tieto predpisy sa opierajú o výsledky práce medzinárodných štandardizačných organizácií a stanovujú najvyššie prípustné úrovne hluku pre nové výrobky. Od prijatia prvého Akčného programu pribudlo v ES okolo 180 ďalších predpisov na ochranu ŽP, ktoré sú koordinované na úrovni celého ES - sú založené na jednotných princípoch. Predpisy platné v Slovenskej republike budú uvedené neskôr v jednotlivých kapitolách. Pomerne rozšírený je názor, že ochrana ŽP je drahá, že na to nemáme, že si najprv musíme zarobiť a až potom ... Všetky skúsenosti z oblasti ŽP však hovoria opak. Uvedieme aspoň niekoľko argumentov : - prevencia je vždy lacnejšia a účinnejšia než odstraňovanie následkov poškodenia ŽP, - vyrábať ekologické výrobky znamená ich lepšiu konkurencieschopnosť, teda v konečnom dôsledku aj vyššie zisky. Ekologická úroveň sa v posledných rokoch zaradila medzi najdôležitejšie ukazovatele všetkých výrobkov ( napr. úsporné a ovzdušie neznečisťujúce automobily, zdravé potraviny, tepelne a zvukove izolované domy, ekologické transformátory a pod. ), - výroba zariadení pre ochranu ŽP ( monitorovacie prístroje, ekologické spaľovne odpadu, odlučovače, ionizátory vzduchu, spracovanie druhotných surovín, čističky odpadových vôd a pod. ) prináša aj nové pracovné príležitosti, - to najdrahšie, čo spoločnosť má, je človek ! Prvoradou úlohou spoločnosti je teda starať sa o jeho telesné a duševné zdravie ! Choré obyvateľstvo je obrovskou (najmä finančnou) záťažou spoločnosti. Napríklad transplantácia srdca (vyšetrenie, chirurgický zákrok a krátkodobé pooperačné sledovanie) stojí asi 1,5 mil. Sk. Potom však operovaný musí byť až do konca života liečený. Je zrejmé, že otázky ŽP sa musia riešiť v rámci medzinárodnej spolupráce. Preto je potrebné, aby všetci budúci inžinieri poznali problematiku, pretože iba tak budú vedieť chrániť ŽP vo vlastnej krajine, navrhovať a vyrábať výrobky akceptovateľné na vyspelých trhoch ( výrobky vyhovujúce náročným kritériam z hľadiska ochrany ŽP) a budú schopní zapojiť sa do medzinárodnej spolupráce. Pritom je potrebná úzka spolupráca s učiteľmi odborných predmetov. Predkladaná príručka nemôže poskytnúť konkrétne konštrukčné riešenia v celom rozsahu. Napríklad študent sa z predkladaných skrípt dozvie o škodlivosti hluku, ale s konkrétnymi konštrukčnými opatreniami,ktorými je možné znížiť hluk stroja na minimum sa zoznámi v príslušnom predmete (napr. Elektrické stroje a prístroje ). Alebo : vieme, že je potrebné šetriť energiou. Aké sú možnosti na zníženie spotreby energie konštrukciou počítača, to je už záležitosť špeciálnych odborných predmetov. Okrem toho pri ochrane ŽP musíme brať do úvahy všetky okolnosti v ich vzájomnej súvislosti, čiže každú otázku je potrebné vidieť komplexne. Aby človek mohol riešiť problémy ŽP, musí ich vedieť riešiť, čiže musí byť vzdelaný v príslušnom smere. Preto sa na celom svete kladie veľký dôraz na ekologické vzdelanie - ekologickú gramotnosť. Posledná dekáda nášho storočia ( teda roky 1990 - 2000 ) je nazývaná dekáda ekologickej výchovy. Ekologickú gramotnosť rozoznávame : 1. občiansku, 2. profesionálnu Napríklad občan by mal vedieť, prečo sú škodlivé exhaláty, ktoré vypúšťa tepelná elektráreň a ako sa môže pred ich účinkami chrániť. Ale občan inžinier - energetik by mal vedieť, akým spôsobom môže znížiť ich množstvo na minimum, prípadne použiť iné zdroje energie a pod. Okrem toho musí vedieť aj to, že uvažované exhaláty nepoškodzujú iba zdravie človeka, ale majú škodlivý vplyv napríklad aj na funkčnosť izolátorov, ktorých znečistenie za istých podmienok môže spôsobiť prerušenie dodávky elektrickej energie, čo v prípade niektorých priemyselných podnikov má za následok obrovské finančné škody. Alebo : kyslý dážď neškodí iba tzv. živej prírode ( poškodzuje lesy, okyseľuje pôdu, vodu, zvyšuje množstvo škodlivín v potravinovom reťazci atď.), ale spôsobuje aj koróziu kovových výrobkov, čím ich predčasne vyraďuje z funkcie, čo má v konečnom dôsledku opäť negatívny dopad na ŽP atď. Predkladaná príručka sa preto nezaoberá iba životným prostredím človeka, ale aj ŽP zariadení, prístrojov a vôbec rôznych výrobkov. Pretože aj týmto produktom ľudskej práce musíme zabezpečiť "zdravé" ŽP, čiže mali by sme urobiť všetko na predlženie ich životnosti. Krátka životnosť výrobkov neprináša so sebou iba problém odpadov ( zber, likvidácia apod. ), ale vedie k nutnosti príslušné súčiastky, stroje, kotle a pod. znova vyrobiť. Nová výroba však vyžaduje nové spracovanie surovín, ďalšiu spotrebu energie atď., čo opäť vedie k znečisťovaniu ŽP a jeho negatívnemu vplyvu na človeka. Príručka, ktorú dostávate do rúk, si kladie za úlohu prispieť svojim skromným dielom jednak k vytváraniu komplexného pohľadu budúceho absolventa FEI TU na problematiku ŽP, ale predovšetkým by mala poukázať na možnosti riešenia, teda budúci inžinier by mal pri svojej práci uplatňovať získané poznatky, rozširovať si ich, aby výsledok jeho práce, či už ako konštruktéra alebo prevádzkovateľa rôznych elektrotechnických zariadení viedla k zlepšeniu ŽP. Predložená príručka má ukázať na súvislosť ekologických zákonitostí so študovaným oborom, má jednak pomôcť študentom hľadať ďalšie formy uplatnenie týchto zákonitostí v elektrotechnických oboroch a na druhej strane vedieť využiť elektrotechnické princípy v ekológii. Elektrotechnika a problémy životného prostredia Ďalší rozvoj spoločnosti nie je mysliteľný bez rozvoja elektrotechnického priemyslu ako celku. Každá oblasť elektrotechniky má priamu náväznosť na rad aplikácií v energetike, strojárskom i elektrotechnickom priemysle, poľnohospodárstve, ťažbe surovín, v doprave, v investičnej výstavbe a pod. Takýmto spôsobom elektrotechnika bezprostredne ovplyvňuje riešenie ekologických problémov a podieľa sa tak na dotváraní charakteru ŽP. Pritom jednotlivé obory elektrotechniky môžu ŽP poškodiť, ale na druhej strane sú využívané aj na jeho zlepšenie. O negatívnych účinkoch elektrotechniky na ŽP budeme hovoriť neskôr v príslušných kapitolách. Na tomto mieste uvedieme aspoň niekoľko príkladov pozitívneho využívania jednotlivých elektrotechnických odborov v riešení problémov ŽP : - monitorovanie ŽP, teda dlhodobé sledovanie ( meranie aj hodnotenie ) hygienicky významných biofyzikálnych parametrov ŽP nie je mysliteľné bez elektroniky a počítačovej techniky. Monitorovací systém vzniká pripojením meracích zariadení na počítač, ktorý riadi zber údajov, uskutočňuje výpočty a podľa veľkosti koncentrácie škodlivín a meteorologickej situácie vypracováva prognózy vývoja situácie. Programy monitorovania sa zameriavajú na : zber hodnôt, vyhodnocovanie nameraných hodnôt vo vzťahu k platným predpisom a normám ako aj na prognózy rizikových stavov a situácií. Výstražný systém využíva sieť meracích staníc Hydrometeorologického ústavu doplnenú sieťou meracích stanovíšť hygienickej služby, ktoré hlásia prekročenie dovolených koncentrácií. - vypracovanie expertných systémov pre problémy ŽP. Prognózovanie ( vlastne moderná forma extrapolácie zo známej skutočnosti alebo už poznanej situácie ) je nutné vo výskume a vývoji nových výrobkov, v stanovení tendencie odbytu týchto výrobkov a pod. Vo vedách o prostredí tieto modely sú zatiaľ vhodné k čiastočným popisom situácií s veľkou pravdepodobnosťou opakovania. Pomerne novou metódou sú h e u r i s t i c k é expertné systémy. Tieto systémy sústreďujú znalosti a skúsenosti určitej problémovej oblasti a majú výpočtový mechanizmus tvorby záverov imitujúci spôsob ľudského myslenia. Diskutuje sa o tom, že názov e x p e r t n ý nie je správny ( expertom môže byť iba ten, kto vydáva oprávnené rozhodnutia, za ktoré zodpovedá, a to nemôže byť program pre počítač - ten môže iba radiť ). Preto sa odporúča nepoužívať prívlastok "expertný", ale "poradný" systém (Advice system). Napriek tomu pojem "expertný systém" sa používa, pretože je vžitý. (Príklady niektorých už existujúcich expertných systémov pre ŽP : Voľba technológie asanácie skládky s ohľadom na nebezpečné látky, Charakteristika lokality pre skládku, Potenciálne znečistenie spodných vôd skládkou, Dovolené vypúšťanie znečisťujúcich látok, atď.). - správne osvetlenie vnútorných i vonkajších priestorov, teda vytváranie svetelnej pohody riešia odborníci z oblasti svetelnej techniky. Avšak bez elektroniky (bez moderných elektronických predradníkov a transformátorov) by sme dnes nemali ani moderné svetelné zdroje s dlhou životnosťou a s podstatne zníženou energetickou náročnosťou. |