Next-in-Thread Next Message

News Prednaska2 

Forum: Ekologia
Date: Mar 04, 21:44
From: Alexander Mészáros <Alexander.Meszaros@tuke.sk>

Základné pojmy

  Existuje niekoľko definícií ŽP. S.Wik (UNESCO 1967) definoval ŽP takto: "Životné prostredie je tá časť sveta, s ktorou je človek vo vzájomnej interakcii, čiže ktorú využíva, ovplyvňuje a ktorej sa prispôsobuje." ŽP človeka môžeme definovať ako komplexný mnohozložkový systém vytvorený a určený fyzikálnym, chemickým a biologickým prostredím (biosférou) a sociálnym prostredím (spoločnosťou), v ktorom človek žije a realizuje svoje biologické, materiálne, sociálne a kultúrne potreby (definícia je z r. 1981). Kvalitu života a spoločnosti je možné charakterizovať životným štýlom, sociálnou situáciou a kvalitou ŽP. 
  Niektorí autori rozlišujú ešte aj vnútorné životné prostredie človeka. Toto prostredie sa prejavuje svojim vplyvom vo vzťahu človeka k sebe samému, k jeho vlastnej psychickej a fyzickej existencii, vo vzťahu k vlastnému "ja". Toto vnútorné ŽP vo veľkej miere ovplyvňuje kvalitu života človeka. 
 E k o l ó g i a

   Je veda o ŽP, zaoberá sa vzájomnými vzťahmi živých organizmov a prostredia. Názov pochádza z gréčtiny : oikos - domov, prostredie, logos - veda. Patrí medzi biologické vedy, ale má multidisciplinárny charakter. Predmet aj metódy skúmania sú prepojené s ostatnými prírodnými a technickými vedami.

E nvironmentalistika

  Je náuka zaoberajúca sa vzťahmi a procesmi medzi všetkými druhmi ľudskej činnosti (antropogénna činnosť) a prostredím, v ktorom sa realizujú. Niekedy sa označuje pojmom inžinierska ekológia. 

Ekologická výchova

  Spočíva v poznávaní ekologických systémov, je užšie spätá so živou prírodou. Učí ctiť a vážiť si všetko živé a ochraňovať ho pred škodlivými účinkami rôznych ľudských činností. Je to prístup zo strany prírodných vied.

Environmentálna výchova

  Sa sústreďuje na interakcie ČLOVEK-PROSTREDIE, rozvíja sa hlavne na technických školách, neučí len poznávať a chrániť ŽP, ale tiež aktívne zasahovať do technológií tak, aby negatívny dopad na ŽP minimalizoval.

 E k o s y s t é m

   je miesto, priestor, v ktorom žije živý organizmus. Je to ucelený súbor organizmov v určitom prostredí. Ekosystém sa delí na živú časť prírody - b i o c e n ó z a a na neživú časť prírody - e k o t o p.
   Biocenóza sa rozdeľuje na :
 - z o o c e n ó z u - časť živočíšna
 - f y t o c e n ó z u - časť rastlinná
   Medzi biocenózou a ekotopom prebieha výmena látok, tok energie a odovzdávanie informácií. Vzájomne sa ovplyvňujú a vyvíjajú v určitom čase a priestore. Bioenergetické premeny v ekosystémoch sú realizované ich biotickou časťou pomocou potravinových reťazcov. Rozlišujeme :
 - producentov (rastlinstvo),
 - konzumentov (živočíšstvo),
 - deštruantov (baktérie, mikroorganizmy, huby).
   Ekologická stabilita je schopnosť ekosystému vyrovnávať zmeny spôsobené vonkajšími činiteľmi a zachovávať prirodzené vlastnosti a funkcie.
 B i o s f é r a

   je súhrn všetkých ekosystémov Zeme. Delíme ju na :
 - hydrosféru (vodstvo)
 - atmosféru (vzduch)
 - pedosféru (pôda).
   Okrem toho rozoznávame :
- technosféru - technický rozvoj spoločnosti a činnosť človeka technickými prostriedkami.
 - ekotechnika by mala odstrániť negatívne dôsledky technosféry.

E k o l o g i c k á k r í z a

   je napätý stav medzi ľudstvom a prírodou. Vyjadruje obavu, naznačuje nebezpečenstvo, v ktorom sa nachádza dnešná ľudská civilizácia v dôsledku rastúceho znečisťovania všetkých zložiek prostredia, likvidácie ekosystémov, vymierania mnohých druhov rastlín a živočíchov. Hrozí nebezpečenstvo vážneho narušenia, až zrútenia prírodných procesov, ktoré udržiavajú rovnováhu v biosfére po desiatky a stovky rokov. Prejavy ekologickej krízy :
 - nedostatok zdrojov nezávadných potravín,
 - porucha prírodných ekosystémov - narušenie rovnováhy v ekosystémoch (premnoženie niektorých, resp. vyhynutie iných druhov),
 - vyčerpanie nenahraditeľných zdrojov biosféry,
- potenciálne nebezpečie deštrukcie - rozpadu celej spoločnosti (prehĺbenie rozdielu medzi bohatými a chudobnými štátmi (rozpory sever-juh), rastúca nezamestnanosť, hrozba epidémií, pravdepodobnosť vojen atď.).

viď napr. http://www.fns.uniba.sk/zp/casopisy/zp/1997/zp697/index.htm, 
                http://www.fns.uniba.sk/zp/casopisy/zp/2002/zp2/index.htm.

 E k o l o g i c k á k a t a s t r o f a
 
  Pod ekologickou katastrofou rozumieme poškodenie regulačných mechanizmov biosféry, ktoré vedie k mimoriadnemu, časovo aj priestorovo ohraničenému narušeniu alebo zničeniu živých organizmov. Môže byť spôsobená :
 - prírodnými anomáliami (sucho, mor dobytka a pod.) – častokrát aj v týchto prípadoch je v pozadí nejaká antropologická činnosť,
 - zásahom človeka (napríklad havária technického zariadenia).
   K ekologickým katastrofám môže viesť prekročenie najvyšších prípustných koncentrácií škodlivín vo vzduchu, ktoré je najčastejšie spojené so zvláštnymi mikroklimatickými stavmi, napríklad tvorbou smogu a vznikom inverzných stavov (s m o g pochádza z angličtiny : smoke - dym, fog - hmla). Takzvané "klasické" ekologické katastrofy, ku ktorým došlo v tomto storočí, boli napríklad :
· R. 1902 výbuch sopky Martinique – 26000 mŕtvych,
· R. 1906 – zemetrasenie v San Francisco, tisice mŕtvych,
· R. 1928 – otrava bojovým plynom fosgén v chemických závodoch Stoltzenberg (Nemecko), 150 ľudí otrávených, 10 mŕtvych, 
· údolie rieky Maas (Belgicko) r. 1930 - nahromadenie oxidov síry a zlúčenín fluóru vo vzduchu : ochorenie 6 000 a smrť 60 ľudí,
· záplavy pri rieke Jang-ce-ťiang ( aj inde...) – 200000 mŕtvych,
· r. 1938 – 68 znečistenie zálivu Minimata (Japonsko) ortuťou, prvé ochorenia sa prejavili v r. 1953, do r. 1970 bolo 300 mŕtvych,
· r. 1939 – použitie DDT,
· r. 1944 – použitie PCB – polychlórovaných bifenolov a chlórfenolov, jeho výskyt v prírode dokázali prvýkrát v r. 1966, r. 1969 uhynulo 12000 morských živočíchov,
· r. 1944 vynález AGENT ORANGE, chemickej látky na odstránenie lístia, použila ju americká armáda vo vietnamskej vojne v r. 1965-71. Na vietnamske územie vysypali asi 170 kg dioxínu – 1000 mŕtvych, 13000 uhynutých zvierat, na regeneráciu zeme a prírody je potrebných asi 100 rokov,
· r. 1945 jadrový útok na japonské mestá Hiroshima a Nagasaki,
· r. 1951 znečistenie uránovým prachom v Ohio, s vedomím ministerstva energetiky USA vypustili do ovzdušia 200 t rádioaktívneho prachu,
· Londýn, r. 1952 - inverzia teploty, tvorba smogu : udáva sa 1 500 - 4 000 mrtvých, enormne vysoký počet chorôb s príznakmi postihnutia dýchacích ciest,
· R. 1957 – havária jadového reaktora vo Windscale (Veľká Británia) pri výrobe plutónia a polónia pre jadrové zbrane, bola 30 rokov utajovaná, 35 mrtvých,
· R. 1958 ťažká havária s rádioaktívnymi látkami v Urale, rádius rádioaktívneho zamorenia 100 km,
· medzi 27. novembrom a 10. decembrom r. 1962 - prvé celosvetové znečistenie vzduchu (Washington, New York, Philadelphia, Cincinnati, Londýn, Rotterdam, Hamburg, Paríž, Frankfurt, Praha) : vysoké znečistenie vzduchu vo veľkej miere ovplyvnilo zdravotný stav obyvateľstva,
· r. 1966 – rádioaktívne zamorenie na leteckej základni Palomares, bombardér B52 sa zrútil do mora s jadrovými zbraňami na palube,
· r. 1966 – ropná katastrofa na severnom mori ( ...a ďalšie), do mora sa dostalo 160 800t ropy,
· r. 1966 tornádo v Bangla Desh – 3000 mŕtvych, v Karibskej oblasti – 2200 mŕtvych, a ďalšie...,
· r. 1968 – prvýkrát zistili ozónovú dieru, až v r. 1977 dokázali jej existenciu,
· r. 1968 – studená vlna v USA ... – 35 st. Celsia, 76 mŕtvych,
· r. 1968 – zemetrasenie v Iráne ( aj inde...) - 100 000 mŕtvych,
· r. 1970 – príbojová vlna v Pakistane (aj inde...) – 300000 mŕtvych, 
· r. 1971 – úmyselné znečistenie vody na Severnom mori chlórovanými uhľovodíkmi, ktoré sa vypúšťajú do vody (podobne umiestnenie jadrového odpadu do mora, myšlienka vypustiť jadrový odpad do kozmu na obežnú dráhu...),
· r. 1975 – sa zistí súvislosť medzi ozónovou dierou a freónmi,
· Seveso (Taliansko), r. 1976 - havarijný únik dioxínu (uvoľnilo sa 2,5 kg) z chemického závodu Semesa : hromadné zhynutie zvierat, 500 hospitalizovaných ľudí, ťažké ochorenie chlórakné, zvýšený počet novorodeniatok s rozličnými telesnými chybami, (dioxín sa uvoľňuje vždy pri spaľovaní látok, ktoré obsahujú chlór – napr. aj pri spľovaní papiera bieleného chlórom),
· r. 1978 – ropná katastrofa pri Breste (Francúzsko), do mora sa dostalo 230000 t surovej ropy, uhynulo desaťtisíce morských vtákov, milióny mušlí, materiálna škoda 1,15 mld. DM,
· r. 1979 – havária reaktora v Harrisburgu (Three Mile Island – USA), vypustily do oceánu 4 mil. litrov rádioaktívnej chladiacej vody, náklady na odstránenie škôd 1 mld. USD,
· r. 1979 – doteraz najväčšia havária tankera, zrazili sa 2 lode, do mora sa dostalo 276000 t surovej ropy,
· 18 –19. mája 1980 – výbuch sopky sv. Heléna, 22 mŕtvych, 500 mil. USD poľnohospodárskych škôd, do ovzdušia sa dostalo 1 km3 popola a magmy,
· r. 1984 – znečistenie mora rádioaktívnou vodou v Sellafielde (Veľká Británia), firma dostala za znečistenie pokutu 10000 libier šterlingov, organizácia Greenpeace za svoj protest bola pokutovaná 50000 libier šterlingami,
· havária chemických závodov Union Carbide - Bhópal (India), r. 1984 sa stala synonymom najväčšej priemyselnej ekologickej katastrofy v dejinách ľudstva, pri ktorej zahynulo 3400 obyvateľov mesta. 30 – 40 tisíc ľudí bolo ťažko priotrávených a asi 600 000 ľudí bolo postihnutých únikom metylizokyanátu z miestnej továrne na pesticídy a následne odškodnených,
· najväčšia havária jadrovoenergetického zariadenia bola havária jadrovej elektrárne v Černobyle 26. apríla 1986. Následky boli katastrofálne a ovplyvnili radiáciu prakticky na celom európskom kontinente. Podľa oficiálnych správ priamo na mieste zahynulo 35 ľudí, 135 000 bolo evakuovaných, zahynuli všetky živočíchy na okolí. Odhaduje sa, že do ŽP sa z havarovaného reaktora dostalo asi 4 EBq rádioaktívnych látok (Exa = 1018). Havária mala ťažké následky v stratách na životoch ľudí, vo vážnom budúcom riziku zhubných ochorení ožiarených záchranárov a obyvateľov a v obrovských ekonomických škodách. Rozsiahle územie v okolí elektrárne s ťažkým radiačným poškodením flóry a fauny bude na mnoho rokov nebezpečné a nepoužiteľné pre poľnohospodársku a živočíšnu výrobu i pre trvalý pobyt človeka. Udáva sa, že zdravotne postihnutých je asi 9 miliónov ľudí, z toho 2 milióny detí.

Globálne problémy životného prostredia

  Medzi najzávažnejšie ekologické problémy vo svetovom merítku patria predovšetkým :
· Rýchle ubúdanie tropických dažďových pralesov. V roku 1950 pokrývali tieto lesy asi 15% povrchu suchej Zeme, v roku 1975 už len 12 % a predpokladá sa, že v r. 2000 ich rozloha klesne pod 7 %. Hlavné dôsledky : nepriaznivo ovplyvnené vodné zdroje a podnebie, zvýši sa pôdna erózia, zanikne mnoho biologických druhov.
· Vymieranie rastlinných a živočíšnych druhov. Do r. 2000 pravdepodobne vymrie pol milióna až dva milióny druhov, čo je 15 - 20 % všetkých druhov žijúcich na Zemi (hlavne v tropických lesoch).
· Rast rozlohy púští, degradácia pôd, pôdna erózia. Púšte pokrývajú asi 6 % povrchu súše a zväčšujú sa asi o 3 % ročne. Degraduje sa však aj ďalšia pôda - ubúda orná pôda.
· Ubúdanie ozónu. Znižujúca sa koncentrácia ozónu v stratosfére sa prejavuje najmä prudkým každoročným zväčšovaním "d i e r y" v ozónovej vrstve. V 80. rokoch sa hrúbka ozónovej vrstvy zmenšila v priemere o 16,5 %. Takéto stenčenie sa pôvodne predpokladalo až v r. 2000.
· Chemizácia poľnohospodárskej pôdy.
· Zvyšuje sa množstvo plynných exhalátov, zhoršuje sa čistota vzduchu.
· Zväčšuje sa nedostatok zdravotne nezávadnej pitnej vody.
· Produkcia potravín so zvyškami chemických látok, ktoré môžu mať toxický, prípadne mutagénny alebo karcinogénny účinok.
· Pevné odpady a rádioaktívny odpad. (Hovorí sa tiež: "Ak ľudstvo nezničí odpady, potom odpady zničia ľudstvo").
· Znečistenie riek, jazier a morí (znečistenie morí vedie k narušeniu morského planktónu a tým aj produkcie kyslíka).
· Zväčšuje sa koncentrácia oxidu uhličitého - CO2 vo vzduchu, čo má za následok tzv. s k l e n í k o v ý e f e k t , zvyšuje sa teplota biosféry.
· Prudko ubúdajú nerastné suroviny.
· Civilizačné choroby (alergie, rakovina, srdcocievne ochorenia, AIDS a pod.).
 
  Kritická situácia v ŽP je v mnohých rozvojových krajinách. Vážnou otázkou je populačná explózia. Najväčšie problémy majú chudobné štáty práve preto, že sú chudobné. Na riešenie však nestačí relatívny dostatok prostriedkov, ale potrebné je e k o l o g i c k é u v e d o m e n i e vôľa a odvaha riešiť problémy. Preto je taká dôležitá informovanosť a ako sme už spomenuli e k o l o g i c k é v z d e l a n i e ( viď http://www.fns.uniba.sk/zp/casopisy/zp/2002/zp2/kozova.htm. 
  Samotná ekologická výchova síce ekologické problémy ešte neodstraňuje, je však nevyhnutným predpokladom pre využívanie všetkých nástrojov ochrany a pretvárania prostredia. Je úzko spätá s rozvojom vedy, techniky, technológií a s využívaním ich výsledkov v praxi. Okrem toho vytvára predpoklady pre spájanie ekologických a ekonomických prístupov k riešeniu problémov, pre prijímanie a využívanie vhodných právnych a organizačno-správnych foriem starostlivosti o prostredie. Spolu s estetickou výchovou vedie k citlivému vnímaniu prostredia, učí hodnotiť kvalitu prostredia z komplexného hľadiska a z dlhodobých potrieb.
   Ekologická výchova sa musí stať neoddeliteľnou súčasťou všeobecného vzdelania (občianska gramotnosť), a odbornej prípravy (profesionálna gramotnosť), musí odovzdávať a rozvíjať vedomosti, zručnosti, návyky a schopnosti pre ekologicky žiadúce chovanie v prostredí.
   Občianske a profesionálne ekologické znalosti sa vzájomne doplňujú a prekrývajú. Čím vyššia je získaná odborná kvalifikácia, tým hlbšie musí byť aj pochopenie všeobecných ekologických princípov v záujme nevyhnutnej koordinácie a systémového prístupu k riešeniu ekologických problémov. Vysokoškolskí odborníci by mali byť pripravení na riešenie problémov ŽP na takej úrovni, ktorá by odpovedala ich predpokladanému postaveniu v spoločenskej deľbe práce i závažnosti problematiky ŽP.
  Prístup k riešeniu otázok ŽP môže byť : 1. Ex post - zistiť a liečiť
               2. Ex ante - predvídať a predchádzať.
   Moderný prístup uprednostňuje ex ante, ktorý je v podstate prevenciou a je vždy účinnejší, aj ekonomicky výhodnejší než náprava už spôsobených škôd.
   Nemali by sme zabúdať, že: "Každý nový objav alebo vynález sa rodí akoby s dvomi tvárami. Jedna je obrátená ku svetlu, druhá k tme. Táto zákonitosť, že každý pozitívny poznatok obsahuje už pri svojom zrode možnosť negatívneho pôsobenia, býva nazývaná P r o m e t h e o v s k ý k o m p l e x " (P.Málek).
   Pri riešení problémov ŽP je užitočné mať na pamäti zákony ekológie, ktoré Prof. Barry Commoner vyjadril takto ( The Environmental Costs of Economic Growth, 1971):
 1. zákon ekológie - všetko súvisí so všetkým. Je to základná poučka dialektiky, aplikovaná na ekológiu. Každý ekologický systém sa skladá z viacerých, navzájom súvisiacich častí, ktoré navzájom pôsobia a spejú k rovnováhe, ktorá keď sa na jednej strane poruší, spravidla sa vlastným chodom systému obnovuje. Napr. známy cyklus zajac – rys: ak klesnú početné stavy zajacov pod určitú úroveň, začnú trpieť rysy nedostatkom potravy a budú sa znižovať aj ich početné stavy. To potom prispeje k zvýšeniu počtu zajacov.
 2. zákon ekológie - všetko musí niekam ísť. Je to známy zákon zachovania hmoty z fyziky, aplikovaný na ekológiu. V každom prírodnom systéme čokoľvek jeden organizmus vylučuje ako odpad, iný organizmus preberá ako potravu – ak sa má zachovať stabilita systému ( napr. CO2 a kyslík).
 3. zákon ekológie - príroda to vie lepšie. Každá umelá, človekom vyvolaná zmena v prírodnom systéme bude pravdepodobne na škodu toho systému – príroda sama najlepšie vie, čo je pre ňu dobré.
 4. zákon ekológie - nič nie je zadarmo. Ak prírodu o niečo ochudobníme, na druhej strane jej to musíme vynahradiť, inak riskujeme, že sa nám to vypomstí v podobe nejakej krízy.
 Doplnkové zákony :
 5. každý krok musí byť pod kontrolou,
 6. všetko treba predvídať

Zelený fundamentalizmus a "trvalo udržateľný život"

   Človek môže planétu zničiť, ale súčasne má schopnosti a prostriedky na jej záchranu. Pri hľadaní východísk zo zlej situácie v ŽP sa stretávame s otázkou : akú životnú úroveň si bude môcť ľudstvo v budúcnosti dovoliť, ak chce zachrániť planétu pre ďalší život? Alebo inými slovami : aké sú hranice životnej úrovne ? Autori v knihe "The Limits to Growths" hovoria : "Ľudia prežijú hroziacu katastrofu iba ak obmedzia výrobu a spotrebu a ak nájdu nový spôsob života...". Niektorí si túto výzvu vysvetľovali tak, že je potrebné okrem nulového ekonomického rastu odstrániť aj hospodársku konkurenciu, obmedziť svetový obchod a minimalizovať dopravu. Takéto radikálne riešenie sa nazýva zelený fundamentalizmus.
   Pre väčšinu ľudí je takýto prístup ťažko prijateľný a reálnejšie riešenie vidia v myšlienke "trvalo udržateľného života" (tiež trvale udržateľný vývoj - rozvoj). Táto idea nevyžaduje od ľudí, aby sa vzdali vymožeností civilizácie, ale naopak zdôrazňuje urýchlenie spoločenského a ekonomického vývoja - avšak jeho nové nasmerovanie k trvalej užitočnosti. Pri jej realizácii sa počíta s naplnením ľudských potrieb bez toho, aby došlo k ohrozeniu splnenia potrieb iných generácií, iných spoločenstiev a bez toho, aby sa ďalej ničila príroda.
   Idea "trvalo udržateľného života" (ďalej TUŽ) má veľa prívržencov, ale nájdu sa aj skeptici, ktorí neveria v jej reálne možnosti.
   Zástancovia TUŽ sú presvedčení, že táto myšlienka nie je utópiou. Aby však mohla byť uskutočnená, je potrebné splniť dve základné požiadavky :
1. je potrebné zaviesť vyspelé moderné bezodpadové alebo máloodpadové technológie, ktoré dokážu optimálne hospodáriť so surovinami a s energiou,
2. je nutné zmeniť životný štýl obyvateľov hlavne priemyselne vyspelých krajín. Je potrebné zmeniť spôsob života orientovaného predovšetkým na materiálne statky. Ľudia by mali znížiť svoju hmotnú spotrebu. síce musí byť k dispozícii všetko, čo je skutočne potrebné pre moderný život (otázkou však ostáva čo to konkrétne znamená ?!).
   Z uvedeného vyplýva, že je potrebné, aby :
 - vyspelé krajiny znížili svoju spotrebu (obmedziť teplo, obmedziť spôsob užívania bohatstva Zeme a pod.),
 - vyspelé štáty musia pomáhať chudobným krajinám pri zavádzaní ekologicky únosných technológií,
 - menej vyspelé zeme sa musia poučiť z chýb, ktorých sa dopustili vyspelé "plytvajúce" spoločnosti.
   Inými slovami povedané, idea TUŽ síce nehlása askézu, ale hovorí, že ak skutočne chceme nastúpiť cestu trvale udržateľného života, potom budeme musieť nájsť v sebe dobrú a pevnú vôľu k obmedzeniu svojich materiálnych nárokov, čiže bude potrebné sa u s k r o m n i ť .(alebo ako povedal M. Gándhí :
"Zem má dostatok bohatstva pre potreby každého, ale nie pre chamtivosť každého". Aj R. Fulghum vo svojej knihe "Od začiatku do konca" hovorí : "Civilizácia závisí na spravodlivom a citlivom rozdelení zdrojov").
Pozri aj http://www.tuke.sk/meszaros/ekologia/stav.htm.

Vavrouskovo "desatero" 
http://www.fns.uniba.sk/zp/casopisy/zp/1997/zp497/zahalka.htm

1. Vztah cloveka k prirode. Nechapat prirodu jako bezedny zdroj surovin a uloziste odpadu, ale pestovat sounalezitosti s prirodou, uctu k zivotu i k prirode jako celku.
2. Vztah lidskeho jedince ke spolecnosti. Odmitat jednostranny individualismus a opacne kolektivismus, klast duraz na vyvazenost soutezivosti a spoluprace ve jmenu spolecnych hodnot.
3. Vztah cloveka k dejinam. Poucit se z dejin, ze pokrok znamena vic nez pouhy kvantitativni rust, pricemz Vavrouskova alternativa neni stagnace, ale kvalitni rozvoj lidskeho zivota.
4. Vztah ke smyslu vlastniho zivota kde proti konzumnimu zpusobu zivota stavi ideu uvedomele skromnosti a duraz na kvalitu zivota.
5.Vztah ke svobode a odpovednosti, kde proti jednostrannemu durazu na "prava a naroky" zduraznuje nedelitelnost prav a odpovednosti.
6. Vztah k urovni vlastniho poznani, ktery varuje pred precenovanim nasich znalosti ("pycha rozumu") a vyzyva k opatrnosti pri vsech zasazich, at do prirody ci spolecnosti
7. Vztah k vlastnimu zivotu, tj. neskodit svym jednanim a zpusobem zivota sam sobe, svemu zdravi, obnovit u lidstva "pud sebezachovy".
8.Vztah k budoucim generacim - aby nase soucasna cinnost nemela dlouhodobe ci dokonce nevratne negativni dusledky pro pristi generaci.
9. Vztah k odlisnym nazorum a civilizacim, vzajemna tolerance je naprosto nezbytna, nema-li lidstvo skoncit s bojem vsech proti vsem.
10. Vztah k vecem spolecnym, poukazujici na nebezpeci lhostejnosti ke vsemu mimo uzce osobni zajmy. Prave lhostejnost otevira cestu vsem, kdo koristi, vladnou a nici. Zachrana Zeme a lidstva vyzaduje obcanskou angazovanost.

Next-in-Thread Next Message

Add Message to: "Prednaska2"

Members Subscribe Admin Mode Show Frames Help for HyperNews at ccdat.tuke.sk 1.10