Energia nie je len stále vzácnejšou a drahšou, ale výroba neustále sa zvyšujúceho množstva energie poškodzuje životné prostredie takým spôsobom, že to ohrozuje existenciu ľudstva. Spaľovaním fosilných palív je vzduch nadmerne znečisťovaný oxydom uhličitým a dalšími škodlivinami.Ak nedôjde k radikálnej zmene, budú z toho vyplývajúce následky na podnebie ničivé, preto sa dnes problém výroby a spotreby energie a jeho riešenie týka všetkých. Okrem sústredeného úsilia vedy a výskumu na hľadanie a využitie nových, čistých zdrojov energie, je dalším a vôbec nie bezvýznamným riešením rozumné hospodárenie s energiami, to znamená využitie všetkých možností šetrenia energií.

         Najčistejšia a najlacnejšia je tá energia ktorú vôbec netreba vyrobiť. To, že táto cesta je správna a užitočná, ukázal vývoj vo vyspelých priemyselných krajinách, ktoré dosiahli veľmi významné úspory tak v priemyselnej výrobe, ako aj v domácnostiach. Napríklad priemysel pri rovnakej spotrebe energie ako v r. 1970 vyrába o 50% výrobkov viac a v domácnostiach sa spotreba energie znížila asi o 50% bez zníženia pohodlia.
         Náklady na bývanie z roka na rok rastú, na túto skutočnosť má vplyv aj stúpajúca cena energie (aj elektrickej). Jedinou možnosťou, ako tento fakt zmierniť, je naučiť sa využívať rôzne druhy energie racionálne. Elektrárenské spoločnosti vyspelých krajín vynakladajú nemalé finančné prostriedky na poradenstvo a výchovu obyvateľstva v tejto problematike. Slovenské elektrárne, a.s. sú od r. 1993 členom medzinárodného združenia POWER SMART so sídlom vo Vancouveri (Kanada). Toto združenie podporuje filozofiu DSM - Demand Side Management (Riadenie strany spotreby el. energie) - racionálne používanie elektriny u koncových odberateľov - v priemysle, službách a domácnostiach. Cieľom projektu DSM je znížiť spotrebu el. energie bez zníženia kvality služieb, ktoré elektrina poskytuje. Takýmto spôsobom aktívne prispieva k ochrane životného prostredia.          V našej súčasnej ekonomickej situácii má rozumné hospodárenie energiou mimoriadny význam. Našim cieľom bude ukázať, kde v našich domácnostiach zbytočne uniká nevyužitá energia a ako tomu môžeme zabrániť, teda čo môže urobiť obyčajný občan, ako môže šetriť energiu, aby prispel k ochrane životného prostredia aj svojej peňaženky?
         Z celkového množstva energie, ktorá sa spotrebuje pripadá na priemysel 54%, na dopravu 10%, na poľnohospodárstvo 3%, služby 14%, na domácnosti 17%, na iných spotrebiteľov 2% (údaje za rok 1996, SR - Spravodaj 1996, Slovenského výboru svetovej energetickej rady - WEC). Tieto čísla sú dôležité z hľadiska celoštátnej energetickej politiky, uvedieme ich pre ilustráciu. Pre občana - spotrebiteľa, ktorého tlačia účty za kúrenie, elektrickú energiu a plyn je zaujímavé, ako je rozdelená spotreba v jeho domácnosti. Ak vynecháme náklady na dopravu vlastným motorovým vozidlom, možno povedať, že v priemernej domácnosti sa na spotrebe energie podiela:

• kúrenie, resp. dodávka tepla - asi 60%
• príprava, resp. dodávka teplej vody - asi 30%
• domáce elektro- a plynospotrebiče - asi 10%

Konkrétne hodnoty v jednotlivých domácnostiach sa samozrejme môžu líšiť, ale poradie je vždy rovnaké a jasne ukazuje, kam by malo byť zamerané ťažisko úsporných opatrení.

• záclona nie je iba dekorácia - ak zakrýva nie veľmi estetický radiátor vyzerá síce pekne, ale bráni šíreniu tepla. V porovnaní s oknom úplne bez záclony je potreba energie až o 40% vyššia. Najvhodnejšia je záclona siahajúca po parapetnú dosku, ktorá usmerňuje prúdenie tepla do miestnosti, úspora energie je až 25%. Maskovanie radiátora rôznymi kusmi nábytku, atd. samozrejme má rovnaký nepriaznivý účinok ako záclona po zem. Hneď ako sa zotmie, zatiahnite závesy - ak sú správne ukončené v úrovni parapetnej dosky, resp. asi 5cm nad radiátorom, znížia sa straty tepla oknom dosť významne, aj pri dlhšej neprítomnosti v byte je vhodné nechať závesy zatiahnuté. V zimnom období môžu na noc spustené žalúzie, alebo zavreté okenice, vytváraním vzduchového vankúša výrazne znížiť nočné straty tepla.

• zaizolujte výklenky radiátorov - radiátory sú obyčajne uložené vo výklenkoch, o ktoré je hrúbka obvodovej steny tenšia. To sú hltače tepla - najlepším riešením je použiť hliníkovú foliu, ktorá odráža teplo späť do miestnosti.

• únik tepla oknami - nedostatočne utesnené škáry okien zvyšujú vykurovacie náklady o 6 - 10%, škáry možno utesniť najjednoduchšie tesniacou páskou, ktorú však treba dosť často obnovovať. Najmä v panelových domoch je netesná škára okolo rámu okna - osvedčeným riešením je vyplnenie všetkých dutín polyuretánovou penou. Veľkosť strát oknami závisí od viacerých faktorov - jedným z  nich je orientácia okna podľa svetových strán - okno orientované na sever má asi 5x väčšiu tepelnú stratu ako rovnaké okno orientované na juh. Dalšími faktormi ovplyvňujúcimi veľkosť strát oknami sú okrem škár aj celková plocha okna, ako aj kvalita rámov a skiel. V súčasnosti pri výbere okenných rámov máme až 3 možnosti - rámy drevené, hliníkové a plastové. Najlepšie výsledky dosahuje ešte vždy drevo, vyžaduje však príslušnú údržbu. Hliníkové rámy sú výhodné z hľadiska životnosti a údržby, je však treba dať pozor na zabezpečenie neprerušenej tepelnej izolácie medzi profilmi, aby sa nevytvorili nežiadúce tepelné mostíky.

         Pri výbere okien treba dávať pozor na hodnotu k (koeficient prestupu tepla - charakterizuje mieru tepelných strát, jeho hodnota závisí od charakteru materiálu a od hrúbky prvku.Čím väčšia je hodnota k, tým väčšie sú straty tepla a tým aj spotreba energie a naopak. V súčasnosti sa ponúkajú v zásade tri možnosti:

• dvojité izolačné zasklenie k = 2,6 - 2,8
• trojité izolačné zasklenie k = 2,0 - 2,3

• dvojité zasklenie sklom s tepelnou ochranou k = 1,3 - 1,5 - v tomto prípade špeciálny povlak na skle umožňuje prenikanie slnečného žiarenia do miestnosti v zime, ale zabraňuje vyžarovaniu tepla von. Vyrábajú sa aj samolepiace folie, ktoré sa nalepia na sklo z vonkajšej strany - najkvalitnejšie znižujú teplotu miestnosti v lete až o 7 - 9 °C tým, že odrážajú slnečné žiarenie. V zime naopak sú schopné znížiť straty oknom až o 30%.

• netesné vchodové dvere sú drahé - utesniť škáry vhodným tesnením, alebo použiť hrubší záves, ktorým sa vytvorí izolačný vzduchový vankúš a zlikviduje sa prievan.

• správna regulácia znižuje výdavky - každý stupeň o ktorý znížite teplotu v miestnosti znamená úsporu 6% nákladov na kúrenie. Vykurujte jednotlivé miestnosti podľa účelu a potreby:
           Ak odchádzate v zime na dovolenku, stačí udržiavať teplotu 15-16°C, na druhej strane je chybou vypínať kúrenie celkom, je totiž podstatne drahšie vykúriť celkom studenú a vlhkú miestnosť, ako udržiavať minimálnu teplotu v nej. Tepelná pohoda vo vykúrenej miestnosti značne závisí od vlhkosti vzduchu - napr. pri vlhkosti vzduchu len 30% je na vytvorenie tepelnej pohody potrebná teplota 23°C. Rovnakú tepelnú pohodu dosiahneme aj pri 21o C a 60%-nej vlhkosti vzduchu, avšak potreba energie pri 21°C je asi o 12% nižšia. Vyplatí sa teda starať o zodpovedajúcu vlhkosť vzduchu. Na tepelnú pohodu vplýva aj teplota stien z vnútornej strany - čím vyššia je teplota stien miestnosti, tým nižšia teplota v miestnosti je potrebná na vytvorenie tepelnej pohody. Napr., ak teplota stien je 18°C, vytvára sa teplotou vzduchu v miestnosti 21°C príjemná tepelná pohoda, ak však majú steny len 15°C ani 24°C teplý vzduch nevytvára rovnakú pohodu, pričom spotreba energie je o 25% vyššia. Z toho je zrejmé, aká je dôležitá tepelná izolácia.

• správne vetrať - častým spôsobom vetrania je trvale pootvorené okno, alebo vetracie okienko. Je to nesprávne a znamená v pravom zmysle slova vyhadzovanie peňazí von oknom. Je správne vetrať krátko a dôkladne - energeticky úsporné je "nárazové” vetranie: vypneme kúrenie a v závislosti od ročného obdobia, resp. vonkajšej teploty, vetráme v zime spravidla 2x denne po 5 minút každú miestnosť. Čím je chladnejšie, tým kratší je čas vetrania, pretože výmena vzduchu prebehne rýchlejšie.

         Teplotu v miestnosti neregulujme vetraním, ak je horúco treba odstaviť radiátor, prípadne znížiť izoláciu vlastného tela - nie otvoriť okno, a naopak, ak je v miestnosti len o niečo chladnejšie stačí sa lepšie obliecť, nie spúšťať rôzne el. spotrebiče, príp. plynový sporák.
Pozn. v Košiciach v bytoch s diaľkovým kúrením sa všeobecne prekuruje.

         Optimálna tepelná izolácia chráni budovu pred chladom i horúčavou, výrazne znižuje spotrebu energie bez zníženia pohodlia. Ak rozhodneme znížiť spotrebu energie je treba začať tepelnou izoláciou. Množstvo tepla potrebné na vykúrenie budovy totiž bezprostredne súvisí s tým, koľko tepla unikne plášťom budovy - čiže múrmi, oknami, strechou a pivnicou. Preto: najprv tepelná izolácia, potom stanovenie potreby tepla a na základe toho dimenzovanie vykurovacieho systému. Kto začne modernizáciu vykurovacieho systému pred zateplením, robí veľkú a najmä drahú chybu.
         V bytových a spoločenských budovách je únik tepla rozdelený približne takto: asi 40% oknami, 35% zle izolovanými obvodovými stenami, 20% strechou a 5% stropom suterénu. V rodinných domoch sú pomery trošku iné, tam uniká 30-40% oknami, 20-30% obvodovými stenami, 25-30% strechou, 10-20% stropom suterénu. Uvedené čísla sú samozrejme orientačné, v konkrétnom prípade je možné úniky tepla veľmi dobre a názorne zistiť pomocou termovíznych snímok. Veľmi dobre izolovaná stena môže mať koeficient prestupu tepla k = 0,35-0,40. Tepelneizolačnú schopnosť rôznych materiálov charakterizujú tieto údaje - betónová stena hrúbky 125 cm sa môže nahradiť z  hľadiska tepelnej izolácie plnou tehlou hrúbky 38 cm, dutou tehlou hrúbky 25 cm, mäkkým drevom hrúbky 8,5 cm, tvrdým polystyrénom alebo minerálnou vlnou hrúbky 2,5 cm.
         Tepelné mostíky sú tie miesta na obvodovom plášti domu, ktoré majú hodnotu k značne vyššiu, dajú sa zistiť na termovíznom snímku, ale dajú poznať aj v byte ako miesta, kde sa zráža vodná para a tvorí sa plieseň.
         Obvodové steny sa majú zateplovať zásadne z vonkajšej strany. V prípade, ak nemáme inú možnosť je zateplenie z vnútornej strany lepšie ako žiadne, za predpokladu, že múry sú suché a nezistí sa výskyt pliesne. Miestnosti tepelne izolované z vnútornej strany rýchlejšie vychladnú ako zvonku izolované, ale rýchlejšie sa vykúria.
         Zateplenie z vnútornej strany - najjednoduchšie je nalepenie izolačnej tapety, najúčinnejším riešením je tepelná izolácia zložená z dosák polystyrénu alebo minerálnej vlny pripevnených na stenu a prekrytých polyetylénovou foliou, ako parotesným uzáverom. Poslednou vrstvou sú sadrokartonové dosky, alebo drevené panely. Celková hrúbka má byť asi 6 cm, takto sa dá dosiahnuť k = 0,4 čo je veľmi dobrý výsledok.
         Zateplenie z vonkajšej strany - často používanou a osvedčenou tepelnou izoláciou obvodových stien z vonkajšej strany je systém pozostávajúci z vrstvy polystyrénu alebo minerálnej vlny , prekrytej armujúcou tkaninou a z omietky neprepúšťajúcej vlhkosť.
         Účinnosť jednotlivých opatrení tepelnej ochrany stavebného objektu (utesnenie okien, tepelná izolácia obvodových stien, atd.) je optimálna vtedy, keď tieto opatrenia na seba nadväzujú, vzájomne sa doplňujú, čím vytvárajú úplnú tepelnú ochranu.To platí nielen pre zatepľovanie existujúcich stavieb, ale aj pre novostavby, kde úplná tepelná ochrana má byť samozrejmou a povinnou. Nie vždy je však k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na vykonanie všetkých opatrení naraz, vtedy je potrebné zvoliť po porade s odborníkmi postupnú realizáciu opatrení v poradí zodpovedajúcom veľkosti úniku tepla jednotlivými časťami konkrétnej budovy.

Optimálne fungujúce a energeticky úsporné kúrenie ovplyvňujú 4 faktory:

1. potreba vykurovacieho výkonu a tým aj správna veľkosť vykurovacieho zariadenia závisí od kvality plášťa budovy. Rozhodujúcu úlohu má hodnota k, podiel zasklených plôch aj pasívne využitie slnečného tepla,
2. vykurovacie teplo má byť vyrobené vo vhodnej forme,
3. potrebné teplo môže byť šírené v obytných priestoroch radiátormi, podlahou, stenami a pod., dôležité je pri tom, aby podiel vyžarovaného tepla bol čo najvyšší - je to zdravšie aj hospodárnejšie,
4. ani najlepšie kúrenie nefunguje správne bez zodpovedajúcej regulácie - jej najdôležitejšími súčasťami sú - na počasí závislé ovládanie s vonkajšími snímačmi, termostaty vykurovacích telies riadiace teplotu jednotlivých priestorov, ako aj ovládanie potreby s nočným znížením.

Aby ste mohli správne a účelne - v spolupráci s odborníkmi - rozhodnúť o výbere vykurovacieho systému, je potrebné vypracovať tieto podklady:

• výpočet potrebného množstva tepla - vykurovacie telesá nemajú byť naddimenzované "pre každý prípad”, vedie to k zbytočnému mrhaniu energie,
• určenie výpočtu kotla, výpočet vykurovacích plôch,
• výpočet hospodárnosti, ak je k dispozícii viacero systémov, atd.

1. čistým vyžarovaním - sálaním tepla, napr. kachlová pec - je najpríjemnejšie, aj moderné podlahové a stenové kúrenie splňa funkciu tohto najzdravšieho spôsobu šírenia tepla, nedochádza pri ňom k žiadnemu veľkému pohybu vzduchu a teda ani k víreniu prachu. Nízka teplota vyžaduje veľkú vykurovaciu plochu, čo z hľadiska úspory energie je výhodou, pretože potrebnú energiu môžu dodať slnečné kolektory alebo tepelné čerpadlo,
2. čistou konvekciou (pohyb tepla) - je lacnejšie, ale nie najlepšie, dosahuje sa bežnými vykurovacími telesami a radiátormi, ktoré sa v súčasnosti používajú takmer všade. Výhodou sú malé nároky na miesto, rýchla regulovatelnosť a nižšia obstarávacia cena oproti sálavému kúreniu. Nevýhodou je však nižšia energetická úspornosť. Konvekčné vykurovacie telesá fungujú tak, že vytvárajú valec teplého vzduchu - vzduch sa zohreje na horúcich plochách, stúpa nahor a po ochladení opäť klesá.

Ploché vykurovacie telesá majú vyšší podiel sálavého tepla
- výhody: umožňujú nižšie nábehové teploty a ľahko sa udržiavajú čisté. Vzhľadom na vyšší podiel sálavého tepla na zabezpečenie rovnakej tepelnej pohody postačuje nižšia teplota miestnosti, (je to vlastne kombinovaný spôsob - č.3),
         Teplovzdušné kúrenie - predstavuje čisté konvekčné kúrenie - funguje tak, že do vykurovaného priestoru sa kanálmi vháňa teplý vzduch, čo spôsobuje silný pohyb vzduchu. Používa sa hlavne v prípade budov s veľkým podielom zasklených plôch. Napriek určitej úspory energie v dôsledku velmi rýchlej regulovatelnosti, nemožno tento spôsob odporúčať, pretože v dôsledku nulového podielu sálavého tepla na zabezpečenie rovnakej tepelnej pohody sú potrebné podstatne vyššie teploty vo vykurovanej miestnosti, ako v prípade sálania.
3. kombinácia predchádzajúcich dvoch - väčšina vykurovacích telies.
          Pri normálnej tepelnej izolácii, t.j. pri potrebe tepla asi 80 W/m2 je najvhodnejšie podlahové kúrenie s tým, ze pod veľké zasklené plochy je dobré postaviť doplňujúce vykurovacie telesá,pri nedostatočnej tepelnej izolácii sa uspokojujúce vykúrenie dosiahne iba konvekčnými vykurovacími telesami umiestnenými pod oknami, pri dobrej tepelnej izolácii sú všetky systémy rovanako dobré. Radiátory samozrejme majú byť odvzdušnené.

• rozhodujúca je regulácia nábehovej teploty v závislosti od počasia,
• regulácia v závislosti od termostatu udávajúceho teplotu v hlavnej obytnej miestnosti,
• presná regulácia teploty v miestnosti pomocou termostatického ventilu vykurovacieho telesa.

Regulovať teplotu podľa potreby - je chybou udržiavať rovnakú teplotu vo všetkých miestnostiach, priemerné odporúčané teploty sú nasledovné:

• obývacia izba 20 - 22°C
• spálňa 16 - 18°C
• detská izba 20°C
• kúpeľňa 24°C

         Opakujeme - každý stupeň teploty znamená 6% úspory alebo vyššej spotreby energie. Vo vyspelých ekonomikách sa orientujú občania dolnými hranicami teplotných rozmedzí.          Termostatické ventily namontované na radiátoroch sú jednoduchou možnosťou úspory asi 10-15% energie, umožňujú automatickú reguláciu teploty v miestnosti, pričom zohľadňujú aj iné zdroje tepla - napr. slnečné žiarenie, osvetlenie, sporák, ako aj ľudské teplo. Všade tam, kde je to možné, treba využiť možnosť regulácie pomocou termostatu, býva umiestnený v obývacej izbe a udržiava teplotu na nastavenej hodnote. Veľmi účelný a úspory energie značne zvyšujúci je termostat s časovým spínačom - umožňuje automatickú reguláciu zmien teploty v požadovanom časovom období, napríklad na noc, alebo počas neprítomnosti v byte a pod.

• od množstva zohrievanej vody,
• od požadovanej teploty vody.

         Správne dimenzovanie oboch faktorov a dobrá izolácia rúrových vedení je zdrojom nemalých úspor. Platí základné pravidlo, že pre domácnosť s dvoma osobami je najrentabilnejší prietokový ohrievač, pre 2-4 osoby zásobník teplej vody a pre viac ako 4 osoby je ideálnym riešením slnečný kolektor, alebo tepelné čerpadlo.
          Zlepšením tepelnej izolácie klasických akumulačných ohrievačov vody sa napr. podarilo znížiť ich tepelné straty až o 20%, čo umožňuje pri vysokom využití týchto zariadení ušetriť v priemernej domácnosti asi 600 kWh elektrickej energie ročne.
         Teplota pri príprave TUV má byť maximálne 60°C (tomu sa prispôsobili aj výrobcovia a moderné zariadenia zohrievajú vodu na 55-60 stupňov), je zrejmé mrhanie energiou - ako to často býva pri centrálne dodávanej teplej vode - zohrievať vodu na 80 stupňov a viac a potom ju ochladzovať studenou, aby bola použitelná.

• chladnička a mraznička 26%
• umývanie riadu a teplá voda 19%
• varenie 11%
• pranie a sušenie 9%
• osvetlenie 9%
• rádio a televízia 9%
• žehlička, robot, mixér a pod., domáci počítač 17%

         Samozrejme spotreba závisí aj od kvality jednotlivých výrobkov, najmä z hladiska spotreby energie, preto už pri nákupe prístrojov do domácnosti neposudzujte iba cenu a výkon, ale aj spotrebu energie. Jednoduchý výpočet, pri ktorom k obstarávacej cene pridáte náklady na viacročnú spotrebu energie Vám ukáže skutočnú cenu.
         Výrobcovia kuchynských prístrojov pochopili nevyhnutnosť hospodárenia energiou a tak špičkové výrobky majú podstatne nižšiu spotrebu energie - napr. chladničky a mrazničky až o 45% menej, ako pred desiatimi rokmi ( v súčasnosti chladnička s objemom 220 litrov má dennú spotrebu 1,1 kWh), automatické práčky o 20% menej vody a 22% menej elektriny, a pod.
         Európska únia prijala rámcové smernice 92/75/EWG "Označovanie elektrických spotrebičov údajmi o spotrebe energie a jednotné informácie o elektrických spotrebičoch pre domácnosť” ktoré prikazujú výrobcom

• chladničiek a mrazničiek,
• elektrických ohrievačov vody,
• práčiek a sušičiek bielizne,
• umývačiek riadu

označovať ich energetickú úroveň, tzv. energetickým štítkovaním.

• meno alebo označenie výrobcu, značka modelu,
• trieda energetickej účinnosti ( od A (viac úsporný) po G (menej úsporný)),
• spotreba el.energie kWh/rok - napr. 292
• chladiaci a mraziaci priestor v litroch - napr. 158/17 hluk (dB(A)) - napr. 39

         Pre umiestnenie chladničky aj mrazničky platí základné pravidlo- čo najdalej od sporáka. Ak je chladnička velmi blízko pri sporáku nestačí jej izolácia, termostat ju zapína príliš často, aby zabezpečila potrebný chladiaci výkon. Dôsledkom je nadmerná spotreba elektriny, ako aj zníženie životnosti chladničky. Ak je to len trochu možné umiestnite mrazničku (aj chladničku) na suché a chladné miesto - ak izolácia mrazničky naberie vzdušnú vlhkosť zníži sa jej účinnosť a zvýši sa spotreba energie o 4%, ak teplota v okolí mrazničky je namiesto 21 stupňov C len 20 stupňov, spotrebuje o 6% menej energie. Veľa chladničiek je nastavených na príliš nízku teplotu - je to zbytočné a drahé, pre normálnu prevádzku postačuje teplota +5 stupňov C, zníženie vnútornej teploty na 3 stupne C znamená zvýšenie spotreby najmenej o 15%. Odporúča sa kontrolovať teplotu teplomerom. Dvere chladničky otvárajte iba na čo najkratšiu dobu, dochádza okrem vniku teplého vzduchu z okolia aj vniku vzdušnej vlhkosti, ktorá sa zráža na výparníku a zväčšuje námrazu, ktorá potom bráni efektívnemu odovzdávaniu chladu z výparníku do priestoru chladničky. Horúce hrnce nepatria do chladničky, znamená to zvýšenú tvorbu námrazy a tým aj zvýšenú spotrebu elektriny - do chladničky dávajte vždy iba vychladnuté potraviny v uzavretých nádobách. Nezabúdajte chladničky odmrazovať - námraza hrúbky 1 cm zvyšuje náklady na el. energiu až o 75%.
         Pre bežnú domácnosť sa odporúča úžitkový obsah mrazničky 50-80 litrov na osobu, zbytočným plytvaním sú aj poloprázdne mrazničky, správne využitie je, ak je zaplnená aspoň na 70%. Netesné dvere znásobujú spotrebu, dôležitá je aj čistota zariadenia.
         Na druhom mieste spotreby energie v kuchyni je spotreba teplej vody, predovšetkým na umývanie riadu. V otázkach účelnosti používania umývačky riadu, ktorá je v iných krajinách už bežná, u nás veľmi zriedkavá - nie je celkom jasno. Ak by sme umývali ručne plnú náplň umývačky riadu, spotrebujeme o 50% viac energie. Dôvodom je podstatne nižšia spotreba vody. Na okraj možno ešte spomenúť, že používanie umývačky ušetrí denne priemerne jednu hodinu práce, čo za jeden rok znamená až 15 dní.
         Dôležitou zásadou je neumývať riad pod tečúcou vodou, ale v zazátkovanom dreze. Umývanie pod tečúcou vodou mnohonásobne zvyšuje jej spotrebu.
         Hoci podiel spotreby energie na varenie nie je veľký - závisí to samozrejme od toho či sa varí denne, alebo iba v sobotu a v nedeľu - predsa je účelné chovať sa aj pri varení hospodárne, pretože aj tu sú relatívne veľké rezervy. Na varenie v hrnci bez pokrievky spotrebujete o 150-300% viac energie ako keď je pokrievka na hrnci. V prípade použitia elektického sporáka dno hrnca má byť rovnako veľké ako veľkosť varnej platne (klenuté dno je nevhodné, zvyšuje spotrebu až o 40%). Ak je hrniec menší a rozdiel je iba 3 cm, je strata energie až 30%. U plynového sporáka treba prispôsobiť veľkosť plameňa velkosti dna. Hovorí sa, že ideálny hrniec na varenie má mať hrubé dno - to neplatí vždy, napr. zohrievanie vody, najmä na plyne je oveľa úspornejšie v tenkostennej nádobe. Vodu najúspornejšie ohrievame špirálou, alebo v kávovare - rýchlovarná kanvica na vodu - na zohriatie 1 litra vody spotrebuje len 0,097 kWh a čas 3,5 min., pri klasickom ohreve na odporovom elektrickom variči je spotreba 0,161 ky úsporné spotrebiče, ako napr. hriankovače, teplovzdušné stolové univerzálne rúry, tyčové mixéry, variče vajíčok a pod. Tlakový hrniec umožňuje úspory energie až 50%. Na varenie používajte iba toľko vody, koľko naozaj potrebujete, el. sporák zapínajte až keď hrniec je na platni a varič vypínajte niekoľko minút pred skončením varenia - po vypnutí variča určitý čas ešte zostáva v ňom naakumulované (zostatkové) teplo, ktoré bez úžitku uniká do priestoru.
         Najdôležitejšou zásadou pri praní je využívať kapacitu práčky naplno, využívajte energeticky úsporné programy moderných automatických práčok. Automatické práčky by sa nemali používať v energetických špičkách (17-21h), pokiaľ niekto má nočnú sadzbu (nízka tarifa) je výhodné prať po 22h, prípadne na vybraných miestach využiť výhody hromadného diaľkového ovládania (HDO).
         Tajomstvo úspory pri žehlení je v správnom navlhční bielizne. Príliš vlhká, ako aj príliš suchá bielizeň vyžaduje viac energie, pretože ju treba žehliť dlhšie. Úspory prináša aj využitie zostatkového tepla, preto jemnú bielizeň nechajte nakoniec a žehlite ju po vypnutí žehličky.

         Spracované podla účelovej publikácie Ako znížiť spotrebu energie v domácnosti (Rady a príklady) vydanej MH SR v spolupráci s ORF Wien v rámci akcie "Hospodárenie energiou”, v Bratislave 1992.

             V 70-ych rokoch sa objavil termín mäkké energetické technológie (soft energy technologies), ako alternatíva k tradičnému tvrdému rozvoju energetiky, postavenému na veľkých centralizovaných zdrojoch. Pri zrode tejto filozofie stál jeden z najznámejších propagátorov zmien v prístupe rozvinutého sveta k energii, Američan Amory B. Lovins. Po prvej ropnej kríze (1973) navrhol alternatívne cesty vývoja a nasledujúcich dvadsať rokov venoval ich rozvíjaniu, obhajobe a presadzovaniu do praxe.
         Vzdelanie v obore experimentálnej fyziky získal na Harvarde a v Oxforde, v r.1982 založil Rocky Mountain Institute, neziskovú výskumnú a vzdelávaciu organizáciu s nadnárodným zameraním. Cieľom inštitútu je podpora účinného a trvale udržateľného spôsobu využívania zdrojov.
         Lovinsov scenár vývoja potrieb energetických zdrojov v USA pri prechode na tzv. mäkkú cestu vývoja, bol uverejnený prvýkrát v r. 1976. Napriek tomu, že tempo zavádzania obnoviteľných zdrojov je v porovnaní s vtedajším optimistickým pohľadom pomalšie, dlhodobé Lovinsove odhady potrieb energie v USA zo 70-ych rokov boli bližšie k dnešnej realite ako vládne predstavy opierajúce sa o prognózy producentov energie.
         Lovins postupne rozpoznal, že ťažisko je nutné preniesť na úsporné užívanie energie a venoval sa systematicky tejto oblasti. Vyvinul svoju metodiku ekonomického hodnotenia úspor energie, spočívajúcu v zahrnutí všetkých očakávaných vedľajších efektov úsporných opatrení, ako sú napr. úspory nákladov na údržbu,úspory pracovníkov, či efektívnejšie využitie doterajších prevádzkových nákladov podniku. Využitím tejto metodiky dochádza k záveru, že ekonomický potenciál energetických úspor v USA je výrazne vyšší, ako je jeho doteraz využívaná časť.
         Chápanie úspor energie ako nového a zároveň pre životné prostredie neškodného energetického zdroja je dnes bežným prístupom. Lovins zaviedol na označenie jednotky ušetreného výkonu o veľkosti 1MW pojem negawatt. Neskôr, keď sa táto nová jednotka v odborných kruhoch rozšírila, vstupuje zavádzanie úspor ako zdroja i do ostatných oblastí, napr. na označenie usporeného litra vody či benzínu negaliter.
         Budova Rocky Mountain Institutu bola postavená v prvej polovici 80-ych rokov v horskej dedinke Old Snowmass v Colorade za pomoci niekoľko desiatok odborníkov, ako demonštrácia účelnej kombinácie obnoviteľných zdrojov a energetických úspor - je na 99% vyhrievaná solárnymi zdrojmi, 1% predstavuje kozub na drevo, ktorým sa niekoľkokrát do roka vykuruje v chladnejšom trakte. Asi tretina elektriny sa vyrába zo solárnych článkov. Využíva sa tam niekoľko desiatok pokrokových úsporných technológií od izolačných skiel po vysoko účinnú chladničku. Poskytuje domov manželom Lovinsovým a ich hosťom, celoročne sa vnútri pestuje ovocie, zelenina a kvety, a je tam pracovisko pre 50 zamestnancov RMI.
         Masové zavádzanie úspor energie nie je podmienené len vyriešením technických problémov a ziskovým ekonomickým prepočtom, ale musí byť súčasťou celkovej stratégie podniku alebo štátu. Hlavný je prechod od teoretických diskusií ku konkrétnym aplikáciam. Dostatočná informovanosť je nutnou podmienkou úspechu. Včasné rozhodnutie o nákupe technológie s dobrými energetickými parametrami je najľahšou a najlacnejšou cestou k ich uplatneniu, zatiaľ čo dodatočné vylepšovanie chybných rozhodnutí je vždy drahšie.
         Súčasné názory na práce Amoryho Lovinsa sú rôzne - pokrývajú široké spektrum od nekritického obdivu k jeho analýzam a odporúčaniam, až po ich úplne odmietanie. Niet divu - mnohé z Lovinsových kalkulácií vyúsťujú do výsledkov prinajmenšom prekvapujúcich a vyvolávajú prirodzenú kritiku.
         Druhý zákon termodynamiky hovorí, že existujú hranice toho, koľko energie môžeme pri určitej činnosti ušetriť. Od týchto hraníc sme ešte veľmi ďaleko. Vyše štyri pätiny ropy, ktoré spotrebovávame aj v tých najhospodárnejších krajinách, ako je napr. Nemecko, by mohli byť dnes ušetrené.
         Navrhli napr. automobil so spotrebou 0,4-1,6 l / 100 km, čo v porovnaní so súčasnými automobilmi so spotrebou 8 l / 100 km je 5 až 20 násobné zníženie ( zníženie o 80 - 95%). Ešte lepšie by boli negacesty - nevykonané cesty. Výhodnejšie je používať telekomunikáciu, premiestňovať elektróny namiesto toho, aby sme premiestňovali 70 kg bunečnej hmoty.          Ľudia si myslia, že je ťažké ušetriť energiu v priemysle, pretože výroba rôznych vecí, hmotných objektov, stojí nejakú energiu. Ale môžeme sa na to pozrieť z inej strany - v prvom rade je otázkou, aké množstvo je dostatočné a koľko materiálnych vecí chceme mať. Mali by sme vyrábať výrobky s dlhšou životnosťou, s menšou spotrebou materiálu, bez odpadu a výrobky po opotrebení recyklovať.
         Mnoho energie môžeme usporiť pri samotných priemyselných procesoch, nemecký a americký priemysel už znížil svoju spotrebu na kg produktu asi o polovicu, teraz zistili, že môžu usporiť najmenej 70% toho čo ostalo s návratnosťou kratšou ako dva roky, použitím nových nízkoteplotných katalyzátorov a s tzv. pinch technology (optimalizácia energetických tokov).

1. rozrezať ho do blokov - čo nie je príliš zaujímavé,
2. rozomlieť ho a pri 1250 °C ho pražiť na portlandský cement - čo nie je elegantné,
3. rozomlieť ho, nakŕmiť nim kurčatá a o niekoľko hodín neskôr dostaneme späť vaječné škrupiny, ktoré sú niekoľkonásobne pevnejšie ako najlepší portlandský cement. Keby sme boli tak šikovní ako sliepky, už by sme ovládali túto elegantnú technológiu, prebiehajúcu pri teplote okolitého prostredia. Keby sme boli takí šikovní ako mušle, ovládali by sme túto technológiu pri teplote 4 °C.

         V budúcej generácii na spracovanie materiálu príroda pre nás bude modelom a učiteľom. Tieto nízkoteplotné enzýmy budeme používať namiesto obrovských priemyselných pecí. Keď začneme týmto spôsobom premýšľať o všetkých možných multiplikatívnych krokoch, ktoré by sa mohli použiť na úspory energie pri spracovaní surovín, nie je otázka či ušetríme 20 alebo 30%, alebo 80 či 90%, ale hranice technických diskusií o dlhodobých úsporách energie ležia medzi 99 a 99,9%.
         Zdá sa, že najdobrodružnejšie a najrozsiahlejšie úspory energie budú takmer iste lacnejšie než malé energetické úspory, ktoré dosahujeme dnes. Stretávame sa tu s niečím, čomu by sme mohli hovoriť tunelový efekt: sme zvyknutí domnievať sa, že dodatočné úspory dosahujeme vynaložením dodatočných nákladov - ak do domu pridáme viac a viac izolácie, dosahujeme väčšie a väčšie úspory, ale dostávame klesajúce výnosy z týchto opatrení, pretože náklady na ďalšiu jednotku usporenej energie sa zvyšujú stále rýchlejšie a rýchlejšie. Ak však dostatočne odizolujeme budovu, použijeme superokná, "pretunelujeme” sa cez nákladovú bariéru a zrazu sa budova stane lacnejšou než skôr, pretože sme sa zbavili potreby vykurovacieho systému - netreba už inštalovať kotol, zavádzať kúrenie a kontrolné systémy, budova je pasívne vykurovaná teplom z okien, ľudí, svetiel, spotrebičov a pod.
         Ešte aj začiatkom 80-ych rokov v USA bol populárny mýtus, že vytúžený ekonomický rast musí byť sprevádzaný rastom spotreby elektriny. Potom sme si všimli, že to nie je pravda: napr. v Kalifornii sa spotreba elektriny znižovala, zatiaľ čo ich ekonomika rástla rýchlejšie ako v ostatnej krajine. Práve preto, že nemuseli stavať elektrárne v cene mld. USD a tento kapitál mohli investovať produktívnejšie v iných oblastiach ekonomiky.
         Máme ekonomiky, ktoré vzrástli o 40% bez akéhokoľvek nárastu spotreby energie. Elektrina je úplne najdrahšia forma energie, a úplne najlukratívnejší druh na úspory.

1. Desatoro domácej ekológie. Životné prostredie 1997/č.3, str.114 - 116.
2. Hromkovičová, D.: Ako rozumne používať elektrickú energiu. Životné prostredie 1997/č.3, str. 143 - 145.
3. Maroušek, J.: Energetické scenáre Amoryho Lovinsa. Ekológia & život 1996/č.1, str. 8-9.
4. Výber rozhovoru s Amory Lovinsom. Ekológia & život 1996/č.1, str. 10-12.(vybraté z publikácie Používať drahé okná znamená stavať lacné budovy. Vydalo SEVEn Praha, 1995. 5. Fecko, S.: Energia pre zajtrajší svet. EE 1995/č.2, str.4-8.

1. Keller, J.: Šok z ekologie (aneb Politické systémy v rozpacích). Český spisovatel, Praha 1996, Edice Svazky.
2. Lacinová, L.: 14-krát o ekológii. Vydala ZO č.1 SZOPK v Bratislave s podporou Environmental Partnership pre strednú Europu, 1993.
3. Moldan, B.: Ekologie, demokracie, trh. MZP CR Praha 1992.
4. Deň Zeme a Vavrouškovo "desatoro”. Životné prostredie 1997/č.4, str. 171.
5. Sociální ekologie. Životné prostredie 1996/č.2, str. 103 -104.
6. Rastúca úloha náboženstiev v ekologii. Životné prostredie 1995/č.4, str. 214 - 215.
7. Schizoidné globálne problémy sveta. Ekológia & život 1995/č.2, str. 24.
8. Hodnoty a rozvoj či úpadok spoločnosti. Ekológia & život 1995/č.1, str.25 - 26.
9. Zamyslenie nad spôsobom života v súčasnosti. Ekológia & život 1995/č.1, str.27 - 28.