Počítačová kriminalita

Predhovor

Medzi najvýznamnejšie výsledky ľudského myslenia v 20. storočí nesporne patrí vznik a rozvoj elektronických počítačov, čo poznačilo svojimy dôsledkami celú spoločnosť a prinieslo jej nevídaný rozmach. Rozvoj nových informačných a komunikačných technológií, automatické spracúvanie dát a informácií a ich prenos, ako aj riadenie zložitých procesov charakterizujú súčastnú ľudskú spoločnosť. Postupné zavádzanie výpočtovej techniky do jednotlivých oblastí spoločenského života vyvoláva celý rad otázok právneho chrakteru, s ktorými sa neustále stretávame a na ktoré musí právna veda odpovedať. V tomto článku som sa hlavne venoval vysvetleniu počítačovej kriminality, počítačového práva ako aj záväzkových vzťahov, do ktorých podnikatelia so softvérom vstupujú, vznikajú, prirodzene, na základe obchodných zmlúv. Ďalej som sa v osobitej časti „Autorské záväzkové právo a počítačové programy“ snažil priblížiť čitateľovi zmluvy o rozšírovaní diela, čo taká zmluva musí obsahovať, aké su jej kogéntne ustanovenia a v neposlednom rade vzťah autora k zámestnávateľovi v obchodných zmluvách.

Dúfam že tento článok čitateľa zaujme a aspoň z časti vysvetlí spomínané problémy.

Novým druhom závažnej trestnej činnosti v celosvetovom meradle v oblasti počítačových technológií je počítačová kriminalita.Od klasickej kriminality sa odlišuje celým radom osobytných chrakteristík a zvláštností. Najdôležitejším poznatkom v oblasti počítačovej kriminality je skutočnosť, že trestný čin môže byť spáchaný v priebehu niekoľkých sekúnd bez toho, aby sa páchateľ nachádzal na mieste tretného činu alebo poškodený zaregistroval spáchanie takého to tretného činu. Trestná činnosť pomocou počítača alebo trestná činnosť spáchaná na počítačoch predstavuje veľké finančné straty, často presahuje hranice jedného štátu a tým pádom sa stáva medzinárodným trestným činom.

Vo všeobecnosti počítačovú kriminalitu môžme deliť na dve základné skupiny.

1. Priama počítačová kriminalita, zameraná na útoky proti počítaču

2. Nepriama počítačová kriminalita, pri ktorej ide o trestné činy páchané a spáchané pomocou počítača.

Ad1: Pri priamej počítačovej kriminalite je pomerne jednoduché vyčíslenie spôsobenej škody, pretože poškodený vie presne, zaplatil resp. Koľko finančných prostriedkov vynaložil na kúpu počítača.

Ad2: Ale úplne iná situácia nastáva ak ide o nepriamu počítačovú kriminalitu, t.j. útok na údaje, databázy a počítačové programy, ktoré možno klasifikovať ako útok proti nehmotnému majetku.

Tak čo je to vlastne tá počítačová kriminalita? Počítačová kriminalita je nelegálne, nemorálne a neoprávnené konanie, ktoré zahŕňa zneužitie údajov získaných prostredníctvom výpočtovej techniky alebo ich zmenu.

Páchatelia počítačovej kriminality

Ako charakterizovať páchateľa takýchto trestných činov? Sú to predovšetkým muži vo veku 15, resp. 19 až 30 rokov. Väčšinov nemajú záznamy v trestnom registry a sú zamestaný vo firmách, ktoré sa zaoberajú spracúvaním informácií, alebo v oblasti bankovníctva, resp. Ako učtovníci. Veľmi často sú študentmi stredných a vysokých škôl. Ide o tvorivý a energetický typ, tváriacich sa šťastne, navonok vyzerajú dôveryhodne, pôsobia ako ľudia, ktorí majú radi zmenu, dobrodružstvá. Často však majú ekonomické problémy, ktoré sú výsledkom ich nadštandartného života, nákladných záľub. Páchatelia počítačovej kriminality vo všeobecnosti často pociťujú vykorisťovanie zo strany zámästnávateľa a z toho dôvodu často menia zamestnávateľa. Vo vzťahu k iným ľuďom sú chladní, neosobní, zneužívajúci svojho zamestnávateľa, a nič im nebráni ubližovať iným ľuďom. Samých seba považujú za poškodených a pociťujú útoky na seba, nikdy nie naopak.

Prejavy počítačovej kriminality

Najvýznamnejšími prjavmi počítačovej kriminality v súčastnom období sú

1. útok na počítač, program, údaje, komunikačné zariadenia,

2. neoprávnené užívanie počítača alebo komunikačného zariadenia,

3. neoprávnený prístup k údajom, získavanie utajovaných informácií (počítačová špionáž) alebo iných informácií o osobách,

4. krádež počítača, programu, údajov, komunikačného zariadenia,

5. zmena v programoch a údajoch (okrajovo i v technickom zapojení počítača, resp. Komunikačného zariadenia),

6. zneužívanie počítačových prostriedkov na páchanie inej trestnej činnosti,

7. povody páchané v súvislosti s výpočtovou technikou

Počítačové pirátstvo:

Je to neoprávnené kopírovanie a rozširovanie počítačových programov, smerujúce proti autorským právam autorov počítačových programov.

Je to neoprávnené nakladanie s počítačovými programami, dokumentáciou k nim, ako aj s ďalšími súčasťami právne chránených softvérových produktov.

Je to konanie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi.

Páchateľom „Počítačovým pirátom“ je osoba, ktorá porušuje autorský a Trestný zákon.

Pri počítačovom pirátstve môžeme hovoriť o následujúcich spôsoboch počítačového pirátstva:

- nelegálne používanie počítačových programov

- spôsob, ktorý je v súčastnosti najčastejšiou formou porušovania autorských práv. Spočíva buď v používaní nelegálne získaných kópií, alebo v používaní legálnych kópií na väčšom počte počítačov než určuje zmluva.

- nelegálne rozšírovanie počítačových programov

- spočíva v neoprávnenom rozšírovaní síce legálne nadobudnutého počítačového programu, ale ďalej rozšírovaného bez súhlasu autora alebo iného nositeľa práv. Vznikol tak rozsiahly šedý trh, ktorý ohrozuje autorizovaných domácich distributérov i užívateľov. Tí strácajú nárok na poskytovanie sprievodných služieb od výrobcov – nositeľov práv. Konečný užívateľ často ani nevie, že získal nelegálnu kópiu počítačového systému, v ktorom sú už tieto kópie nainštalované.

- plagiátorstvo

- jeho podstatou je, že časti cudzieho počítačového porgramu sú skopírované a potom upravené tak, aby sa nedal rozoznať jeho pôvodný autor. Pre počítačový program platí, že aj malý zásah do programu môže spôsobiť, že sa javí inak než pôvodný program, hoci vykonáva rovnaké funkcie. Plagiátori dosahujú s minimálnymi nákladmi vysoké zisky na úkor skutočných tvorcov.

- neoprávnené vytváranie a rozširovanie tzv. Národných verzií počítačových programov a ich dokumentácie.

- Tento spôsob počítačového pirátstva zahŕňa v sebe preklad zahraničných počítačových programov spolu so sprievodnou dokumentáciou do národného jazyka a ďalej sa rozširuje bez súhlasu autorov pôvodných diel.

- rozširovanie pirátskych kópií počítačových programov a dokumentácie

- t.j. vytváranie a rozširovanie kópií bez súhlasu autora.

Autorské záväzkové právo a počítačové programy

Zmluva o rozširovaní:

Zmluva o rozšírovaní diela má svoje kogentné ustanovenia, bez uvedenia ktorých by bola zmluva neplatná. Ide predovšetkým o:

- určenie spôsobu a rozsah rozširovania diela,

- čas, keď sa tak stane

- odmena autora

- doba, na ktorú sa zmluva uzatvára

- záväzok oprávneného používateľa, že rozširovanie diela vykoná na svoj účet.

Zmluva o rozšírovaní počítačového programu musí byť v zmysle platného autorského zákona v písomnej forme. Rovnako je nevyhnutné aj uvedenie autorskej odmeny v zmluve, takže jej nedostatok, resp. Neuvedenie má za následok neplatnosť zmluvy. Svojho práva na autorskú odmenu sa môže autor domáhať pred súdom. Uzavretie takejto zmluvy je potrebné aj z dôvodu špecifikácie podmienok používania programu. Tento typ zmluvy sa často používa, ak autor tvorí počítačové programy v zamestnaneckom pomere. Pre zamestnávateľa je veľmi dôležité veľkú pozornosť venovať práve vytvoreniu takejto, možno povedať kombinovanej zmluvy. Ide predovšetkým o pracovnú zmluvu, v ktorej sú upravené pracovnoprávne vzťahy sui generis medzi zámestnávateľom a pracovníkom, ktorú upravuje Zákonník práce a o zmluvu o rozšírovaní diela podľa § 32 a nasledujúceho autorského zákona.

Ak zamestnávateľ uzavrie zmluvu s autorom, ktorý je zamestnancom organizácie, zmluvu o rozšírovaní diela, získava autor počítačového programu nárok na odmenu ak:

1. uzavretie zmluvy o rozšírovaní alebo poskytovaní programu vyplýva z hlavnej činnosti zamestnávateľa. V takomto prípade zámestnaváteľ môže určiť pre autora počítačového programu napríklad jednorázovú odmenu, ktorá často závisí od výšky obratu dosahovaného realizáciou predaja softvétu;

2. uzavretie zmluvy o rozšírovaní a užívaní softvéru nie je v rámci hlavnej činnosti zamestnávateľa, ale zamestnávateľ na základe licenčnej zmluvy poskytuje softvér inej organizácii. V takomto prípade môže vyplatiť autorovi softvéru jednorázovú odmenu z výšky licenčného poplatku alebo z ceny softvéru.

V súlade s čl. 2 ods. 3 Smernice EÚ na ocharnu počítačových programov, ktorá bola prijatá v máji 1991 v Bruseli, autorské práva prográmatorov – zamestnancov sú spravidla obmedzené na práva osobné, ktoré zohrávajú pri počítačových programoch len podriadenú úlohu. Ak nedôjde k zmluvnej dohode, tak výlučne zamestnávateľ je oprávnený užívať všetky majetkové práva z takto vytvoreného programu. To platí aj v našom autorskom zákone.

Zmluva o vytvorení počítačového programu

Iná situácia nastáva pri tvorbe počítačového programu na základe autorskoprávnej zmluvy medzi autorom a objednávateľom. Vtedy podľa §38 autorského zákona má všetky autorské práva k programu sám autor programu. Autor podľa §38 ods.1 autorského zákona „udeľuje súhlas, aby objednávateľ dielo použil na účel vymedzený v zmluve“. Kedže ide o zmluvný vzťah medzi autorom a objednávateľom, môžu si obe strany v zmluve dohodnúť napr. Spôsob rozšírovania programu prostredníctvom objednávateľa, výšku podielu strán na odmene, na strane autora jeho zákaz poskytnúť program konkurencii objednávateľa a pod. Autor je povinný vytvoriť dielo osobne a v určenej lehote. Nárok na odmenu dohodnutú v zmluve vzniká autorovi odovzdaním diela, ak nie je dohodnuté inak.

Možnosti odstúpenia zmluvných strán od zmluvy

a) Ak má počítačový program nedostatky, ktoré bránia tomu, aby sa dielo mohlo použiť na účel dohodnutý v zmluve, objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť. Ak sú však nedostatky odstrániteľné, objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť. Ak sú však nedostatky odstránitelné, objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť len vtedy, ak ich autor neodstráni v primeranej lehote, ktorú mu objednávateľ poskytol na tento účel. Oprávnený používateľ môže od zmluvy odstúpiť, ak mu autor bez závažného dôvodu dielo riadne neodovzdal ani v dodatočnej lehote, ktorú mu používateľ poskytol. Dodatočnú lehotu netreba poskytnúť vtedy, ak zo zmluvy alebo z povahy veci vyplýva, že oprávnený používateľ nemôže mať záujem na oneskorenom plnení. V takomto prípade môže oprávnený používateľ požadovať vrátenie toho, čo už autorovi plnil.

b) Rovnako ako oprávnený používateľ môže aj autor od zmluvy odstúpiť a žiadať vrátenie diela, ak sa rozširovanie jeho diela neuskutoční v lehote, ktorá bola určená v zmluve. Tým však nie je dotknutý nárok na autorskú odmenu, ktorá bola v zmluve dotknutá.

Prevod a prechod autorských práv

Ustanovenia §29 – 30 autorského zákona hovoria o prevode a prechode autorského práva. Z hľadiska právnickej praxe je zaujímavý aj §3, ktorý sa týka nadobúdateľa originálu diela alebo jeho rozmnoženiny. Tieto tri ustanovenia (§29,30 a 31) prevzal nový autorský zákon z predchádzajúceho zákona (zák. č. 35/1965 Zb.) bez zmien.