Byť doktorom pedagogiky či filozofie neznamená len nastolené školstvo ako miesto pre realizáciu. Sú takí, ktorí sa neuskromnia len s odovzdávaním informácií či skúseností v školských zariadeniach prípadne v školách samotných, a cítia povinnosť pomôcť i ľuďom či už z blízkeho alebo ďalekého okolia k pohodlnejšiemu a predovšetkým bezpečnejšiemu životu. Predovšetkým život v oblasti politiky dáva tú moc a šancu pohnúť svetom (alebo aspoň malým kúskom z neho) a urobiť tak toto miesto lepším. PaedDr. Martin Dojčár, PhD. z Trnavskej univerzity je príkladom smelosti a najmä odhodlanosti bojovať za lepšie podmienky pre život v Košiciach – Ťahanovciach.
Prečo ste sa rozhodli venovať i politike?
Kvôli vnútornej potrebe po zmene. Mám na mysli zmenu v politickej kultúre i zmenu v politickej praxi. Ľahko sa sľubuje, ťažko sa sľuby plnia. Rozpor medzi slovami a skutkami, tak notoricky charakteristický pre slovenskú politiku, ma hnevá. Chcem, aby slovo platilo. Chcem, aby v centre pozornosti tých, ktorých si volíme ako svojich zástupcov, bol človek, nie strana či sponzor a ich záujmy.
Aké rozhodnutie Vás bolo podnetom k tomu, že kandidujete na starostu a do mestského zastupiteľstva ako nezávislý?
Je to rozhodnutie pre neúplatnosť. Politický nominat je zaviazaný tomu, kto ho nominoval i tomu, kto ho sponzoroval. Tejto závislosti, poplatnosti, sa chcem vyhnúť. Možno som naivný, ale verím, že môže ísť o vec samotnú, nielen o posty a príjmy. Politike rozumiem ako službe vo verejnom záujme, ktorej cieľom je spoločné dobro, tzn. dobro celého spoločenstva, nie dobro jednotlivca alebo záujmovej skupiny.
Aký máte názor na školstvo v našej republike, prípadne ako by ho bolo možné podľa Vás vylepšiť?
Školstvo na Slovensku je v hlbokej kríze. Výdavky štátu na školstvo a vedu patria k najnižším v EU, práca učiteľa je nedocenená – spoločensky aj finančne. Politické deklarácie o prioritizácii vzdelanostnej ekonomiky priamo a hrubo protirečia vládnemu programu nielen tejto, ale aj minulých vlád. Vzdelanostná ekonomika je jednou z mojich politických priorít. Táto téma však patrí do “vysokej”, nie komunálnej politiky.
Učíte na vysokej škole, sám ste bol študentom. Ako hodnotíte študentský život?
Životný elán, otvorenosť a tvorivosť sú najcennejšie devízy tohto životného obdobia. Treba ich rozvíjať, nie ubíjať. Myslím, že o to by sme sa mali ako učitelia predovšetkým usilovať, a práve tieto vzácne hodnoty by si mali študenti uchovať do ďalšieho života.
Informačná platforma tohto typu umožňuje konfrontovať rozmanité prístupy a riešenia. Dôkaz o tom, že existujú vo sfére politiky aj ľudia, ktorí cítia potrebu pomôcť tým, ktorí to potrebujú, máme. Otázka však znie, či sa nájde i taký, ktorý po dlhých rokoch konečne postaví i naše školstvo na nohy a bude môcť byť na takej úrovni, na akú má právo.
Autor článku – Janka Danková
