Neplaťte za druhú VŠ ak nemusíte

Ukončené vysokoškolské štúdium druhého stupňa neznamená vždy automatické spoplatnenie ďalšieho vysokoškolského štúdia. Aplikáciu právneho predpisu je vždy potrebné vykonať s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu nezabúdajúc zohľadniť možné špecifiká alebo výnimky. V nasledujúcom texte rozoberiem prípad, študenta dvoch denných magisterských štúdií, ktorý len potvrdzuje moje predchádzajúce slová. V texte sa budem venovať len dennému štúdiu na verejnej vysokej škole.

Predstavme si študenta, ktorý v septembri 2008 začal študovať trojročné magisterské štúdium na verejnej vysokej škole v dennej forme (ďalej len „1. Magisterské štúdium“) a v septembri  2009 jednoročné magisterské štúdium na verejnej vysokej škole tiež v dennej forme (ďalej len „2. magisterské štúdium“). 2. magisterské štúdium ukončil v júni 2010. Teda v septembri 2009 má  ukončené vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa a súčasne začína študovať 3. ročník 1. magisterského štúdia, ktoré začal v septembri 2008.  Tiež je potrebné dodať, že v akademickom roku 2009/2010 študent spĺňal podmienky pre platenie školného v dôsledku skutočnosti, že študoval súbežne v jednom akademickom roku dva študijné programy poskytované verejnou vysokou školou v tom istom stupni. Z tohto dôvodu za 2. magisterské štúdium platil.

Prehľad štúdií na vysokej škole

Na každej verejnej vysokej škole isto existuje právny predpis vydaný rektorom univerzity, ktorý určuje školné a poplatky spojené so štúdiom na Vysokej škole (ďalej len „poriadok poplatkov“). Takýto predpis musí byť samozrejme v súlade so zákonom č.  131/2002 Z.z o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon o VŠ“), ktorý tvorí intencie určujúce rozsah vyberania školného na vysokých školách.

V zmysle tohto poriadku sú fakulty alebo iné organizačné jednotky univerzity  oprávnené vyberať školné od študentov, ktorí prekročili štandardnú dĺžku štúdia (ďalej len „školné za nadštandardnú dĺžku štúdia“) a školné od študentov, ktorí študujú súbežne v jednom akademickom roku dva alebo viac študijných programov poskytovaných verejnou vysokou školou v tom istom stupni. (ďalej len „školné za súbežné štúdium“). Vyberanie iného druhu poplatkov od študentov za denné vysokoškolské štúdium nie je v súčasnej dobe možné, keďže pre takéto vyberanie neexistuje právny rámec.

Školné za súbežné štúdium nachádza oporu v ustanovení §92 ods. 5 zákona o VŠ, ktoré hovorí, že študent, ktorý študuje súbežne v jednom akademickom roku dva alebo viac študijných programov poskytovaných verejnou vysokou školou v tom istom stupni, je povinný uhradiť ročné školné v druhom a ďalšom študijnom programe za štúdium v príslušnom akademickom roku. Keďže študent sa zapísal v septembri 2010 len na jeden magisterský študijný program, ustanovenie týkajúce sa tohto školného sa na neho nevzťahuje.

Ustanovenie upravujúce školné za nadštandardnú dĺžku štúdia je jediným ustanovením poriadku, pod ktoré je možné subsumovať jeho právny status[1].

V zmysle ustanovenia §92 ods. 4 zákona o VŠ študent verejnej vysokej školy v dennej forme štúdia, ktorý neprekročil štandardnú dĺžku štúdia ustanovenú pre študijný program, školné neplatí. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že študent sa v septembri 2008 zapísal na magisterské štúdium, ktoré štandardná dĺžka štúdia je trojročná.

Nasledujúce ustanovenie zákona o VŠ[2] ustanovuje povinnosť pre študenta, ktorý študuje študijný program poskytovaný verejnou vysokou školou dlhšie, ako je jeho štandardná dĺžka štúdia. Takýto študent je povinný uhradiť verejnej vysokej škole ročné školné za každý ďalší rok štúdia.

Na určenie štandardnej dĺžky štúdia je potrebné určiť celkovú dobu štúdia. V celkovej dobe štúdia sa zohľadňuje doba, počas ktorej bol študent zapísaný na verejnej vysokej škole v niektorom zo študijných programov príslušného stupňa vysokoškolského vzdelávania. V  prípade nášho študenta by  celková doba štúdia mala byť štyri roky, keďže  ukončil jednoročné magisterské štúdium a  v septembri 2010 sa zapísal do tretie ročníka trojročného magisterského štúdia. Z tohto vyplýva, že rok jeho štúdia možno považovať za nadštandardnú dĺžku štúdia, čo by spĺňalo predpoklady pre použitie ustanovenia poriadku poplatkov ukladajúce študentovi povinnosť  platiť za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia.

Ustanovenie §92 ods. 6 zákona o VŠ taktiež upravuje situáciu, keď bol študent v jednom akademickom roku súbežne zapísaný na štúdium viacerých študijných programov. V tomto prípade sa  do celkovej doby štúdia  započítava študentovi len jeden rok. Prechádzajúci rok (2009/2010) bol náš študent súčasne zapísaný na dvoch magisterských študijných programoch. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia sa mu do celkovej doby štúdia započítava len 1 rok, čo suma sumarum znamená, že celková doba štúdia v jeho prípade sú len 3 roky.

Taktiež je potrebné spomenúť ustanovenie §92 ods. 7 zákona o VŠ, podľa ktorého  v celkovej dobe štúdia podľa odseku §92 ods. 6 zákona o VŠ sa nezohľadňuje doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium na verejnej vysokej škole v študijnom programe, v ktorom uhrádzal školné. Keďže minulý akademický rok (2009/2010) uhrádzal náš študent školné za súbežné štúdium (úhrada za magisterské štúdium, ktoré začal neskôr), mám za to, že v zmysle tohto ustanovenia by sa mi do celkovej dĺžky štúdia nemal študentovi započítavať rok štúdia študijného programu v akademickom roku 2009/2010.

Pre úplnosť je potrebné spomenúť aj prechodné ustanovenia účinné od 1. septembra 2007. Podľa § 113a ods. 7 ak občan študoval v tom istom stupni vysokoškolského štúdia súbežne vo viacerých študijných programoch v jednom akademickom roku alebo v jeho časti, zohľadní sa mu v celkovej dobe štúdia na účely odsekov 10 až 13 a § 92 štúdium v každom študijnom programe pred 1. septembrom 2008 osobitne. Keďže náš študent sa zapísal na 1. magisterské štúdium  v septembri 2008, toto ustanovenie zákona o  VŠ sa na neho nevzťahuje.

V zmysle § 113a ods. 9 zákona o VŠ ustanovenia § 92 ods. 3 až 8 tohto zákona sa nevzťahujú na študentov prijatých na štúdium pred 1. septembrom 2007, ak v príslušnom stupni vysokoškolského vzdelávania neboli prijatí a nezapísali sa na štúdium aj po tomto termíne. V dôsledku toho, že študent bol na 1. magisterské štúdium prijatý v septembri 2008 a na 2. magisterské štúdium prijatý  v septembri 2009, neuplatňuje sa toto prechodné ustanovenia voči jeho osobe, a teda na jeho právny status sa uplatnia ustanovenia §92 zákona o VŠ a neuplatnia sa §113a (10) a §113a(11) zákona o VŠ.

V zmysle ustanovenia § 71 (3) písmeno b) zákona o VŠ je študent povinný uhrádzať školné a poplatky spojené so štúdiom podľa zákona o VŠ, a to výlučne a priamo vysokej škole, na ktorej som zapísaný, a pravdivo uviesť skutočnosti rozhodujúce na ich určenie. Mám za to, že túto povinnosť tento študent  nemá, keďže sa jeho celková doba štúdia magisterského stupňa zhoduje so štandardnou dĺžkou 1. štúdia magisterského stupňa, čo ma za následok skutočnosť, že v jeho prípade nedochádza k prekročeniu štandardnej dĺžky štúdia na magisterskom stupni štúdia, a teda neexistuje právny základ na vyberanie školného za nadštandardnú dĺžku štúdia zo strany vysokej škole a v prípade jeho uhradenia by došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany vysokej školy.

K platenie poplatkov za štúdium na VŠ bolo vydané Usmernenie Sekcie vysokých škôl MŠ SR č. CD-2007-16285/34649-3:071 (ďalej len „usmernenie“) Usmernenie je interný podpis, ktorý je záväzný pre administratívne podriadené osoby, ale pre ostatné osoby je nezáväzný, keďže nejde o všeobecne záväzný právny predpis. Študenta verejnej vysokej školy nemožno považovať za administratívne podriadenú osobu.

Usmernenie je podľa môjho názoru rozdelené do 2 logických častí, a to časť vzťahujúca sa pre študentov prijatých na vysokoškolské štúdium pred 1. septembrom 2007 a na časť venovanú študentom prijatým na vysokoškolské štúdium po 1. septembri 2007.

Podľa prvej časti usmernenia študenti prijatí na vysokoškolské štúdium pred 1. septembrom 2007 platia školné len v prípade prekročenia štandardnej dĺžky štúdia. Usmernenie však upozorňuje na to, že v celkovej dĺžke štúdia sa zohľadňuje aj predchádzajúce štúdium v príslušnom stupni vysokoškolského vzdelávania, ako aj súbežné štúdium viacerých študijných programov.

V zmysle druhej časti usmernenia venovanej študentom prijatých na vysokoškolské štúdium po 1. 9.2007 študenti platia na verejnej vysokej škole školné, ak:

-          študujú dlhšie ako je štandardná dĺžka štúdia ich študijného programu,

-          študujú súbežne vo viacerých študijných programoch toho istého stupňa,

-          nie sú prijatí na bezplatný študijný program v externej forme štúdia a študujú v externej forme štúdia.

Vyššie uvedený odsek potvrdzuje tvrdenie o nevznikajúcej povinnosti platenia za štúdium na verejnej vysokej škole.

Problematickým je ustanovenie z prvej časti usmernenia, ktoré hovorí, že občan, ktorý už získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa štúdiom na štátnej alebo verejnej vysokej škole v SR, je povinný uhradiť školné v prípade každého ďalšieho štúdia študijného programu prvého stupňa, študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu spojeného prvého a druhého stupňa.

Podľa môjho názoru sa toto ustanovenie usmernenia vzťahuje len na študentov prijatých pred 1. septembrom 2007. Ak by sme však pripustili použitie tohto ustanovenia aj pre študentov prijatých na vysokoškolské štúdium po 1. 9.2007, potom by došlo k situácii, že by usmernenie ukladalo povinnosť, ktorá, ako som ukázal vyššie, nie je ustanovená v zákone o VŠ. Lenže usmernenie ako také nemôže ukladať povinnosti, keďže podľa článku 13 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava SR“) povinnosti možno ukladať:

a. zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,

b. medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo

c. nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

Ergo, za ďalšie vysokoškolské štúdium nemusíte platiť vždy .

Autor: Pavol Sokol

jedného magisterského študijného programu v dennej forme na verejnej vysokej škole

[2] – §92 ods. 6 zákona o VŠ