zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Ústavné právo SR

 

prednášky (ustavne_pravo_-_prednasky.doc)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ÚSTAVNÉ PRÁVO

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

        

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

     

                                                     NÁRODNÁ RADA SR                           P1 18. 9. 2007

 

SR je parlamentná republika.

 

  1. Ústavné postavenie NR SR

 

  1. NR SR je jediný ústavodárny a zákonodárny orgán SR.
  2. Iba NR SR môže meniť ústavu, prijať zákony.
  3. Má 150 poslancov.

 

NR SR zasadá stále (kedykoľvek predseda zvolá schôdzu). Jej zasadnutie pozostáva z:

  1. Ustanovujúca schôdza NR SR
  2. Schôdze NR SR

 

 

  1. Schôdze NR SR:  

 

  1. riadne
  1. mimoriadne

 

Zasadnutie NR SR môže  byť prerušené svojím uznesením, ktoré nemôže byť dlhšie ako 4 mesiace. Aj počas prerušenia pracuje predseda, podpredsedovia a výbory NR. Aj počas prerušenia zasadnutia NR sa NR môže zísť, ak o to požiada vláda alebo 1/5 poslancov, ktorí požiadajú predsedu.

 

USTANOVUJÚCA SCHODZA

  1. zvoláva prezident SR tak, aby sa uskutočnila do 30 dní od konania parlamentných volieb
  2. ak by prezident ustanovujúcu schôdzu nezvolal, zíde sa NR v 30. deň sama
  3. má špecifický OBSAH (program):
  1. poslanci zložia sľub do rúk predsedu NR
  2. NR si schváli volebný poriadok
  3. NR zvolí overovateľov, ktorí dohliadajú na priebeh volieb a či je presná zápisnica
  4. Zvolia sa predsedovia a členovia 2 výborov: 1. mandátový a imunitný výbor

                                                                             2. výbor pre nezlučiteľnosť funkcií  

  1. Nasleduje overovanie platnosti voľby poslancov
  2. Vytvoria sa poslanecké kluby (frakcie) podľa pol. strán, majú min. 8 poslancov
  3. Voľba predsedu NR (voľby vedie doterajší predseda NR, aj keby sa jeho strana nedostala do volieb)
  4. Predseda NR nemá funkčné obdobie (trvá dovtedy, kým nebude zvolený nový predseda)
  5. Voľba podpredsedov NR a predsedov a členov ďalších výborov (čím väčšia koalícia, tým viac výborov, 4 povinné)

 

SCHODZE NR SR

  1. zvoláva jej predseda, určí deň, miesto a hodinu jej konania a navrhne program schôdze (predseda tým môže poveriť aj podpredsedu)
  2. predseda je POVINNÝ zvolať schôdzu NR, ak o to požiada min. 1/5 poslancov a to do 7 dní (prostriedok ochrany)
  3. schôdze NR sú verejné
  4. neverejné schôdze sa konajú v 2 prípadoch:
  1. ak to určuje zákon (ak je predmetom veci štátne, služobné al. obchodné tajomstvo)
  2. ak sa na tom NR dohodne/uznesie 3/5 väčšinou všetkých členov (90 poslancov)

 

  1. Spôsoby uznášania sa NR SR

 

  1. Nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov (najprv je potrebné zistiť, či je NR uznášania schopná – min. 39 poslancov na prijatie zákona)
  2. Nadpolovičná väčšina všetkých poslancov (76, napr. vyslovenie nedôvery vláde, voľba predsedu NR, prelomenia VETA uplatneného prezidentom – ak prezident vráti zákon a 3/5 väčšina ho chce prijať, tak ho prijme aj bez súhlasu prezidenta)
  3. 3/5 väčšina všetkých poslancov (ústavná, kvalifikovaná väčšina – 90 poslancov, napr. na prijatie a zmenu ústavy a ústavných zákonov, vypovedanie vojny, obžalovanie prezidenta z vlastizrady, čl. 84)

 

  1. Spôsoby hlasovania

 

Hlasovanie je buď:  1. VEREJNÉ: a,  pomocou technického zariadenia

                                                      b,  zdvihnutím ruky

                               2. TAJNÉ:      a,  hlasovacími lístkami (overovatelia ich zrátajú)

                                     3. HLASOVANIE PODĽA ABECEDY – osobitný spôsob verejného

                                         hlasovania podľa abecedy alebo poslaneckých klubov

 

  1. Poslanci NR SR

 

  1. 150 poslancov volených na 4 roky
  2. Sú volení vo všeobecných, rovných a tajných voľbách s tajným hlasovaním
  3. Poslanec pracuje na REPREZENTATÍVNOM MANDÁTE (VOĽNOM) – klasický mandát čl. 73 ods. 2; jeho voľnosť je do istej miery limitovaná poslaneckým sľubom
  4. Poslanci sú zástupcovia voličov, ale mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedmia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi; voliči nemôžu poslancov odvolať
  5. Čl. 77 ods. 1 zakotvuje nezlučiteľnosť funkcie poslanca (inkompatibilitu), poslaneckého mandátu s výkonom iných povolaní; s určitou ústavnou funkciou (sudca, prokurátor, verejný ochranca práv; prezident, člen vlády)
  6. Dňom nadobudnutia prezidentskej, sudcovskej či inej funkcie poslanecký mandát zaniká
  7. Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády (minister), jeho mandát nezaniká, ale v zmysle čl. 77 ods. 2 Ústavy SR spočíva (v ČR to neplatí)
  8. Poslanecká imunita :

 

  1. ABSOLÚTNA (čl. 78 ods. 2)
  1. za hlasovanie v NR SR al. v jej výboroch nemožno poslanca stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v NR SR al. v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci NR SR.

 

  1. RELATÍVNA (čl. 78 ods. 3 a 4)
  1. poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani vziať do väzby bez súhlasu NR SR. Ak NR SR súhlas odoprie, trestné stíhanie al. vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. V takomto prípade počas ďalšieho výkonu poslaneckého mandátu premlčacia doba neplynie.
  2. Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi NR SR. Ak mandátový a imunitný výbor NR SR následný súhlas na zadržanie nedá, poslanec musí byť ihneď prepustený.
  3. Ak je poslanec vo výkone väzby, jeho mandát nezaniká, iba sa neuplatňuje (princíp prezumpcie neviny). Počas trvania poslaneckého mandátu neplynie premlčacia lehota.

 

  1. Zánik poslaneckého mandátu (čl. 81a)

 

  1. uplynutie volebného obdobia
  2. vzdanie sa mandátu:
  1. ústne do zápisnice (oznámi pred všetkými na zhromaždení NR)
  2. písomne do rúk predsedu NR SR (mandát zaniká, ak predseda písomne podíše)

 

  1. strata voliteľnosti (stratou štát. občianstva, stratou právnej spôsobilosti...)
  2. rozpustením NR SR
  3. právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin al. za iný trestný čin, za kt.

           trest odňatia slobody nebol podmienečne odložený

  1. smrť poslanca

 

  1. Obsah poslaneckého mandátu (práva a povinnosti poslanca)

 

  1. sú zakotvené v Ústave SR al. rokovacom poriadku NR SR, zákon 350/1996 v platnom znení

 

  1. právo a povinnosť poslanca je zúčastňovať sa na práci NR SR a jej orgánov
  2. je povinný chodiť na zasadnutia NR SR (ak nepríde, musí sa ospravedlniť predsedovi)
  3. právo hlasovať
  4. právo podávať návrhy, pripomienky počas rokovania NR SR a jej orgánov
  5. právo zákonodarnej iniciatívy (môže podávať návrhy zákonov NR-de)
  6. právo interpelácie subjektov určených Ústavou SR (vyzvať na odpoveď) a právo klásť otázky
  7. právo vykonávať poslanecký prieskum

 

 

ORGÁNY NR SR

 

  1. Predseda NR SR
  1. jeho pôsobnosť/právomoci vymedzuje Ústava SR a rokovací poriadok (nie však vyčerpávajúco)
  2. právomoci navonok:
  3. predseda NR zastupuje NR navonok (na zhromaždeniach, oslavách..)
  4. podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony
  5. vyhlasuje voľby (prezidentské, parlamentné, komunálne)
  6. vyhlasuje ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta
  7. zabezpečuje úlohy spojené s vyhlasovaním zákonov
  8. právomoci spojené s konaním pred Ústavným súdom
  9. právomoci dovnútra (vo vzťahu k NR SR):
  10. zvoláva, riadi, vedie a ukončuje schôdzu NR SR
  11. prijíma sľuby poslancov
  12. určuje poradie, v akom ho budú zastupovať podpredsedovia
  13. podpisuje uznesenia NR SR
  14. berie na vedomie vytvorenie poslaneckých klubov
  15. zvoláva predsedov výborov (poslaneckých klubov)

 

  1. Podpredsedovia NR SR
  1. Ústava SR ani rokovací poriadok neurčuje počet podpredsedov, je to vec politických dohôd
  2. Rozsah právomocí podpredsedov určuje predseda NR SR

 

  1. Výbory NR SR
  1. sú to iniciatívne a kontrolné orgány NR zložené z poslancov (1 poslanec má byť členom aspoň 1 výboru, môže byť aj vo viacerých

 

  1. obligatórne (v zmysle zákona sa musia zriadiť) – je ich 5:
  1. mandátový a imunitný výbor – overuje platnosť voľby poslancov na ustanovujúcej schôdzi NR SR. Dáva súhlas/rozhoduje o vydaní poslanca na trestné stíhanie al. jeho vzatie do väzby (dáva návrh NR SR)
  2. výbor pre nezlučiteľnosť funkcií – jeho úlohou je posudzovať, či niektorý z poslancov nevykonáva činnosť či povolanie, kt. je nezlučiteľné s poslaneckým mandátom (policajt nemôže byť členom parlamentu)
  3. ústavno-právny výbor – prerokuje každý návrh zákona a posudzuje či je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a právom EÚ. Dáva podnety na zdokonalenie právneho poriadku SR.
  4. Výbor pre kontrolu SIS
  5. Výbor pre kontrolu vojenského spravodajstva

 

  1. fakultatívne – ich počet nie je právne určený, je to vecou polit. dohôd, sú to výbory, ktoré sledujú rozdelenie štátnej správy:
  1. výbor pre poľnohospodárstvo
  2. výbor pre dopravu a priemysel
  3. výbor zdravotníctva
  4. výbor pre ochranu životného prostredia
  5. výbor pre školstvo a kultúru

 

  1. Overovatelia
  1. dohliadajú nad priebehom volieb v NR (krutátori sčítavajú hlasy)
  2. zodpovedajú za správnosť a úplnosť zápisníc zo schôdzí/rokovania NR

 

  1. Komisie
  1. zriaďuje NR: stále alebo dočasné
  2. pozostávajú z poslancov, ale aj z neposlancov, kt. sú odborníci v danej oblasti
  3. na čele komisie je však vždy poslanec

 

POSOBNOSTI NR SR (PRÁVOMOCI)

 

  1. zákonodarná právomoc – je upravená rámcovo v Ústave SR (čl. 87), v rokovacom poriadku NR, legislatívne pravidlá tvorby zákonov, ktoré prijala NR SR.

 

Zákonodarný proces:

 

Zákonodarnú iniciatívu má:        -   vláda

  1. poslanci
  2. výbory NR SR

Návrh zákona musí mať písomnú formu a musí obsahovať:

  1. paragrafové znenie zákona
  2. dôvodovú správu

 

Dôvodová správa musí obsahovať:

  1. zhodnotenie súčasného právneho stavu
  2. zdôvodnenie potreby novej právnej úpravy
  3. hospodársky a finančný dosah novej právnej úpravy na štátny rozpočet
  4. doložku zlučiteľnosti (či je zhodný s ústavou, úst. zákonmi, medzin. zmluv. a právom EÚ)

 

Návrh zákona sa doručuje predsedovi NR SR, ak podá návrh poslanec alebo výbory, musí sa k nemu vyjadriť vláda (lebo je výkonný orgán).

 

1. čítanie

Predseda NR SR pošle návrh zákona všetkým poslancom najmenej 15 dní pred dňom konania schôdze, kde sa bude o ňom rokovať. Zároveň predseda NR určí, kt. výbory sa k návrhu zákona vyjadria a kt. z nich bude gestorský (kt. zhrnie poznatky všetkých výborov..)

Postup v 1. čítaní:

Najskôr vystúpi na schôdzi navrhovateľ zákona, potom spravodajca gestorského výboru. Potom nasleduje diskusia. V rámci diskusie poslanci NEMOŽU dávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Záver 1. čítania môže skončiť:

  1. návrh sa vráti navrhovateľovi na dopracovanie
  2. v rokovaní o návrhu zákona sa nebude pokračovať
  3. návrh zákona postúpi do 2. čítania

 

2. čítanie

Prebieha najskôr vo výboroch, a následne v pléne NR SR (na schôdzi NR)

  1. návrhom sa zaoberajú výbory určené NR, pričom majú min. 30 dní, aby sa návrhom zákona zaoberali. Do výborov chodí zdôvodňovať navrhovateľ.
  2. Výbory môžu formulovať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy
  3. Stanovisko k návrhu zákona vypracuje gestorský výbor

 

Ďalšia časť 2. čítania prebieha na schôdzi NR:

Ako prvý znovu vystúpi navrhovateľ, ako druhý spravodajca gestorského výboru. Nasleduje diskusia, v rámci kt. poslanci môžu podávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, avšak musí tak urobiť min. 15 poslancov.

Záverom 2. čítania je hlasovanie, pričom sa najskôr hlasuje o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a potom o návrhu zákona ako celku (návrh zákona sa dá vrátiť aj v 2. čítaní. Ak výbor nechce rokovať o návrhu, ihneď nastúpi hlasovanie, ak hlasy podporia výbor, min. 15 hlasov, ďalej sa nerokuje).

 

3. čítanie

Rokovanie sa obmedzí iba na tie časti navrhovaného zákona, ku kt. boli vznesené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Ak takéto návrhy neboli, rozprava v 3. čítaní sa týka iba legislatívno-technických a jazykových návrhov predložených poslancami.

Iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy al. vrátenie návrhu do 2. čítania je možné iba vtedy, ak to navrhne min. 30 poslancov.

Hlasuje sa ako v 2. čítaní (ústavný zákon – 90 poslancov, obyčajný zákon – 39 poslancov).

 

 

 

Podpisovanie zákona

 

  1. podpisuje ho predseda NR SR, predseda vlády a prezident
  2. Predseda NR SR a predseda vlády musia podpísať
  3. Prezident má relatívne právo VETA, t. z., v lehote 15 dní odo dňa, keď mu bol doručený, môže odmietnuť podpísať zákon a vrátiť ho aj s pripomienkami
  4. Prerokuje sa v 2. a 3. čítaní , NR SR je schopná prelomiť právo VETA prezidenta nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov

 

Vyhlásenie zákona

  1. úlohy spojené s vyhlásením zákona zabezpečuje predseda NR SR
  2. zákon sa vyhlasuje v Zbierke zákonov a dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov sa stáva platným
  3. účinnosť nadobúda spravidla 15. deň od vyhlásenia, pokiaľ účinnosť nie je stanovená inak

 

Osobitné druhy legislatívneho konania

 

  1. zákon o štátnom rozpočte

     Osobitosť spočíva:

  1. návrh zákona o štátnom rozpočte vždy podáva vláda
  2. návrh zákona sa pripravuje podľa osobitných rozpočtových pravidiel
  3. prerokuje sa len v 2. a 3. čítaní
  4. zaoberajú sa ním všetky výbory, okrem Mandátového a imunitného výboru a Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií
  5. platí zákaz nepriamej novelizácie, t. z., že zákon o štátnom rozpočte nemôže meniť ustanovenia iných zákonov

 

  1. schvaľovanie medzinárodnej zmluvy vyžadujúcej súhlas NR SR

     Má 2 osobitosti:

  1. vnútorná – NR SR si tvorí vlastné orgány
  2. navonok – realizuje sa 3 spôsobmi:
  1. NR SR zriaďuje zákonom ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy
  2. NR SR volí:
  1. 3 členov Súdnej rady – návrhy kandidátov majú podávať poslanci a členovia rady sa volia nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov

2.   predsedov a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu (spôsob navrhovania a voľby sú také isté ako pri Súdnej rade)

3.   verejného ochrancu práv – návrhy kandidátov môžu podávať 15 poslanci NR SR, volí sa obyčajnou väčšinou

  1. NR SR spolupôsobí:
  1. pri tvorbe vlády a to tak, že schvaľuje jej programové vyhlásenie
  2. pri kreovaní ústavného sudcu a to tak, že vyberá (volí) kandidátov na sudcu Ústavného súdu, z ktorých prezident vyberie členov (sudcov) Ústavného súdu. NR SR vždy zvolí dvojnásobný počet kandidátov. Návrhy kandidátov môžu podávať viaceré subjekty: Poslanci NR SR, vláda, Predseda Ústavného súdu, predseda Najvyššieho súdu, právnické fakulty a pod.
  3. pri kreovaní generálneho prokurátora tak, že navrhuje kandidáta, ktorého prezident vymenuje.

 

 

 

 

 

  1. kontrolná právomoc NR SR – uplatňuje právomoc voči:

 

  1.  vláde – 3 formy kontroly:
  1. Otázky – inštitút otázok je upravený v rokovacom poriadku NR SR a je zaradený ako hodina otázok každý štvrtok, pokiaľ NR SR rokuje. Počas hodiny otázok odpovedajú predseda a členovia vlády, generálny prokurátor a predseda Najvyššieho kontrolného úradu na otázky, ktoré im adresovali poslanci NR SR. Otázky sa dávajú predsedovi NR SR do 12. hodiny predchádzajúceho dňa a počas hodiny otázok sa odpovedá iba na tie otázky, ktoré boli vylosované. Na ďalšie otázky poskytnú zainteresované subjekty odpovede písomne do 30 dní. Počas hodiny otázok nemožno prijímať procedurálne návrhy ani iné konkrétne návrhy.
  2. Interpelácie – interpelácia je kvalifikovaná otázka, ktorú poslanci môžu dať predsedovi , členom vlády a vedúcim ústredným orgánom štátnej správy. Musí byť vždy písomná, odpoveď je písomná a interpelovaný subjekt ju doručí poslancovi, ktorý dal interpeláciu a predsedovi NR SR do 30 dní. Odpoveď na interpeláciu sa zaradí do programu najbližšej schôdze NR SR a môže o nej prebiehať diskusia a môže viesť k prijímaniu konkrétnych návrhov, ako aj k riešeniu procedurálnych otázok.
  3. Vyslovenie nedôvery vláde – návrh na vyslovenie nedôvery môže podať min. 1/5 poslancov NR SR (30 poslancov). Tento návrh sa doručí predsedovi NR SR , ktorý ho zaradí na najbližšiu Schôdzu NR SR alebo zvolá mimoriadnu schôdzu. Na tejto schôdzi vystúpi ako prvý navrhovateľ, následne vystúpi predseda vlády, resp. dotknutý minister.

Diskusia (rozprava) – trvá najdlhšie. Na záver je hlasovanie; nedôvera je vyslovená, ak sa za to vysloví nadpolovičná väčšina všetkých poslancov (76).

 

  1.  NR SR nepriamo kontroluje aj generálneho prokurátora, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorí každoročne podávajú správy o svojej činnosti, a táto ich môže odvolať (NKÚ) alebo iniciovať ich odvolanie (generálny prokurátor).
  2.  NR SR prerokováva aj správu verejného ochrancu práv (nezávislý orgán, nie je možné ho odvolať), avšak tohto z funkcie na základe tejto správy odvolať nemôže.

 

 

                                                              PREZIDENT SR                                     P4 9. 10. 2007

 

Voľby prezidenta SR

 

  1. je volený priamo občanmi na 5 rokov najviac však na 2 po sebe idúce obdobia
  2. kandidátom môže byť občan SR voliteľný do NR SR, vek nad 40 rokov
  3. voľby vyhlasuje predseda NR SR

-     kandidátov navrhuje:  

  1. 15 poslancov
  2. formou petície (aspoň 15 000 podpisov občanov, ktorí majú právo voliť)

 

  1. voľby organizujú a riadia volebné komisie
  2. pred voľbami prezidenta môže prebiehať volebná kampaň vo verejnoprávnych i súkromnoprávnych médiách
  3. hlasovacie lístky zabezpečí ministerstvo vnútra, dostanú sa do obcí primátorom a starostom a tí ich rozdelia do okrskových volebných komisií

 

 

 

Priebeh volieb

 

  1. v 1. kole sa prezidentom stáva ten kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu oprávnených hlasov
  2. ak v 1 kole voľby nezískal ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, o 14 dní nasleduje 2. kolo a prezidentom sa stáva ten kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených, do 2. kola postupujú 2 kandidáti s najväčším počtom hlasov
  3. môžu nastať 3 špecifické situácie:
  1. ak kandidát prestane byť voliteľný medzi 1. a 2. kolom – postupuje ten, kto bol v poradí tretí
  2. ak už nie sú pre 2. kolo volieb dvaja kandidáti – do úvahy pripadajú nové voľby, ktoré vyhlási predseda NR SR

ak na funkciu prezidenta kandiduje iba 1 kandidát – prezidentom sa stane, ak získa nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov

 

  1. výsledky volieb prezidenta vyhlasuje Ústredná volebná komisia
  2. prezident sa ujíma funkcie zložením sľubu:
  1. prezident skladá sľub v deň (napoludnie), keď sa funkčné obdobie predchádzajúceho prezidenta končí
  2. ak funkčné obdobie predchádzajúceho prezidenta skončí skôr ako určuje Ústava SR, novozvolený prezident skladá sľub v deň (napoludnie) nasledujúci po dni, kedy boli vyhlásené výsledky volieb
  3. sľub skladá do rúk Ústavného súdu a predsedu NR SR
  1. nad zákonnosťou a ústavnosťou volieb prezidenta dohliada Ústavný súd

 

Ústavné postavenie prezidenta čl. 101 ods. 1

 

- Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi.

 

Nezlučiteľnosť funkcie

 

  1. funkcia prezidenta je nezlučiteľná s inou ústavnou funkciou. Prezident nesmie vykonávať inú platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť a nesmie byť členom orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť.

 

Imunita

 

  1. prezident má širokú trestno – právnu imunitu
  2. prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu.

 

Zodpovednosť

 

  1. ústava ju výslovne neupravuje – možno ju vyvodiť iba nepriamo z právomoci NR SR, ktorá môže iniciovať ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta zo svojej funkcie alebo môže iniciovať súdne konanie pred Ústavným súdom v prípadoch porušenia ústavy a vlastizrady

 

Zastupovanie

 

- prezidenta v čase neprítomnosti, choroby.. zastupujú 2 subjekty: predseda vlády alebo vláda

                                                                                                         predseda NR SR  

Zánik funkcie

 

  1. prirodzene – uplynutím funkčného obdobia
  2. vzdaním sa – svoj abdikačný list postupuje predsedovi Ústavného súdu, koniec funkčného obdobia je deň doručenia abdikácie predsedovi
  3. uvoľnenie funkcie – ak prezident nemôže vykonávať funkciu zo zdravotných dôvodov najmenej 6 mesiacov, Ústavný súd vyhlási, že sa funkcia prezidenta uvoľnila
  4. odvolanie prezidenta ľudovým hlasovaním – návrh na odvolanie podáva NR 3/5 väčšinou všetkých členov. Prezident je odvolaný, ak sa za jeho dovolanie vysloví nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. Ak sa ľudovým hlasovaním prezident neodvolá, prezident NR rozpustí a začína mu plynúť nové funkčné obdobie
  5. rozhodnutím Ústavného súdu – návrh na obžalobu na Ústavný súd na odvolanie prezidenta podáva najmenej 3/5 väčšina všetkých poslancov, ak sa prezident dopustil vlastizrady alebo úmyselného trestného činu. Ak Ústavný súd rozhodne v neprospech prezidenta, tak ten stráca funkciu a nemôže sa už uchádzať o túto funkciu
  6. strata voliteľnosti – zmena štátneho občianstva, trvalého pobytu, psych. Zdravia

 

 

Právomoci prezidenta

 

  1. prezident reprezentuje SR navonok (vo vzťahu k zahraničiu):
  1. v politickom zmysle
  2. v právnom zmysle – dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy, prijíma, poveruje a odvoláva vyslancov.

 

  1. pôsobnosť prezidenta smerom k NR SR:
  2. zvoláva ustanovujúcu schôdzu NR SR
  3. podpisuje zákony a má právo relatívneho veta
  4. podáva NR správy o stave SR (môže a nemusí)
  5. rozpúšťa NR – v prvom prípade musí, vo štvrtom môže (pozri ústavu)

 

  1. pôsobnosť prezidenta smerom k vláde
  2. prezident menuje a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády
  3. môže vyžadovať od členov vlády info. potrebné pre svoju činnosť

 

  1. pôsobnosť prezidenta v oblasti trestnej politiky
  2. prezident udeľuje amnestiu a milosť (môže a nemusí povedať, komu udelí milosť)
  3. milosť udeľuje na základe žiadosti od konkrétnej osoby, amnestiu z vlastného podnetu
  4. 2 formy:
  5. AGRACIÁCIA – forma amnestie, ktorá znamená odpustenie alebo zníženie právoplatného trestu
  6. REHABILITÁCIA – forma amnestie, ktorá znamená odpustenie v tom zmysle, že sa na odsúdeného pozerá, akoby nebol trestaný – po vykonaní trestu
  7. ABOLÍCIA – zastavenie trestného stíhania, nie v SR! (3. forma)

 

  1. pôsobnosť prezidenta smerom k obrane štátu
  2. prezident je hlavný veliteľ ozbrojených síl
  3. vyhlasuje vojnový stav na návrh vlády
  4. vyhlasuje vojnu na základe rozhodnutia NR SR
  5. dojednáva a uzaviera mier

 

 

 

  1. menovacie právomoci
  2. vláda
  3. sudcov Ústavného súdu na návrh NR SR
  4. sudcov všeobecných súdov na návrh Súdnej rady
  5. generálneho prokurátora na návrh NR
  6. rektorov a profesorov VŠ na návrh Ministerstva školstva
  7. povyšuje generálov na návrh Ministerstva obrany

 

Kontrasignácia – existuje pri 3 druhoch právomocí:

  1. poverovanie vyslancov – spolupodpis ministra zahraničných vecí
  2. keď prezident vystupuje ako vrchný veliteľ ozbrojených síl – spolupodpis ministra obrany
  3. udeľovanie amnestie – spolupodpis ministra spravodlivosti.

 

 

                                                                 VLÁDA SR                                            16. 10. 2007

 

Ústavné postavenie:

  1. je to vrcholný orgán výkonnej moci a najvyšší orgán štátnej správy
  2. vláda nemá určené ústavou volebné obdobie – jej funkčné obdobie určuje ústava nepriamo – vláda podáva demisiu vždy po Ustanovujúcej schôdzi NR SR (v parlamentných voľbách).
  3. Ústava neurčuje ani počet členov vlády.

 

Proces tvorby (konštituovania) vlády:

  1. tvorba vlády je odvodená od výsledkov parlamentných volieb
  2. platí ústavná prax, že prezident poverí predsedu víťaznej politickej strany vo voľbách, aby zostavil vládu
  3. keď poverený ministerský predseda zostaví vládu, následne ju prezident oficiálne vymenuje a členovia vlády zložia sľub do rúk prezidenta
  4. vymenovaná vláda začne plniť svoje funkcie, avšak do 30 dní musí NR SR predložiť na schválenie programové vyhlásenie vlády. Až schválením je proces konštituovania (kreovania) vlády dokončený

 

Zloženie a rozhodovanie vlády:

Vláda sa skladá z:

  1. predsedu,
  2. podpredsedov (počet je vecou politickej dohody),
  3. ministrov.

 

  1. vláda je kolektívny orgán, ktorý rozhoduje v zbore
  2. vláda je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina, rozhodnutie môže prijať nadpolovičnou väčšinou všetkých členov.

 

Pôsobnosť (právomoc) vlády:

  1. je v ústave vymedzená nepriamo, t. j. Ústava SR v článku 119 určuje kedy vláda rozhoduje v zbore
  2. patrí tam napr.:
  1. o návrhoch zákonov, ktoré predkladá NR SR,
  2. o svojich nariadeniach,
  3. o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu,
  4. o zásadných otázkach zahraničnej politiky,
  5. o svojom programovom vyhlásení a jeho plnení,
  6. o vyslaní našich vojsk na zahraničnú misiu.

 

Nariadenia a uznesenia vlády

 

Nariadenie vlády – vláda prijíma 2 druhy nariadení:

  1. nariadenia na vykonanie zákonov,
  2. aproximačné nariadenia.

 

  1. Nariadenie má normatívny charakter, je všeobecne záväzné,
  2. Sú vyhlásené v Zbierke zákonov, podpisuje predseda NR.

 

Uznesenia vlády

  1. Nemajú normatívny charakter,
  2. Spravidla zaväzujú, resp. sú adresované určitým subjektom verejnej správy,
  3. Uznesenia vlády sú zverejňované v Úradnom vestníku vlády – uznesenie vlády môže byť zverejnené aj v Zbierke zákonov, ak o tom vláda rozhodne (je to však výnimkou).

 

Vláda udeľuje amnestiu vo veciach priestupkov.

 

Ukončenie plných mocí:

  1. vlády ako celku:
  1. vláda vždy podáva demisiu po Ustanovujúcej schôdzi NR SR (vykonáva však frakciu, kým sa nevytvorí nová vláda),
  2. vláda podá demisiu počas svojho funkčného obdobia (v SR sa ešte nestalo),
  3. demisiu podá predseda vlády -  s ním podá celá vláda
  4. NR SR vysloví nedôveru vláde (viď kontrolná právomoc NR)
  5. NR SR zamietne vláde návrh na vyslovenie dôvery (napr. keď vláda s určitým návrhom zákona spojí otázku svojej dôvery).

2.   ministra

a)   podaním demisie

b)   NR SR vysloví členovi vlády nedôveru

c)   prezident odvolá člena vlády na návrh predsedu vlády (podľa rozhodnutia Ústavného

     súdu môže tak urobiť, ale nemusí)

d)   strata voliteľnosti do NR SR (zmena občianstva, trvalého pobytu...)

e)   smrť.

 

 

 

 

SÚDNA MOC

 

ÚSTAVNÝ SÚD SR

 

  1. v SR je koncentrovaná kontrola ústavnosti
  2. 2 výnimky preventívnej kontroly
  3. Kontrola:  abstraktná a konkrétna.

 

  1. rozhodnutie Ústavného súdu je konečné, nemožno proti nemu podať opravný prostriedok.

 

Ústavný súd

  1. je nezávislý orgán kontroly (ochrany) ústavnosti

 

 

Pôsobnosť (právomoc) Ústavného súdu:

  1. abstraktná kontrola ústavnosti – má dvojakú podobu:
  1. konanie Ústavného súdu o súlade právnych predpisov (čl. 125 ods. 1, 2, 3) s ústavou, ústavnými zákonmi a kvalifikovanými medzinárodnými zmluvami.

Ústavný súd môže pozastaviť účinnosť skúmaného právneho predpisu, jeho časti alebo jeho ustanovenia, ak do 6 mesiacov príslušný orgán neurobí úpravu, právny predpis stráca aj platnosť.

  1. Výklad Ústavy SR a ústavných zákonov, ktorý robí Ústavný súd, ak je vec sporná

 

  1. Konkrétna kontrola ústavnosti (čl. 127, čl. 127a) – má 2 podoby:
  1. FO a PO môžu podať na Ústavný súd ústavnú sťažnosť, ak sa domnievajú, že sú porušované ich práva vyplývajúce im z Ústavy SR alebo z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy (čl. 127)
  2. Orgány územnej samosprávy môžu podať ústavnú sťažnosť voči neústavnému alebo nezákonnému zásahu do práv územnej samosprávy (čl. 127a) (starosta, obecné zastupiteľstvo).

 

3)   Preventívna právomoc Ústavného súdu – dva prípady:

  1. Rozhodovanie Ústavného súdu o súlade dojednaných medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas NR SR, s ústavou a ústavnými zákonmi
  2. Rozhodovanie Ústavného súdu o súlade predmetu referenda s ústavou a ústavnými zákonmi (ide o referendum, ktoré má prezident vyhlásiť)

 

4)   Volebné súdnictvo – Ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta

      SR, volieb do NR SR (parlamentných) a komunálnych.

 

5)    Politické súdnictvo – v rámci neho Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie  

      o rozpustení politickej strany bolo v súlade s ústavou a ústavnými zákonmi.

 

6)    Trestné súdnictvo – Ústavný súd rozhoduje o obžalobe prezidenta SR z vlastizrady

       alebo úmyselného porušenia ústavy.

 

7)     Ústavný súd rozhoduje kompetenčné spory medzi ústrednými orgánmi štátnej

       správy (ministerstvá, Štatistický úrad, Protimonopolný úrad...)

 

8)     Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo  

        núdzového stavu sú v súlade s ústavou a ústavnými zákonmi.

 

9)     Ústavný súd rozhoduje o súhlase s trestným stíhaním alebo vzatím do väzby sudcu  

       Ústavného súdu, generálneho prokurátora a sudcov všeobecných súdov.

 

 

Konanie pred Ústavným súdom

-    je upravené v zákone č. 38/1993 Zb. z. v platnom znení (zákon o Ústavnom súde)

 

ZAČATIE KONANIA

  1. Ústavný súd nekoná ex offo, t. j. z vlastnej iniciatívy
  2. Konanie pred Ústavným súdom sa začína na návrh oprávnenej osoby, t. j. osoby, ktorá má aktívnu procesnú legitimáciu. Okruh subjektov disponujúcich aktívnou procesnou legitimáciou obsahuje ústava a zákon o Ústavnom súde.

 

Okruh subjektov možno rozdeliť do 3 skupín:

1. konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou SR a konanie o výklade Ústavy SR a ústavných zákonov sa môže začať len na návrh subjektov uvedených v čl. 130 ods. 1a-e – majú všeobecnú procesnú legitimáciu, f) sa vzťahuje len na konanie vo veciach súladu právnych predpisov.

2. volebné a politické súdnictvo – návrh na začatie môže dať okrem subjektov v čl. 130 ods. 1 písm. a-e aj:

POLITICKÉ SÚDNICTVO – politické strany

VOLEBNÉ SÚDNICTVO – politické strany, ktoré sa zúčastnili volieb,

  1. nezvolený kandidát,
  2. 10% voličov z volebného obvodu a pod.

 

3. zahrňuje subjekty špecifické, napr. ústavnú sťažnosť môžu podať len FO a PO, ktoré sa domáhajú svojich práv.

- komunálnu sťažnosť – môžu podať len orgány územnej samosprávy

- preventívna kontrola ústavnosti – môže iniciovať prezident alebo vláda.

 

Všeobecné náležitosti návrhu:

  1. označenie Ústavného súdu,
  2. navrhovateľ,
  3. splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa,
  4. predmet konania (akej veci sa návrh týka),
  5. odôvodnenie návrhu,
  6. návrh na rozhodnutie vo veci – právnický petit,
  7. dátum a podpis.

 

- pokiaľ ide o ústavnú sťažnosť, je potrebné v návrhu doplniť tieto veci:

  1. ktoré základné práva a slobody sťažovateľa boli porušené,
  2. akým konaním k porušeniu práv došlo,
  3. pripojiť kópiu právoplatného rozhodnutia.

 

Konanie sa začína dňom doručenia návrhu na Ústavný súd.

 

ÚČASTNÍCI KONANIA

  1. účastníkom je navrhovateľ a odporca a osoby, o ktorých to ustanoví zákon.

 

PRÁVNE ZASTÚPENIE:

  1. Pokiaľ ide o FO a PO, tieto musia byť zastúpené advokátom (nesmieme sa sami obhajovať, aj keď máme právnické vzdelanie) – ak nemajú, konanie sa zastaví.
  2. Orgány verejnej moci môže zastupovať ich zamestnanec, ktorý má právnické vzdelanie.
  3. Súd zastupuje pred Ústavným súdom predseda senátu.

 

- každý návrh, ktorý príde na Ústavný súd je pridelený sudcovi spravodajcovi, ktorý vypracuje k nemu stanovisko a na neverejnom zasadnutí súdu sa rozhodne, či ten návrh bude prijatý na ďalšie konanie alebo sa zamietne

- sťažnosť sa zamieta aj pre formálne chyby (ak chýba dátum, atď.)

- ak vec bola prijatá na ďalšie konanie pred Ústavným súdom, bude o nej rozhodovať buď Senát Ústavného súdu alebo Plénum (kedy Senát, kedy Plénum – toto ustanovuje zákon o Ústavnom súde)

 

Konanie o súlade právnych predpisov – vždy Plénum (13 sudcov ÚS) = najmenej 7 sudcov musí byť za.

Konanie o ústavnej sťažnosti – vždy Senát (trojčlenné Senáty, sú 4 = najmenej 2 musia byť za).

 

POUŽÍVANIE JAZYKA:

  1. na Ústavnom súde sa používa materinský jazyk
  2. tlmočníka zabezpečí Ústavný súd a platí štát

 

POJEDNÁVANIE:

  1. pojednávanie na Ústavnom súde je neverejné, pokiaľ zákon neustanovuje inak
  2. konanie o súlade právnych predpisov je verejné

 

DOKAZOVANIE PRED ÚSTAVNÝM SÚDOM: - má trojakú podobu:

1. Ústavný súd vykoná dokazovanie priamo na pojednávaní,

2. dokazovaním poverí svojho sudcu (najmä volebné veci),

3. o dokazovanie požiada iný súd (všeobecný súd – zásada účinnosti).

 

FORMY ROZHODOVANIA:

1.  uznesením – najčastejšia forma

2.  nálezom – tieto sa spravidla vyhlasujú v Zbierke zákonov

3.  rozsudkom – v jedinom prípade – ak by odsúdil prezidenta.

 

  1. Rozhodnutia vo veci samej sa vždy vyhlasujú v mene republiky – keď rozhodne súd vo veci samej, ktorú dostal.
  2. Zákon o Ústavnom súde, ktoré rozhodnutia sa vyhlasujú v Zbierke zákonov – tieto sú všeobecne záväzné a ktoré rozhodnutia zaväzujú iba účastníkov a štátne orgány.
  3. Všetky rozhodnutia Ústavného súdu vo veci samej sa zverejňujú v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu
  4. Voči rozhodnutiam Ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok – sú konečné
  5. Toto konštatovanie nevylučuje ochranu ľudských práv a slobôd dovolávajúcu sa medzinárodných dokumentov.

 

 

 

                                                    Súdy SR                                             P7 30. 10. 2007

 

  1. garanti právneho štátu
  2. prístupom verejnej mienky sa súdy považujú za nedôveryhodné

 

Ústavné zásady súdov (organizačné):

1.   jednotnosť súdov – okresné súdy, krajské, Najvyšší súd SR. Tieto súdy sa nejako nešpecializujú svojou činnosťou, ale všetky riešia veci trestno-právne, občianske, správne, obchodné. Špecializujú sa sudcovia, nie súdy.

Existuje zákon č. 335/1991 Zb. z. v platnom znení.

Špeciálny súdzákon č. 458/2003 Zb. z. Má postavenie vyššieho súdu, t. j. má nepriamo postavenie krajského súdu. Špeciálny súd je špeciálny z 2 hľadísk:

  1. hľadisko subjektu (ústavní činitelia, sudcovia, prokurátori – prejednáva ich činnosť)
  2. hľadisko skutkovej podstaty (rieši určité druhy trestných činov, napr. organizovaný zločin, prijímanie úplatkov)

     Spravidla rozhoduje ako súd 1. stupňa. (Taliansko – mafia, Španielsko – hnutie Eta, Írsko

     - národná armáda pre oslobodenie Írska = len v týchto krajinách existuje špeciálny súd).

     Existujú aj vojenské súdy.

 

  1. nezávislosť súdov a sudcov
  1. nezávislosť súdov – súdy nie sú podriadené iným orgánom verejnej moci; činnosť súdov nemôže vykonávať moc zákonodárna ani moc výkonná.
  2. nezávislosť sudcov – zvrchovanosť práva (čl. 144 ods. 1 – sudca je viazaný len ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 Ústavy SR a zákonmi.) Sudca má rozhodovať podľa práva a podľa svojho vedomia. Nemá byť ovplyvňovaný.

→ možnosť sudcu obrátiť sa na Ústavný súd SR (čl. 144 ods. 2 – ústavu vyloží Ústavný súd)

→ nezlučiteľnosť výkonu sudcovskej funkcie (sudca nemôže byť podnikateľ, starosta, poslanec NR SR, aby sa nedostal do závislosti)

→ sociálne a hmotné zabezpečenie sudcov upravuje osobitný zákon (plat sudcov, prokurátorov, policajtov nie je závislý od nadriadeného; plat sa odvádza od priemernej mzdy v NH)

→ sudcovia majú zvýšenú trestno-právnu ochranu (ak sudcu chceme vziať do väzby, treba na to súhlas Ústavného súdu)

→ sudcovia sú ustanovovaní do funkcií bez časového obmedzenia

 

  1. ustanovovanie sudcov a prísediacich a zánik ich funkcie – sudcov menuje prezident SR na návrh Súdnej rady (orgán nezávislosti súdnictva, má 18 členov). Podmienky pre vymenovanie stanovuje jednak ústava (občan voliteľný do NR SR, musí mať 30 rokov, VŠ-právnické vzdelanie 2. stupňa). Ďalšie podmienky ustanovuje zákon – napr. spôsobilosť na právne úkony, zdravotný stav, trvalý pobyt na území SR, justičná skúška – skladá sa z 2 častí.

     Vymenovaný sudca skladá sľub do rúk prezidenta SR a sľub má konštitutívny význam, t.

      z., že tým okamihom sa ujíma svojej funkcie.

S ustanovovaním sudcov sa spájajú 2 inštitúty:

  1. pridelenie sudcu – zaradenie sudcu na výkon funkcie k určitému súdu. Realizuje ho Súdna rada na návrh ministra spravodlivosti (1. nástup sudcu do nejakej funkcie). Ak sudca odmietne nastúpiť tam, kde ho Súdna rada pridelí, stráca sudcovskú funkciu.
  2. preloženie sudcu – môže mať dvojakú podobu.

1. preloženie sudcu na súd toho istého alebo vyššieho stupňa (len so súhlasom sudcu)

2. preloženie sudcu na súd nižšieho stupňa:

- na žiadosť sudcu

- je dôsledkom disciplinárneho rozhodnutia (súhlas sudcu nie je potrebný).

 

Disciplinárnym súdom pre účely disciplinárneho konania sudcov je Najvyšší súd SR (ktorý ma disciplinárne senáty, ktoré riešia disciplinárne delikty). Sudcu môže preložiť Súdna rada.

 

Predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu menuje prezident na návrh Súdnej rady (na 5 rokov, najviac 2 po sebe idúce obdobia).

Predsedov a podpredsedov krajských a okresných súdov menuje minister spravodlivosti.

 

Zánik funkcie sudcu

Zákon pozná viacero spôsobov zániku, napr.:

  1. vzdanie sa funkcie
  2. sudcu možno z funkcie odvolať (odvolá prezident na návrh Súdnej rady, čl 147 – kedy prezident môže odvolať sudcu)
  3. stratou voliteľnosti do NR SR
  4. smrťou.

Prísediaci – „sudcovia z ľudu“

Súdne konania, kde sa vyžaduje účasť prísediacich ustupujú do pozadia. Pretrvávajú najmä vo veciach trestných, alebo v konaniach, kde ide o mladistvých.

Požiadavky na voľbu prísediaceho sú rovnaké ako podmienky pre vymenovanie sudcu, s tým, že prísediaci nemusí mať právnické vzdelanie a justičnú skúšku.

Prísediacich volí obecné zastupiteľstvo na návrh predsedu príslušného súdu podľa miesta trvalého bydliska uchádzača.

Funkcia prísediaceho zaniká rôzne, napr. vzdaním sa, odvolaním, uplynutím času a pod.

 

  1. Spôsoby rozhodovania súdov (3 spôsoby)
  1. Rozhodovanie samosudcov – počet takýchto prípadov pribúda a využíva sa v záujme urýchlenia súdneho konania
  2. Senátne rozhodovanie – klasické rozhodovanie na súdoch. Na okresnom súde je 1+2 (senát + 2 prísediaci), na krajskom súde 2+3 (2 sudcovia, 3 prísediaci), 3-členný senát, ak je krajský súd ako odvolací orgán; Najvyšší súd (len senátne rozhodnutia bez prísediacich).
  3. Rozhodovanie vyšším súdnym úradníkom – vo veciach, kde to umožňuje zákon a vždy pod gesciou sudcu.

 

5.   Zásada zachovania príslušnosti súdu a sudcu

     - ktorý súd je kompetentný, nárok na príslušného sudcu

- príslušnosť súdu sa spravuje v zmysle zákona a je určená napr. miestom trvalého bydliska odporcu, miestom trvalého bydliska páchateľa, miestom sídla firmy (vyplýva priamo zo zákona)

- príslušnosť sudcu na určitom súde je daná rozvrhom práce súdu, ktorý zostavuje predseda súdu v súčinnosti so Sudcovskou radou.

- rozvrh práce súdu má rešpektovať 2 požiadavky:  

1. špecializáciu súdu

     2. rovnomerné zaťaženie sudcov (kto má koľko prípadov).

 

ŠTÁTNA SPRÁVA SÚDOV

 

  1. ústredným orgánom je ministerstvo spravodlivosti
  2. orgánmi súdnej správy sú aj predsedovia Najvyššieho súdu, krajských súdov, Špeciálneho súdu, okresných súdov
  3. na správe sa podieľa riaditeľ správy súdu (je ustanovený vo všetkých vyššie uvedených súdoch, okrem okresných súdov)

 

  1. úlohou štátnej správy je vytvárať súdom podmienky pre riadny chod súdnictva a to po stránke organizačnej, finančnej, hospodárnej, personálnej
  2. orgány štátnej správy dohliadajú nad plnením úloh, ktoré súdom zveruje zákon

 

  1. na orgány štátnej správy súdov sa možno obracať so sťažnosťami, ak ide o prieťahy v súdnom konaní, alebo ak ide o narušenie dôstojnosti súdneho konania, a podnetmi, ak ide o nevhodné správanie súdnych osôb
  2. pri výkone štátnej správy súdov pomáha aj Súdna rada SRSudcovské rady, ktoré sa zriaďujú na každom súde s výnimkou okresných súdov, ktoré majú menej ako 15 sudcov

 

SÚDNA RADA

- má 18 členov, z ktorých 8 volia sudcovia zo svojich radov, 3 menuje a odvoláva prezident   SR, 3 NR SR, 3 vláda SR

- na čele Súdnej rady je predseda Najvyššieho súdu

- pôsobnosť: upravuje Ústava SR a zákon o Súdnej rade.

 

PROCESNÉ ZÁSADY ČINNOSTI SÚDOV – sú to tie zásady, ktoré sú už spojené so samotným procesom súdneho konania (priamo súvisia s realizáciou práva na súdnu ochranu):

 

1. ROVNOSŤ PRED ZÁKONOM A SÚDOM

  1. čl. 12 ods. 2, čl. 46 a 47
  2. každý má právo domáhať sa ochrany svojich práv pred súdom
  3. každý má právo odoprieť výpoveď, ak by sebe alebo blízkej osobe spôsobil trestné stíhanie
  4. nikoho nemožno odňať zákonnému sudcovi (t. j. sudcovi, ktorý má danú vec prejednávať v zmysle zákona a rozvrhu práce)
  5. používanie materinského jazyka pred súdom

 

2. PRÁVO NA OBHAJOBU

  1. buď sa bude obhajovať sám alebo si zvolí obhajcu, alebo je obhajca pridelený ex offo, napr. maloletým, duševne chorým alebo vyhláseným za mŕtveho

 

3. VEREJNOSŤ A ÚSTNOSŤ POJEDNÁVANIA

  1. čl. 48 ods. 2 – každý má právo, aby sa jeho vec verejne bez prieťahov a za jeho osobnej účasti prejednala na súde
  2. verejnosť z pojednávania možno vylúčiť z dôvodu obchodného či štátneho tajomstva alebo z dôvodu pokojného priebehu súdneho konania, mravnosti
  3. ústnosť – v zásade sa ústne pojednáva, aj keď dôkazy boli súdu predložené písomne (výpovede svedkov, znalecké posudky)
  4. zákon ustanovuje, ktoré osoby sa musia na konaní zúčastniť

 

4. ZÁSADY TRESTNÉHO SÚDNEHO KONANIA

  1. Prezumpcia neviny – každý, proti komu sa vedie trestné konanie, je považovaný za nevinného, až do vyslovenia viny právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu.
  2. Žiadny trestný čin bez zákona – trestný čin je iba to, čo ustanovuje zákon
  3. Zákaz dvojitého potrestania – za 1 trestný čin nemôžeme byť potrestaní 2x. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.
  4. Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý bol účinný v čase, keď bol čin spáchaný – zákaz retroaktivity, t. j. spätnej účinnosti zákona; výnimka je možná, ak je to na prospech páchateľa.

 

 

PROKURATÚRA

 

Patrí do orgánov štátnej správy sui generis (spolu s verejným ochrancom práv a najvyšším kontrolným úradom).

Je nezávislý štátny orgán, ktorý chráni práva a právom chránené záujmy FO, PO a štátu (čl. 149).

- zákon o prokuratúre.

- zákon o prokurátoroch a čakateľoch prokuratúry

 

V SR existuje tzv. románsky model prokuratúry = prokuratúra sa vníma ako univerzálny orgán ochrany práva, teda neobmedzuje sa len na trestné konanie či obhajobu záujmov štátu (germánsky model).

 

 

 

ÚLOHY PROKURATÚRY V OBLASTI TRESTNÉHO KONANIA

1. Prípravné konanie

- fáza od obvinenia až po súd

- prokurátor – vykonáva dozor nad činnosťou policajtov, vyšetrovateľov a výkonom väzby

 

2. Súdne konanie

- prokurátor vystupuje ako žalobca, má postavenie strany procesnej a podáva opravné prostriedky (žalobca na súde ako prvý vystúpi s obžalobou, postavenie strany – má rovnaké postavenie ako obhajca, opravný prostriedok – vtedy, ak sa mu zdá trest nízky a pod.).

 

3. Vykonávacie konanie

- prokurátor vykonáva dozor v miestach, kde sa vykonáva trest odňatia slobody, ochranná výchova a ochranné liečenie.

 

PôSOBENIE PROKURATÚRY VO VS

Prokuratúra vykonáva dozor vo vzťahu k postupu a k rozhodnutiam orgánov VS – subjekty VS:

  1. Orgány štátnej správy,
  2. Orgány územnej samosprávy,
  3. Štátne orgány a PO, ktoré osobitný zákon splnomocňuje na vydanie všeobecne záväzného predpisu (NB),
  4. PO, ktorým osobitný zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach FO a PO v oblasti VS (vysoké školy, úrady práce, soc. poisťovne..).

 

Dozor ma dvojakú podobu. Zákonnými prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor sú: upozornenie a protest.

Upozornenie = je prokurátor oprávnený podať za účelom odstránenia porušovania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo postupom orgánu VS alebo jeho nečinnosťou. Významné pri preskúmavaní zákonnosti postupu orgánov VS. Má skôr preventívny charakter a príslušný orgán VS je povinný riešiť a odstrániť protiprávny stav bezodkladne najneskôr do 30 dní od doručenia upozornenia prokurátora (zo štátnych financií obec nakúpi materiál a uskladní ho na nestráženom ihrisku...= preventívny charakter. )

 

Protest = vyššia forma konania prokurátorského dozoru a má písomný charakter. Prokurátor podáva protest proti všeobecne záväznému právnemu predpisu, proti opatreniu a proti rozhodnutiu orgánov VS, ktorými bol porušený zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis. Protest sa podáva tomu orgánu, ktorý nezákonný akt vydal alebo jemu nadriadenému orgánu. Subjekt VS, voči ktorému smeruje protest, je povinný sa mu venovať, prípadne mu vyhovieť do 30 dní. Proti rozhodnutiu o proteste môže prokurátor podať nový protest. Konanie o proteste je osobitným konaním, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom VS alebo jeho opatrením alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Prokurátor nemôže sám nezákonné akty meniť alebo rušiť alebo sa inak vmiešavať do vlastnej činnosti orgánov VS alebo ich nahradzovať.

Pokiaľ zainteresovaný subjekt VS protestu nevyhovie, oznámi to prokurátorovi a svojmu nadriadenému orgánu. Tento nadriadený orgán má znovu 30 dní, aby protestu prokurátora vyhovel. Ak tak neurobí, má prokurátor právo obrátiť sa na súd a žiadať ho, aby vo veci rozhodol.

 

Prokurátor vykonáva dozor z vlastného podnetu, prípadne aj na podnet FO alebo PO. Takýto podnet môže byť písomný alebo ústny. Prokurátor je povinný vybaviť podnet do 2 mesiacov od jeho podania a v prípade zistenia nezákonnosti urobiť opatrenia na jej odstránenie.

Dozor prokuratúry nenahrádza činnosť príslušných orgánov VS. Ich rozhodnutia nemôže zmeniť alebo zrušiť ani sankciovať pre nečinnosť.

 

ÚLOHY PROKURÁTORA V OBČIANSKOM SÚDNOM KONANÍ

Majú dvojaký charakter:

  1. Prokurátor môže vstúpiť do už začatého občianskeho súdneho konania, napr. vo veciach zápisu do Obchodného registra alebo vo veciach starostlivosti o maloletých vo veciach určovania otcovstva atď.
  2. Prokurátor môže iniciovať (podať návrh) začatie občianskeho súdneho konania, ak ide o verejný záujem a orgán VS nevyhovel jeho protestu.

 

Ďalej je prokurátor oprávnený:

- podávať opravné prostriedky proti rozhodnutiu súdu v tomto konaní,

- zastupovať štát (napr. ako vlastníka) v konaní pred súdom.

Jeho účasť v občianskom súdnom konaní a jeho práva a povinnosti v tomto konaní vymedzuje Občiansky súdny poriadok.

 

ORGANIZÁCIA PROKURATÚRY A PRINCÍPY JEJ ČINNOSTI

Sústavu prokuratúry tvoria:

  1. Generálna prokuratúra na čele s generálnym prokurátorom SR, ktorého menuje prezident SR na návrh NR SR na 7 rokov. Je to ústredný štátny orgán a najvyšší orgán prokuratúry, nadriadený všetkým prokuratúram.
  2. Krajské prokuratúry na čele s krajským prokurátorom.
  3. Okresné prokuratúry na čele s okresným prokurátorom.

 

Ďalších funkcionárov menuje generálny prokurátor bez časového obmedzenia. Vymenovaný prokurátor skladá sľub do rúk generálneho prokurátora.

 

PODMIENKY PRE VYMENOVANIE:

- občan SR voliteľný do NR SR (vek 25 rokov)

- vysokoškolské právnické vzdelanie

- bezúhonnosť (žiada sa odpis z registra trestov)

- morálne a zdravotné predpoklady

- prokurátorská skúška

 

Funkcia prokurátora zaniká

- vzdaním sa písomne (generálnemu prokurátorovi):

  a) z dôvodu vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok,

  b) zo zdravotných dôvodov, ak nie je spôsobilý vykonávať svoju funkciu podľa lekárskeho posudku, rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy alebo orgánu sociálneho zabezpečenia,

  c) alebo kedykoľvek bez udania dôvodu.

- odvolaním z funkcie generálnym prokurátorom: ( musí byť odvolaný)

  a) ak bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak právoplatným rozhodnutím súdu bola obmedzená jeho spôsobilosť na právne úkony,

  b) ak stratil štátne občianstvo SR,

  c) ak bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený pre úmyselný trestný čin,

  d) na základe disciplinárneho rozhodnutia,

  e) stal sa členom politickej strany alebo pol. hnutia,

  F) nemá trvalý pobyt na území SR.

- môže byť odvolaný generálnym prokurátorom ak:

  a) nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov podľa lekárskeho posudku, rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy alebo orgánu sociálneho zabezpečenia vykonávať svoju funkciu po čas dlhší ako 1 rok; to neplatí, ak ide o tehotnú prokurátorku,

  b) prokurátor dosiahol vek 65 rokov.

- smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho

 

Princípy činnosti prokuratúry

- princíp centralizácie v zákone vyjadrený takto:

Sústava orgánov prokuratúry je hierarchicky usporiadaná na čele s generálnym prokurátorom a prokurátori v tejto sústave pôsobia vo vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti, ktoré sú prejavom zásady centralizácie. Orgány prokuratúry sú podriadené generálnemu prokurátorovi a zároveň nižší prokurátori sú podriadení vyšším a všetci prokurátori sú podriadení generálnemu prokurátorovi.

Nadriadený prokurátor je oprávnený podriadenému prokurátorovi:

a) vydať pokyn ako má postupovať v konaní a  pri plnení úloh,

b) vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo výkonom týchto úkonov poveriť iného podriadeného prokurátora.

 

Pokyn nadriadeného prokurátora musí byť písomný a podriadený prokurátor je povinný ho vykonať okrem prípadov ustanovených zákonom, napr.

- podriadený prokurátor odmietne pokyn povinne (obligatórne), ak by jeho splnením vykonal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie, odmietnutie musí písomne odôvodiť,

- podriadený prokurátor môže odmietnuť splniť pokyn (fakultatívne), ak by jeho splnením ohrozil život alebo zdravie sebe alebo osoby jemu blízkej,

- v prípade, že podriadený prokurátor predvída, že splnenie pokynu by mohlo mať za následok vznik škody, je povinný upozorniť na to nadriadeného prokurátora,

- ak podriadený prokurátor považuje pokyn za rozporný s právnym predpisom alebo svojim právnym názorom môže písomne požiadať nadriadeného prokurátora, aby mu vec odňal (MUSÍ MU BYŤ VYHOVENÉ).

 

- princíp monokratizmu:

- prokurátor vždy koná sám a nikdy nerozhoduje o merite veci, neruší ani nemení nezákonné rozhodnutia, ale špecifickými mu zákonmi danými prostriedkami (protest, upozornenie, návrh na konanie pred ústavným súdom, sťažnosť pre porušenie zákona) presadzuje odstránenie nezákonnosti (v trestných veciach, napr. môže zastaviť trestné stíhanie, môže rozhodovať o merite veci, ak mu to dovoľuje zákon).

 

 

VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV

 

Čl. 151a, zákon č. 4/2002 Zb. z. o verejnom ochrancovi práv.

 

Ústavné postavenie:

Je to nezávislý orgán SR, ktorý chráni základné práva a slobody FO a PO v konaní pred orgánmi VS a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom.

 

Kreovanie:

  1. Predpoklady:
  1. Občan SR voliteľný do NR SR, vek 35 rokov,
  2. Je bezúhonný a jeho vzdelanie, schopnosti, skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu verejného ochrancu práv bude riadne vykonávať,
  3. Nie je členom politickej strany ani politického hnutia,
  4. Má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
  5. Súhlasí s voľbou za verejného ochrancu práv.

Splnenie týchto podmienok overuje NR SR pred voľbou.

 

VOP volí NR SR z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov národnej rady. Volia ho obyčajnou väčšinou (39) na funkčné obdobie 5 rokov. VOP sa ujíma funkcie zložením sľubu. Tú istú osobu možno zvoliť najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach.

 

Pôsobnosť VOP sa vzťahuje najmä na:

  1. Orgány štátnej správy,
  2. Orgány územnej samosprávy,
  3. FO a PO, ktoré podľa osobitného zákona sú oprávnené rozhodovať o právach a povinnostiach FO a PO v oblasti VS (úrady práce, sociálne zariadenia, VŠ, sociálne poisťovne).

 

Postup VOP pri riešení podnetu:

VOP koná pri ochrane základných práv a slobôd na základe podnetu FO alebo PO alebo z vlastnej iniciatívy. Podnet možno podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom alebo elektronickou poštou.

 

Podnet musí mať tieto náležitosti:

  1. voči ktorému orgánu VS alebo verejnej moci smeruje,
  2. akej veci sa týka,
  3. čoho sa navrhovateľ domáha.

 

Ak podnet nemá predpísané náležitosti, VOP bezodkladne vyzve podávateľa podnetu, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplný alebo nejasný podnet doplnil alebo spresnil. Poučí ho aj o tom, ako treba doplnenie alebo spresnenie urobiť. Ak podávateľ podnetu napriek výzve VOP v určenej lehote podnet nedoplní alebo nespresní a vo vybavovaní podnetu nemožno pre tento nedostatok pokračovať, VOP podnet odloží (na Ústavnom súde sa takýto podnet viac nerieši). O týchto následkoch musí podávateľa podnetu poučiť. Zákon umožňuje aj utajenie totožnosti podávateľa podnetu (na jeho žiadosť), pokiaľ sa dá takýmto spôsobom podnet riešiť. Anonymný podnet nemusí VOP vybavovať.

 

Postup - môžu nastať 4 situácie:

  1. podnet mu vecne nepatrí – v takej situácii VOP upovedomí navrhovateľa a poučí ho, ako má postupovať.
  2. vec oznámi prokurátorovi a požiada ho, aby konal v rámci svojej kompetencie (napr. ak sa naňho obráti nezákonne držaná osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak je právoplatné rozhodnutie orgánu VS v rozpore so zákonom).
  3. podnet odloží (napr. ak je anonymný, navrhovateľ neodstránil nedostatky podnetu, vo veci už koná súd, prokuratúra...).
  4. VOP vec príjme na vybavenie (vec mu patrí a začne ju riešiť) = súčinnosť subjektov VS, čo má právo požadovať VOP, napr. subjekt VS je povinný povoliť VOP vstup do budovy, poskytnúť spisy...

 

Pokiaľ ide o oprávnenosť sťažovať sa, podľa slovenského právneho poriadku sa na postup, rozhodovanie či nečinnosť orgánov VS môže sťažovať každý, bez ohľadu na to, či sa ho takýto postup, rozhodnutie či nečinnosť bezprostredne týka alebo nie, t. j. nemusí byť sám postihnutý nesprávnym postupom, na ktorý sa sťažuje.

 

Riešenie prípadu podnetu môže mať podoby:

  1. subjekt VS neporušil právny predpis, a teda nedošlo k porušeniu práv občana/navrhovateľa = túto skutočnosť VOP oznámi navrhovateľovi a zastane sa orgánu, ktorý rozhodnutie vydal; hovoríme o demokraticko-politickom pôsobení VOP
  2. k porušeniu práv navrhovateľa došlo – príslušnému orgánu VS VOP oznámi, aby prijal opatrenia smerujúce k odstráneniu zistených nedostatkov. Príslušný orgán má na prijatie a odstránenie nedostatkov nápravnú lehotu 20 dní. Ak v uvedenej lehote orgán VS opatrenia neprijme alebo opatrenia sú nedostačujúce, VOP túto skutočnosť oznámi nadriadenému orgánu a ak ho niet, tak vláde SR.
  3. VOP ako reformátor táto situácia nastáva vtedy, ak porušovaním základných práv a slobôd dochádza v dôsledku „zlého“ právneho predpisu.

VOP má v danej chvíli 2 možnosti:

- požiada príslušný orgán verejnej moci, aby právny predpis zmenil, opravil

- dá návrh na Ústavný súd o začatie konania o súlade právnych predpisov.

 

O výsledkoch svojho postupu VOP vždy informuje navrhovateľa, prípadne aj osobu, ktorá návrh podala, ak išlo o práva iných osôb.

 

Nezlučiteľnosť funkcie:

- s inou ústavnou funkciou,

- nesmie popri výkone funkcie vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, podnikať ani vykonávať inú zárobkovú činnosť s výnimkou správy vlastného majetku alebo majetku svojich maloletých detí, vedeckej, pedagogickej, literárnej a umeleckej činnosti, ak taká činnosť nenarúša riadny výkon funkcie a dôstojnosť funkcie a neohrozuje dôveru v nestrannosť a nezávislosť verejného ochrancu práv.

 

Zánik funkcie:

a) vzdaním sa funkcie písomne do rúk predsedu NR SR, b) stratou voliteľnosti, c) nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, d) vznik nezlučiteľnosti,e) smrťou.

f) odvolaním – NR odvolá VOP, ak mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie,g) uplynutím funkčného obdobia.

VOP každoročne predkladá správu o svojej činnosti NR SR. VOP predkladá v 1. štvrťroku každého roku správu o činnosti, v ktorej uvedie svoje poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd orgánmi VS a svoje návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov.

V prípade, že VOP zistí, že došlo k závažnému porušeniu základných práv a slobôd, môže predložiť NR SR mimoriadnu správu, súčasťou ktorej môže byť aj návrh, aby bola prerokovaná na najbližšej schôdzi NR SR. Správu zároveň zverejní prostredníctvom internetu a periodickej tlače.

 

Vzťah k ostatným orgánom štátu

Vyžaduje sa všeobecne súčinnosť a pomoc VOP od orgánov VS. Na moci výkonnej je VOP celkom nezávislý. Je oprávnený žiadať materiály, doklady, stanoviská, vysvetlenia a pod. Jeho oprávnenia majú iba iniciačnú, limitovanú povahu prejavujúcu sa vo forme návrhov, odporúčaní, názorov.

 

Z ústavného zaradenia VOP do 8. hlavy Ústavy SR (spolu s prokuratúrou) ako aj z obsahu pôsobnosti VOP a spôsobov jej vykonávania vyplýva, že VOP bude pôsobiť do istej miery paralelne s prokuratúrou, ale inými prostriedkami a nie na konkurenčnej báze.

 

 

ÚZEMNÁ SAMOSPRÁVA

Územné samosprávne celky (ÚSC)

 

Zákon č. 369/1990 Zb. z. o obecnom zriadení.

Zákon č. 302/2001 Zb. z. o samosprávnych krajoch.

4. hlava Ústavy SR

 

ÚSC tvorí:

  1. Obec
  2. VÚC

 

Ústava SR pod územnou samosprávou rozumie právo obcí a VÚC združujúcich osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt, samostatne rozhodovať v rámci autonómnych priestorov vymedzených ústavou a zákonmi o svojich záležitostiach a to buď priamo alebo prostredníctvom zvolených orgánov.

 

PôSOBNOSŤ ÚSC

  1. pôvodná pôsobnosť (samostatná, samosprávna) – sú to tie veci, ktoré obce alebo VÚC riešia v plnom rozsahu samy. Ide o výkon samosprávy a VÚC. To, čo patrí do samosprávnej pôsobnosti, uvádzajú zákony!

Delí sa na tieto skupiny:

  1. ekonomické veci (napr. zostavovanie a kontrola rozpočtov, nakladanie s majetkom obce a VÚC, investičná podnikateľská činnosť, rozhodovanie o daniach a poplatkoch),
  2. sociálne veci (napr. starostlivosť o rozvoj školských, zdravotníckych a sociálnych zariadení, ktoré patria do pôsobnosti obcí a VÚC – jasle, škôlky, ZŠ, pokiaľ ich zriaďuje VÚC),
  3. kreačno-politické veci (napr. ustanovovanie orgánov obcí a VÚC, organizácia miestneho referenda, spolupráca obcí a VÚC, udeľovanie čestného občianstva atď.),
  4. normotvorba obcí a VÚC (prijímanie všeobecno-záväzných nariadení),
  5. ekologické veci (napr. zdroje pitnej vody, mestská zeleň a starostlivosť o ňu, komunálny odpad),
  6. prognostická oblasť (napr. programy rozvoja obcí a VÚC, plány územného rozvoja)

 

V rámci výkonu pôvodnej pôsobnosti obce a VÚC spolupracujú hlavne s politickými stranami a záujmovými združeniami a so štátnymi orgánmi, ktoré pôsobia na ich území.

Štát vykonáva len dozor z hľadiska ústavnosti a zákonnosti, pričom do činnosti obce alebo VÚC môže zasahovať len spôsobom ustanoveným zákonom.

 

  1. prenesená pôsobnosť obcí a VÚC – svoju oporu má v čl. 71, ktorý umožňuje zákonom preniesť na obec a VÚC výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Keď je na území obce alebo VÚC uskutočňovaný výkon štátnej správy (nie samosprávy). Má osobitný režim z hľadiska obsahu, finančného zabezpečenia i kontroly.

OBSAH – na obec a VÚC sa prenášajú také úlohy (výkon úloh) štátnej správy, ktorých výkon (plnenie) je racionálnejší a efektívnejší.

FINANCOVANIE – výkon prenesenej pôsobnosti financuje štát (ak starosta vedie matriku, štát mu na to vyčlení peniaze)

KONTROLA – výkon prenesenej štátnej správy riadi a kontroluje vláda SR (svojimi podriadenými orgánmi – krajské špecializované úrady, obvodné úrady). V tejto súvislosti sú obce a VÚC povinné rešpektovať a riadiť sa zákonmi a inými právnymi predpismi (pri voľbách musí starosta rešpektovať volebný zákon!).

 

Ak obec naplní úlohy prenesenej štátnej správy dlhšie ako 6 mesiacov, môže obvodný úrad zabezpečiť ich plnenie príslušným orgánom miestnej štátnej správy, avšak obec musí tomuto orgánu uhradiť všetky N, ktoré mu vzniknú.

 

VŠEOBECNO-ZÁVäZNÉ NRIADENIA OBCÍ A VÚC

(samostatné právne akty, ktoré platia na území obce a VÚC)

 

Obec a VÚC prijímajú VZN jednak v rámci samostatnej pôsobnosti (samosprávne nariadenia, čl. 68) a jednak v rámci prenesenej pôsobnosti (správne nariadenia, čl. 71 ods. 2).

Rozdiel medzi nimi je dvojaký:

1. Samosprávne nariadenia prijímajú obce a VÚC z vlastnej iniciatívy a podľa vlastného rozhodnutia (obec spravuje cintorín – kto sa bude starať, ako platiť poplatky...).

2. Správne nariadenia prijímajú len na základe zmocňujúceho zákona a v jeho medziach (voľby – starosta nemôže povedať, že sa bude voliť 2 dni, ak zákon určuje 1).

 

Rozdiel je v tom, čomu, t. j. ktorým vyšším právnym predpisom nemôžu odporovať:

- samosprávne nariadenia nemôžu odporovať ústave, ústavným zákonom, kvalifikovaným medzinárodným zmluvám, zákonom a nariadeniam vlády.

- správne nariadenia nemôžu odporovať všetkým už uvedeným prepisom + všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy.

 

PRÍPRAVA – návrh nariadenia obce alebo VÚC, o ktorom má zastupiteľstvo rokovať, musí byť zverejnený na verejnej tabuli alebo internetovej stránke ministerstva min. 15 dní pred rokovaním o návrhu. Od tohto okamihu beží 10-dňová lehota, počas ktorej môžu PO alebo FO uplatniť pripomienky k návrhu. Tieto následne navrhovateľ vyhodnotí.

- nariadenia obce prijíma obecné zastupiteľstvo 3/5 väčšinou zúčastnených členov,

- nariadenia VÚC prijíma zastupiteľstvo VÚC 3/5 väčšinou všetkých členov.

 

- nariadenie sa musí vyhlásiť, lebo vyhlásenie je podmienka jeho platnosti.

  1. Nariadenia obce na úradnej tabuli po dobu min. 15 dní, účinnosť nadobúda 15. dňom od zverejnenia na tabuli.
  2. Nariadenia VÚC na úradnej tabuli najmenej 30 dní, okrem toho sa nariadenie VÚC rozpošle všetkým obciam, kde je prístupné pre každého obyvateľa obce.

 

ZASTUPITEĽSTVÁ OBCÍ A VÚC

 

Zastupiteľstvá sú samosprávne orgány obce a VÚC, ktorých zriadenie predpokladá samotná ústava (čl. 69).

Podrobnosti o organizácii a fungovaní obsahujú:  

  1. Zákon o obecnom zriadení
  2. Zákon o samosprávnych krajoch

 

Ústava SR stanovuje aj spôsob ich tvorby vo všeobecných, rovných a priamych voľbách s tajným hlasovaním obyvateľmi obcí a VÚC.

Zastupiteľstvá sú zložené z poslancov, ktorých počet, resp. stanovenie určuje zákon.

Poslanci sú volení obyvateľmi obce (VÚC) na 4 roky.

 

Počet poslancov určuje príslušné zastupiteľstvo s tým, že počas funkčného obdobia tento počet nemožno meniť. Zákon im dáva možnosť – určuje poslancov v obecnom zastupiteľstve od 3 do 41 poslancov s prihliadnutím na počet obyvateľov a veľkosť územného obvodu obce.

 

Počet poslancov zastupiteľstva VÚC určuje zákon tak, že na 1 poslanca pripadá 12000 – 15000 obyvateľov.

 

PôSOBNOSŤ ÚSC

 

V zásade sa prekrýva so samostatnou pôsobnosťou obcí a VÚC (pozri zákon).

 

  1. Nariaďovacia pôsobnosť – právo vydávať VZN
  2. Organizačno–kreačná pôsobnosť – kreovanie do vlastných orgánov zastupiteľstiev (hlavného kontrolóra, komisií, obecnej rady), zriaďovanie obecného úradu, resp. úradu samosprávneho kraja, určovanie ich organizačnej štruktúry a náplne práce; zriaďovanie, zrušovanie a kontrola rozpočtových a príspevkových organizácií obce, resp. zriaďovanie a kontrola rozpočtových a príspevkových organizácií obce, resp. zriaďovanie, zakladanie, zrušovanie a kontrola PO samosprávneho kraja; vyhlasovanie miestneho referenda, resp. referenda samosprávneho kraja; rozhodovanie o členstve obcí a VÚC v združeniach, rozhodovanie a schvaľovanie medzinárodnej spolupráce obcí a VÚC.
  3. Ekonomická pôsobnosť – jej obsahom je určovanie zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce a VÚC, schvaľovanie programov sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja ÚSC, schvaľovanie rozpočtu a kontrola jeho plnenia, schvaľovanie záverečných účtov, na úrovni obcí určovanie a schvaľovanie miestnych daní a poplatkov.
  4. Kontrolná pôsobnosť – smeruje ku kontrole vlastných orgánov, ale aj ku kontrole činnosti zriaďovaných  rozpočtových a príspevkových organizácií, PO, obecných podnikov.
  5. Vnútorná pôsobnosť – zastupiteľstvá rozhodujú o počte svojich členov, o hraniciach prípadných volebných obvodov, overujú platnosť volieb svojich členov, prijímajú rokovacie poriadky.

 

FORMY ČINNOSTI

 

Zastupiteľstvá sú kolektívne orgány a základné formy činností sú teda zasadnutia.

 

3 druhy zasadnutia:

  1. ustanovujúce – uskutoční sa do 30 dní od vykonania volieb a zvoláva ho starosta (predseda)
  2. riadne – zvoláva ich podľa programu práce starosta alebo predseda. Zákon žiada, aby sa program zasadnutia zverejnil na úradnej tabuli min. 3 dni pred jeho konaním (obec), 10 dní (VÚC).
  3. mimoriadne – zvoláva ich starosta (predseda), ak o to požiada aspoň 1/3 poslancov zastupiteľstva. Aj v tomto prípade musia byť dodržané lehoty, ktoré určuje zákon. Ak by mimoriadne zasadnutie starosta (predseda) nezvolal, môže tak urobiť jeho zástupca alebo poverený poslanec zastupiteľstva.

 

FORMY UZNÁŠANIA SA

 

Zásada: Zastupiteľstvo je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov.

 

  1. zastupiteľstvá sa uznášajú nadpolovičnou väčšinou prítomných (najčastejšie).
  2. –––––––––––––––––––––//––––––––––––––––––– všetkých členov (voľba hlavného kontrolóra).
  3. 3/5 väčšina prítomných alebo všetkých poslancov, ktorý sa spája s normotvornou činnosťou zastupiteľstiev.

 

Rokovanie zastupiteľstiev je verejné. Verejnosť možno vylúčiť v prípadoch, ktoré určuje zákon.

Verejnosť môže byť vylúčená:

  1. ak zastupiteľstvo rozhoduje o platoch verejných funkcionárov či iných pracovníkov obce a VÚC,
  2. ak zastupiteľstvo rozhoduje o majetku obce (VÚC) a nakladaním s ním.

 

 

POSLANCI ZASTUPITEĽSTIEV

  1. pracujú na reprezentatívnom mandáte
  2. ich práva a povinnosti sú v zákone
  3. Medzi oprávnenia zaraďujeme:
  1. Predkladať zastupiteľstvu a jeho orgánom návrhy,
  2. Interpelovať starostu a členov obecnej rady, resp. predsedu VÚC vo veciach týkajúcich sa jeho činnosti,
  3. Požadovať od riaditeľov PO zriadených obcou (VÚC) vysvetlenia vo veciach týkajúcich sa ich činnosti,
  4. Požadovať info. od FO alebo PO, ktoré vykonávajú v obci alebo na území VÚC podnikateľskú činnosť vo veciach týkajúcich sa dôsledkov ich podnikania,
  5. Požadovať vysvetlenie od štátnych orgánov vo veciach týkajúcich sa a potrebných pre výkon poslaneckej funkcie.

 

- Medzi hlavné povinnosti patrí:

  1. Zložiť sľub na 1. zasadnutí, na ktorom sa zúčastňuje,
  2. Zúčastňovať sa na zasadnutí zastupiteľstiev jeho orgánov (poslanecký deň – poslanci sú obyvateľom k dispozícii. Obyvatelia môžu žiadať poslanca o info. o jeho činnosti).

 

Poslanci vykonávajú svoju funkciu bez prerušenia pracovného pomeru.

Poslanec však môže byť uvoľnený na výkon funkcie a vtedy mu od obce (VÚC) patrí odmena nahrádzajúca jeho pôvodnú mzdu.

 

Mandát poslanca zaniká:

  1. Uplynutím volebného obdobia,
  2. Vzdaním sa mandátu,
  3. Právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin,
  4. Stratou spôsobilosti na právne úkony alebo jej obmedzením,
  5. Zmenou trvalého bydliska v rámci obcí alebo VÚC,
  6. V prípade poslancov obecného zastupiteľstva – zánikom obce.

 

HLAVNÝ KONTROLÓR OBCE A VÚC        

  1. je zamestnancom obce alebo VÚC, ktorých volí a odvoláva zastupiteľstvo,
  2. funkcia hlavného kontrolóra je jediná, ktorá vyžaduje určitý stupeň vzdelania, ukončené stredoškolské vzdelanie (obec), ukončené VŠ vzdelanie 1. stupňa právneho, ekonomického alebo technického zamerania (VÚC),
  3. kandidát na funkciu hlavného kontrolóra musí svoju prihlášku doručiť na príslušné zastupiteľstvo min. 14 dní pred konaním voľby – prihlášku musí doručiť s odpisom z registra trestov.
  4. Na zvolenie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny zastupiteľstva, ak nikto nedosiahne, na tom istom zasadnutí sa uskutoční 2. kolo, postupujú 2 najlepší a zvolený je ten, kto získa väčšinu,
  5. Je volený na obdobie 6 rokov,
  6. Po voľbe s ním musí starosta (predseda VÚC) uzavrieť pracovnú zmluvu,
  7. Pôsobnosť sa vzťahuje najmä na:
  1. Kontrola hospodárenia a nakladania s majetkom obce (VÚC)
  2. Kontroluje vybavovanie sťažností a podnetov
  3. Kontroluje vykonávanie nariadení obce a VÚC, ako aj ich uznesení.

 

Medzi subjekty kontrolnej činnosti zaraďujeme najmä:

  1. Obecný úrad/ úrad VÚC,
  2. RO a PO zriadené obcou/VÚC,
  3. PO narábajúce s majetkom obce,
  4. Osoby, ktorým obec poskytla dotáciu či pôžičku.

 

Funkcia zaniká najmä:

  1. Uplynutím volebného obdobia,
  2. Odvolaním (zákon),
  3. Vzdaním sa,
  4. Odsúdený za úmyselný trestný čin...

 

Zúčastňuje sa zasadnutiach zastupiteľstiev s poradným hlasom.

 

 

SPOLUPRÁCA OBCÍ + starosta, predseda VÚC aj orgány obce a VÚC