Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Ústavné právo SR

Práca na ústavko (praca_ustavko.doc)

Nezlučiteľnosť výkonu funkcie generálneho prokurátora a VOP

Súčasný generálny prokurátor je JUDr. Dobroslav Trnka.

Ústavný zákon č. 357 z 26. mája 2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov upravuje aj nezlučiteľnosť funkcie generálneho prokurátora SR.

Generálny prokurátor nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze.

Ďalej nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.

(3) Zákaz sa nevzťahuje na členstvo generálneho prokurátora v orgáne právnickej osoby, ktoré vyplýva zo zákona alebo z výkonu funkcie verejného funkcionára.

(4) Zákaz sa nevzťahuje ani na zastupovanie

a) štátu v orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou štátu,

b) Fondu národného majetku Slovenskej republiky v orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo

c) obce, alebo vyššieho územného celku v orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou obce alebo vyššieho územného celku

a to v tom prípade, ak tam uvedené právne subjekty vykonávajú podnikateľskú činnosť a ak sa za členstvo v nich neposkytuje finančná odmena.

(7) Ak generálny prokurátor vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s jeho funkciou v čase ustanovenia do verejnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu.

Nezlučiteľnosť výkonu funkcie verejného ochrancu práv

(1) Výkon funkcie verejného ochrancu práv je nezlučiteľný s výkonom funkcie prezidenta Slovenskej republiky, poslanca národnej rady, člena vlády Slovenskej republiky, vedúceho alebo predsedu ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcu, prokurátora, príslušníka Slovenskej informačnej služby, príslušníka Policajného zboru a iných ozbrojených zborov a s funkciou v orgánoch verejnej správy.

(2) Verejný ochranca práv nesmie popri výkone funkcie vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, podnikať ani vykonávať inú zárobkovú činnosť s výnimkou správy vlastného majetku alebo majetku svojich maloletých detí, vedeckej, pedagogickej, literárnej a umeleckej činnosti, ak taká činnosť nenarúša riadny výkon funkcie a dôstojnosť funkcie a neohrozuje dôveru v nestrannosť a nezávislosť verejného ochrancu práv.

Zánik funkcie generálneho prokurátora a VOP

Výkon funkcie GP i VOP zaniká uplynutím funkčného obdobia. U GP to je po 7 rokoch a u VOP po 5 rokoch.

Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie generálneho prokurátora len 3 spôsobmi, a to
a) vzdaním sa funkcie,
b) odvolaním z funkcie,
c) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

Na rozdiel od GP, výkon funkcie VOP pred uplynutím funkčného obdobia zaniká

a) vzdaním sa funkcie,
b) stratou voliteľnosti podľa § 4,
c) nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody,
d) výkonom činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom jeho funkcie alebo
e) smrťou.

Skutočnosti uvedené v odseku je VOP povinný písomne oznámiť predsedovi národnej rady. Nadobudnutie právoplatnosti rozsudku, ktorým bol VOP odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody a nadobudnutie právoplatnosti rozsudku súdu, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, oznámi súd, ktorý vo veci rozhodol, predsedovi národnej rady.

Vzdanie sa funkcie: VOP sa môže vzdať svojej funkcie písomným oznámením predsedovi národnej rady. GP sa môže vzdať svojej funkcie písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky.                                                                                                           Výkon funkcie VOP sa v takom prípade skončí uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené predsedovi národnej rady. VOP je však povinný vykonať všetky úkony, ktoré neznesú odklad, aby podávateľ podnetu neutrpel ujmu na svojich právach.                                                   Výkon funkcie GP v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie generálneho prokurátora o jeho vzdaní sa funkcie doručené prezidentovi Slovenskej republiky, ak nedôjde k inej dohode o dni zániku výkonu funkcie generálneho prokurátora medzi prezidentom Slovenskej republiky a generálnym prokurátorom.                                                                                                                           NR SR môže VOP odvolať, ak mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej počas 3 mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie. VOP je odvolaný z funkcie dňom nasledujúcim po dni, keď mu bolo doručené rozhodnutie národnej rady o odvolaní z funkcie.                                                                                                           Národná rada navrhne prezidentovi Slovenskej republiky, aby generálneho prokurátora odvolal z funkcie, ak generálny prokurátor:                                                                         a) bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,
b) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
c) bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za spáchanie trestného činu,
d) stal sa členom politickej strany alebo politického hnutia,
e) začal vykonávať funkciu alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie prokurátora,
f) nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov podľa lekárskeho posudku, rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy alebo orgánu sociálneho zabezpečenia vykonávať svoju funkciu po čas dlhší ako jeden rok,
g) nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
(4) Generálny prokurátor je odvolaný z funkcie dňom nasledujúcim po dni, keď mu bolo doručené rozhodnutie prezidenta SR o odvolaní z funkcie.

VOP odvoláva priamo NR SR, a GP odvoláva prezident na návrh NR SR.

Vybavovanie podnetov a súčinnosť      

Prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov VS, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podnetom je písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie FO alebo PO, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných VZPP, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podnet možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Prijatie písomného podnetu prokurátor potvrdí, ústne podaný podnet spíše do zápisnice. Je povinný ho vybaviť do 2 mesiacov od jeho podania. V tejto lehote upovedomí podávateľa o spôsobe vybavenia podnetu. Vtedy ho upovedomí aj o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.

Pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného VZPP, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku atď.

Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo. Ak je podnet dôvodný, vykoná opatrenie na odstránenie porušenia zákona a ostatných VZPP.

Prokurátor môže požiadať podávateľa o podanie vysvetlenia alebo o predloženie potrebnej písomnosti na vybavenie podnetu. Ak podávateľ mu v tom nevyhovie, a bez takého vysvetlenia alebo písomnosti nemožno vo vybavovaní veci pokračovať, prokurátor konanie o podnete skončí bez vybavenia podnetu a písomne o tom vyrozumie podávateľa.

VOP koná na základe podnetu fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo z vlastnej iniciatívy. Podnet možno podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, faxom alebo elektronickou poštou.  Podnet musí mať isté náležitosti: voči ktorému orgánu VS smeruje, akej veci sa týka, čoho sa navrhovateľ domáha.

Ak podnet nemá predpísané náležitosti, VOP bezodkladne vyzve podávateľa podnetu, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplný alebo nejasný podnet doplnil alebo spresnil. Poučí ho aj o tom, ako treba doplnenie alebo spresnenie urobiť. Ak podávateľ podnetu napriek výzve VOP v určenej lehote podnet nedoplní alebo nespresní a vo vybavovaní podnetu nemožno pre tento nedostatok pokračovať, VOP podnet odloží (na Ústavnom súde sa takýto podnet viac nerieši). O týchto následkoch musí podávateľa podnetu poučiť. Zákon umožňuje aj utajenie totožnosti podávateľa podnetu (na jeho žiadosť), pokiaľ sa dá takýmto spôsobom podnet riešiť. Anonymný podnet nemusí VOP vybavovať.

Postup - môžu nastať 4 situácie:

1. podnet mu vecne nepatrí – v takej situácii VOP upovedomí navrhovateľa a poučí ho, ako má postupovať.
2. vec oznámi prokurátorovi a požiada ho, aby konal v rámci svojej kompetencie (napr. ak sa naňho obráti nezákonne držaná osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak je právoplatné rozhodnutie orgánu VS v rozpore so zákonom).
3. podnet odloží (napr. ak je anonymný, navrhovateľ neodstránil nedostatky podnetu, vo veci už koná súd, prokuratúra...).
4. VOP vec príjme na vybavenie (vec mu patrí a začne ju riešiť) = súčinnosť subjektov VS, čo má právo požadovať VOP, napr. subjekt VS je povinný povoliť VOP vstup do budovy, poskytnúť spisy...

Riešenie prípadu podnetu môže mať podoby: (ak výsledky vybavenia podnetu nie je preukázané, že):

1. subjekt VS neporušil právny predpis, a teda nedošlo k porušeniu práv občana/navrhovateľa = túto skutočnosť VOP písomne oznámi navrhovateľovi aj orgánu, a zastane sa orgánu, ktorý rozhodnutie vydal; hovoríme o demokraticko-politickom pôsobení VOP
2. k porušeniu práv navrhovateľa došlo – príslušnému orgánu VS VOP oznámi, aby prijal opatrenia smerujúce k odstráneniu zistených nedostatkov. Príslušný orgán má na prijatie a odstránenie nedostatkov nápravnú lehotu 20 dní. Ak v uvedenej lehote orgán VS opatrenia neprijme alebo opatrenia sú nedostačujúce, VOP túto skutočnosť oznámi nadriadenému orgánu VS a ak ho niet, tak vláde SR.
3. VOP ako reformátor – táto situácia nastáva vtedy, ak porušovaním základných práv a slobôd dochádza v dôsledku „zlého“ právneho predpisu.

VOP má v danej chvíli 2 možnosti:

- požiada príslušný orgán verejnej moci, aby právny predpis zmenil, opravil

- dá návrh na Ústavný súd o začatie konania o súlade právnych predpisov.

4.  pri činnosti orgánu VS bol spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie – oznámi to príslušnému orgánu a ten ho upovedomí o opatreniach, ktoré vykonal. Ak opatrenie nie sú dostatočné, oznámi to VOP nadriadenému orgánu, a ak ho niet, tak vláde SR.

O výsledkoch svojho postupu VOP vždy informuje navrhovateľa, prípadne aj osobu, ktorá návrh podala, ak išlo o práva iných osôb.

Súčinnosť – Vyžaduje sa všeobecne súčinnosť a pomoc VOP od orgánov VS, prokuratúry, nadácií, OZ.... Na moci výkonnej je VOP celkom nezávislý. Je oprávnený žiadať materiály, doklady, stanoviská, vysvetlenia a pod. Jeho oprávnenia majú iba iniciačnú, limitovanú povahu prejavujúcu sa vo forme návrhov, odporúčaní, názorov.

Z ústavného zaradenia VOP do 8. hlavy Ústavy SR (spolu s prokuratúrou) ako aj z obsahu pôsobnosti VOP a spôsobov jej vykonávania vyplýva, že VOP bude pôsobiť do istej miery paralelne s prokuratúrou, ale inými prostriedkami a nie na konkurenčnej báze.

Prokurátorovi PO a FO a orgány VS poskytujú súčinnosť nevyhnutnú na plnenie úloh, ktoré mu ukladá zákon. Súčinnosť mu poskytujú aj notári, súdni exekútori.

Správa o činnosti                                                                                                                     GP podáva NR SR raz za rok správu o činnosti prokuratúry, z ktorej vyplývajú jej poznatky o stave zákonnosti, Predsedovi NR SR predkladá podnety na prijatie zákonov, ich zmeny a doplnenia. GP môže podať NR návrh na voľbu kandidátov za sudcov Ústavného súdu SR.    VOP predkladá národnej rade každý rok v prvom štvrťroku správu o činnosti, v ktorej uvedie svoje poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb orgánmi verejnej správy a jeho návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov.
VOP zverejní správu o činnosti podľa odseku 1 prostredníctvom internetu a dá k dispozícii na zverejnenie do periodickej tlače a prípadne aj prostredníctvom ostatných informačných prostriedkov.
VOP informuje o svojej činnosti a jej výsledkoch prostredníctvom internetu a ostatných informačných prostriedkov.

Ak VOP zistí skutočnosti nasvedčujúce, že porušenie základného práva alebo slobody je závažné alebo sa týka väčšieho počtu osôb, môže predložiť NR mimoriadnu správu. Súčasťou mimoriadnej správy môže byť aj návrh, aby bola prerokovaná na najbližšej schôdzi NR.

Cieľom tejto správy o činnosti je upozorniť na preukázané porušenia základných práv

a slobôd fyzických osôb a právnických osôb orgánmi verejnej správy, podať analýzu podnetov doručených verejnému ochrancovi práv z pohľadu zefektívnenia ochrany základných práv a slobôd orgánmi verejnej správy v Slovenskej republike, upozorniť na aktuálne problémy pri uplatňovaní právneho poriadku v oblasti ochrany základných práv a slobôd, signalizovať jeho nedostatky, tiež hodnotiť činnosť verejného ochrancu práv a jeho kancelárie.