Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Ústavné právo SR

OTÁZKA 1 – POJEM, PREDMET A PRAMENE ÚSTAVNÉHO PRÁVA SR (1.doc)

OTÁZKA 1 – POJEM, PREDMET A PRAMENE ÚSTAVNÉHO PRÁVA SR

I - Štátne právo SR ako samostatné právne odvetvie vzniklo:

1 - v dôsledku zániku ČSFR uplynutím 31. 12. 1992

2 - a vznikom samostatnej a zvrchovanej SR ako jedného z dvoch nástupníckych

štátov bývalej ČSFR podľa čl. 1 ods. 2 ústavného zákona č. 542/1992 Zb. o zániku ČSFR

Poznámka: Pri kreovaní našej ústavy sa vychádzalo aj z ústav z rokov 1920 a 1939, ako aj z ústav súčasných ostatných demokratických štátov

II - Štátne právo SR možno vnímať v niekoľkých významoch:

1 - ako právne odvetvie

súbor PN regulujúcich zvláštnu skupinu spoločenských vzťahov súvisiacich s tvorbou, organizáciou a fungovaním štátnej moci vrátane jej obmedzenia

2 - ako súbor právnych predpisov

- ktoré tvoria pramene štátneho práva ako odvetvia (štátne právo v objektívnom zmysle)

- sem zaraďujeme nielen ústavné normy, ale aj zákony bežného zákonodarstva dotýkajúce sa predmetu štátneho práva, prostredníctvom ktorých sa realizuje ústava

3 - ako ústavne zaručené subjektívne verejné právo jednotlivca

nároky a oprávnenia, ktoré pre subjekty štátneho práva vyplývajú z predpisov štátneho práva v objektívnom zmysle voči verejnej moci

4 - ako vednú a pedagogickú disciplínu

III - Štátne právo je súčasťou verejného práva,

ktoré právna veda vymedzuje ako súbor právnych noriem oprávňujúcich a zaväzujúcich štát alebo nositeľov verejnej moci (napríklad obce, VUC, právnické osoby verejného práva) a ich orgány.

IV - Predmetom štátneho práva sú spoločenské vzťahy, ktoré možno rozčleniť do niekoľkých skupín:

1. - spoločenské vzťahy vyjadrujúce povahu štátu a štátnej moci

sem zaraďujeme vzťahy, ktoré nachádzajú svoje vyjadrenie v princípoch konštitucionalizmu, napríklad:

1 - princíp právneho štátu

2 - demokracie

3 - pluralizmu

4 - princíp ľudských práv

2. – spoločenské vzťahy, ktoré vyjadrujú a charakterizujú formy realizácie štátnej moci a jej organizáciu

- ide o najrozsiahlejšiu zložku štátneho práva zahrňujúcu formy priamej a zastupiteľskej demokracie a vzťahy medzi orgánmi moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej

- sem zaraďujeme vzťahy vznikajúce pri realizácii:

1 - referenda na celoštátnej i miestnej úrovni

2 - volieb štátnych orgánov (NR, prezident) i orgánov územnej samosprávy

3 - poslaneckého mandátu a fungovaní parlamentu

3 – spoločenské vzťahy vyjadrujúce vzťah štátnej moci k jednotlivcovi

- ide o kľúčovú oblasť štátneho práva, ktorej stredobodom je inštitút základných práv a slobôd

- sem patrí aj problematika štátneho občianstva, politické strany ako sprostredkovateľ vzťahu medzi jednotlivcom a štátnou mocou, záujmové združenia, masovokomunikačné prostriedky atď., citlivou súčasťou tejto skupiny sú aj spoločenské vzťahy vznikajúce s postavením národnostných menšín a etnických menšín

1. – spoločenské vzťahy súvisiace s pôsobením štátnej moci navonok

ide o:

1 - princíp slovenskej zahraničnej politiky

2 - vzťah SR k medzinárodným spoločenstvám

3 - vymedzenia štátnych hraníc

4 - podmienky pobytu cudzích vojsk na našom území

5 - vysielanie vojsk do zahraničia

V - Štátne právo – vedúce právne odvetvie v systéme práva SR.

1 - tento dominantný rys je daný ústavou – normou najvyššej právnej sily, ktorá je kódexom štátneho práva

2 - ústava je norma noriem, ktorá platí pre každého a zaväzuje všetkých, je prostriedkom na riešenie všetkých konfliktných situácií v spoločnosti

3. - prostredníctvom noriem št. práva, osobitne noriem ústavných sa riešia v demokratickom štáte konflikty záujmov, hlavne politických strán, aby sa nakoniec dospelo k jedinej št. vôli

4. - naznačené vlastnosti št. práva robia z neho východisko pre iné pr. odvetvia, ktoré sú súčasťou verejného práva (správne právo, trestné právo, medzinárodné právo verejné), ale aj súkromného práva

VI - Pramene št. práva

- slovenské právo patrí do kontinentálneho právneho systému, ktorý sa vyznačuje tým, že základným prameňom sú  -  všeobecne záväzné normatívne akty

1 - právotvorná činnosť je právne upravená

2 - výlučnú zákonodarnú pôsobnosť má parlament

- v súčasnosti je znateľný nárast významu sudcovského práva aj v kontinentálnom právnom systéme

- všeobecne záväzné normatívne akty (pr. predpisy) možno definovať ako pr. akty orgánov s legislatívnou právomocou, publikované stanoveným spôsobom v stanovenej forme a obsahujúce PN ako všeobecne záväzné pravidlá správania sa

v právnom poriadku SR za samostatné pramene práva možno považovať:

1 – NPA

2 - normatívne zmluvy

FORMÁLNE PRAMENE SLOVENSKÉHO PRÁVA – pozor, nie štátneho!!!!!!

1 - Ústava SR, ústavné zákony

2 – zákony

3 - nariadenia vlády

4 - všeob. záväzné právne predpisy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov št. správy, miestnych orgánov št.správy

5 - všeob. záv. nariadenia obcí a samosprávnych krajov

5. - ústavou špecifikované medz. zmluvy a rozhodnutia ústavného súdu v zmysle čl. 125 ods. 3 a čl. 128 ústavy

          FORMÁLNE PRAMENE ŠTÁTNEHO PRÁVA

1 - základným prameňom št. práva je ústava a ústavné zákony

každý ústavný zákon  je vždy prameňom št. práva ako celok, má rovnakú pr. silu ako ústava a slúži na kontrolu ústavnosti iných pr. predpisov i ústavou určených medzin. zmlúv.

2 - najbežnejším prameňom št. práva sú zákony:

1 - tie, ktoré upravujú predmet št. práva, napr. volebné zákony, rokovací poriadok parlamentu, zákon o referende

2 - zákony upravujúce postavenie jednotlivca vo vzťahu k št. moci (zákon o postavení cudzincov, o utečencoch, zákon o št. občianstve, o PS, o združovaní, petičný zákon)

3 - zákony upravujúce činnosť ústredných orgánov a inštitútov (zákon o verejnom ochrancovi práv, o súdoch a sudcoch, o ÚS, o št. symboloch, o prokuratúre, NKÚ, zákon o Zb. zákonov)

3 - podzákonné normatívne akty – predpisy nižšej pr. sily sú zriedkavo

4 - rozhodnutia prezidenta SR

ktoré sú publikované spôsobom ustanoveným zákonom a dotýkajú sa predmetu št. práva, napr. rozhodnutie o prenesení právomoci dojednávať medz. zmluvy na vládu, rozhodnutia o vyhlásení referenda, o rozpustení NR, o vyhlásení vojnového stavu

5 - rozhodnutia predsedu NR o vyhlásení volieb

6 - výsledok obligatórneho ratifikačného referenda o vstupe SR do št. zväzku s inými štátmi

7 - rozhodnutia ÚS:

1 - vykonateľné nálezy ÚS, v dôsledku ktorých strácajú účinnosť a platnosť neústavné pr. predpisy, pokiaľ sa dotýkajú predmetu št. práva

1. - rozhodnutia o výklade ústavy

8 - medzinárodné zmluvy

- prijatím ústavného zákona 90/2001 Z.z. – nový prístup vo vzťahu vnútrošt. práva a medz. práva

1. ustanovenie čl. 1 ods. 2 – SR sa prihlasuje k uznávaniu a dodržiavaniu všeob. pravidiel medz. práva, prelom dovtedy prevládajúcej dualistickej koncepcie uplatňovania medz. záväzkov na území SR

2. monistická koncepcia umožňuje priamu aplikáciu určených medz. zmlúv bez toho, aby museli byť zakomponované do vnútrošt. Práva

č. 1 ods. 2: SR uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky

v zmysle čl. 7 sú prameňmi št. práva medzin. zmluvy:

1 - odsúhlasené NR

2 - ratifikované prezidentom

3 - záväzné pre SR

4 - vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom

                       5- ich ustanovenia sú priamo uplatniteľné

                       6 - dotýkajú sa predmetu št. práva

9 - prameňom sú od účinnosti  úst. zákona 90/2001 Z.z. právne záv. akty ES a EU s prednosťou pred zákonmi

10 - v zmysle čl. 152 ods. 1 sú prameňmi št. práva aj ústavné zákony prijaté do 31. 12. 92 (počas existencie ČSFR), ak neodporujú Ústave SR

PRAMENE ŠTÁTNEHO PRÁVA V MATERIÁLNOM ZMYSLE

3. faktory, ktoré podmieňujú podobu a obsah formálnych prameňov
4. napr. politické prostredie, materiálne podmienky života spoločnosti, filozofické a iné teoretické zdroje

VII - Konštitucionalizmus

- obsahové zameranie ústavy musí vychádzať z určitých princípov, na ktorých je štát budovaný - princípy moderného konštitucionalizmu, ktoré vo svojom obsahu zakotvuje aj Ústava SR. Niektoré z nich predpokladá, iné deklaruje, ale nedefinuje ich. To sa deje spravidla až cestou judikatúry. Dochádzame k nim formou indukcie z jednotlivých ustanovení a dedukciou z generálnych klauzúl. Ich význam nie je len ideový, ale hlavne právny. Sú významné pre interpretačnú a aplikačnú prax hlavne ÚS aj ďalších št. orgánov či orgánov samosprávy, politických subjektov či právnických osôb uvádzajúcich ústavu do života.

- jednotlivé princípy sú navzájom významovo prepojené, niektoré zložky sú súčasťou viacerých ústavných princípov, napr.

vláda na čas – je zložkou princípu demokracie aj pluralizmu a deľby moci

- princípy konštitucionalizmu majú generalizujúce postavenie, predstavujú základ nášho demokr. ústavného zriadenia, svoje konkretizujúce vyjadrenie nachádzajú v jednotlivých ústavných inštitútoch napr.:

1 - princíp demokracie  v princípoch volebného práva (rovnosť, všeob., priamosť, tajnosť)

2 - princíp parlamentného práva  (poslanecká imunita a indemnita)

3 - princíp deľby moci  (nezávislosť súdu a sudcov)

- ústavné princípy nie sú raz a navždy dané. Variabilnosť je determinovaná vývojom spoločenského, politického, sociálneho či ekonomického diania premietajúceho sa do legislatívnych noriem a následne do obsahu vedy št. práva

- za východiskové princípy slov. konštitucionalizmu považujeme princíp:

1. - demokracie
2. - pluralizmu
3. - zabezpečenia a ochrany ľud. a občianskych práv
4. - právneho štátu
5. - republikánskeho parlamentarizmu
6. - deľby moci
7. - unitárneho štátu
8. - samosprávy