Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Manažérské rozhodovanie

Úlohy a funkcie zahraničného obchodu (52005_11_07_11_07_52-mm27.doc)

Otázka č. 27 z MM

Úlohy a funkcie zahraničného obchodu. Organizačná štruktúra ZO, inštitucionálne usporiadanie ZO v SR.

1.  
2. Zahraničný obchod, jeho funkcie, úlohy, význam

Čím je krajina hospodársky vyspelejšia, tým má väčšie predpoklady zapájať sa do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom zahraničného obchodu. Zapojením krajiny do  medzinárodnej deľby práce sa rozširujú jej vývozné aj dovozné možnosti (dovozom sa prekonávajú bariéry domácej ekonomiky), čo sa prejaví v úspore národnej práce, v hospodárskom raste.

Dnes už takmer každá krajina závisí od medzinárodnej deľby práce, čo sa prejavuje v špecializácii (znižovanie sortimentu výroby; rozširovanie sortimentu spotreby vyvoláva zvyšovanie dovozu) a kooperácii výroby. Medzinárodný obchod je výsledkom medzinárodnej deľby práce. Rozsah zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce závisí od prírodných, historických, technických, ekonomických (vybavenosti krajiny výrobnými faktormi – práca, pôda, kapitál) aj politických podmienok. Čím ďalej, tým viac sú krajiny od seba ekonomicky závislé. Vzájomná ekonomická spolupráca krajín vyúsťuje do ekonomickej interdependencie.

Podstatou ekonomickej interdependencie je vzájomná závislosť štátov od ekonomickej spolupráce.

Ďalším dôsledkom medzinárodnej deľby práce je integrácia.

Medzinárodná ekonomická integrácia – proces postupného vzájomného prepojenia, prispôsobovania a zbližovania jednotlivých národných ekonomík, ich ekonomických štruktúr, proces prehlbovania závislostí medzi nimi a postupnej transformácie národných ekonomických štruktúr na novú ekonomickú štruktúru vznikajúceho regionálneho hospodárskeho komplexu.

Medzinárodný obchod – zahŕňa medzinárodnú výmenu tovarov a služieb medzi skupinou krajín v rámci medzinárodného zoskupenia. Má nezastupiteľné miesto pri rozširovaní spotrebných možností krajín, pretože umožňuje krajine spotrebovať viac tovaru, ako by spotrebovala v situácii, keby boli hranice uzavreté. Prínos je v tom, že umožňuje rozšíriť sortiment spotreby o statky, ktoré krajina z rôznych dôvodov nie je schopná vyrobiť.

1. Zahraničný obchod – jeden zo spôsobov zapojenia národného hospodárstva jednej krajiny do medzinárodnej deľby práce s inými krajinami. Je súčasťou národného reprodukčného procesu, pričom má pomerne samostatné postavenie.

Zahranično-hospodárska politika štátu – je súčasťou hospodárskej politiky štátu a tvorí súhrn zásad a opatrení, ktorými štát usmerňuje oblasť zahraničného obchodu.

Rozsah a úroveň zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce závisí od:

- veľkosti domáceho trhu

- výrobných možností priemyselných aj poľnohospodárskych firiem

- prírodného bohatstva, klimatických podmienok

- iných skutočností (geografická poloha, politická situácia)

V zahranično-obchodnej politike sa môžu ciele dosiahnuť formou protekcionizmu alebo liberalizmu.

Protekcionizmus – podpora domácej výroby a jej vývozu.

Liberalizmus – zásada slobodného obchodovania a znamená nezasahovanie štátu do trhových vzťahov a odstraňovanie všetkých prekážok v oblasti vývozu aj dovozu.

V súčasnosti štatistika člení obchod na dve hlavné kategórie:

 - Maloobchod

 - Veľkoobchod

Základné funkcie zahraničného obchodu

-   Transformačná funkcia – vplyv zahraničného obchodu na utváranie stavu národnej ekonomickej rovnováhy. Podstatou je transformácia štruktúry domácej produkcie na štruktúru žiaducu v oblasti použitia na výrobnú i osobnú spotrebu.

-   Rastová funkcia  - ide o naplnenie hľadiska „ekonómie času“ výsledkom úspory práce pri zapojení do medzinárodnej deľby práce. Export zároveň výrazne ovplyvňuje domácu výrobu a jej špecializáciu.

1. Bariéra rastu domácej ekonomiky – tieto názory vychádzajú z hospodárskej zaostalosti rozvojových krajín. Silné zahraničné firmy (krajiny) vývozom do takýchto krajín sa stávajú brzdou rozvoja domácej priemyselnej výroby. Zahraničný obchod (import) sa stáva brzdou rozvoja domácej výroby, znižuje národný produkt. Odborníci sú za protekcionistické opatrenia až dovtedy, kým priemyselné odvetvia hospodársky zaostalých krajín nie sú na takej úrovni, aby mohli konkurovať zahraničným firmám na domácom trhu, a to dovtedy, kým domáca výroba nedosiahne „zrelosť“ (konkurenčnú schopnosť).

Intenzita zahraničného obchodu – súvisí a vývojom a úrovňou hrubého domáceho produktu. Ekonomicky vyspelejšie krajiny sa zapájajú intenzívnejšie do zahranično-obchodných vzťahov a krajiny, kde hrubý domáci produkt je nižší sa zapájajú menej intenzívne. Vyjadruje stupeň otvorenosti krajiny v oblasti vonkajších ekonomických vzťahov.

Intenzitu zahraničného obchodu môžeme vyjadriť:

- podielom vývozu na HDP (ukazovateľ konkurencieschopnosti krajiny, jej technickej úrovne, ukazuje úroveň pridanej hodnoty v príslušnej krajine)

- objemom vývozu v USD na obyvateľa (charakterizuje vnútornú štruktúru ekonomiky, svedčí tiež o kvalifikačnej štruktúre obyvateľstva)

Organizačná štuktúra inštitúcií vo sfére zahraničného obchodu SR

1948 – v Československu bol zoštátnený celý zahraničný obchod

Zoštátnením zahraničného obchodu sa vytvoril monopol v oblasti zahraničného obchodu. Štátom určené subjekty mohli uskutočňovať vývoznú a dovoznú činnosť.

1953 – boli zriadené podniky zahraničného obchodu (PZO). Boli to samostatné právnické osoby, štát neručil za ich ekonomickú podnikateľskú činnosť a ony neručili za záväzky štátu.

Vytvorením monopolu zahraničného obchodu došlo k oddeleniu výroby a vnútorného obchodu od zahraničného trhu. Výrobné podniky úplne stratili kontakty so svetovými trhmi, čo malo negatívne dôsledky.

polovica 60. rokov – dochádza k ďalšej reorganizácii PZO. Niektoré podniky sa pretransformovali na a.s. so spoluúčasťou výrobných podnikov. Výhodou bolo, že sa výrobné podniky zúčastňovali na obchodných rokovaniach so zahraničnými partnermi, cestovali na medzinárodné výstavy a pod. Táto nová organizačná štruktúra umožnila lepšie prepojenie domácej výroby so zahraničnými odberateľmi.

koniec 60. rokov – monopol v oblasti zahraničného obchodu bol narušený, pretože povolenie podnikať v zahraničí získavajú výrobné i obchodné podniky

1989 – dochádza k liberalizácii zahraničnoobchodnej činnosti. Skoro 150 organizácií získalo súhlas vykonávať trvalé zahraničnoobchodnú činnosť a 84 organizácií dostalo dočasné povolenie vykonávať túto činnosť na dobu určitú.

1990 – boli stanovené isté podmienky na získanie povolenia v oblasti podnikania so zahraničím:

2. právnické osoby – zloženie kaucie vo výške 100 000 Kčs
3. fyzické osoby                                                   20 000 Kčs

1991 – situácia sa naďalej zjednodušuje, pre subjekty sa stačilo zapísať do podnikového registra, a tým mohli podnikať v zahraničnoobchodnej oblasti

1993 – 1998

4. vývoz tovaru má stúpajúcu tendenciu
5. dochádza k nárastu schodku obchodnej bilancie (rok 1998 82,7 mld.), čo zaťažuje  platobnú bilanciu a pôsobí na kurz slovenskej koruny

1. Inštitucionálna sféra ZO

Po vzniku samostatnej SR kompetencie v oblasti zahraničného obchodu sa rozdelili medzi Ministerstvo zahraničných vecí SR a Ministerstvo hospodárstva SR.

Ministerstvo zahraničných vecí SR

6. jeho základnou úlohou v oblasti ZO je utváranie a koordinácia zahraničnoobchodných vzťahov, zriadenie zastupiteľských úradov v zahraničí, vydávanie povolenia na vývoz (dovoz) vojenskej techniky a materiálov na vojenské účely
7. utvára a koordinuje koncepciu zahraničných vzťahov

Ministerstvo hospodárstva SR

Je ústredným orgánom štátnej správy pre zahraničný obchod SR. Zodpovedá za obchodnú politiku, legislatívu a uplatnenie autonómnych prostriedkov obchodnej politiky voči iným krajinám. Riadi povoľovaciu a licenčnú činnosť. Zodpovedá za zabezpečenie bilaterálnych a multilaterálnych obchodných a hospodárskych dohôd v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí SR.

Koordinuje rokovania o komoditných dohodách, limitoch a kvótach..

Zodpovedá za obchodnú spoluprácu vo vzťahu k medzinárodným organizáciám (WTO, EÚ, Vyšehradskou štvorkou). Pokiaľ ide o OSN, UNCTAD, OECD a iné medzinárodné organizácie spolupracuje s Ministerstvom zahraničných vecí SR a zúčastňuje sa na týchto rokovaniach.

Slovenská obchodná a priemyselná komora

Sídlo komory je v Bratislave. Členmi SOPK sa môžu stať právnické a fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť v hospodárskych odvetviach okrem potravinárstva. Členstvo je dobrovoľné. Komora zastupuje a koordinuje spoločné záujmy svojich členov vo veciach podnikateľskej činnosti v tuzemsku a zahraničí a poskytuje im služby.

SOPK a jej orgány úzko spolupracujú s občianskymi združeniami a podnikateľskými zväzmi. Cieľom je približovať činnosť podnikateľských subjektov a jej členov.

Komoditná a teritoriálna štruktúra ZO

Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu SR

Teritoriálna orientácia zahraničného obchodu každej krajiny je vlastne výsledkom mnohých činiteľov (prírodné podmienky, surovinové a energetické možnosti, nedostatok domáceho kapitálu atď.)

V teritoriálnej orientácii sú zahrnuté krátkodobé i výhľadové ciele domácej ekonomiky, ale aj ambície smerovania hospodárskych spoločenských i politicko-vojenských záujmov.

1989  70% vývozu smerovalo do krajín RVHP

14%            do rozvojových krajín

16%           do rozvinutých krajín

     2000  90%                               do EÚ  

Komoditná štruktúra zahraničného obchodu SR

Transformácia slovenskej ekonomiky na trhovú do značnej miery poznačila výrobu vo viacerých odvetviach národného hospodárstva. Štrukturálne zmeny sa najviac týkajú strojárenských podnikov, špeciálnej výroby atď. Práve v prípade týchto komodít došlo k značnému zníženiu vývozu a zvýšeniu dovozu. V SR badať tendenciu dominancie dovozu nad vývozom a z toho plynúci deficit zahraničného obchodu. Osobitnou kapitolou sloven. zahr. obchodu sú agroprodukty, pretože sa podieľajú na deficite vo výške 20,3 mld. Sk. Dlhodobý rozvoj exportnej výkonnosti musí byť založený prednostne na  zvyšovaní pridanej hodnoty exportnej produkcie.