Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Ústavné právo SR

OTÁZKA 15 – VOLEBNÉ PRÁVO V SR – PRÁVNA ÚPRAVA, PRINCÍPY (15.doc)

OTÁZKA 15 – VOLEBNÉ PRÁVO V SR – PRÁVNA ÚPRAVA, PRINCÍPY

V SR je každý druh volieb regulovaný samostatným zákonom najmä vzhľadom k času ich vzniku. V európskych štátoch je úprava volieb obsiahnutá v jednom „sumárnom“ zákone.

Volebné právo je prostriedok, ako sa občania podieľajú na uskutočňovaní moci. začleňuje sa do skupiny politických práv a slobôd, je obsiahnuté v Čl.30 Ústavy SR. Je chápané v rovine:

1. objektívneho volebného práva – určuje pravidlá správania sa, je to súbor všetkých právnych noriem, ktoré upravujú vzťahy v procese volieb, je prameňom volebného práva, úprava je obsiahnutá v ústave (ustanovenia o politických právach, ustanovenia o tom, že SR je demokratický štát, napr. preambula, čl. 1 a ďalšie), vo volebnom zákonodárstve (jednotlivé zákony k jednotlivým voľbám), a to:

1. pre voľby do NR SR – zákon č.333/2004 Z. z. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov,
2. pre voľby do Európskeho parlamentu – zákon č.331/2003 Z.z. o voľbách do Európskeho parlamentu,
3. pre voľby do samosprávy obcí – zákon č.346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí,
4. pre voľby do samosprávnych krajov – zákon č.303/2001 Z.z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov.

Volebný proces je upravený aj v iných zákonoch:

5. súdna ochrana volebného práva v Občiansko-súdnom poriadku,
6. zákon o združovaní v politických stranách

Volebný proces je okrem toho upravený aj v podzákonných právnych aktoch – napr. vyhlášky ministerstva vnútra a financií (napríklad o volebných výdavkoch)

Okrem toho nálezy Ústavného súdu SR konštatujúce najmä nezákonnosť a neústavnosť volieb. Niektoré otázky sú riešené aj v interných predpisoch (nie sú právnymi normami) súvisiacimi najmä s technickým zabezpečením volieb.

2. subjektívneho volebného práva.

Subjektívne volebné právo – oprávnenie voliť a byť volený.,

Aktívne volebné právo – právo voliť

Pasívne volebné právo – právo byť volený

Úprava volebného práva sa zakladá na určitých zásadách a princípoch, medzi nimi:

1. zásada všeobecnosti – ak občan dosiahne určitý vek, získava volebné právo, teda právo voliť a byť volený

Pri voľbách do NR SR je ďalšou podmienkou štátne občianstvo (občan SR) a podmienka veku 18 rokov. Pozor!!!! V starom zákone bola aj podmienka -  v čase volieb zdržiavanie sa na území SR (nemožnosť voliť zo zahraničia)- TOTO UŽ NEPLATÍ, už sa dá voliť aj zo zahraničia poštou

Pri voľbách do Európskeho parlamentu majú právo voliť občania SR, ako aj občania členských štátov EÚ, podmienka dovŕšenia 18 roku veku najneskôr v deň volieb, trvalý pobyt či zdržiavanie sa na území SR (u občana členských štátov EÚ povolenie o trvalom pobytes).

Pri komunálnych voľbách právo voliť majú fyzické osoby (občania SR i cudzinci), ktoré majú trvalý pobyt na území SR v obci, v ktorej chcú voliť, taktiež platí podmienka dovŕšenia 18 roku veku najneskôr v deň volieb.

Pri aktívnom volebnom práve sa rozlišujú určité prekážky. Ak nastane skutočnosť obsiahnutá vo volebných zákonoch ako prekážka, volebné právo nezaniká, je však v danej dobe neuplatniteľné (na určitý čas):

1. pri voľbe do Európskeho parlamentu a NR SR– zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody, ako prevencia ohrozenia verejného zdravia, výkon trestu odňatia slobody, pozbavenie (nie obmedzenie) spôsobilosti na právne úkony (súdom),
2. pri komunálnych voľbách – okrem pozbavenia spôsobilosti a výkonu trestu odňatia slobody je prekážkou aj obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a výkon základnej vojenskej služby.

Pri pasívnom volebnom práve sú zákonom stanovené podmienky voliteľnosti: vo všeobecnosti vychádzajú a odvodzujú sa od aktívneho volebného práva, pri podmienke veku je buď taká istá hranica ako u aktívneho volebného práva alebo sa zvyšuje o určitý počet rokov (komunálne voľby 18 rokov, do NR SR a EP 21 rokov, voľby starostu a predsedu samosprávneho kraja 25 rokov).

2. zásada rovnosti – všetci oprávnení občania sa zúčastňujú volebného procesu za rovnakých podmienok, t.j. každý volič má rovnaký počet hlasov, každý hlas voliča má rovnakú váhu,

3. zásada priamosti – vymedzuje podmienku jednostupňových volieb (nevolia sa volitelia kandidátov). Pri komunálnych voľbách je priamosť najvyditeľnejšia, pretože sa využíva väčšinový volebný systém. Pri voľbách do NR SR sa uplatňuje proporcionálny volebný systém, kde volič dáva svoj hlas kandidátnej listiny politických strán + preferenčný hlas,

4. zásada tajnosti hlasovania – vzťahuje sa len k aktívnemu volebnému právu, poskytuje záruku, že volič môže slobodne rozhodnúť, komu dá svoj hlas (úprava hlasovacieho lístka, miesto jeho úpravy). Nejedná sa len o právo, ale aj povinnosť voliča, v opačnom prípade mu okrsková volebná komisia neumožní hlasovať, teda ide o obligatórne ustanovenie,

5. princíp slobodných volieb – vyplýva z č.31 Ústavy SR, je čiastočne nadriadená zásadám uvedeným v bodoch 1.-4.

Čl. 30 ods. 1: Občania majú právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území SR majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a vyšších územných celkov.

Čl. 30 ods. 2: Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.

Čl. 30 ods. 3: Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Čl. 30 ods. 4: Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám

Čl. 31:  : Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musí umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Celý volebný proces sa uskutočňuje v niekoľkých štádiách, začína vyhlásením volieb a končí prideľovaním mandátov. Volebný proces má z hľadiska času 3 základné štádiá, a to:

1. organizačno-prípravná etapa – začína sa okamihom vyhlásenia volieb a končí sa prípravou hlasovania,
2. hlasovanie – začína prípravou hlasovania, prebieha uskutočnením hlasovania, uzavretím hlasovacej miestnosti a ukončením hlasovania,
3. zisťovanie volebných výsledkov a prideľovanie mandátov – začína ukončením hlasovania, pokračuje sčítaním hlasov a končí vyhlásením volebných výsledkov a prideľovaním mandátov.

Klasifikácia volieb – základné druhy:

1. riadne voľby – konajú sa zväčša v lehotách nepresahujúcich volebné funkčné obdobie stanovené ústavou a zákonmi,
2. mimoriadne voľby – najmä predčasné voľby mimo lehôt pre riadne voľby, v prípade skrátenia volebného obdobia na základe ústavného zákona, ako aj na základe vzťahov medzi ústavnými orgánmi (prezident môže či musí rozpustiť parlament),
3. nové voľby – inak opakované voby, musia sa konať, ak Ústavný súd SR vo svojom náleze konštatuje neplatnosť volieb, ďalej pri komunálnych voľbách ak sa z akéhokoľvek dôvodu voľby nekonali, na komunálnej úrovni ak pri hlasovaní na post starostu 2 kandidáti získajú rovnaký počet hlasov (pozn. pri poslancoch rozhoduje žreb). To isté sa vzťahuje na voľby predsedu samosprávneho kraja v 2.kole, ak nie sú minimálne 2 kandidáti.
4. doplňovacie – voľbou sa doplňuje uprázdnené miesto v zastupiteľskom zbore

Organizačno-prípravné štádium volebného procesu v sebe zahŕňa aj riešenie otázok vyhlasovania volieb (kto, kedy, akým spôsobom), volebného územia (volebné obvody, okrsky), zoznamov voličov (stále alebo podľa jednotlivých volebných okrskov), volebných komisií, navrhovania kandidátskych listín a kandidátov a ich registrácie, volebnej kampane a pod.