Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Ústavné právo SR

OTÁZKA 20 – PARLAMENTNÉ A KOMUNÁLNE VO¼BY (20.doc)

OTÁZKA 20 – PARLAMENTNÉ A KOMUNÁLNE VOĽBY – VYHLÁSENIE VOLIEB, HLASOVACIE LÍSTKY, VOLEBNÁ KAMPAŇ, HLASOVANIE

Pre všetky typy volieb ich vyhlasovanie realizuje predseda NR SR, ktorý vo svojom rozhodnutí zároveň určí aj termín konania. Toto rozhodnutie je všeobecne záväzným aktom, publikuje sa v Zbierke zákonov. Cieľom je určenie konkrétneho dátumu konania volieb. Platí článok 30. ods. 2 Ústavy SR: Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.

Platí pravidlo, že predseda NR SR termín volieb vyhlasuje najneskôr 90 dní pred ich konaním. POZOR!!! V prípade volieb do NR SR je v novom zákone zmena – predseda NR SR termín týchto volieb vyhlasuje  najneskôr 11O dní pred konaním volieb.

V prípade komunálnych volieb platí pravidlo, že predseda NR SR vyhlási voľby tak, aby sa konali v posledných 14 dňoch volebného obdobia.

Voľby do orgánov samosprávneho kraja sa konajú ako jednodňové a to v sobotu od 7.00 do 22.00

voľby do Európskeho parlamentu sú jednodňové a konajú sa v nedeľu. Pri voľbách do Európskeho parlamentu sa termín určuje na základe rozhodnutia orgánu EÚ, t.j. Rady Európy, pre harmonizáciu termínu volieb v jednotlivých členských krajinách EÚ.

voľby do NR SR sa konajú podľa nového zákona už len ako jednodňové v sobotu od 7.00 do 22.00 (starosta môže vzhľadom na miestne špecifiká posunúť začiatok volieb, ale najviac o dve hodiny) 

voľby do obecných zastupiteľstiev sa môžu konať ako jednodňové od 7.00 do 20.00, alebo predseda NR SR môže rozhodnúť, že sa budú konať v dvoch dňoch. Potom sú v jeden deň od 14.00 do 22.00 a druhý od 7.00 do 14.00

Pri parlamentných voľbách sa uplatňuje proporcionálny volebný systém (mandáty sa rozdeľujú pomerne vzhľadom k získaným hlasom) , pri komunálnych sa uplatňuje väčšinový volebný systém s relatívnou väčšinou (mandát získava, kto získa najviac hlasov vo volebnom obvode) – jediná výnimka je pri voľbách predsedu samosprávneho kraja – tam je potrebná absolútna väčšina (vyhráva ten, kto v prvom kole získal 50 % plus 1 hlas zo všetkých odovzdaných platných hlasov).  

Pri komunálnych voľbách sú kandidáti na hlasovacom lístku uvedení v abecednom poradí pre zachovanie rovnosti. Vyhotovenie a rozmnoženie hlasovacích lístkov pri parlamentných voľbách zabezpečuje MV SR, pri komunálnych voľbách predsedovia volebných komisií v súčinnosti s krajskými úradmi. Pri komunálnych voľbách volič obdrží 2 hlasovacie lístky, a to jeden na starostu/predsedu samosprávneho kraja a jeden na poslancov miestneho zastupiteľstva/zastupiteľstva samosprávneho kraja. V Košiciach a Bratislave + na primátora a poslancov mestského zastupiteľstva. Pri voľbách do NR SR má každá politická strana samostatný hlasovací lístok. Hlasovací lístok musí mať mená kandidátov len na jednej strane plus musí byť opatrený pečiatkou ministerstva vnútra alebo obce.

Volebná kampaň predstavuje súhrn aktivít, ktoré vykonávajú politické strany či kandidáti na získanie priazne voličov. Podmienkou je zachovanie podmienky rovnosti. V prípade volieb do NR SR sa kampaň začína 21 dní pred termínom konania volieb – POZOR, tu je zase zmena. V novom zákone sa už nehovorí o volebnom moratóriu 48 hodín pred voľbami. Píše sa len, že v samotný deň konania volieb je zakázané zverejňovať prieskumy až do skončenia hlasovania. Pri voľbách do Európskeho parlamentu sa kampaň začína 21 dní pred dňom konania volieb, pri komunálnych voľbách začína 17 dní a končí 48 hodín pred termínom konania volieb. Niektoré volebné zákony vyhradzujú čas, nákup času a pod. pre kampaň vedenú vo verejnoprávnych médiách (STV a SRo) pri zachovaní podmienok rovnosti.

Všeobecne volebné zákony stanovujú volebné moratórium – zákaz politickej agitácie, ktoré trvá 48 hodín pred termínom konania volieb. S výnimkou volieb do NR SR – ako som už spomínala, toto volebné moratórium už v novom zákone nie je!

Hlasovanie – druhé štádium volebného procesu. Je to časový úsek o začatia volieb v užšom slova zmysle až po uzatvorenie volebných miestností. Samotný akt hlasovania má rovnakú zákonnú úpravu pre všetky typy volieb, má tieto znaky:

1. osobné hlasovanie (v prípade, ak volič nevie hlasovací lístok upraviť sám, môže o pomoc požiadať ďalšieho voliča, nie však člena okrskovej volebnej komisie),
2. overenie totožnosti voliča (občiansky preukaz alebo svedectvo 2 osôb známych komisii, alebo volič známy členom okrskovej volebnej komisii),
3. tajnosť hlasovania – obligatórnosť (ak volič hlasovací lístok neupraví v priestore na to vyhradenom, volebná komisia mu neumožní vhodiť obálku s hlasovacím lístkom do volebnej urny),
4. úprava hlasovacieho lístka (pri voľbách do NR SR a EP volič hlasuje tak, že vyberie kandidátnu listinu jednej z politických strán, pri obecných voľbách krúžkuje maximálne počet kandidátov podľa počtu mandátov).

Pri voľbách do NR SR a EP má volič možnosť uplatniť preferenčný hlas (NR SR 4, EP 1), ktorým má možnosť ovplyvniť poradie kandidátov na kandidátnej listine.