Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Ústavné právo SR

OTÁZKA 21 – PARLAMENTNÉ A KOMUNÁLNE VO¼BY (21.doc)

OTÁZKA 21 – PARLAMENTNÉ A KOMUNÁLNE VOĽBY – PRIDEĽOVANIE MANDÁTOV, NOVÉ VOĽBY, NASTUPOVANIE NÁHRADNÍKOV(?)

Pre zisťovanie výsledkov volieb platí jednotná úprava tohto procesu pre všetky typy volieb. Na základe zistených výsledkov volieb dochádza k prideľovaniu mandátov podľa volebného systému aplikovaného na ten-ktorý typ volieb.

1. Pri komunálnych voľbách sa uplatňuje väčšinový volebný systém – s relatívnou väčšinou. Za poslancov obecného zastupiteľstva sú zvolení kandidáti, ktorí získali vo volebnom obvode najväčší počet hlasov. Pri rovnosti hlasov – ak sú z tej istej politickej strany, postupuje ten, kto je v poradí vyššie., ak nie sú z rovnakej politickej strany alebo sú nezávislí, rozhodne sa žrebom. Za starostu (primátora) je zvolený ten, kto získal najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov sa konajú nové voľby. Pre voľby predsedu samosprávneho kraja sa v prvom kole vyžaduje absolútna väčšina (50 % hlasov + 1 hlas), ak táto nebola dosiahnutá, do druhého kola postupujú prví dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov.

2. Pri voľbách do NR SR sa uplatňuje proporcionálny volebný systém s viazanými kandidátkami. Postup pri prideľovaní mandátov:

a./ ÚVK zistí, koľko platných hlasov získala každá politická strana alebo koalícia

b./ ÚVK zistí, ktoré politické strany získali menej ako 5 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov, ktoré koalície zložené z 2 alebo 3 pol. Strán získali menej ako 7% a ktoré koalície zložené z minimálne 4 strán získali menej ako 10 %

- na tieto politické strany alebo koalície sa pri prideľovaní mandátov neprihliada  

c./  Pri prideľovaní mandátov sa požíva Hagenbach - Bischoffova metóda redukovaného kvocientu. Spočíva v dvoch krokoch:

1. Súčet platných hlasov odovzdaný pre postupujúce politické strany sa vydelí 151 (počet mandátov + 1). Výsledkom je číslo, ktoré voláme republikový volebný koeficient al. republikové volebné číslo – vyjadruje, koľko hlasov musí strana dostať pre získanie jedného volebného mandátu.

Σ všetkých platných hlasov postupujúcich strán : (150 mandátov + 1)

2. Celkový počet platných hlasov, ktoré dostala strana alebo koalícia, sa vydelí republikovým volebným číslom a tak dostaneme počet mandátov pre tú ktoré stranu alebo koalíciu

Σ hlasov politickej strany : republikové volebného číslo.

Pri uplatnení tejto metódy môžu nastať dve situácie, a to:

1. bol pridelený 1 mandát naviac (t.j. 151) – odpočíta sa strane vykazujúcej najmenší zostatok delenia,

2. zvýšil sa 1 mandát (pridelených len 149) –  pripočíta sa strane vykazujúcej najväčší zostatok delenia.

Ak sa uplatnenie odpočítania či pripočítania mandátu týka 2 strán (rovnaký počet zostatku), mandát je odpočítaný strane s menším počtom hlasov a pripočítaný strane s väčším počtom hlasov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje žreb.

Prideľovanie mandátov v rámci politických strán alebo koalícií:

1. podľa poradia na hlasovacom lístku
2. ak však voliči využili právo prednostného hlasu, dostane mandát najskôr ten z kandidátov, ktorý dostal najmenej 3 % prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu
3. ak je takýchto kandidátov viac, mandáty sa prideľujú postupne v poradí podľa najvyššieho počtu pridelených prednostných hlasov., ak je rovnosť prednostných hlasov, rozhoduje poradie na hlasovacom lístku

Druhy volieb:

a./ riadne – v lehotách predvídaných zákonom

b./ mimoriadne – pred uplynutím týchto lehôt

c./ doplňovacie – ak sa doplňuje uprázdnené miesto v zastupiteľskom orgáne

d./ nové – inak opakované voľby, musia sa konať, ak Ústavný súd SR vo svojom náleze konštatuje neplatnosť volieb (ak v náleze ÚS sa zistí protiústavnosť alebo nezákonnosť volieb) alebo zruší výsledok volieb, ďalej pri komunálnych voľbách, ak sa z akéhokoľvek dôvodu voľby nekonali, na komunálnej úrovni ak pri hlasovaní na post starostu 2 kandidáti získajú rovnaký počet hlasov (pozn. pri poslancoch rozhoduje žreb). To isté sa vzťahuje na voľby predsedu samosprávneho kraja v 2.kole, ak nie sú minimálne 2 kandidáti.

Náhradníci

4. kandidáti, ktorí nedostali mandát, sa stávajú náhradníkmi
5. výhoda: počas volebného obdobia nie je potrebné vykonať doplňujúce voľby

Komunálne voľby:

6. náhradníkom je kandidát, ktorý získal najväčší počet hlasov, ale nebol zvolený za poslanca. V prípade rovnosti hlasov – ak sú z rovnakej politickej strany, postupuje ten, kto je na kandidátke vyššie, ak sú z rôznych strán alebo nezávislí, rozhodne žreb

Doplňovacie voľby – ak sa uprázdnil mandát v obecnom zastupiteľstve a nie je náhradník, alebo ak sa uprázdnilo miesto starostu alebo primátora obce. Nevyhlasujú sa v posledných 6 mesiacoch funkčného obdobia. Nový poslanec alebo starosta je volený len na zvyšok volebného obdobia.

Voľby do NR SR:

7. ak sa uvoľní mandát, nastupuje náhradník tej istej politickej strany alebo koalície podľa poradia na kandidátke
8. ak však boli na kandidátke uplatnené prednostné hlasy, nastupuje z kandidátov, ktorí získali aspoň 3% prednostných hlasov ten kandidát, ktorý získal najviac prednostných hlasov
9. ak nie je náhradník z tej istej pol. Strany al. koalície, zostane mandát neobsadený do konca volebného obdobia
10. ak sa mandát poslanca neuplatňuje, lebo bol menovaný za člena vlády ale vedúceho ústredného štátneho orgánu a pod. alebo je poslanec vo výkone väzby, nastupuje náhradník
11. nastúpenie náhradníka vyhlási predseda NR SR 15 dní po dni, keď sa mandát uprázdnil
12. náhradníkovi mandát poslanca trvá len počas výkonu funkcie tej osoby, na miesto ktorej nastúpil alebo len počas výkonu väzby toho poslanca – ak sa vrátia, musí im poslanecký flek uvoľniť