Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Manažérské rozhodovanie

Logistický systém podniku, spracovanie objednávok, skladovanie, sklady, balenie a obaly, doprava (52005_11_07_11_09_17-mm31.doc)

Marketing a manažment

Otázka č.31

Logistický systém podniku, spracovanie objednávok, skladovanie, sklady, balenie a obaly, doprava

Logistický systém podniku predstavujú procesy transferu, ktoré nemenia tovar kvalitatívne, ale priestorovo a časovo. Procesy, ktoré v nich prebiehajú, označujeme ako logistické procesy. Prebiehajú vo všetkých typoch firiem. Priestorové a časové premostenie môže predstavovať buď hlavnú úlohy vyplývajúcu z účelu podnikania (logistické podniky), alebo čiastkovú úlohu potrebnú na plnenie vlastného účelu podnikania.

Spracovanie objednávok

Objednávka je základom informačného toku v logistickom systéme. Úplnosť, správnosť a dôveryhodnosť informácií sú dôležité hlavne preto, že sú vstupom pre logistický systém a tým ovplyvňujú úplnosť, správnosť a dôveryhodnosť celého systému. Dominantným tokom pri spracovaní objednávok je tok formulárov. Čas nevyhnutný na spracovanie objednávky je podstatnou súčasťou celkového času dodania, pričom si treba uvedomiť, že distribúcia má na stratách času vyšší podiel ako výroba (ako najväčší zdroj časových úspor sa však ukazuje vývoj nových výrobkov).

Spracovanie objednávok má zabezpečiť tri funkcie:

1. Zabezpečenie informačného toku pred tokom tovaru
2. Zabezpečenie informačného toku sprevádzajúceho tok tovaru
3. Zabezpečenie informačného toku nasledujúceho po toku tovaru

Skladovanie

Skladovanie sa zaoberá všetkými rozhodnutiami o stave zásob, ktoré majú vplyv na ich výšku. Skladové zásoby sú vyrovnávacími – prekleňovacími miestami medzi materiálovými tokmi vstupov a výstupov. Pod skladovaním rozumieme taký stav, keď sa pri materiáloch mení zo všetkých ich parametrov iba čas. Pri skladovaní sa nemenia kvantitatívne a kvalitatívne parametre materiálu ani jeho poloha. Ak predsa dochádza pri skladovaní k zmene parametrov materiálu, hovoríme aj o operácii skladovania.

Funkcie skladovania:

1. vyrovnávacia funkcia pri vzájomne rozdielnom materiálovom toku a materiálovej potrebe z hľadiska ich kvantity alebo vzťahu k časovému rozloženiu (napr. najmenšie množstvo odberu alebo kontingentovania na strane zásobovania, rozdielne kapacitné profily v jednotlivých kapacitných úsekoch)
2. zabezpečovacia funkcia vyplývajúca z nepredvídateľných rizík počas výrobného procesu a kolísania potrieb na odbytových trhoch a časových posunov dodávok na zásobovacích trhoch
3. kompletizačná funkcia na tvorbu sortimentu v obchode alebo tvorbu sortimentných druhov podľa potrieb individuálnych prevádzok v priemyselných podnikoch, pretože materiály dostupné na trhu neodpovedajú obvykle konkrétnym výrobno-technickým požiadavkám
4. špekulačná funkcia vyplývajúca z očakávaných cenových zvýšení na zásobovacích a odbytových trhoch
5. zušľachťujúca funkcia zameraná na akostné zmeny uskladnených druhov sortimentu (napr. starnutie, kvasenie, zretie, sušenie a pod.). Hovorí sa tu o tzv. produktívnych skladoch, pretože ide o skladovanie spojené s výrobným procesom.

Funkcie skladovania podľa Viestovej:

prekleňovacia, poistná, triediaca, ponuková/prevádzacia, špekulatívna  

Funkcie skladovania podľa Grossa:

vyrovnávacia, kompletizačná (zmiešavacia), technologická, špekulatívna

Skladovanie umožňuje:

1. využiť efekt množstvovej degresie pri nákupe, doprave alebo výrobe
2. preklenúť vznikajúce rozpory medzi dopytom a ponukou
3. zvýšiť ochranu pred neistotou

Zvýšenie ochrany pred neistotou je úlohou poistných zásob. Čím vyššie sú poistné zásoby, tým vyššie sú aj skladovacie náklady. Pravdepodobnosť vzniku nedostatkového množstva,  a tým aj nákladov spojených s jeho doplnením, klesá s rastúcimi poistnými zásobami.

V zásade poznáme tri možnosti stanovenia optimálnej výšky poistných zásob:

1. Stanovenie výšky poistných zásob pomocou nákladov na chýbajúce množstvo
2. Stanovenie výšky poistných zásob pomocou explicitného zohľadnenia zmien dopytu v dôsledku vzniku nedostatočného množstva
3. Stanovenie výšky poistných zásob udaním dodávkovej schopnosti, ktorá znižuje pravdepodobnosť vzniku nedostatočného množstva.

Vo všetkých prípadoch sa v praxi naráža na problém kvantifikovateľnosti.

Sklady

V logistickej sieti je sklad uzlom, v ktorom sa dočasne uskladňujú materiály alebo cez ktorý sa materiály presúvajú a usmerňujú na nové cesty v logistickej sieti. Najdôležitejším cieľom je schopnosť výkonu premeny – reštrukturalizácie materiálového toku. Hlavné funkcie skladov sú odvodené od ich primárneho zamerania. Účelom skladov je koordinácia tokov materiálov, rozdielne dimenzovaných v čase, priestore a vo vnútornej skladbe.

V súvislosti s danou problematikou treba riešiť z hľadiska logistiky predovšetkým tieto problémy:

4. centralizácia alebo decentralizácia skladov
5. výber medzi vlastným a prenajímaným skladom
6. rozmiestnenie a konkrétna lokalizácia skladov
7. dimenzovanie skladu a jeho technické a personálne vybavenie
8. rozhodnutie o systéme riadenia skladov
9. rozmiestnenie zásob v sklade

Význam týchto rozhodnutí je dôležitý najmä preto, že ide o dlhodobé rozhodnutia s ťažko meniteľnými následkami. V prípade decentralizovaného systému skladov má osobitnú úlohu hierarchická štruktúra skladov, ktorá pozostáva z viacerých úrovní.

Rôzni autori rozoznávajú viacero základných foriem ich usporiadania, napríklad:

a, viac hladinový systém – jednotlivé hladiny zásob sú usporiadané tak, že sklad na určitej hierarchickej úrovni môže dať objednávku len jedinému skladu na vyššej úrovni, ale dodávať môže viacerým skladom na nižšej úrovni

b, kaskádovitý systém – jednotlivé hladiny zásob sú usporiadané tak, že sklad na určitej hierarchickej úrovni môže dať objednávku len jedinému skladu na vyššej úrovni, ale aj dodávať môže len do jediného skladu na nižšej hierarchickej úrovni.

Pri rozhodovaní o štruktúre skladov v trhovej ekonomike treba riešiť aj otázku, či budovať vlastné sklady, alebo sklady prenajímať. Ako varianty riešenia sa tu javia:

10. vlastný sklad (nevýhodou sú vyššie investičné náklady, výhody spočívajú v dispozičnom práve)
11. prenajímanie skladovacích priestorov od:

a, nešpecializovaných vlastníkov skladovacích priestorov

b, špecializovaných vlastníkov verejných skladov

Po rozhodnutí o umiestnení skladu treba riešiť otázku jeho dimenzovania, t.j. rozhodnúť sa o zastavanej ploche a využitom priestore skladu. Rozhodovanie o veľkosti skladu je ovplyvnené potrebou priestorov a výškou nákladov na výstavbu, prípadne jednotlivými variantmi veľkosti. Rozhodnúť treba aj o zariadení a vybavení skladu, čo má za následok aj určenie spôsobu manipulácie s materiálom. Zariadenie skladu pozostáva z: dopravných zariadení, uskladňovacích zariadení.

Problém rozmiestnenia zásob je v literatúre známy aj pod názvom „organizácia skladu“ alebo „skladový poriadok“. Základné možnosti rozmiestnenia sú: pevné rozmiestnenie, krížne rozmiestnenie, úplne voľné rozmiestnenie, voľné rozmiestnenie v rámci pevnej oblasti.

Balenie a obaly

Balenie zahŕňa v sebe dve základné funkcie: marketingovú a logistickú.

Z hľadiska marketingu je obal pre zákazníka dôležitý, pretože mu poskytuje základné informácie o predávanom tovare, podporuje jeho predaj. Logistická funkcia balenia spočíva v celkovom usporiadaní, ochrane a identifikácii výrobku a materiálov. Obal, resp. balenie je charakterizovaný šiestimi základnými funkciami:

1. Uzatvorenie výrobku – skôr ako sa výrobok dostane k spotrebiteľovi, treba uskutočniť jeho prepravu z jedného miesta na iné, preto musí byť uložený a uzatvorený.
2. Ochrana výrobku – táto funkcia chráni výrobok pred poškodením, stratou, resp. vonkajšími vplyvmi.
3. Rozdelenie – ide o zmenšenie výstupu priemyselnej jednotky na spotrebiteľskú.
4. Zjednotenie veľkostí prepravných jednotiek – ide o združenie primárnych balení do sekundárnych , ktoré majú jednotný rozmer a veľkosť.
5. Vhodnosť pre zákazníka – obal vo veľkej miere prispieva k tomu, aby sa mohol výrobok vhodne používať, aby čas na jeho rozbalenie bol čo najkratší.
6. Komunikácia – používanie jednoznačných ľahko pochopiteľných kódov

Obalom je výrobok, ktorý sa používa na balenie, ochranu, manipuláciu, dodávanie a uvádzanie tovaru od výrobcu k používateľovi alebo spotrebiteľovi, za obaly sa považujú aj nevratné časti používané na tie isté účely. Obaly sa členia do troch základných skupín: spotrebiteľský (primárny), skupinový (sekundárny), prepravný (terciárny)

Podstata balenia:

1. činnosť spojená s prípravou výrobku na manipuláciu, prepravu, skladovanie, odbyt pomocou obalových materiálov
2. pracovný proces zacielený na ochranu tovaru pred znehodnotením, utvorenie predpokladov na použitie aj po dlhšom skladovaní a na ponuku v správnom čase a mieste.

Hlavné úlohy balenia:

1. chrániť tovar a jeho vlastnosti
2. podporiť racionalizáciu činnosti obehu – manipulácia, skladovanie, doprava
3. vytvoriť svojím vyhotovením, úpravou a celkovým dizajnom imidž výrobku, ovplyvniť spotrebiteľa pri kúpe

Funkcie obalov:

ochranná, manipulačná, informačná, propagačná, ekologická, ekonomická

Označovanie obalov:

Označenie nás informuje o tovare, jeho pôvode,  vlastnostiach tovaru, citlivosti, požiadavkách na manipuláciu. Nositeľom všetkých týchto funkcií je obal, ktorý je dôležitou súčasťou už spomínanej informačnej funkcie. V praxi sa stretávame s označovaním prikázaným a informatívnym.

1. Prikázané označovanie zahŕňa označenie transpozičné, ktoré slúži pre potreby manipulácie, ochrany počas obehu, identifikácie tovaru. Spôsob jeho používania prikazujú a upravujú smernice a normy.
2. Informatívne označovanie – cena, množstvo, zloženie, veľkosť.

Označenie prepravného obalu poskytuje:

12. údaje o príjemcovi a mieste určenia
13. manipulačné a výstražné značky príkazov, návodov, výstrah
14. údaje o odosielateľovi a miest odoslania, hmotnosti a rozmeroch obalu
15. označenie predpísané colnými, zdravotníckymi a veterinárnymi predpismi
16. označenie krajiny pôvodu

Označenie obsahu podľa jeho významu: hlavné, pomocné, manipulačné výstražné

Čiarový kód

V roku 1977 založilo dvanásť európskych krajín European Article Numbering Association (E.A.N.). V roku 1989 členmi združenia bolo už 46 krajín na všetkých kontinentoch, aj Slovensko. Sídlom tejto organizácie, ktorá schvaľuje rozhodnutia týkajúce sa technických a organizačných otázok jednotného označovania tovarov, je Brusel. Číslovanie tovarov je medzinárodne kompatibilný systém na identifikáciu výrobkov a služieb pomocou pridelenia jednoznačného čísla každej položke, službe, ktorá sa môže predávať hocikde vo svete. Systém EAN znamená dva spôsoby označovania: Kód EAN 13 a kód EAN 8 sú numerické s pevnou dĺžkou a tvorené dvoma identickými okrajovými znakmi, deliacim znakom a numerickými znakmi 0 až 9. (a, krajina - prvé 3 číslice určujú národnú organizáciu, b, dodávateľ – určuje ho nasledujúcich 3-7 čísel, c, výrobok – 2 až 7 čísel identifikuje výrobok, d, kontrolná číslica – slúži na kontrolu pri snímaní kódu a vypočítava sa podľa určeného algoritmu)

Doprava a preprava

Doprava zabezpečuje fyzické premiestňovanie výrobkov z miesta, kde sa vyrábajú na miesto spotreby. Takýto presun znamená pre samotný výrobok zvýšenie jeho hodnoty. Doprava je faktor, ktorý určuje, ako rýchlo sa výrobok presunie z jedného miesta na ďalšie a tie sú charakterizované ako čas prepravy a spoľahlivosť servisu. Aký spôsob prepravy si obchodník alebo výrobná firma vyberie, závisí od niekoľkých kritérií:

17. od samotnej marketingovej činnosti – skladovania, financovania, odbytu a pod.
18. od preklenutia vzdialenosti, dodávateľa materiálu a výrobcu až po zákazníka

Čím vyšší podiel majú obstarávacie a distribučné dopravné náklady na nákladoch výrobku, tým dôležitejšie pre podnik je samotné riadenie prepravy.

Faktory ovplyvňujúce prepravné náklady a cenu prepravy

a, Faktory súvisiace s charakterom výrobku – hustota, skladovateľnosť výrobku, náročnosť manipulácie, finančné ručenie

b, Faktory súvisiace s charakterom trhu – miera konkurencie v rámci určitého dopravného odvetvia a medzi jednotlivými druhmi dopravy, rozmiestnenie trhu, povaha a rozsah vládnych regulačných opatrení týkajúcich sa dopravy, rovnováha, resp. nerovnováha dopravy smerom na určitý trh a von z neho, sezónnosť presunu výrobkov, či ide o prepravu vnútroštátnu alebo medzinárodnú.

Dopravou chápeme činnosti spojené s prepravou tovaru, teda činnosť obchodovateľnú. Doprava sa delí na: železničnú, cestnú, vodnú, leteckú a potrubnú.

1. Železničná doprava je výhodná pre ekonomickú efektívnosť a výkonnosť, rýchlosť a presnosť a ekologické kritériá. Práve ekologické príčiny znamenajú jej opätovné rozšírenie pri preprave na stredné vzdialenosti. Je efektívna, keď je prepojená s ďalším spôsobom prepravy, hlavne s riečnou a námornou dopravou. Jediným obmedzením je ohraničenie profilu nad železničnými koľajnicami tak, aby vozeň prechádzal po celej dopravnej ceste bezpečne.
2. Cestná doprava je v súčasnosti najrozšírenejším druhom prepravy tovarov. Má výborné predpoklady na priamu dopravu do maloobchodu a je výhodná aj pre malosériovú výrobu. Je vysoko flexibilná pre variabilnosť trasy i časovú prispôsobivosť. Tovar je možné dopravovať priamo „z domu do domu“. V prípade celokamiónových zásielok ide o platiace zaťaženie veľkosti 20 ton a prepravu od odosielateľa k príjemcovi bez terminálových a iných prekladísk na parite DOOR/DOOR, HOUSE/HOUSE.
3. Vodná doprava je vhodná pre veľké zásielky, ktoré nie sú príliš náročné na čas, pretože v porovnaní s ostatnými druhmi dopravy je preprava pomalá. Jej náklady sú pomerne nízke. Využíva sa na prepravovanie tovarov s veľkým objemom a s nízkou pridanou hodnotou. Pri potravinárskych tovaroch sa čas prepravy využíva na dozrievanie tovaru. Vodná doprava ja viazaná na splavné vodné cesty.
4. Letecká doprava je rýchla a spoľahlivá, no veľmi náročná na infraštruktúru. Jej obmedzenia sú najmä ekologického charakteru, ďalej hluk, preťaženosť leteckých ciest, absencia priameho prístupu k spotrebiteľovi. Využíva sa na prepravu mimoriadne dôležitého tovaru s krátkou trvanlivosťou alebo tovaru vyžadujúceho rýchly presun. Letecká doprava rozlišuje: konvenčnú prepravu (kde je tovar voľne položený a hmotnosť jedného kusa nepresahuje 80 kg) a nekonvenčnú prepravu (špeciálne konštruovanými lietadlami na prepravu paliet a kontajnerov). Technický opis lietadla presne vymedzuje: nákladný priestor, systém nakladania a nakladacie otvory, maximálnu vzletovú hmotnosť, maximálne plošné zaťaženie.
5. Potrubná doprava slúži na dopravu veľkého množstva surovín z miesta získavania, z prístavov na miesto spotreby (ropa, plyn). Je to lacnejší spôsob ako preprava železnicou , drahší ako lodnou dopravou.

Nové trendy v doprave

Trend, ktorý sa postupne zavádza v niektorých európskych krajinách je oblasť „city logistiky“. Práve tomuto problému sa mestá musia venovať v dôsledku:

19. dopravného zaťaženia
20. degenerácie funkčného zaťaženia centier miest

Špecifickou vlastnosťou „city logistiky“ je, že nemôže zohľadňovať len požiadavky zákazníkov, ale musí rešpektovať aj urbanistickú rozvoja mesta, a to aj začlenením systému nákladnej a osobnej dopravy, zohľadnením požiadaviek na ochranu životného prostredia pri zachovaní hospodárnosti existujúceho logistického reťazca. City logistika je definovaná ako stanovenie oprávnených požiadaviek, medzi ktoré v mestskej doprave budú zaradené požiadavky ekológie i požiadavky ekonomické. Cieľom bude čo najviac prepravných požiadaviek spojiť do riadeného systému, ktorý bude zodpovedať požiadavkám zákazníka.