zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Ústavné právo SR

 

Štátoveda-politické strany (pol._strany.doc)

Štátoveda                                                                                                                   Prednáška 9

17. 4. 2007

 

HLASOVANIE

  1. Čo je spoločné pre parlamentné a komunálne voľby:
  1. Osobná účasť s výnimkou volieb do NR SR, kde sa môže hlasovať poštou. Poštou môžu hlasovať 2 kategórie voličov:
  1. tí občania, ktorí sú zapísaní v osobitnom zozname voličov
  2. občania SR trvalo žijúci na našom území, ktorí sa v čase volieb budú zdržiavať v zahraničí, voľbu poštou im na požiadanie zabezpečí obecný úrad.
  1. Preukázanie totožnosti (pri voľbách do NRSR iba občianskym preukazom)
  2. Možnosť požiadať iného občana pri úprave hlasovacieho lístka (platí zásada, že nemôže ísť za nás hlasovať člen okrskovej komisie, ale iný občan, ktorému diktujem, koho má hlasovať a on zakrúžkuje za mňa, v prípade, že nemôžem písať)
  3. Možnosť využiť prenosnú hlasovaciu schránku (z určitých dôvodov – zdravotných, nemôže a chce ísť hlasovať, požiada komisiu o hlasovanie cez prenosnú schránku)

 

  1. Čo je rozdielne pre parlamentné a komunálne voľby:
  1. Voličský preukaz (pri parlamentných voľbách)
  2. Preferenčné hlasy( pri parlamentných voľbách, najviac 4 hlasy)
  3. Úprava hlasovacieho lístka

 

 

PRIDEĽOVANIE MANDÁTOV V PARLAMENTÝCH VOĽBÁCH

 

Ak kandidovala politická strana sama, musí získať najmenej 5% platne odovzdaných hlasov.

Ak kandidovala koalícia 2-3 politických strán, musí získať najmenej 7% platne odovzdaných hlasov.

Ak 4 a viac politických strán, tak 10% platne odovzdaných hlasov.

Ak žiadna strana toto nezíska, zníži sa požiadavka o 1%, a znižovať sa bude dovtedy, kým neostanú aspoň 2 politické strany, medzi ktoré sa mandáty rozdelia.

 

 

q =  __h__ = RVČ (republikové volebné číslo)

        m+1

 

PSM =    PHPS = počet mandátov pre 1 pol. stranu    (PHPS – počet hlasov pre pol. stranu)

               RVČ

 

Situáciu, keď sa rozdelí viac mandátov, alebo menej ako 150 (EP =14), ako aj prideľovanie mandátov na základe prednostných hlasov upravujú volebné zákony (paragraf 43 - NR, a 34 – Európsky parlament)

 

PRIDEĽOVANIE MANDÁTOV V KOMUNÁLNYH VOĽBÁCH

 

Pri voľbách do obecného zastupiteľstva a zastupiteľstva VÚC, získavajú mandát kandidáti s najväčším počtom hlasov. Ak ide o rovnaký počet, treba rozlíšiť či ide:

  1. Tú istú politickú stranu, a ak áno, mandát získa tá, ktorá má viac hlasov.
  2. Pri rôznych politických stranách sa rozhoduje žrebom.

 

Starostom sa stáva ten kandidát, kto získa najviac hlasov od zúčastnených voličov.

 

Predseda samosprávneho kraja sa v prvom kole stáva ten kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých voličov. Ak to nezískal nikto, nasleduje 2. kolo, do ktorého postupujú dvaja najlepší z 1. kola a vyhráva ten, kto získa viac hlasov.

 

NOVÉ VOĽBY – musí vyhlásiť predseda NR

 

Parlamentné voľby

Ak Ústavný súd vyhlási voľby za neplatné, alebo zruší výsledok volieb. Nové voľby by sa museli konať do 30 dní.

 

Komunálne voľby

  1.   Tak ako pri parlamentných voľbách
  2. Ak sa z nejakých dôvodov voľby do orgánov samosprávy nekonajú
  3. Ak sa uvoľnilo miesto poslanca obecného zastupiteľstva alebo starostu obce a niet náhradníka
  4. Ak pri voľbách starostu získali dvaja kandidáti rovnaký počet hlasov (aj pri predsedovi samosprávneho kraja by sa mohlo stať)

 

NASTUPOVANIE NÁHRADNÍKOV

 

Parlamentné voľby

Ak sa uvoľní mandát, o náhradníkovi rozhodne politická strana. Toto neplatí pri preferenčných hlasoch. Ak sa náhradník nenájde, politická strana ho nemôže ponúknuť inej strane, a ostane voľný do ďalších volieb.

 

Komunálne voľby

Nastupuje ďalší náhradník v poradí.

 

 

ÚSTAVNÁ KONCEPCIA REFERENDA

 

Čl. 93 – 100

Čl. 93 ods. 1 – máme na mysli ratifikačné referendum v spojitosti s čl. 7 Ústavy SR

Čl. 93 ods. 2 – ide o fakultatívne referendum (môže), kde problémom je výklad pojmu verejný záujem

Čl. 93 ods. 3 – ide o negatívne vymedzený predmet referenda (o čom sa referendum konať nemôže)

Čl. 94 – referendum a jeho výkon sú viazané na štátne občianstvo

Čl. 95 ods. 1 – z hľadiska možnosti iniciovať referendum pozná naša vláda referendum vládne, ale aj referendum ľudové (iniciuje ho najmenej 350 000 občanov).

Právomoc prezidenta podľa čl. 95 nezakladá subjektívne právo na signatárov petície na vyhlásenie referenda (nejde o základné právo občana ale procesnú normu upravujúcu podmienky pre konanie referenda).

Čl. 95 ods. 2 – ide o 1 z dvoch foriem preventívnej kontroly ústavnosti, ktoré zakotvuje Ústava.

Ak prezident SR využil toto ustanovenie Ústavy, lehoty súvisiace s vyhlásením referenda spočívajú.

Čl. 96 – vláda môže vyhlásenie referenda iba iniciovať vo vzťahu k NRSR, nie k prezidentovi

Čl. 96 ods. 2 – ide o poriadkovú lehotu, ktorý sa musí rešpektovať (vláda môže len požiadať NR a ak sa NR dohodne, požiada prezidenta)

Čl. 97 – referendum sa nemôže využiť ako prostriedok predvolebného boja a na druhej strane môže sa konať v deň volieb do NRSR z ekonomických dôvodov – vysoké N

Čl. 98 ods. 1 – referendum je platné, ak sa na ňom zúčastní minimálne 500 001 občanov. Môže byť neplatné – ak sa zúčastní menej voličov, alebo platné s negatívnym výsledkom – zúčastní sa dosť voličov, ale neodhlasuje sa v prospech

Čl. 98 ods. 2 – referendum má silu zákona

Čl. 99 ods. 1 – referendum má pozíciu a silu ústavného zákona a zároveň obsah tohto článku je v kontroverznom vzťahu k čl. 2 ods. 1 Ústavy SR (všetka moc pochádza od občanov).

Čl. 99 ods. 2 -          a.) toto ustanovenie sleduje stabilitu právneho poriadku

                               b.) chráni štátny rozpočet.

 

 

24. 04. 2007                                                                                                             Prednáška 10

 

SPÔSOB VYKONANIA CELOŠTÁTNEHO REFERENDA

Zákon č. 564/1992 Z. z. v znení neskorších zmien

 

  1. Vyhlásenie referenda

Vyhlasuje prezident SR oznámením v Zbierke zákonov.

Musí tu byť najmä:        

  1. na podnet koho sa vyhlasuje referendum (podnet od NR alebo petícia)
  2. aké otázky sa predkladajú občanom
  3. kedy sa referendum bude konať
  4. dokedy sa majú vytvoriť komisie na zabezpečenie organizovania referenda

 

  1. Okrsky na konanie referenda

Vytvára ich starosta obce. Tento okrsok zahŕňa spravidla 2000 občanov. (volebný okrsok = 1000 občanov).

 

  1. Zoznamy na hlasovanie v referende

Vytvára obec podľa stáleho zoznamu voličov (podľa miesta trvalého bydliska). V referende máme hlasovací preukaz – doklad, ktorý nám umožňuje hlasovať inde než v mieste trvalého bydliska.                                                                              (*porovnaj s voličským preukazom)

 

  1. Orgány pre referendum

Vytvárajú sa trojaké:

  1. Ústredná komisia pre referendum – svojich zástupcov do nej deleguje každá politická strana, ktorá je v čase referenda zastúpená v NR SR. Všetky politické strany majú v komisii rovnaké zastúpenie. Predseda a podpredseda komisií sa určujú žrebom na 1. zasadnutí, ktoré zvoláva minister vnútra.  Úlohy komisie určuje zákon, napr. dbá o dodržiavanie právnych predpisov pri organizovaní referenda; spíše zápisnicu o výsledkoch, ktoré doručí predsedovi NR SR
  2. Obvodné komisie pre referendum – musia mať min. 5 členov, pokiaľ by nemali, tak na tento počet komisiu doplní prednosta obvodného úradu po dohode s politickými stranami, ktoré tu pôsobia. Zastúpenie v týchto komisiách je rovnaké. Úlohy určuje zákon.
  3. Okrskové komisie pre referendum – v nich majú rovnaké zastúpenie politické strany, ktoré sú v NR SR alebo obecnom zastupiteľstve. Musia mať min. 5 členov, pokiaľ nie, na tento počet ho dopĺňa starosta. Dbajú o priebeh hlasovania a rozhoduje o platnosti hlasov.

 

  1. Konanie referenda
  1. Hlasovacie lístky - * pozri hlasovacie lístky pri voľbách do NR SR. Dôležité je presné a jednoznačné formulovanie otázok, na ktoré sa v referende odpovedá (odpoveď ÁNO-NIE)
  2. Referendová kampaň – začína 12 dní pred konaním referenda a končí 48 hodín pred začatím. Vyhlasujú sa len v štátnych médiách. Všetky politické strany majú rovnaké postavenie.
  3. Hlasovanie – je osobné!
  4. Zisťovanie výsledkov a vyhlásenie výsledkov referenda – rozhodujúce postavenie, slovo pri hlasovaní majú okrskové komisie (sčítajú hlasy a posúdia ich platnosť; spíšu zápisnicu).
  1. platnosť referenda (500 001 občanov z 1 000 000 oprávnených)
  2. prijaté referendum (250 001 ZA hlasov) – platné prijaté rozhodnutie

 

 

MIESTNE REFERENDUM (v obci, meste)

Právna úprava v Zákone o obecnom zriadení 369/1990 Zb. z. v platnom znení.

 

  1. Referendum vyhlasuje obecné zastupiteľstvo
  2. Môže sa dotýkať iba tých vecí, ktoré súvisia so samosprávou obce
  3. Mieste referendum je obligatórne (povinné) v týchto prípadoch:
  1. Ak ide o zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce, prípadne o zmenu jej názvu. V takomto prípade je na vyhlásenie referenda potrebný súhlas 3/5 väčšiny všetkých poslancov obecného zastupiteľstva.
  2. Ak ide o odvolanie starostu, pokiaľ tento hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje Ústavu a iné právne predpisy. Na vyhlásenie takéhoto referenda je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov obecného zastupiteľstva.
  3. Ak o to formou petície požiada 30% oprávnených voličov (zákon neuvádza dôvod potrebný pre petíciu). Právnu stránku petície preveria min 3 poslanci obecného zastupiteľstva a starosta (pokiaľ nejde o jeho odvolanie).

 

        4.         Fakultatívne môže byť miestne referendum (môžu a nemusia ho odvolať):

  1. Ide o odvolanie starostu, ktorý pre neprítomnosť alebo nespôsobilosť nemôže vykonávať svoju funkciu viac ako 6 mesiacov.
  2. O iných otázkach samosprávy obce, pokiaľ sa na tom uznesie obecné zastupiteľstvo.

 

Mieste referendum je platné, ak sa na ňom zúčastní aspoň 50% oprávnených voličov a rozhodnutie je prijaté ak nadpolovičná väčšina z nich hlasuje ZA.

Výsledky referenda vyhlási obecné zastupiteľstvo na úradnej tabuli do 3 dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania.

Právna úprava miestneho referenda je všeobecná!!! (Nerieši otázku záväznosti referenda, možnosti zrušenia jeho výsledkov opakovane a v tej istej veci...)

Vyskytuje sa často.

 

REFERENDUM NA ÚZEMÍ SAMOSPRÁVNEHO KRAJA (VÚC)

 

  1. Vyhlasuje ho zastupiteľstvo VÚC a môže sa týkať len vecí samosprávy VÚC.
  2. Obligatórne referendum:
  1. Ak ide o odvolanie predsedu VÚC (dôvody obdobné ako na úrovni obce).
  2. Ak o to požiada formou petície aspoň 30% oprávnených voličov.

 

        3.        Fakultatívne referendum:

  1. Ak sa na tom uznesie zastupiteľstvo VÚC.

 

        Referendum sa musí uskutočniť do 90 dní od doručenia petície alebo rozhodnutia zastupiteľstva, pokiaľ sa tak rozhodne samo. Preskúmanie petície o vyhlásení referenda je obdobné ako na úrovni obce.

        Platnosť referenda je rovnaká ako na úrovni obce.

        Referendum v tej istej veci sa môže opakovať najskôr po 24 mesiacoch od jeho vykonania (neplatí pri odvolaní predsedu).

        

        Právna úprava referenda na úrovni VÚC je precíznejšia ako na úrovni obce.

        Nevyužíva sa často, nemáme s ním skúsenosti.

 

 

 

                                                     POLITICKÉ STRANY                                   Prednáška 11

 

Ústavným základom vzniku a fungovania politických strán je čl. 29 Ústavy SR. Na tento článok nadväzuje zákon o politických stranách.

Politická strana nemôže svojim programom ani činnosťami odporovať Ústave SR, zákonom, medzinárodným zmluvám.

Politická strana je PO, ktorá sa zapisuje do registra politických strán, ktorý vedie Ministerstvo vnútra.

 

VZNIK POLITICKEJ STRANY

 

  1. musí sa zriadiť prípravný výbor, ktorý musí mať min. 3 členov – najmenej 18 rokov, štátne občianstvo SR a jeden z nich musí mať pozíciu splnomocnenec.
  2. Tento výbor musí dať dokopy 4 doklady:
  1. petícia občanov (min. 10 000 podpisov), ktorí vyjadria súhlas so vznikom politickej strany
  2. stanovy strany, ktoré musia obsahovať najmä:
  1. názov a skratku politickej strany
  2. sídlo strany a to musí byt na území SR
  3. program a ciele politickej strany
  4. zásady hospodárenia
  5. vymedzenie pozície štatutárneho orgánu, najmä čo môže v mene politickej strany robiť
  1. potvrdenie o zaplatení správneho poplatku

 

Návrh na zriadenie pol. strany postúpi výbor na ministerstvo vnútra. Dňom doručenia návrhu na ministerstvo vnútra sa začína konanie o registrácii pol. strany.

Pozn. ministerstvo vnútra zaregistruje pol. stranu do 15 dní, pokiaľ nie sú dôvody na odmietnutie registrácie.

Medzi tieto dôvody patrí napr.:          -   chyby v petícii občanov

  1. ak by bolo sídlo pol. strany mimo územia SR
  2. ak ciele a program pol. strany odporujú zákonom.

 

Pokiaľ má návrh formálne a odstrániteľné nedostatky, ministerstvo vnútra požiada prípravný výbor, aby tieto nedostatky odstránil, doplnil. Zároveň konanie o registrácii sa preruší.

Pokiaľ má prípravný výbor rozdielny názor a nesúhlasí s ministerstvom, obráti sa na príslušná krajský súd, a ten o veci rozhodne s konečnou platnosťou.

Pokiaľ ministerstvo vnútra odmietne pol. stranu zaregistrovať, môže sa prípravný výbor obrátiť na Najvyšší súd SR, aby takéto rozhodnutie zmenil. Ak Najvyšší súd SR dá za pravdu prípravnému výboru, deň právoplatnosti takéhoto rozhodnutia sa považuje za deň začatia konania o novej registrácii. Ministerstvo vnútra je v takejto situácii viazané právnym názorom Najvyššieho súdu SR.

 

Pol. strana vznikne registráciou, ktorú vykoná ministerstvo vnútra a následne stranu zapíše do zoznamu pol. strán a hnutí. Zaregistrovaná pol. strana musí do 3 mesiacov ustanoviť svoj štatutárny orgán. Ak dôjde k zmene štatutárneho orgánu alebo k zmene v stanovách strany, prípadne v jej programe, musia sa tieto zmeny zaregistrovať na základe nového konania.

 

ZÁNIK POLITICKEJ STRANY

 

Právne pol. strana zaniká výmazom z registra pol. strán, ktorý vykoná ministerstvo vnútra na návrh:

  1. splnomocnenca pol. strany (keď ešte nemá štatutárny orgán)
  2. štatutárneho orgánu
  3. likvidátora

 

Pol. strana môže zaniknúť likvidáciou a bez likvidácie (bez likvidácie – ak nemá žiadny majetok).

Zániku pol. strany predchádza jej zrušenie, ktoré môže mať tieto podoby:

  1. dobrovoľné rozpustenie
  2. zlúčenie s inou pol. stranou
  3. rozhodnutie Najvyššieho súdu o rozpustení pol. strany (na návrh generálneho prokurátora napr. Slovenská pospolitosť..)
  4. vyhlásenie konkurzu na majetok pol. strany alebo odmietnutie konkurzu, pretože majetok nie je

 

FINANCOVANIE A HOSPODÁRENIE POLITICKÝCH STRÁN

 

Pol. strana ručí za svoje záväzky v plnom rozsahu (nie členovia!!!).

Pol. strana nemôže podnikať vo vlastnom mene ani uzatvárať dohody o tichom spoločenstve. Pol. strana môže byť účastníkom obchodnej spoločnosti, ktorá vyvíja činnosť prípustnú zákonom (napr. vydavateľstvo, publikačná a vedecká činnosť, tomboly).

 

PRÍJMY POLITICKEJ STRANY

 

  1. členské príspevky
  2. darovanie (dar nad 5000 Sk musí mať charakter zmluvy)
  3. dedičstvo
  4. pôžičky
  5. príjmy z podnikania
  6. príjmy z vkladov – úroky
  7. príjmy zo štátneho rozpočtu, ktoré majú trojakú podobu:
  1. príspevok za hlasy – majú nárok všetky pol. strany, ktoré vo voľbách do NR SR získali aspoň 3% platných hlasov. Výška príspevku je určená tak, že na 1 hlas pripadá 1% priemernej mesačnej mzdy v SR za uplynulý rok. Príspevok sa vypláca jednorázovo.
  2. príspevok za činnosť – majú nárok všetky pol. strany, ktorým patrí príspevok za hlasy. Výška tohto príspevku sa rovná príspevku za hlasy. Príspevok sa vypláca po dieloch takto:
  1. celková výška je 48 dielov, z toho sa 3 diely vyplatia v roku volieb, každý ďalší rok 12 dielov a zvyšok v roku nasledujúcich volieb.
  1. príspevok za mandát – má nárok pol. strana zastúpená v NR SR. Príspevok sa

                    vypláca takto:

  1. za prvých 20 mandátov 30-násobok priemernej mesačnej mzdy v SR za uplynulý rok
  2. za každý ďalší mandát 20-násobok priemernej mesačnej mzdy v SR za uplynulý rok

 

 

Zákon určuje na čo sa príspevky zo ŠR nemôžu použiť:

  1. splácanie pokút
  2. podnikanie
  3. pôžičky

 

Každá pol. strana musí predložiť do 30. apríla finančnú správu o svojom hospodárení za uplynulý rok. Správa sa predloží NR SR.