Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / EVSaVS

Prednáška č. 8 (14.11.2007) (efektivnost_verejneho_sektora.doc)

Efektívnosť verejného sektora (14.11.2007)

8. prednáška

Ciele prednášky:

1. Vymedziť pojem efektívnosť
2. Vysvetliť príčny neefektívnosti VS
3. Charakterizovať prejavy neefektívnosti
4. Objasniť faktory efektívnosti VS
5. Uviesť metódy objektivizácie verejných výdavkov

Pojem efektívnosť

1. Ide o absenciu plytvania, t.j. čo najefekívnejšie využívanie zdrojov za účelom uspokojovania potrieb ľudí.
2. Predstavuje stav, keď sa z dostupných zdrojov čo získava maximalny úžitok, množstvo statkov.
3. Ide o stav, keď sa ekonomika nachádza na hranici produkčných možností (  aj pre NS, ZS) – zaujíma sa kam plynú finančné prostriedky, ako ich vynaložiť čo najlepšie.

Paretovo ponímanie efektívnosti

1. Predstavuje užšie ponímanie efektívnosti.
2. Ide o stav, určité ekonomické usporiadanie, v ktorom nemôže nastať zmena, pri ktorej by jeden subjekt niečo získal bez toho aby iný subjekt niečo stratil. (zýšenie príjmov do VR, aj to rozpočtov stupňov nižších).

Efektívnosť VS v Paretovom chápaní

1. Platí , že efektívnosť je také riešenie (štruktúry, štandardov poskytovaných sližieb, spôsobov financovania VS), keď rastie úžirok aspoň pre jeden subjekt a protom úžitok ostatných subjektov sa nemení, nezhorší. (rast dôchodkov, nikomu inému sa neuberá)
2. Optimálny je taký stav, keď už nie je možné nikomu zvýšiť úžitok, bez toho aby sa ostatným úžitok neznížil. (hranica produkčných možností)

Efektívnosť VS v širšom chápaní

1. Je výsledkom vzťahu medzi veľkosťou vstupov do VS a veľkosťou výstupov VS.
2. Efektívnosť má 2 základné zložky:

1. Hospodárnosť (na vstupe) – sleduje aké vtsupy potrebuje zabezpečiť a využiť pri dosahovaní stanovených cieľov. Snahou je minimalizovať/ optimalizovať  objem vstupov, hovoríme o hospodárnosti na vstupe. (dávať toľko vstupov do zložiek VS, aby nedochádzalo k plytvaniu, napr. optimálny objem zdravotných sužieb, rozvoj zdravotníctva – zabezbečiť)
2. Účelnosť (užitočnosť) – vypovedá o tom, či disponibilné vstupy sú žiadúcea vyjadruje schopnosť  splniť určitý ciel, ktorý bol stanovený verenou voľbou, a ktorý občania preferujú.... hovoríme o užitočosti na výstupe. (pr. meriam po realizácii infraštruktúry – zaujímam sa o to, či boli finančné prostriedky účelne vynaložené. Je potrebné aj v priebehu realizácie projektu merať účelnosť, lebo môžeme zistiť, že vynakladanie finančných prostriedokov nevychádza, tak ako sme plánovali.)

Tendencia – príčiny neefetívnosti VS

1. Vo VS neposobí kategória zisku.
2. Úplné alebo čiastočné financovanie z verených zdrojov (PPP).
3. Nehrozí tu riziko bankrotu.
4. Problém v kvantifikácii, v meraní výstupov (mnohe ver. veci sa nedajú finančne vysvetliť).
5. Nie je tu bezprostredná závislosť medzi vstupom a výstupom (nákladmi a úžitkom).
6. Absencia konkurencie.
7. Vo VS neexistuje konkrétny vlasntík.
8. Aktivity vo VS sú náročné na odbornú spôsobilosť.

Neefektívnosť VS

1. Alokačná neefektívnosť – vzniká v prípade, že z možných variant riešní je zvolená tá nesprávna, neefektívna či menej efektívna varianta alokácie.
2. Chybná alokácia sa môže prejaviť – verejné fianancie nie sú alokované do tých odvetví VS, kde môžu priniesť v konkrétnom čase najväčší úžitok. Produkované statky nie sú spotrebované, na koľko bola nadhodnotená ich spotreba alebo sa ponúkol nevýhodný spôsob uspokojenia potreby.

Produkčná neefektívnosť

1. Vzniká pri produkcii statkov v rámci VS v tom prípade, ak sa zvolí horšia cesta k dosiahnuti zadaného cieľa. Dôvody produkčnej neefektívnosti:

1. Sklon k byrokracii.
2. Subjekty a procesy vo VS sú často ťažkopádne.
3. Menší tlak na inovácie vo VS.
4. Rastie tlak na zvyšovanie príjmov z verejných rozpočtov.

Faktory efektívnosti VS

Vonkajšie faktory

2. Politické usporiadanie spoločnosti.
3. Fungovanie zikového sektora.
4. Konkurečné prostredie.
5. Financovanie VS podľa jeho výkonu a úžitku.

Vnúrtorné faktory:

1. Veda a technika (využitie vedy a techniky vo VS).
2. Štruktúra činností, ktoré sa realizujú v rámci VS.
3. Ďeľba práce v organizaácii.
4. Kvolifikácia pracovníkov
5. Iniciatíva praconíkov ( aby sa snažili, min. straty času, vylepšenie).
6. Systém riadenia (vztahy nadriadený – podriadený)

Objektivizácia verejných výdavkov

Ide  o použitie, aplikáciu špecifických postupov, metód, ktoré vedú k objektícnemu posúdeniu efektívnosti verejných výdavkov.

Používané metódy:

1. Komparatívne metódy

1. Komparácia v čase – zistoť vývoj verejných výdavkov za 3 roky.
2. Komparáciáa v piestore  - posúdenie ako sú rozdelené rozpočtocé kapitoly  a ako sa vyvíjajú.

2. Normy a normatívy, limity.
3. Výkony a štandardy.
4. Hodnota občanmi.
5. Komplexný audit a ostatné.