Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / EVSaVS

ťahák (tahak1.doc)

Zmiešaná ekonomika a príčiny existencie verejného sektora.

Existencia verejného sektora je v živote každého jednotlivca dôležitá nakoľko:

- väčšina občanov sa narodila, narodí v nemocniciach verejného sektora,

- vzdelávanie občanov sa ešte vo väčšine prípadov realizuje v organizáciách verejného sektora,

- o situácií v spoločnosti, kultúre, v športe sú občania informovaný z médií, ktoré majú charakter verejnej služby,

- po celý život sa občan dostáva do styku s úradníkmi verejnej správy – matrika, súdy, sociálne úrady, obce,...

- takmer všetci počas určitej doby sme poberatelia finančných prostriedkov z inštitúcií verejného sektora – nemocenské dávky, sociálne dávky, starobný dôchodok,....

- inštitúcie verejného sektora ochraňujú naše práva – polícia, armáda, súdnictvo,

- občania využívajú časť osobnej prepravy, ktorá je financovaná z verejných financií, atď.

Príčiny existencie verejného sektora:

1. subjektívne príčiny vzniku VS – politické presadzovanie sociálnej ideológie, ktoré popierajú či spochybňujú liberálne východiská.
2. objektívne  príčiny vzniku VS – vyplývajú so skutočnosti, trhový mechanizmus nie je schopný vždy zaistiť všetky svoje funkcie.

Príčiny zlyhania trhu, t.j. príčiny existencie VS členíme na:

1. mikroekonomické príčiny:

- súvisia z efektívnosťou ekonomického systému. Ide o prípady ak trh zlyháva v optimálnej alokácií zdrojov, v dôsledku čoho nie je v ekonomike produkované maximálne množstvo statkov alebo vyrábané statky nemajú optimálnu štruktúru, resp. sa nevyrábajú s minimálnymi nákladmi. Ide teda o prejavy neefektívnosti, čo vedie k deformácií trhovej ceny, ktorá nevytvára predpoklady pre následnú efektívnu alokáciu zdrojov.

2. makroekonomické príčiny:

3. majú väzbu na stabilitu trhového systému. Trh môže viesť k nestabilite vo vývoji základných makroekonomických veličín, a to v ekonomike rastu, cenovej stabilite, nezamestnanosti a vyrovnanosti platobnej bilancie.

3. mimoekonomické príčiny:

4. sa dotýkajú najmä otázky solidarity, spravodlivého rozdeľovania príjmov a potreby zasahovať prostredníctvom prerozdeľovacich procesov do zmierňovania majetkových a sociálnych rozdielov. Ide o rešpektovanie určitých pravidiel, hodnôt a noriem.

Makroekonomické príčiny existencie verejného sektora:

- nedostatočné využívanie zdrojov, predovšetkým ľudského potenciálu,

- nezamestnanosť.

Mikroekonomické príčiny existencie verejného sektora:

- nedokonalá konkurencia,

- nedostatok informácií,

- nekomplexné trhy,

- kolektívne statky,

- externality.

Polarizácia chudoby a bohatstva:

5. Dôsledky chudoby:        - chudobný človek je zlý spotrebiteľ – je brzdou ekonomického rastu,

1. nemá prostriedky k uchovávaniu a kultivovaniu vlastného potenciálu,
2. vplyv chudobných na kvalitu života ostatných obyvateľov,
3. je náchylný k politickej manipulácií,
4. je zdrojom sociálnych nepokojov s negatívnymi ekonomickými dôsledkami.

6. Dôsledky bohatstva:        

-- vytvára tlak na koncentráciu kapitálu – tendencia monopolizácie,

5. tendencia plytvania zdrojmi,
6. nízka náchylnosť k soc. dohodám,
7. ovplyvňovanie polit. procesov v ich osobný prospech

.

Mimoekonomické príčiny existencie verejného sektora:

7. zachovanie inštitucionálnych hodnôt,
8. rešpektovanie ľudskej dôstojnosti,
9. zabezpečenie trvalo udržateľného spôsobu života,
10. zmiernenie nerovnosti medzi subjektami,
11. zvyšovanie kvality ľudského potenciálu.

Verejné statky a externality

Verejné statky

1. Statok – v ekonomickej teórií predstavuje súhrnné označenie pre tovary a služby, ktoré slúžia na uspokojenie ľudských potrieb.
2. Verejný statok – je statok, ktorého prínos je nedeliteľne rozptýlený po celej spoločnosti bez ohľadu na to, či si jednotlivci chcú tento statok kúpiť alebo nie.  

Klasifikácia ekonomických statkov a ich charakteristika:

->Statky podľa pôvodu:        - voľné a ekonomické statky.

->Ekonomické statky členíme podľa hľadiska: spotreby, vzájomného vzťahu, geografického, inštitucionálneho, spôsobu ich financovania, ekonomického hľadiska.

EKS podľa spotreby delíme na:

- spotrebné statky – krátkodobé a dlhodobé.

-  kapitálové statky

EKS z hľadiska ich vzájomného vzťahu:

- substitúty

-  komplementy

EKS podľa geografického hľadiska:

-  statky národné - štát

- statky regionálne - región

- statky lokálne - obec

EKS z hľadiska inštitucionálneho:

a) čisté trhové statky – statky, ktoré sa kupujú na trhu a ich cena sa tvorí na trhu, bez intervencie štátu.

b) čisté netrhové statky – statky, ktoré neprechádzajú trhom a teda nemajú slobodne stanovenú cenu, ich cena je nulová, sú financované z daňových výnosov, ich cena môže byť stanovená administratívne vo forme užívateľského poplatku. O produkcii a alokácií sa nerozhoduje na trhu, rozhoduje štát.

c) polotrhové statky – nečisté trhové statky – sú statky, ktoré prechádzajú trhom, cena sa stanovuje na trhu a je predmetom diskriminačných opatrení štátu, napr. v podobe stanovenia max. ceny, subvencií, diferencovaných nepriamych daní, o týchto príspevkoch sa rozhoduje na jednotlivých úrovniach vlády.

EKS podľa spôsobu financovania:

1. súkromné /trhové, osobné/ statky:

-  rozhodujú o nich súkromné subjekty,

-  individuálne potreby, cena sa tvorí na trhu,

- cieľ maximalizovať úžitok.

12. verejné /netrhové, verejne poskytované/ statky:

- rozhoduje sa o nich verejnou voľbou,

- uspokojujú potreby daného spoločenstva ľudí,

- sú určované politickými hlasmi,

- sú zaisťované štátom a územnou samosprávou,

- financované z verejných financií,

- zvýhodňujú určitú skupinu obyvateľstva.

EKS z hľadiska ekonomického:

-Z hľadiska miery individualizácie spotreby a vzájomných vzťahov individuálneho uspokojenia členíme EKS:         

- čisté súkromné statky,

- čisté verejné statky,

- zmiešané verejné statky.

1. Čisté súkromné statky:        -  o ich produkcií rozhodujú jednotlivci,

- spotreba je deliteľná medzi jednotlivcov,

- spotreba je rivalitná,

- je možnosť vylúčiť niekoho so spotreby.

2. Čisté verejné statky:

- statky, ktoré prinášajú úžitok všetkým spotrebiteľom, vo chvíli keď je statok poskytnutý alebo spotrebovaný jednou osobou, je úžitok zo spotreby statku zdieľaný určitou skupinou ako celkom /výstavba a užívanie majáka/,

- spotreba je nedeliteľná – nedá sa určiť podiel jednotlivca na spotrebe tohto statku,

- hraničné náklady sú nulové,

- kvalita je nedeliteľná,

- zo spotreby nemôže byť nikto vylúčený,

-  spotreba sa nevyznačuje znakmi konkurenčného boja,

- je charakterizovaná automatickou spotrebou

3. Zmiešané verejné statky:

- spotreba je deliteľná medzi jednotlivcov, je možné určiť presný podiel jednotlivca na spotrebe statku, spotrebu je možné oceniť,

- kvalita týchto statkov je nedeliteľná,

- je možnosť vylúčiť niekoho zo spotreby,

- spotreba môže byť fakultatívna a prikázaná.

-Fakultatívna spotreba je založená na individuálnych preferenciách jednotlivých užívateľov.

-V prípade, že spoločnosť považuje spotrebu určitého statku pre všetkých občanov za užitočnú, nenecháva ju na slobodnej voľbe občanov, ale túto spotrebu priamo prikazuje, hovoríme o príkazovej spotrebe.

Problém čierneho pasažiera:

-Nevylučiteľnosť jednotlivca so spotreby verejných statkov spôsobuje to, že daný statok spotrebováva i ten jednotlivec, ktorý za neho nie je ochotný platiť. Spolieha sa na to, že bude mať úžitok zo spotreby tých osôb, ktorý prejavia ochotu za daný statok zaplatiť. Neochotu dobrovoľne zaplatiť zo poskytované verejné statky nazývame problémom čierneho pasažiera. Nezaplatenie za užívanie VS sa rieši platbou z prostriedkov rozpočtovej sústavy, nakoľko jednotlivca nemožno so spotreby VS úplne vylúčiť.

Efekt preťaženia a možnosti jeho riešenia:

-V dôsledku vysokého dopytu, spotreby verejných statkov, môže dôjsť k tomu, že sa zníži kvalita pre všetkých užívateľov – dochádza k efektu preťaženia /návalu/ - diaľnice.

Riešenie tohto problému:

- prídelový systém,

- užívateľský poplatok za jednotku spotreby.

Spôsob zabezpečenia verejných statkov:

-Pri rozhodovaní o spôsobe zabezpečenia verejných statkov je potrebné brať do úvahy hospodárnosť pri vynakladaní finančných prostriedkov z príslušného verejného rozpočtu ako aj úžitok pre občanov. Je potrebné zabezpečovať také verejné statky, o ktoré ma obyvateľstvo záujem, nakoľko sa podieľa na ich financovaní platením daní, prípadne formou užívateľských poplatkov.

-Zodpovednosť za zabezpečovanie niektorých statkov prenáša štát na jednotlivé stupne samosprávy – decentralizácia zabezpečovania VS lokálnym a regionálnym sektorom.

-Výhoda – kontrola občanmi – zvýšenie hospodárnosti.

-Obce zabezpečujú niektoré národné verejné statky, z ktorých majú úžitok občania celého štátu – základné vzdelanie.

-V samosprávnej pôsobnosti obce zabezpečuj lokálne verejné statky, ktorých úžitok je obmedzený danou lokalitou – komunikácie.

-Vyššie územné celky zabezpečujú niektoré národné VS a v samosprávnej pôsobnosti regionálne verejné statky – hasičské zbory.

-Štát zabezpečuje národné verejné statky – polícia a súdnictvo.

Štát a VÚC zaisťujú potrebné VS:        

- vo verejnom sektore,

- verejným obstaraním v súkromnom sektore,

- spoločnou participáciou verejného a súkromného sektora.

Externality

- Externalita vzniká kedykoľvek ak určitá aktivita jedného subjektu vplýva na subjekt druhý, pričom efekt, ktorý sa dostaví nie je predmetom finančného vyrovnania.

- Externalita sa označuje aj ako efekty prelievania, efekt susedstva, vonkajší efekt či kladné a záporné úspory.

- Externalita predstavuje dopad správania sa jedného ekonomického subjektu na blahobyt iného ekonomického subjektu, pričom sa tento dopad neodrazí ani v peňažnom, ale ani v inej trhovej transakcii.

Externality delíme z hľadiska:        

- Povahy – pozitívne, negatívne a recipročné.

- Zdroja – produkčné a spotrebné.

- Rozsahu – globálne a adresné.

Ako riešiť dopad externalít?

1. Verejné riešenia:

- v zásade spočívajú v priblížení sa súkromných nákladov /úžitku/ k nákladom spoločenským /spoločenskému úžitku/.

- v prípade negatívnych externalít – dane a poplatky,

- v prípade pozitívnych externalít – dotácie.

Ďalšie možné spôsoby riešenia:

- zákaz – vzniku externalít nie je možné vždy zabrániť.

- príkazové riešenie – určenie koľko, v akom objem sa môže externality produkovať – kvóty.

- štátne regulácie – využívajú právne normy.

- jednorázová finančná podpora

- vlastná činnosť – vzdelávanie, veda, výskum

2. Súkromné riešenia:

- spoločenský postih,

- usporiadanie vlastníckych práv,

- internacionalizácií