zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / EVSaVS

 

ťahák (verejny_a_neziskovy_sektor_tahak_2.doc)

Verejný a neziskový sektor                                   Prednáška 2

 

Verejný a neziskový sektor v štruktúre národného hospodárstva

 

Národné hospodárstvo predstavuje sústavu subjektov a vzťahov medzi nimi, ktoré sa vytvorili v procese vývoja spoločnosti, za účelom produkcie statkov, ktoré uspokojujú potreby ľudí, žijúcich na území určitého štátneho útvaru.  

  1. Národné hospodárstvo tvorí komplex všetkých ekonomických činností, ktoré sa zameriavajú na výrobu statkov a poskytovanie služieb na území štátu.

 

Národné hospodárstvo členíme podľa týchto kritérií:

  1. kritérium odvetvia,
  2. kritérium sektor,
  3. kritérium priestoru,
  4. kritérium vlastníctva,
  5. kritérium spôsobov financovania prevádzky a rozvoja.

 

Kritérium odvetvie:

 

  1. Odvetvie predstavuje určitú časť NH, ktorá vznikla v procese historického vývoja deľby práce a združuje ekonomické subjekty, ktoré uspokojujú približne identické potreby ľudí a to prostredníctvom statkov, ktoré sa vyrábajú technologicky podobným postupom.

 

Podľa kritéria odvetvie sa NH člení na :

-  odvetvie hmotnej výroby, ktoré je tvorené poľnohospodárstvom, priemyslom a stavebníctvom.

-  odvetvie služieb, ktoré obsahuje materiálne i nemateriálne služby.

 

Odvetvová klasifikácia ekonomických činností OKEČ

 

OKEČ - ide o slovenskú verziu klasifikácie ekonomických činností Európskeho spoločenstva NACE revízia 1 /Nomenclature génerale des activités économiques dans les Communautés européennes/ a súčasne je plne prevoditeľná na ISIC revízia 3 /International Standard Industrial Classification of all economic sctivities/, čo je odvetvová klasifikácia doporučená členským krajinám OSN.

 

OKEČ predstavuje vzorové triedenie všetkých druhov ekonomických činností, t.j. činností, ktoré sa uskutočňujú za účelom zisku, splnenia úloh správy štátu a v záujme chodu domácnosti.  

Klasifikácia obsahuje týchto 17 kategórií:

 

  1. Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo.
  2. Rybolov a chov rýb.
  3. Ťažba nerastných surovín.
  4. Spracovateľský priemysel.
  5. Výroba a rozvod elektriny, plynu, pary a teplej vody.
  6. Stavebníctvo.
  7. Obchod, oprava motorových vozidiel a spotrebného tovaru.
  8. Pohostinstvo a ubytovanie.
  9. Doprava, skladovanie a spoje.
  10. Bankovníctvo a poisťovníctvo.
  11. Nehnuteľnosti, prenájom nehnuteľností, služby pre podniky, výskum a vývoj.
  12. Verejná správa, obrana, povinné sociálne poistenie.
  13. Školstvo.
  14. Zdravotníctvo.
  15. Ostatné verejné, sociálne a osobné služby.
  16. Domácnosti s domácim personálom.
  17. Exteritoriálne organizácie a združenia.

 

Kritérium sektor:

 

  1. Sektor tvorí súbor odvetví, ktoré majú rovnaké podmienky potrebné pre rast produktivity práce a súčasne vyrábajú statky, ktoré majú vplyv na produktivitu práce v NH.

 

NH podľa kritéria sektor členíme na:

  1. Primárny sektor.
  2. Sekundárny sektor.
  3. Terciárny sektor.

 

Primárny sektor:

  1. Ťažba prírodných zdrojov, poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov.
  1. Štrukturálne zmeny v rámci tohto odvetvia sú minimálne, možnosti využitia poznatkov VTP sú obmedzené a tak podmienky pre rast produktivity práce sú pomerne nízke.

 

Sekundárny sektor:

  1. Spracovateľský priemysel a stavebníctvo.
  1. Tento sektor má najvyššiu dynamiku štrukturálnych zmien a významný vplyv na ekonomický rast NH ako aj jeho produktivity práce.

 

Terciárny sektor:

  1. Sektor služieb.
  1. Rozvoj služieb je dôsledkom ako aj predpokladom VTP v celom NH. Vytvára predpoklady pre ekonomický rast NH, aj keď služby samotné vytvárajú najmenej vhodné podmienky pre rast vnútornej produktivity práce, čo vyplýva z vysokého podielu živej práce.

 

 

Moderné ponímanie člení NH podľa sektorov na:

  1. primárny sektor,
  2. sekundárny sektor,
  3. terciárny sektor,
  4. kvartérny sektor,
  5. kvintérny sektor.

 

  1. Primárny aj sekundárny sektor v modernom ponímaní je chápaný rovnako ako v klasickom členení NH podľa sektorov.

 

  1. Terciárny sektor v modernom ponímaní súvisí  so službami, ktoré sa týkajú výroby, údržby, distribúcie a spotreby materiálnych statkov, ako aj statkov, ktoré majú charakter služieb /obchod, financie, doprava, atď./

 

  1. Kvartérny sektor – ide o služby, ktoré uspokojujú spoločenské potreby človeka.

           Tieto služby majú verejný charakter /polícia, justícia, armáda, colníci a ostatné

           služby verejnej správy/.

 

  1. Kvintárny sektor – ide o sektor rozvojových služieb. Súčasťou toho sektoru sú služby pôsobiace na uchovávanie a kultiváciu ľudského potenciálu /školstvo, kultúra, zdravotníctvo, šport, veda a výskum,.../

 

Členenie NH podľa kritéria priestor:

 

  1. územné celky, ktoré sú v zhode s územným usporiadaním verejnej správy /kraje, obce/,

 

  1. územné celky, ktoré sú v zhode s ich prírodnou, ekonomickou a sociálnou príbuznosťou /regióny/.

 

Klasifikácia územných štatistických jednotiek SK-NUTS

 

  1. NUTS /La Nomenclature des Unités Territoriales Statistiques/ - predmetom klasifikácie SK-NUTS je klasifikovanie územných jednotiek v SR podľa princípov vytvorených v rámci EÚ. Využíva sa 6 stupňov:
  1. NUTS 0 = štát /SR/
  2. NUTS 1 = územie /SR/
  3. NUTS 2 = oblasť /zoskupenie krajov/
  4. NUTS 3 = kraj /VÚC/
  5. NUS 4 = okres
  6. NUTS 5 = základná územná jednotka, spravidla obec.

 

Kritérium vlastníctva:

 

  1. Vlastníctvo súkromné  - sektor súkromný
  2. Vlastníctvo verejné – sektor verejný:
  1. vlastníctvo štátu – sektor štátny
  2. vlastníctvo obce – sektor samosprávny
  3. vlastníctvo územia – sektor samosprávny

 

Kritérium spôsobu financovania:

 

  1. sektor ziskový /trhový/
  2. sektor neziskový /netrhový/:
  1. sektor verejný,
  2. sektor súkromný,
  3. sektor domácnosti.

 

 

Ziskový sektor – trhový:

  1. dosiahnutie zisku,
  2. subjekty sa financujú z vlastnej činnosti,
  3. tvorba trhových cien,
  4. fungovanie zákonitosti trhu,
  5. vplyv na makro a mikroekonómiu.

 

Neziskový sektor – netrhový:

  1. cieľom sektora nie je produkcia zisku, ale priama produkcia úžitku,
  1. financovanie na prevádzku a rozvoj plynie vo väčšej miere najmä z verejných rozpočtov /štátneho, územného/ alebo prerozdelením z iných zdrojov /fondy, príspevky sponzorov/,
  1. ak dané subjekty poskytujú služby za úhradu, táto cena nemá charakter trhovej ceny,
  1. neplatia tu zákony trhu,
  1. sektor funguje na základe zákonitostí, ktoré skúma verejná ekonómia.

 

Neziskový verejný sektor:

  1. všeobecne sa označuje ako verejný sektor,
  1. predstavuje tú časť NH, ktorá je financovaná z verejných financií, je riadená a spravovaná verejnou správou, rozhoduje sa v nej verejnou voľbou a podlieha verejnej kontrole.

 

Neziskový súkromný sektor /tretí sektor/:

  1. predstavuje tú časť NH, ktorej cieľom nie je zisk, ale priamy úžitok,
  1. je financovaná zo súkromných financií, súkromnými fyzickými a právnickými osobami, ktoré sa rozhodli vložiť svoje peniaze bez očakávania zisku,
  1. príspevok z verejných financií sa nevylučuje.  

 

Sektor domácnosti:

  1. plní v rámci NH významnú úlohu, je začlenený do kolobehu finančných tokov a vstupuje na trh výrobných faktorov a produktov,
  1. má podstatný vplyv pre budovanie občianskej spoločnosti.

 

Občianska spoločnosť:

  1. „... nezávislá samoorganizácia spoločnosti, ktorej jednotlivé časti sa dobrovoľne zapájajú do verejnej činnosti, aby uspokojovali individuálne, skupinové či verejné záujmy v rámci právne definovaných vzťahov medzi štátom a spoločnosťou.“

Wiegle a Butterield

 

 

 

Formy financovania a verejné vlastníctvo

  1. Príklady organizácií:
  1. Ziskový sektor a súkromné vlastníctvo – živnosti, s.r.o., a.s.
  2. Ziskový sektor a verejné vlastníctvo – štátne podniky, niektoré a.s. s väčšinovým podielom štátu,
  3. Neziskový sektor a verejné vlastníctvo – obce, polícia, armáda, väčšina základných škôl,
  4. Neziskový sektor a súkromné vlastníctvo – nadácie, cirkev, sanatória, niektoré školy,....  

 

Členenie verejného sektora:

  1. Verejný sektor delíme najčastejšie podľa týchto kritérií:
  1. charakter statkov – čisté verejné, zmiešané verejné a súkromné,
  2. finančné toky – k inštitúciám, k obyvateľstvu,
  3. funkcia – ekonomická, sociálna, politická, etická,
  4. potreby – produkcia úžitku, hodnoty, ktorá uspokojuje potreby.

 

Verejný sektor a kategória potreby

  1. Kritérium potreby sa najviac blíži k samotnému zmyslu verejného sektora, ktorý ako hlavný predstaviteľ neziskového sektora sa zameriava na produkciu úžitku, hodnoty, ktorá uspokojuje potreby občanov a inštitúcií.

 

Definícia potreby:

  1. Potrebou rozumieme pociťovaný nedostatok niečoho.

 

  1. V procese tvorby, rozdeľovania a spotreby t.j. v reprodukčnom procese, potreby delíme na:
  1. Potreby výrobného charakteru – ziskový sektor.
  2. Potreby finálne /konečné, spotrebné/:
  1. potreby spoločenské a individuálne.

 

Spoločenské potreby:

  1. Tieto potreby človek pociťuje preto, že žije v určitej spoločnosti /ochrana, spravodlivosť, organizovanosť/.
  2. Uspokojovanie spoločenských potrieb je základnou úlohou verejného sektora. Nieje možné, aby tieto potreby zabezpečoval výhradne ziskový sektor.

 

Individuálne potreby:

  1. Pociťuje človek ako genetický druh, sú mu bytostne vlastné /potreba výživy, obliekania, bývania, dopravy, vzdelávania,.../
  2. Uspokojovanie týchto potrieb zabezpečuje jednak sektor ziskový ako aj neziskový. Je dôležité určiť do akej miery by mali byť tieto potreby zabezpečované jednotlivými sektormi.

 

Delenie verejného sektoru podľa kritéria potreby:

  1. Blok odvetvie spoločenských potrieb - verejná správa, polícia, súdnictvo, armáda.
  2. Blok odvetvie rozvoja človeka – školstvo, kultúra, telesná kultúra a šport, zdravotníctvo, sociálne služby.
  3. Blok odvetvie poznania a informácií – veda a výskum, informačné systémy a masmédia.
  4. Blok odvetvie technickej infraštruktúry – doprava, spoje, energetika a vodné hospodárstvo.
  5. Blok odvetvie privátnych statkov podporovaných z verejných rozpočtov –bývanie, poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov.
  6. Blok existenčnej istoty – zamestnanosť, sociálne zabezpečenie a životné prostredie.

 

Trojuholníkový model NH

  1. Pohľad na interakciu a väzby medzi ziskovým a neziskovým sektorom pri uspokojovaní potrieb poskytuje dynamický či trojuholníkový model NH.
  2. Dynamický model NH zobrazuje kolobeh finančných prostriedkov v NH.
  3. Trojuholníkový model NH zobrazuje základné charakteristiky organizácií, ktoré v jednotlivých sektoroch pôsobia /švédsky ekonóm Victor A. Pestoff/.