zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Ekonomika a riadenie TS

 

Prednáška č. 3 (3._prednaska.doc)

Vývoj a formovanie tretieho sektora v SR

 

Neziskový sektor má na Slovensku bohatú históriu.

Jeho vývoj poznamenali výrazné sociálne, ekonomické a politické zmeny.

 

1. etapa. Slovensko ako súčasť Uhorského kráľovstva

 

Už od stredoveku sa rozvíja prvá spolková činnosť, najmä v cirkvách (misijné mníšske rády ) spolky zakladali aj remeselníci (cechy),panovníci, šľachtici (panovnícke, šľachtické spolky) a pod.

Väčšina týchto spolkov fungovala na stavovskom princípe a pre ostatných boli tak tieto organizácie neprístupné – uzavreté.

 

2. etapa. 19. stor. - vznik spolkového práva

 

  1. uhorská vláda deklaruje vznik spolkového práva
  2. vytvárajú sa podmienky na vznik spolkov s otvoreným členstvom pre rôzne skupiny obyvateľstva. Do  obdobia  prelomu 18.a  19. stor. datujeme aj vznik nadácií.
  3. Výrazné prejavy nastúpili v porevolučných rokoch 1848-1849, ktoré umožnili slobodu združovania a nástup národnobuditeľských programov.

 

3. etapa rozpad Rakúsko - Uhorska

 

  1. Slovensko sa stalo súčasťou Československej republiky (1918). Pre Slovensko (v tom čase posudzované ako vidiecke  a zaostalé) sa toto obdobie stalo obdobím vzdelanostného, kultúrneho a ekonomického rastu.
  2. Formovala sa demokratická pluralistická podoba domácej politickej scény. Prepukla „spolková horúčka“.

 

4. etapa 2. svetová vojna

 

Nástup fašistického režimu, autoritárskej ideológie a nacionalizmu. Mnohé spolky boli na základe vládneho nariadenia č. 140 z 21. júla 1939 okamžite zrušené. Nastúpil systém kontroly spoločnosti. Dôkazom sú organizácie Hlinkova mládež a Hlinkova garda, v ktorých členstvo bolo pre určité vekové kategórie povinné.

 

5.etapa obnovená ČSR po 2. sv. vojne  na ceste socialistického vývoja

 

Najsilnejšou silou sa stal centralistický štát, kde boli demokratické prejavy paralyzované. Ak existovali spolkové organizácie, tak boli podriadené štátu (pionieri, SZM...), taktiež politické aktivity boli prísne regulované. Zákonom z roku 1951 boli všetky dobrovoľnícke združenia rozpustené.

 

6. etapa od 1989 (od zamatovej revolúcie)

 

Počas 80. rokov sa rozširovalo spektrum disidentských a polooficiálnych iniciatív, ktoré vyvrcholili revolúciou a návratom k demokratickému režimu

 

Vývoj 3. sektora po roku 1989

 

podľa M. Vašečka z Inštitútu pre verejné otázky SR prešiel odvtedy 3. sektor výraznými zmenami:

  1. Diverzifkácia. Rozpadli sa socialistické veľké organizácie. V roku 1990 bol prijatý zákon o združovaní občanov.
  2. Konsolidácia a profesionalizácia. Predstavitelia a pracovníci samotných NO rástli a profesionálne sa vzdelávali. Vznikla prvá zastrešujúc organizácia SAIA: (SCTS).
  3. Emancipácia. Po roku 1994 sa  zhoršili sa vzťahy medzi vládou a 3. sektorom. Nástup zahraničných grantových programov. 1996  -zákon o nadáciach.
  4. Mobilizácia, ktorá začala v roku 1997 sa prejavila najmä aktivitami NO v predvolebnej kampani. V tomto období sa legislatívne dotvoril proces tvorby 3. sektora (aspoň pre toto obdobie) Boli prijaté zákony o neinvestičných fondoch, NO poskytujúcich VŠP služby.
  5. Stabilizácia. Datujeme ju od roku 1998. V tomto období sa precizovalo postavenie organizácii 3. sektora 1 %, potom 2 % dane a pod... V roku 1999 bola zriadená Rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie ako poradný orgán vlády. Konštituujú sa domáce nadácie a filantropické programy s ambíciou dlhodobo zabezpečovať finančnú základňu pre rozvoj neziskových aktivít.

        

V súčasnosti tvorí 3. sektor široké spektrum organizácií s výraznou duchovnou i ekonomickou silou.

 

V súčasnosti môžeme situáciu NO charakterizovať nasledovne

 

Podľa (Kuvíková, H. 2004):

  1. NO sa adaptovali na prostredie trhovej ekonomiky (avšak k tvorbe HDP prispievajú zatiaľ v porovnaní s inými krajinami EÚ nedostatočne)
  2. Registrujeme množstvo nových NO v rôznych segmentoch pôsobenia
  3. Rozvinula sa kapacita NO – personálna, kvalifikačná, informačná, materiálovo-technická
  4. Imidž sa vo verejnosti stáva postupne priaznivejším
  5. NO sa postupne zbavujú závislosti od zahraničných zdrojov (s výnimkou fondov EÚ, ktoré by mohli využívať intenzívnejšie)

 

Hlavné problémy 3. sektora v SR v súčasnosti:

 

  1. nedostatočné zabezpečené financovanie  (väčšinou jednoročné finančné dotácie namiesto priebežného fondového financovania)
  2. sponzorstvo, dobrovoľníctvo a filantropia sa ešte len vyvíjajú - to však úzko súvisí s ekonomickou silou podnikov, jednotlivcov, štátu...)
  3. nedokončená privatizácia súčasných RO a PO (nemocnice, knižnice,  a pod. ktorá by znamenala možný prechod niektorých segmentov od vlastníctva štátu či samosprávy do správy NO)
  4. negatívne postoje politikov a úradníkov , ktorí NO paušálne zatláčajú do pozície žiadateľov o peniaze a nevyužívajú ich kooperačný potenciál, schopnosť vytvárať partnerstvá a siete. V SR stále prevláda predstava, že o sociálne služby, zamestnanosť, vzdelávanie sa má postarať štát, a že ponuka NO je menej dôveryhodná.
  5. neexistuje komplexná legislatívna úprava, v súčasnosti je skôr roztrieštená, nedokončená, čiastkovo upravujúca niektoré oblasti

Argumenty v prospech NO:

 

  1. finančná podpora zo strany štátu nie je žiadnym pozostatkom minulého režimu, ale javom, ktorý je bežný aj vo vyspelých demokraciách
  2. NO nie sú od štátnych dotácií závislé úplne, dokážu si získavať zdroje z vlastnej činnosti, dokonca to predstavuje najvýraznejšiu časť príjmov
  3. ťažkosti spojené so získavaním finančných zdrojov od súkromných darcov sú typické všade vo svete a nepredstavujú rozhodujúcu položku financovania

 

Financovanie NO (1995)
Zdroj: Frič, p. – Goulli a kol. 2001. Neziskový sektor v ČR.

 

Zdroje peňažných príjmov %

 

 

 

krajina

Príjmy z vlastnej činnosti

Príjmy od súkromných subjektov

Príjmy z verejných prostriedkov

Fínsko

56,8

7,1

36,0

Nemecko

31,8

3,4

64,8

Slovensko

54,5

23,7

22,1

Česká republika

45,6

15,0

39,5

Holandsko

38,1

3,4

58,5

Rakúsko

47,0

5,7

47,3

Maďarsko

54,6

18,4

27,0

 

Problémy s fungovaním organizácie
Filadelfiová a kol. :Poznávanie tretieho sektora na Slovensku (2004)

 

Problémy s fungovaním organizácie

Celkové skóre v                                                                              %

1. Neustály zápas s nedostatkom financií                                         45,1

2. Chýba personálna stabilizácia/ nestabilita pracovníkov            10,6

3. Právne úskalia, nejasná legislatíva                                       6,9

4. Nepochopenie práce NO                                                       5,2

5. Nízke finančné ohodnotenie práce (vo vzťahu k času)                   4,1

5. Málo dobrovoľníkov, zamestnancov, neochota pracovať           3,9

6. Potrebná "širokospektrálnosť" pracovníka NO, zaťaženosť

   z hľadiska obsahu činnosti                                                       3,5  

7. Slabé technické vybavenie vedie k zvýšeným výdavkom           3,4

8. Stále písanie projektov ukrajuje čas z vlastnej činnosti                    3,0

9. Financie a podpora štátu alebo samosprávy                            3,0

10. Korupcia a klientelizmus                                         2,1

11. Rovnaká administrácia/ byrokracia ako v štátnej sfére                     2,1

12. Nerovnoprávne rozdelenie financií pre rôzne NO                     1,7

13. Nedostatok marketingových zručností                                     0,8

14. Na netradičnejšie problémy donori neprispievajú                     0,4

Legislatívne vymedzenie vybraných NO tretieho sektora

 

  1. občianske združenia, spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby, odborové organizácie upravené na základe zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov,
  2. nadácie upravené na základe zákona č. 34/2002 Z.z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov,
  3. neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby upravené zákonom č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov
  4. neinvestičné fondy,  zákon č. 147/1997 Z.z. zákon o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona NRSR č. 207/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov
  5. záujmové združenia právnických osôb zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov -  (§ 20 f a nasl. Občianskeho zákonníka)
  6. politické strany a politické hnutia upravené zákonom č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov,
  7. náboženské spoločnosti upravené zákonom č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov
  8. organizácie s medzinárodným prvkom upravené zákonom č. 116/1985 Zb. v znení neskorších predpisov o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike v znení neskorších predpisov
  9. obchodné spoločnosti zriadené za iným účelom, ako je podnikanie v zmysle § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka zákon č. 513/1991. Zb. v znení neskorších predpisov (spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje)