Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Ekonomika a riadenie TS

Prednáška č. 8 (prednaska_8.doc)

Financovanie NGO

Základným predpokladom fungovania neziskovej organizácie, tak ako každého iného subjektu verejného či podnikateľského sektora, je zabezpečenie jeho financovania. Každý subjekt musí nejakým spôsobom získavať zdroje na úhradu nákladov svojho fungovania a činností, ktoré rozvíja.

Princípy financovania MNO

1. viaczdrojovosť,
2. spôsob nadobúdania zdrojov (samofinancovanie, sponzorstvo, fundraising)
3. hospodárenie s cudzími zdrojmi (efektívnosť, transparentnosť, preukázateľnosť použitia prostriedkov, dôveryhodnosť)
4. úhrada nákladov prostredníctvom príjmov
5. projektovosť,
6. rozpočtovanie, účelová viazanosť

Východiská financovania NGO v SR

1. po roku 1989 – najmä zdroje zo zahraničia
2. od roku 1997 – pokles zahraničných donorov, mení sa názor na 3. sektor za strany štátu, verejnosti aj podnikateľskej sféry

3 faktory ovplyvňujú financovanie NGO

1. Odchod zahraničných donorov
2. Podpora štátu
3. Tradícia – úroveň a rozsah filantropického správania

Finančné zdroje – klasifikácia

- spôsob nadobudnutia

1. z vlastnej činnosti (interné zdroje - samofinancovanie)
2. z iného zdroja (externé zdroje - fundraising)

- pôvod finančných prostriedkov

1. domáce, miestne zdroje
2. zahraničné zdroje)

- financujúci (podporujúci) subjekt

1. verejné zdroje (štátna správa, územná samospráva)
2. súkromné zdroje (podniky, grantové nadácie, jednotlivci (individuálne darcovstvo)

charakter zdrojov

1. finančné zdroje
2. nefinančné zdroje

E

X

T

E

R

Z

D

R

O

J

E

členské príspevky ?

predaj výrobkov a  služieb

využitie majetku

zhodnocovanie investícií

odpočet daru zo základu dane

asignácia % z dane

oslobodenie od daní a ciel

Mimorozpočtové

zdroje

Rozpočtové

zdroje

dotácie, granty, príspevky (OZ), úhrada nákladov

individuálne darcovstvo        zrážky zo mzdy

                                                   verejné dobročinné akcie,

                                                   priamy kontakt,

                                                   členské príspevky ?

                                                   zasielanie pošty alebo telefonovanie

D

O

M

Z

A

H

R

S

Ú

K

R

O

M

N

É

SAMOFINANCOVANIE

(podnikanie?)

V

E

R

E

J

N

É

podniky

nadácie, nadačné agentúry

NEPRIAMA

kofinancovanie projektov

prerozdeľovanie výnosov z lotérií, verejných zbierok

kontrakty, zmluvy

PRIAMA

D

O

M

Z

A

H

R

I

N

T

E

R

Zdrojová základňa

1. Spoločná pre všetky (dary, príspevky, dedičstvo, sponzorstvo, dotácie)
2. Osobitná (napr. príjmy z lotérií, verejných zbierok – typické pre nadáciu a n.f., príjmy z podnikania – OZ, n.o., pôžičky – n.o., členské príspevky – OZ, výnosy z obchodovania – nadácie, a pod.)

Verejné zahraničné zdroje

Vývoj tretieho sektora na Slovensku  a úspešná integrácia  SR do európskych štruktúr  - podpora z pôvodných zahraničných verejných zdrojov (nadácie)sa  obmedzuje, resp.mení.

        Prenecháva sa viac  priestoru domácim zdrojom

        Za najväčších podporovateľov zo zahraničných verejných zdrojov pre slovenský neziskový sektor možno považovať

1. po roku 1989 jednoznačne vládu USA /Kanada, VB, Írsko/
2. Súčasnosť - Európska únia – štrukturálne fondy

Verejné zdroje - domáce

Priame

1. dotácie, granty, príspevky na činnosť,
2. príspevky za služby na základe kontraktov a zmlúv
3. prerozdelenie výnosov z lotérií,
4. kofinancovanie projektov (štrukturálne fondy EÚ napr.)

Nepriame

1. Odpustenie daní a ciel
2. Asignácia 2% dane z príjmu FO a dane z príjmu PO
3. Odpočet darov zo základu dane

Verejné zdroje – nepriama podpora

1. Oslobodenie od daní a ciel – rôznorodé
2. Odpočet daru zo základu dane  - od daňovej reformy 2004 zrušené

Asignácia 2% dane z príjmov fyzických a právnických osôb

1. každoročná registrácia prijímajúcich subjektov

2% dane z príjmov právnických osôb PO

1. Obmedzenie výšky sumy
2. Vymedzenie prijímacích organizácií cez kritériá
3. Určenie oblastí podpory

Verejné zdroje – priama podpora prideľovanie dotácií a grantov (domáce)

- najrozšírenejšia forma z verejných zdrojov

1. zo ŠR na základe predloženia projektov (spravidla s 1 ročným trvaním)
2. zo ŠR vopred určeným dlhoročným prijímateľom – „tradičným organizáciám“ /príspevky z kapitol jednotlivých ministerstiev/ a cez projektové financovanie
3. prideľovanie sa koná na základe vopred určených zásad a pravidiel (každé ministerstvo môže mať vlastné pravidlá)
4. z úrovne samosprávy.

Verejné zdroje – priama podpora (mimorozpočtové zdroje)

1. Príspevky za služby na základe kontraktov a zmlúv  - /rozvoj medzisektorovej spolupráce/
2. Prerozdelenie výnosov z lotérií a verejných zbierok
3. prostriedky na kofinancovanie štrukturálnych fondov z EÚ (2004 – 2006 5%) 2007 – 2013?, predpoklad NGO –oprávnený žiadateľ.

Súkromné zdroje zahraničné - nadácie

1. Nielen priama podpora ale aj zakladanie pobočiek (Nadácia otvorenej spoločnosti) vyhľadávanie partnerov (Socia, Ekopolis)a pod.

1. Od roku 2004 – zmena priorít zahraničných donorov.

Súkromné zdroje nadačné domáce

1. V SR sa postupne rozvíja,
2. Od roku 1998 grantové nadácie vytvorili spočiatku neformálne, dnes už registrované združenie právnických osôb - Fórum donorov. Jeho poslaním je zvýšiť efektívnosť rozdeľovania grantov, vytvoriť podmienky pre zlepšenie finančnej podpory neziskového sektora a rozvoj filantropie na Slovensku. V súčasnosti vo Fóre donorov, ktoré prijalo aj vlastný etický kódex, pôsobia napr .(Karpatská nadácia, Nadácia Ekopolis, Nadácia na podporu občianskych aktivít, Nadácia otvorenej spoločnosti–Open Society Foundation, Nadácia Pontis, Nadácia pre deti Slovenska, Regionálne environmentálne centrum Slovensko, a pod.),
3. Komunitné nadácie.

Súkromné zdroje podnikové

1. Otázka motivácie – (koncepcia spoločensky zodpovedného podnikania, zlepšenie imidžu, možnosť získania spoločných projektov z EÚ a pod.)
2. Dôležitý a významný zdroj

Dôležitú úlohu vo vzťahu podnikateľského a neziskového sektora zohráva podnikové darcovstvo  (bezplatný prevod) alebo korporatívna filantropia, teda ochota podniku venovať nejakú hodnotu (finančnú či nefinančnú) na verejnoprospešný účel, a to buď

1. jednorazovo alebo
2. opakovane bez nároku na nejakú protislužbu.

Inou formou spolupráce podnikov a NGO, ktorú sprevádza aj nejaké protiplnenie zo strany neziskového subjektu (zväčša vo forme reklamy), môže byť klasický komerčný vzťah na báze sponzoringu (príspevku). Vyššiu úroveň spolupráce predstavujú strategické partnerstvá, ktoré môžu fungovať aj na komerčnejšom princípe tzv. dobročinného (zdieľaného) marketingu.

1. Inovátorom v rozvoji filantropických aktivít je bezpochyby bývalá a.s. Globtel, dnes Orange Slovensko,  (na východnom Slovensku je v oblasti darcovstva a podpory miestnej komunity priekopníkom spoločnosť US Steel Košice,s.r.o.)
2. najproblém – nedostatočná stimulácia (daňová, odpisy a pod.)

Súkromné zdroje – individuálne darcovstvo

metóda vysoko náročná, no zároveň jedna z najstabilnejších

množstvo malých príspevkov

kampane

FORMY:

1. zrážky zo mzdy
2. verejné dobročinné akcie – benefičné akcie,
3. priamy kontakt,
4. členské príspevky ?
5. zasielanie pošty alebo telefonovanie

Aktéri tohto procesu:

1. médiá,
2. sponzori,
3. sprostredkovatelia
4. individuálni darcovia.

Faktory ovplyvňujúce darcovstvo:

1. Emócie  
2. Dôvera
3. Ľahkosť dávania  
4. Jednoduchosť komunikácie

- V SR sa postupne rozvíja (ekonomické, spoločensko – historické faktory)

- Pojem dobrovoľníka a dobrovoľníctva nie je doteraz v slovenskej legislatíve dostatočne  

  podchytený.

Samofinancovanie

1. proces, pri ktorom nezisková organizácia využíva svoje kapacity (ľudské, materiálne, finančné, know-how a pod.) na tvorbu a získavanie zdrojov (predovšetkým, avšak nie výlučne, finančných) pri súčasnom napĺňaní svojho poslania.

        samofinancovanie – podnikanie???

        Podnikanie je súčasť samofinancovania.

1. nie je komercionalizácia aktivít NGO ale ďalší zdroj financovania
2. USA až 51%, západná Európa 20-40%,

METÓDY samofinancovania

1. členské príspevky ?
2. predaj výrobkov a  služieb
3. spoplatnenie služieb
4. využitie majetku
5. zhodnocovanie investícií

Výhody samofinancovania

Zvyšuje finančnú nezávislosť a stabilitu,

Umožňuje kvalitnejšie finančné plánovanie,

Zvyšuje sebadôveru organizácie,

Zlepšuje jej imidž,

Zvyšuje motiváciu donorov.

RIZIKÁ samofinancovania

1. riziko výraznejšieho zamerania na podnikanie ako na poslanie
2. riziko, že prostriedky získané podnikaním budú použité na jeho ďalšiu podporu a nie na programy organizácie
3. riziko zadlženia alebo straty
4. nie je vhodné pre každú NO
5. dosiahnuť zisk nie je jednoduché
6. môže spôsobiť rozpor s poslaním
7. môže vyvolať dilemy o vnútorných hodnotách firmy

Samofinancovanie – podnikanie

Neziskové organizácie  nie sú založené s cieľom dosahovania zisku, neznamená to však, že sa o to neusilujú a že nevykonávajú činnosť, ktorá je veľmi podobná podnikaniu alebo dokonca, že nepodnikajú v pravom zmysle slova.

        Čo sa týka možnosti podnikania pri jednotlivých právnych formách neziskových subjektov, podnikateľskú činnosť môžu realizovať :

1. občianske združenia, (živnosti)
2. neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby (živnosť)  -zisk v celom rozsahu na zabezpečenie verejnoprospešných služieb ,
3. záujmové združenia právnických osôb, cirkvi a náboženské spoločnosti

Len vo veľmi obmedzenej miere aj nadácie (len prenájom majetku, lotérie a iných akcií s efekt lepšieho využitia majetku).

Zákaz podnikateľskej činnosti majú politické strany a neinvestičné fondy (n.f. - podobné činnosti ako nadácia – verejné zbierky a pod.).

Fundraising

1. Je to starostlivo naplánovaná, organizovaná a strategicky orientovaná činnosť neziskových organizácií s cieľom “identifikovať, pritiahnuť a získať zdroje na uspokojenie určitej potreby“.
2. Je to komplex rôznych metód a postupov získavania finančných a iných zdrojov pre aktivity neziskových organizácií. Výsledkom tohto procesu je získanie nevyhnutných finančných prostriedkov, vecných či nemajetkových zdrojov alebo pomoci, ako sú napr. vecné dary, dobrovoľnícka práca, know-how, ale aj skúsenosti z riadenia či správy organizácie, informácie a pod.
3. Fundraising je proaktívna iniciatíva neziskových organizácií, ktorá sa spolieha na filantropiu darcov, s cieľom vybudovania vzájomne výhodného vzťahu a prípadne aj dlhodobého partnerstva.
4. Fundraising je cielená a kontinuálna činnosť organizácie orientovaná na získanie finančných a nefinančných zdrojov
5. Fundraiser – koordinátor fundraisingu

Fundraising ako systematické plánovanie

1. Príprava fundraisingového projektu

2. Realizácia – priebežní hodnotenie, korekcie, komunikácia

3. Hodnotenie - analýza úspešnosti fundraisingovej kampane, vyhodnotenie, poučenie sa

1. Fundraisingový projekt

Základným predpokladom úspešného fundraisingu je kvalitne spracovaný fundraisingový projekt, na ktorom by mali participovať všetci tí, ktorí sa do jeho realizácie budú akýmkoľvek spôsobom zapájať.

Prípravná fáza fundraisingovej kampane – projektu (SWOT analýza)

1. Analýza potrieb
2. Analýza externého prostredia
3. Analýza interného prostredia

Fundraisingový projekt:

1. Vychádza z prípravnej analýzy a z poslania
2. Určenie konkrétnych cieľov- merateľné
3. Realizačný a časový plán aktivít
4. Zostaviť zoznam možných potenciálnych zdrojov
5. Vybrať a špecifikovať okruh darcov (rôzne typy  - majú vyhradené prostriedky, nemajú vyhradené prostriedky, dávajú 1X, dávajú opakovane)
6. Zoznam potenciálnych metód na získanie zdrojov
7. Výber vhodných metód
8. Realizácia

Efektívnosť fundraisingových aktivít

1. Efektívnosť – hospodárnosť X účelnosť

        s minimálnymi nákladmi dosahujem maximálny úžitok

Náklady kampane (spracovanie projektu, oslovenie darcov, mzdy, komunikačné náklady, cestovné,)  v porovnaní s výnosmi (koľko finančných aj nefinančných zdrojov sa kampaňou získalo, niektoré nepeňažné efekty však ťažko oceniť).

CHYBY pri FUNDRAISINGU

1. - Predpoklad, že pretože potrebujete peniaze, tak ich aj dostanete.
2. - Sústredenie sa na vybavenosť organizácie a prevádzkové náklady.
3. - Presvedčenie, že "fundraising nemôže byť taký náročný" - zvládne ho aj nejaký

        nováčik či dobrovoľník.

4. - Veľká kampaň bez uskutočnenia prípravných štúdií a prieskumov.
5. - Akcie, ktoré neprinesú dostatok prostriedkov, ktoré potrebujete.
6. - Podcenené dlhodobé plánovanie fundraisingu a partnerskej spolupráce.
7. - Nedostatočné uznanie a poďakovanie partnerovi.
8. - Fundraising tam, kde sú zdroje, hoci to nezodpovedá misii organizácie.
9. - Fundraising nadmerného množstva zdrojov.

Vybrané problémy finančného manažmentu NGO

Podľa platnej právnej úpravy majú povinnosť predkladať výročné správy iba:

1. nadácie,
2. neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby,
3. neinvestičné fondy.

Súčasné výzvy pre financovanie NGO

1. zmena postoja od neustáleho „zháňania“ financií k budovaniu stabilnej darcovskej základne
2. posunúť sa „za fundraising z externých zdrojov“ k samofinancovaniu
3. zvyšovať efektívnosť vynakladania prostriedkov
4. medzisektorová spolupráca – projektové financovanie

Rozpočtovníctvo a účtovníctvo

1. Každá NGO zostavuje svoj rozpočet, ktorý je základným nástrojom finančného plánovania
2. Rozpočet je plán činností NGO na určité obdobie vyjadrený v peňažných jednotkách

Účtovníctvo NGO

Rozdiely v účtovaní medzi NGO a ziskovými podnikmi – postupy účtovania a pod. sú špecificky upravované MF SR (otázka harmonizácie účtovníctva v súčasnosti),

v zásade - jednoduché účtovníctvo (okrem nadácií !!!)

Podvojné účtovníctvo

1. dobrovoľne, alebo
2. povinne pri podnikaní a pri dosiahnutí príjmov viac ako 3 mil Sk /príp. iné podmienky, napr. cirkvi pri príjme dotácie a grantu zo ŠR/