Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Ekonomika a riadenie TS

ťahák terciárna sféra (tahak_ts.doc)

OZ

1. sa rozumie skupina ľudí s právnou subjektivitou, ktorí sa združili kvôli určitému špecifickému cieľu. Synonymami pojmu „občianske združenie“  pojmy spolok, spoločnosť, zväz, klub, skupina atď.
2. Zákon č. 83/1990 Zb. ich v § 2 ods. 1 vymenúva len príkladom - podstatné je to, aby takto združení občania – bez ohľadu na názov asociácie - boli registrovaní ako združenie v zmysle tohto zákona.
3. Zákon č. 83/1990 Zb. nevymedzuje presný účel, na ktorý by mali občania zakladať združenia. Ak občania chcú, môže združenie presadzovať aj ich individuálne záujmy alebo kolektívne záujmy určitých skupín (nielen verejnosprospešné záujmy)

Sloboda združovania

1. Nikto nesmie byť nútený k združovaniu, k členstvu v združeniach ani k účasti na ich činnosti.
2. Zo združenia môže každý slobodne vystúpiť.
3. Zákon č. 83/1990 Zb. neobmedzuje veľkosť združenia, ani neurčuje počet členov združenia. Výnimkou je len ustanovenie § 6 ods. 2, ktoré ustanovuje požiadavku na počet členov prípravného výboru v súvislosti s registráciou združenia (musia byť aspoň traja).

Registrácia

1. Združenie je právnickou osobou, pričom každé združenie musí mať svoj osobitý originálny názov.
2. Združenie vzniká registráciou.
3. Registrovým orgánom je
   Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor vnútorných vecí,
   Drieňová 22, 826 86 Bratislava 29.
4. Návrh na registráciu môžu podávať najmenej traja občania, z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov (tzv. prípravný výbor“). Návrh podpíšu členovia prípravného výboru a uvedú svoje mená a priezviská, rodné čísla a bydliská. Ďalej uvedú, kto z členov starších ako 18 rokov je splnomocnencom oprávneným konať v ich mene.
5. K návrhu pripoja stanovy vo dvoch vyhotoveniach a správny poplatok - – kolkovú známku v hodnote 1000 Sk.

Obsah stanov

1. a) názov združenia,
2. b) sídlo,
3. c) cieľ jeho činnosti,
4. d) orgány združenia, spôsob ich ustanovovania, určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene združenia,
5. e)ustanovenia o organizačných jednotkách, pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať vo svojom mene,
6. f) zásady hospodárenia
7. g) zánik združenia
8. Zákon č. 83/1990 Zb. ponecháva plne na vôli tejto právnickej osoby, akú vnútroorganizačnú štruktúru si vytvorí.
9. Orgány združenia môže akokoľvek nazvať a môžu im dať právomoci, aké uznajú za vhodné

Členovia orgánov združenia sú väčšinou volení. Funkcionári musia byť občiansky bezúhonní.

Jednotlivé funkcie sú väčšinou navzájom nezlučiteľné a s výnimkou výkonných funkcií, neplatené.

Konanie o registrácii sa začne dňom, keď ministerstvu došiel návrh, ktorý nemá vady. O dni začatia ministerstvo bezodkladne upovedomí splnomocnenca prípravného výboru.

Ak návrh nemá náležitosti podľa zákona, alebo ak sú údaje v ňom neúplné alebo nepresné, ministerstvo na to prípravný výbor bezodkladne, najneskôr do 5 dní od doručenia návrhu, upozorní s tým, že dokiaľ vady nebudú odstránené, konanie o registrácii sa nezačne.

Odmietnutie registrácie

Ministerstvo registráciu odmietne, ak z predložených stanov vyplýva, že

1. ide o politickú stranu a politické hnutie, o organizáciu zriadenú na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní, alebo o cirkev a náboženské spoločnosti,
2. stanovy nie sú v súlade so zákonom (napr. nútené členstvo)
3. ide o nedovolené združenie,
4. ciele združenia sú v rozpore s požiadavkami zákona § 5 - Združenia nesmú vykonávať funkciu štátnych orgánov, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Nesmú riadiť štátne orgány a ukladať povinnosti občanom, ktorí nie sú ich členmi.

Nedovolené združenie

1. a) ktorých cieľom je popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie, roznecovať nenávisť a neznášanlivosť z týchto dôvodov, podporovať násilie alebo inak porušovať ústavu a zákony;
2. b) ktoré sledujú dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi;
3. c) ozbrojené alebo s ozbrojenými zložkami; za také sa nepovažujú združenia, ktorých členovia držia alebo používajú strelné zbrane na športové účely alebo na výkon práva poľovníctva.

Ak počas fungovania ministerstvo zistí, že združenie vyvíja nedovolenú činnosť uvedenú vyššie, bez meškania ho na to upozorní a vyzve ho, aby od takej činnosti upustilo. Ak združenie v tejto činnosti pokračuje, ministerstvo ho rozpustí. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na Najvyšší súd republiky.

O odmietnutí registrácie rozhodne ministerstvo do 10 dní od začatia konania a rozhodnutie doručí splnomocnencovi prípravného výboru.
Proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie môžu členovia prípravného výboru podať do 60 dní odo dňa, keď rozhodnutie bolo ich splnomocnencovi doručené, opravný prostriedok na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Zmena stanov

Ak sa OZ  rozhodne pre zmenu stanov, oznámi ju písomne ministerstvu do 15 dní od jej schválenia a pripojí vo dvoch vyhotoveniach text zmeny, pričom ministerstvo opäť posúdi súlad so zákonom.  ( poplatok 500 Sk).

Združenie zaniká

a) dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným združením,

b) právoplatným rozhodnutím ministerstva o jeho rozpustení.

Pokiaľ stanovy združenia neurčujú spôsob dobrovoľného rozpustenia alebo zlúčenia s iným združením, rozhoduje o ňom jeho najvyšší orgán. Tento orgán oznámi zánik združenia do 15 dní príslušnému ministerstvu.

Pri zániku združenia sa vykoná majetkové vysporiadanie.

Hospodárenie združenia

1. Občianske združenie vedie účtovníctvo podľa platného zákona  o účtovníctve

1. Združenie sa môže a nemusí rozhodnúť informovať verejnosť o svojej činnosti pravidelne, prípadne ad hoc.
2. Jeho zhromaždenia a schôdze môžu a nemusia byť verejné(obvykle sa o tom rozhodne v štatúte).
3. Zákon neustanovuje občianskym združeniam povinnosť vyhotovovať výročné správy. Väčšina združení však takého správy píše a dáva ich verejnosti k dispozícii. Spracovanie takejto správy môže byť podmienkou poskytnutia daru alebo finančného príspevku. Slúži na prezentáciu a zviditeľnenie činnosti občianskeho združenia.

Podnikanie OZ

môže vykonávať aj klasickú podnikateľskú činnosť (môže si uviesť do stanov zárobkovú činnosť ako zdroj svojich prostriedkov), ale len na základe osobitných predpisov upravujúcich podnikanie, ale musí najskôr zaobstarať napr. živnostenské oprávnenie.

Nadácia je účelové združenie majetku, ktorý slúži na podporu verejnoprospešného účelu.

Verejnoprospešný charakter

1. najmä rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt,
2. realizácia a ochrana ľudských práv alebo iných humanitných cieľov,
3. ochrana a tvorba životného prostredia, zachovanie prírodných hodnôt,
4. ochrana zdravia,
5. ochrana práv detí a mládeže, rozvoj vedy, vzdelania, telovýchovy  
6. plnenie individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou.

Nadačná činnosť

a) poskytovanie peňažných a nepeňažných prostriedkov z majetku nadácie tretím osobám,

b) správa majetku nadácie vrátane nadačných fondov.

Majetok nadácie

-nadačné imanie

-nadačný fond

-ostatný majetok nadácie

Použiť majetok nadácie možno len v súlade s verejnoprospešným účelom a podmienkami určenými v nadačnej listine a na úhradu výdavkov (nákladov) na správu nadácie

Podnikanie - Nadácia v zásade  nemôže podnikať (môže podnikať len v obmedzenom rozsahu, pokiaľ ide o účinnejšie využitie jej nehnuteľného majetku. Získaný prospech môže nadácia použiť len v súlade s týmto zákonom.)

Nadáciu môže založiť fyzická osoby alebo právnická osoba. Možná je aj kombinácia medzi týmito subjektami.

Prvá etapa - založenie nadácie

Nadácia sa zakladá nadačnou listinou podpísanou všetkými zakladateľmi. Nadačná listina ako jednostranné vyhlásenie - rozhodnutie zakladateľov je teda aktom založenia nadácie. Pravosť podpisov všetkých zakladateľov musí byť úradne osvedčená.

Názov nadácie musí obsahovať označenie „nadácia“

Nadačná listina

1. názov a sídlo nadácie,
2. verejnoprospešný účel, ktorý nadácia bude podporovať,
3. meno a priezvisko (názov), rodné číslo (identifikačné číslo organizácie) a adresu trvalého pobytu (sídlo) všetkých zakladateľov,
4. hodnotu nadačného imania,
5. hodnotu a predmet majetkového vkladu, ktorý každý zakladateľ vložil do nadačného imania (NI) pri založení nadácie (vklad každého zakladateľa najmenej 20 000,  - spolu NI najmenej 200 000)
6. dobu, na akú sa nadácia zriaďuje,
7. počet členov orgánov, dĺžku funkčného obdobia a spôsob ich voľby,
8. spôsob zvolávania, hlasovania a rokovania orgánov nadácie,
9. meno, priezvisko, RČ a adresu trvalého pobytu alebo dlhodobého pobytu
10. prvého správcu nadácie a prvých členov ďalších orgánov
11. nadácie, ak sú ustanovené,
12. podmienky nakladania s majetkom nadácie,
13. určenie okruhu osôb, ktorým sa poskytujú prostriedky nadácie,
14. podmienky poskytovania prostriedkov nadácie tretím osobám,
15. ďalšie náležitosti, ak ich zakladateľ považuje za potrebné uviesť.

Druhá etapa - postup súvisiaci s registráciou nadácie

1. Nadácia vzniká dňom zápisu nadácie do registra nadácií , ktorý vedie Ministerstvo vnútra SR.
2. Návrh podáva ministerstvu správca nadácie. Podpis správcu nadácie musí byť úradne osvedčený.

K návrhu na zápis nadácie do registra nadácií sa priloží:

1. nadačná listina v dvoch vyhotoveniach (origináloch), na ktorých pravosť podpisov všetkých zakladateľov musí byť úradne osvedčená
2. písomné vyhlásenie správcu o splatení peňažného vkladu zakladateľom alebo písomné vyhlásenie zakladateľa, že do nadačného imania vkladá nehnuteľnosť (pravosť podpisov musí byť úradne osvedčená),
3. aktuálny znalecký posudok v prípade vkladu nehnuteľností,
4. výpis z registra trestov správcu nadácie nie starší ako tri mesiace,
5. výpis z Obchodného registra alebo iného registra nie starší ako 30 dní v prípade, ak zakladateľom je právnická osoba,
6. v prípade, že zakladateľom je zahraničná právnická osoba doklad o tom, že je právnickou osobou a kto je jej štatutárnym orgánom,
7. doklad o povolení na dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky ak je správcom zahraničná fyzická osoba,
8. kolkovú známku v hodnote 1000,-Sk (voľne priložiť).
9. Ak ministerstvo nezistí dôvod na odmietnutie zápisu nadácie do registra nadácií (nejde o účelové združenie majetku, účel nadácie nie je verejnoprospešný, nadačná listina nie je v súlade o zákonom ) vykoná zápis nadácie do registra nadácií a v tejto lehote zašle správcovi nadácie jedno vyhotovenie nadačnej listiny.

Ministerstvo dohliada, či nadácia plní verejnoprospešný účel, na ktorý bola založená. Na tento účel ministerstvo vyhodnocuje obsah výročnej správy.

(Nadácia je totiž po skončení kalendárneho roka povinná vypracovať výročnú správu o činnosti a hospodárení nadácie v lehote určenej správnou radou alebo nadačnou listinou najneskôr do 15. mája nasledujúceho kalendárneho roka a poslať jeden výtlačok MV SR)

Vnútorná správa Orgánmi nadácie sú:

-správna rada,

-správca nadácie,

-dozorná rada, ak je majetok nadácie vyšší ako 5 000 000,- Sk (v ostatných prípadoch, ak tak ustanoví nadačná listina),

-revízor, ak nie je ustanovená dozorná rada,

-iný orgán,ak tak ustanoví nadačná listina

NO – verejnoprospešné organizácie

NOmôže založiť FO, PO alebo štát.

Názov NO musí obsahovať označenie „nezisková organizácia“ alebo skratku „ n.o.“ a musí sa odlišovať od názvu iných už registrovaných NO.

PO založené podľa tohto zákona za vopred určených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok, ktorej zisk sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov ani jej zamestnancov, ale sa musí použiť v celom rozsahu na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb.

Registrácia

1. etapa : Nezisková organizácia sa zakladá zakladacou listinou podpísanou všetkými zakladateľmi. Pravosť podpisov všetkých zakladateľov musí byť úradne osvedčená. (náležitosti upravuje zákon), zákon tiež nevylučuje, aby organizáciu založil iba jeden zakladateľ.

2. etapa: Písomný návrh na zápis neziskovej organizácie do registra musí podať zakladateľ alebo osoba na to ním písomne splnomocnená do 60 dní od založenia neziskovej organizácie.

K návrhu na zápis neziskovej organizácie do registra sa priloží:

1. zakladacia listina (náležitosti v zákone),
2. štatút (náležitosti v zákone v dvoch vyhotoveniach,
3. čestné vyhlásenie zakladateľov, v ktorom sa uvedú údaje o tom, v ktorých neziskových organizáciách pôsobili alebo pôsobia ako zakladatelia alebo členovia orgánov neziskovej organizácie (pravosť podpisu musí byť úradne osvedčená,
4. výpis z registra trestov riaditeľa,
5. výpis z Obchodného registra, ak je zakladateľom obchodná spoločnosť (nie starší ako 30 dní),
6. plnomocenstvo, ak zakladaciu listinu uzaviera splnomocnenec,
7. aktuálny znalecký posudok v prípade nepeňažného vkladu,
8. kolková známka v hodnote 1000,-Sk.

Vnútorná správa

a) správna rada,

b) riaditeľ,

c) dozorná rada (revízor),

d) ďalšie orgány, ak to určí štatút.

1. NO je povinná vypracovať výročnú správu po skončení kalendárneho roka, najneskoršie do 30. júna.
2. Výročná správa musí byť zverejnená spôsobom určeným v štatúte a musí byť pre verejnosť prístupná v sídle neziskovej organizácie. Jeden výtlačok výročnej správy zasiela NO registrovému úradu  -(ten dohliada, či NO  plní účel a poskytuje všeobecne prospešné služby, na ktoré bola založená. Na tento účel vyhodnocuje obsah výročných správ a v prípade zistenia nedostatkov upozorňuje na ne orgány NO, požaduje vykonávanie nápravy, ako aj splnenie povinností uložených zákonom)

Podnikanie - môže podnikať podľa osobitných predpisov, ak činnosťou sa dosiahne účelnejšie využitie jej majetku a nebude ohrozená kvalita, rozsah a dostupnosť služieb, pre ktoré bola založená.

Dôležité ustanovenia

1. Majetok sa môže použiť len v súlade s podmienkami určenými v zakladacej listine alebo v štatúte a na úhradu výdavkov (nákladov) NO.
2. Prioritný majetok
3. Nezisková organizácia hospodári podľa schváleného rozpočtu a vedie účtovníctvo.

  Ročná účtovná závierka musí byť  v špecifických prípadoch dokonca overená audítorom.

NEINVESTIČNÉ FONDY - účelové združenia majetku, ktoré nemajú právny charakter združení fyzických alebo právnických osôb.

Účel - Fond je neziskovou právnickou osobou, ktorá združuje peňažné prostriedky na plnenie:

- všeobecne prospešného účelu,

- individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou.

Fond môže byť zriadený FO al. PO. Ak je zriaďovateľom 1 subjekt, zriaďuje sa fond zriaďovacou listinou vo forme notárskej zápisnice. Ak je zriaďovateľov viac, zriaďuje sa fond zriaďovacou zmluvou. Pravosť podpisov všetkých zriaďovateľov musí byť úradne overená. Zriaďovacia listina musí mať rovnaké obsahové náležitosti ako zriaďovacia zmluva.

1. Názov fondu musí obsahovať označenie “neinvestičný fond”, alebo skratku “n.f.”
2. Fond vzniká dňom, ku ktorému bol zapísaný do registra

1. Jednou zo základných podmienok vzniku fondu je vklad zriaďovateľa, ktorý predstavuje súhrn peňažných prostriedkov a ktoré sa zriaďovateľ zaväzuje vložiť do fondu - jeho hodnota nesmie byť nižšia ako 2000 Sk.

Zákon neurčuje počet členov orgánov, právomoci orgánov, dĺžku funkčného obdobia orgánov, spôsob ustanovenia a členstva v orgánoch fondu, preto je potrebné, aby sa tieto ustanovenia podrobne uviedli v štatúte.

POLITICKÉ STRANY A HNUTIA - Strana vzniká dňom zápisu do registra strán. Sídlo musí byť na území Slovenskej republiky.

Návrh na registráciu strany podáva prípravný výbor, ktorý musí byť najmenej trojčlenný.

Návrh musí byť písomný, podpísaný každým členom prípravného výboru, (pravosť podpisu musí byť osvedčená notárom alebo matrikou)

(V návrhu musia byť uvedené mená, priezviská, rodné čísla, adresy trvalého pobytu všetkých členov prípravného výboru a určený splnomocnenec, ktorý bude konať v mene prípravného výboru. )

Prílohy k registrácii

1. zoznam občanov, ktorí súhlasia, aby strana vznikla; zoznam musí podpísať najmenej 10 000 občanov, ktorí uvedú meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a číslo občianskeho preukazu
2. stanovy strany vo dvoch vyhotoveniach
3. doklad o zaplatení správneho poplatku 20 000,
4. vyhlásenie o adrese sídla strany s uvedením obce, názov ulice a čísla domu, podpísané splnomocnencom

1. zoznam občanov, ktorí súhlasia, aby strana vznikla; zoznam musí podpísať najmenej 10 000 občanov, ktorí uvedú meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a číslo občianskeho preukazu
2. stanovy strany vo dvoch vyhotoveniach
3. doklad o zaplatení správneho poplatku 20 000,
4. vyhlásenie o adrese sídla strany s uvedením obce, názov ulice a čísla domu, podpísané splnomocnencom

Stanovy musia obsahovať:

-názov strany a jej skratku, ak sa má používať

-program strany s uvedením cieľov činnosti

-práva a povinnosti členov strany

-orgány strany, spôsob ich voľby a vymedzenie ich právomoci

-spôsob, akým štatutárny orgán koná v mene strany, či a v akom rozsahu môžu robiť právne úkony v mene strany aj iní jej členovia alebo jej zamestnanci

-zásady hospodárenia strany

-ustanovenia o organizačných jednotkách strany, ak budú zriadené, najmä vymedzenie rozsahu, v akom môžu v mene strany nadobúdať majetok, hospodáriť a nakladať s ním, prípadne nadobúdať iné majetkové práva, a vymedzenie rozsahu, v akom môžu konať a zaväzovať sa v mene strany; organizačné jednotky strany nie sú právnickými osobami

-spôsob naloženia s majetkovým zostatkom, ktorý vyplynie z likvidácie majetku a zo záväzkov prípade zrušenia strany

Register strán vedie ministerstvo vnútra.  Je to verejný zoznam do ktorého sa zapisujú údaje týkajúce sa vzniku strany, zmeny zapísaných údajov a údaje týkajúce sa zrušenia a zániku strany.

ZÁUJMOVÉ ZDRUŽENIA PO - PO na ochranu svojich záujmov alebo na dosiahnutie iného účelu môžu vytvárať záujmové združenia právnických osôb.

Zákonom bližšie nevymedzený účel však musí byť v súlade so zákonom a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Založenie združenia

-Zakladateľská zmluva – uzavretá zakladateľmi alebo

-Zápisnica z ustanovujúcej členskej schôdze

K tomu musia byť priložené stanovy a určenie osôb oprávnených konať v mene združenia.

Združenie nie je podnikateľským subjektom, môžu ho zakladať výlučne PO.

Predmetom činnosti združení by malo byť najmä uspokojovanie oprávnených záujmov a potrieb jeho zakladateľov (členov). Mohlo by ísť „najmä“ o zabezpečenie koordinácie niektorých spoločných činností, odborných služieb, humanitných cieľov, rozvojových programov, zastupovanie zakladateľov (členov) pred štátnymi, spoločenskými a inými orgánmi a inštitúciami.

ZDRUŽENIA OBCÍ - obce môžu zriaďovať združenia obcí, ktoré dňom registrácie registrujúcim orgánom nadobúdajú právnu subjektivitu, a sú právnickými osobami.

Predmetom činnosti združenia obcí je najmä oblasť sociálnych vecí, starostlivosti o životné prostredie, miestna doprava, oblasť školstva, kultúry a miestny cestovný ruch; svojou činnosťou združenie obcí napomáha vytvárať podmienky na plnenie úloh obcí, ako aj úloh VÚC.

K návrhu na registráciu sa prikladajú tieto doklady

1. zmluva o založení združenia obcí podpísaná starostami všetkých obcí, ktoré sa stávajú členmi združenia obcí, s uvedením ich mena, priezviska, rodného čísla, bydliska, funkcie a názvu obce  (na platnosť zmluvy o zriadení združenia obcí je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov obecného zastupiteľstva každej obce, ktorá je účastníkom zmluvy)
2. uznesenie o schválení zmluvy obcami, ktoré sú jej účastníkmi
3. oznámenie o tom, kto je splnomocnencom oprávneným konať v mene združenia obcí
4. stanovy združenia, v ktorých sa uvádza:

1. názov združenia obcí
2. sídlo
3. cieľ činnosti
4. orgány združenia obcí, spôsob ich ustanovenia, určenie orgánov oprávnených konať v mene združenia obcí
5. zásady hospodárenia
6. spôsob zániku, naloženia s majetkom a vysporiadania všetkých záväzkov združenia obcí
7. meno, priezvisko a adresa osoby splnomocnenej na podanie návrhu na registráciu združenia obcí

CIRKVI A NÁBOŽENSKÉ SPOLOČNOSTI - dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej viery v organizácii utvorenej podľa príslušnosti k náboženskej viere na základe vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

Sú PO - môžu sa vzájomne združovať, utvárať komunity, rehole, spoločnosti a obdobné spoločenstvá

V Slovenskej republike je cirkev od štátu oddelená.

Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. (na štát sú napojené prostredníctvom financovania).

Štát uznáva len tie cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú registrované.

1. Pokiaľ chce byť cirkev alebo náboženská spoločnosť aj legálne a špecificky uznaná ako cirkev, musí požiadať o registráciu Ministerstvo kultúry SR.
2. Návrh na registráciu podáva najmenej trojčlenný prípravný orgán. Návrh na registráciu sa môže podať, ak sa preukáže, že sa k nemu hlási

        najmenej toľko 20 000 plnoletých občanov s trvalým pobytom na území SR

1. Zákon č. 308/1991 Zb.ďalej  ustanovuje povinné obsahové náležitosti návrhu na registráciu. K návrhu na registráciu sa prikladá základný dokument zakladanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (štatút, poriadok, stanovy a pod.)
2. Podľa § 6 ods. 1 môžu na plnenie svojho poslania taktiež poskytovať duchovné a hmotné služby, vlastniť hnuteľný a nehnuteľný majetok a mať iné majetkové a nehmotné práva, zriaďovať a prevádzkovať účelové zariadenia, zriaďovať a prevádzkovať vlastné zdravotnícke zariadenia a zariadenia sociálnych služieb atď.

Náboženské štruktúry sa v tejto forme veľmi často prekrývajú s neziskovými organizáciami a takéto štruktúry považujú samy seba za súčasť tretieho sektora. To sa týka predovšetkým rôznych charitatívnych cirkevných organizácií, u ktorých „verejnoprospešnosť“ nie je úzko viazaná na záujmy a presadzovanie sa tej ktorej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

FINANCOVANIE NGO

Princípy:

1. viaczdrojovosť,
2. spôsob nadobúdania zdrojov (samofinancovanie, sponzorstvo, fundraising)
3. hospodárenie s cudzími zdrojmi (efektívnosť, transparentnosť, preukázateľnosť použitia prostriedkov, dôveryhodnosť)
4. úhrada nákladov prostredníctvom príjmov
5. projektovosť,
6. rozpočtovanie, účelová viazanosť

Východiská financovania NGO v SR

-po roku 1989 – najmä zdroje zo zahraničia

-od roku 1997 – pokles zahraničných donorov, mení sa názor na 3. sektor za strany štátu, verejnosti aj podnikateľskej sféry.

3 faktory ovplyvňujú financovanie NGO

1. Odchod zahraničných donorov
2. Podpora štátu
3. Tradícia – úroveň a rozsah filantropického správania

Finančné zdroje – klasifikácia

- spôsob nadobudnutia

1. z vlastnej činnosti (interné zdroje - samofinancovanie)
2. z iného zdroja (externé zdroje - fundraising)

- pôvod finančných prostriedkov

1. domáce, miestne zdroje

1. zahraničné zdroje

- financujúci (podporujúci) subjekt

1. verejné zdroje (štátna správa, územná samospráva)

1. súkromné zdroje (podniky, grantové nadácie, jednotlivci (individuálne darcovstvo)

charakter zdrojov

1. finančné zdroje

1. nefinančné zdroje

Verejné zdroje - domáce

Priame

1. dotácie, granty, príspevky na činnosť,
2. príspevky za služby na základe kontraktov a zmlúv
3. prerozdelenie výnosov z lotérií,
4. kofinancovanie projektov (štrukturálne fondy EÚ napr.)

Nepriame

1. Odpustenie daní a ciel
2. Asignácia 2% dane z príjmu FO a dane z príjmu PO
3. Odpočet darov zo základu dane

Verejné zdroje – nepriama podpora

1. Oslobodenie od daní a ciel – rôznorodé
2. Odpočet daru zo základu dane  - od daňovej reformy 2004 zrušené
3. Asignácia 2% dane z príjmov fyzických a právnických osôb - každoročná registrácia prijímajúcich subjektov

2% dane z príjmov PO

1. Obmedzenie výšky sumy
2. Vymedzenie prijímacích organizácií cez kritériá
3. Určenie oblastí podpory

Verejné zdroje – priama podpora prideľovanie dotácií a grantov (domáce)

- najrozšírenejšia forma z verejných zdrojov

1. zo ŠR na základe predloženia projektov (spravidla s 1 ročným trvaním)
2. zo ŠR vopred určeným dlhoročným prijímateľom – „tradičným organizáciám“ /príspevky z kapitol jednotlivých ministerstiev/ a cez projektové financovanie
3. prideľovanie sa koná na základe vopred určených zásad a pravidiel (každé ministerstvo môže mať vlastné pravidlá)
4. z úrovne samosprávy.

Verejné zdroje – priama podpora (mimorozpočtové zdroje)

1. Príspevky za služby na základe kontraktov a zmlúv  - /rozvoj medzisektorovej spolupráce/
2. Prerozdelenie výnosov z lotérií a verejných zbierok
3. prostriedky na kofinancovanie štrukturálnych fondov z EÚ (2004 – 2006 5%) 2007 – 2013?, predpoklad NGO –oprávnený žiadateľ.

Súkromné zdroje zahraničné - nadácie

1. Nielen priama podpora ale aj zakladanie pobočiek (Nadácia otvorenej spoločnosti) vyhľadávanie partnerov (Socia, Ekopolis)a pod.

1. Od roku 2004 – zmena priorít zahraničných donorov.

Súkromné zdroje domáce - nadačné

1. V SR sa postupne rozvíja,
2. Od roku 1998 grantové nadácie vytvorili spočiatku neformálne, dnes už registrované združenie právnických osôb - Fórum donorov. Jeho poslaním je zvýšiť efektívnosť rozdeľovania grantov, vytvoriť podmienky pre zlepšenie finančnej podpory neziskového sektora a rozvoj filantropie na Slovensku. V súčasnosti vo Fóre donorov, ktoré prijalo aj vlastný etický kódex, pôsobia napr .(Karpatská nadácia, Nadácia Ekopolis, Nadácia na podporu občianskych aktivít, Nadácia otvorenej spoločnosti–Open Society Foundation, Nadácia Pontis, Nadácia pre deti Slovenska, Regionálne environmentálne centrum Slovensko, a pod.),
3. Komunitné nadácie.

Súkromné zdroje podnikové

1. Otázka motivácie – (koncepcia spoločensky zodpovedného podnikania, zlepšenie imidžu, možnosť získania spoločných projektov z EÚ a pod.)
2. Dôležitý a významný zdroj

Dôležitú úlohu vo vzťahu podnikateľského a neziskového sektora zohráva podnikové darcovstvo  (bezplatný prevod) alebo korporatívna filantropia, teda ochota podniku venovať nejakú hodnotu (finančnú či nefinančnú) na verejnoprospešný účel, a to buď

1. jednorazovo
2. opakovane bez nároku na nejakú protislužbu.

Inou formou spolupráce podnikov a NGO, ktorú sprevádza aj nejaké protiplnenie zo strany neziskového subjektu (zväčša vo forme reklamy), môže byť klasický komerčný vzťah na báze sponzoringu (príspevku). Vyššiu úroveň spolupráce predstavujú strategické partnerstvá, ktoré môžu fungovať aj na komerčnejšom princípe tzv. dobročinného (zdieľaného) marketingu.

1. Inovátorom v rozvoji filantropických aktivít je bezpochyby bývalá a.s. Globtel, dnes Orange Slovensko,  (na východnom Slovensku je v oblasti darcovstva a podpory miestnej komunity priekopníkom spoločnosť US Steel Košice,s.r.o.)
2. najproblém – nedostatočná stimulácia (daňová, odpisy a pod.)

Súkromné zdroje – individuálne darcovstvo

metóda vysoko náročná, no zároveň jedna z najstabilnejších

množstvo malých príspevkov

kampane

FORMY:

1. zrážky zo mzdy
2. verejné dobročinné akcie – benefičné akcie,
3. priamy kontakt,
4. členské príspevky ?
5. zasielanie pošty alebo telefonovanie

Aktéri tohto procesu: médiá, sponzori, sprostredkovatelia individuálni darcovia.

Faktory ovplyvňujúce darcovstvo: Emócie, Dôvera, Ľahkosť dávania, Jednoduchosť komunikácie

- V SR sa postupne rozvíja (ekonomické, spoločensko – historické faktory)

- Pojem dobrovoľníka a dobrovoľníctva nie je doteraz v slovenskej legislatíve dostatočne  

  podchytený.

Samofinancovanie

1. proces, pri ktorom nezisková organizácia využíva svoje kapacity (ľudské, materiálne, finančné, know-how a pod.) na tvorbu a získavanie zdrojov (predovšetkým, avšak nie výlučne, finančných) pri súčasnom napĺňaní svojho poslania.

        samofinancovanie – podnikanie???

        Podnikanie je súčasť samofinancovania.

1. nie je komercionalizácia aktivít NGO ale ďalší zdroj financovania
2. USA až 51%, západná Európa 20-40%,

METÓDY samofinancovania

1. členské príspevky ?
2. predaj výrobkov a  služieb
3. spoplatnenie služieb
4. využitie majetku
5. zhodnocovanie investícií

Výhody samofinancovania

Zvyšuje finančnú nezávislosť a stabilitu,

Umožňuje kvalitnejšie finančné plánovanie,

Zvyšuje sebadôveru organizácie,

Zlepšuje jej imidž,

Zvyšuje motiváciu donorov.

RIZIKÁ samofinancovania

1. riziko výraznejšieho zamerania na podnikanie ako na poslanie
2. riziko, že prostriedky získané podnikaním budú použité na jeho ďalšiu podporu a nie na programy organizácie
3. riziko zadlženia alebo straty
4. nie je vhodné pre každú NO
5. dosiahnuť zisk nie je jednoduché
6. môže spôsobiť rozpor s poslaním
7. môže vyvolať dilemy o vnútorných hodnotách firmy

Samofinancovanie – podnikanie

Neziskové organizácie  nie sú založené s cieľom dosahovania zisku, neznamená to však, že sa o to neusilujú a že nevykonávajú činnosť, ktorá je veľmi podobná podnikaniu alebo dokonca, že nepodnikajú v pravom zmysle slova.

Čo sa týka možnosti podnikania pri jednotlivých právnych formách neziskových subjektov, podnikateľskú činnosť môžu realizovať :

1. OZ (živnosti)
2. NO poskytujúce všeobecne prospešné služby (živnosť)  -zisk v celom rozsahu na zabezpečenie verejnoprospešných služieb,
3. záujmové združenia PO, cirkvi a náboženské spoločnosti.

Vo veľmi obmedzenej miere aj nadácie (len prenájom majetku, lotérie a iných akcií, efekt lepšieho využitia majetku).

Zákaz podnikateľskej činnosti majú politické strany a neinvestičné fondy (n.f. - podobné činnosti ako nadácia – verejné zbierky a pod.).

Fundraising

1. Je to starostlivo naplánovaná, organizovaná a strategicky orientovaná činnosť neziskových organizácií s cieľom “identifikovať, pritiahnuť a získať zdroje na uspokojenie určitej potreby“.
2. Je to komplex rôznych metód a postupov získavania finančných a iných zdrojov pre aktivity neziskových organizácií. Výsledkom tohto procesu je získanie nevyhnutných finančných prostriedkov, vecných či nemajetkových zdrojov alebo pomoci, ako sú napr. vecné dary, dobrovoľnícka práca, know-how, ale aj skúsenosti z riadenia či správy organizácie, informácie a pod.
3. Fundraising je proaktívna iniciatíva neziskových organizácií, ktorá sa spolieha na filantropiu darcov, s cieľom vybudovania vzájomne výhodného vzťahu a prípadne aj dlhodobého partnerstva.
4. Fundraising je cielená a kontinuálna činnosť organizácie orientovaná na získanie finančných a nefinančných zdrojov
5. Fundraiser – koordinátor fundraisingu

Fundraising ako systematické plánovanie

1. Príprava fundraisingového projektu

2. Realizácia – priebežní hodnotenie, korekcie, komunikácia

3. Hodnotenie - analýza úspešnosti fundraisingovej kampane, vyhodnotenie, poučenie sa

1. Fundraisingový projekt

Základným predpokladom úspešného fundraisingu je kvalitne spracovaný fundraisingový projekt, na ktorom by mali participovať všetci tí, ktorí sa do jeho realizácie budú akýmkoľvek spôsobom zapájať.

Prípravná fáza fundraisingovej kampane – projektu (SWOT analýza)

1. Analýza potrieb
2. Analýza externého prostredia
3. Analýza interného prostredia

Fundraisingový projekt:

1. Vychádza z prípravnej analýzy a z poslania
2. Určenie konkrétnych cieľov- merateľné
3. Realizačný a časový plán aktivít
4. Zostaviť zoznam možných potenciálnych zdrojov
5. Vybrať a špecifikovať okruh darcov (rôzne typy  - majú vyhradené prostriedky, nemajú vyhradené prostriedky, dávajú 1X, dávajú opakovane)
6. Zoznam potenciálnych metód na získanie zdrojov
7. Výber vhodných metód
8. Realizácia

Efektívnosť fundraisingových aktivít

Efektívnosť – hospodárnosť X účelnosť

s minimálnymi nákladmi dosahujem maximálny úžitok

Náklady kampane (spracovanie projektu, oslovenie darcov, mzdy, komunikačné náklady, cestovné,)  v porovnaní s výnosmi (koľko finančných aj nefinančných zdrojov sa kampaňou získalo, niektoré nepeňažné efekty však ťažko oceniť).

CHYBY pri FUNDRAISINGU

- Predpoklad, že pretože potrebujete peniaze, tak ich aj dostanete.

- Sústredenie sa na vybavenosť organizácie a prevádzkové náklady.

- Presvedčenie, že "fundraising nemôže byť taký náročný" - zvládne ho aj nejaký nováčik či dobrovoľník.

- Veľká kampaň bez uskutočnenia prípravných štúdií a prieskumov.

- Akcie, ktoré neprinesú dostatok prostriedkov, ktoré potrebujete.

- Podcenené dlhodobé plánovanie fundraisingu a partnerskej spolupráce.

- Nedostatočné uznanie a poďakovanie partnerovi.

- Fundraising tam, kde sú zdroje, hoci to nezodpovedá misii organizácie.

- Fundraising nadmerného množstva zdrojov.

Vybrané problémy finančného manažmentu NGO

Podľa platnej právnej úpravy majú povinnosť predkladať výročné správy iba:

1. nadácie,
2. neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby,
3. neinvestičné fondy.

Súčasné výzvy pre financovanie NGO

1. zmena postoja od neustáleho „zháňania“ financií k budovaniu stabilnej

        darcovskej základne

2. posunúť sa „za fundraising z externých zdrojov“ k samofinancovaniu
3. zvyšovať efektívnosť vynakladania prostriedkov
4. medzisektorová spolupráca – projektové financovanie

Rozpočtovníctvo a účtovníctvo

1. Každá NGO zostavuje svoj rozpočet, ktorý je základným nástrojom

        finančného plánovania

2. Rozpočet je plán činností NGO na určité obdobie vyjadrený v peňažných jednotkách

Účtovníctvo NGO

Rozdiely v účtovaní medzi NGO a ziskovými podnikmi – postupy účtovania a pod. sú špecificky upravované MF SR (otázka harmonizácie účtovníctva v súčasnosti), v zásade - jednoduché účtovníctvo (okrem nadácií !!!)

Podvojné účtovníctvo

1. dobrovoľne, alebo
2. povinne pri podnikaní a pri dosiahnutí príjmov viac ako 3 mil Sk /príp. iné podmienky, napr. cirkvi pri príjme dotácie a grantu zo ŠR/