Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Teórie správy a byrokracie

Práca o automobilke KIA (praca.doc)

2. Jedného dňa sa jedna veľká juhokórejská automobilová spoločnosť Kia Motors rozhodla, že vybuduje svoj prvý európsky závod. Rozhodla sa tak práve na základe zvyšovania predaja a rastúceho trhového podielu v Európe.

Medzi potenciálnych kandidátov sa dostalo aj Slovensko, konkrétne obcou Teplička nad Váhom neďaleko mesta Žilina.

3, 4, 5.  Po zohľadnení všetkých kritérií a podmienok sa Kia motors rozhodla investovať práve na Slovensku. Neviem, či ich pritiahla ľubozvučnosť nášho jazyka alebo krásna príroda.

Pre tieto účely bola podpísaná zmluva s Vládou SR, v ktorej sa vláda zaviazala poskytnúť automobilke pozemky na výstavbu a k tomu zodpovedajúcu infraštruktúru.

6. Ak sa na to pozrieme optimistickejšie, nájdeme výhody spojené s touto investíciou. Vytváranie nových pracovných príležitostí, technologický prínos, rozvoj regionálny, prilákania nových zahraničných investorov. Samé pozitívne správy, však?

Ale samozrejme, nič nie je také ružové, ako sa na prvý pohľad zdá.

Kde začať? Tak aspoň informatívne: Automobilku začali stavať v októbri 2004. Výstavbu skončili v roku 2005 a v lete 2006 sa začalo so skúšobnou prevádzkou. Celková rozloha automobilky je 166 ha.

7. Ako je nám všetkým známe, bez vetra sa ani lístok nepohne. Zrazu sa objavili komplikácie, ktoré sa nestihli vyriešiť ani počas dvoch rokov.

Časť pozemkov pod budúcim závodom a prístupovou komunikáciou, ktorá má zabezpečiť dodávky materiálu a expedíciu nových áut, patrila ľuďom žijúcim v danej lokalite. Na začiatku sa zdala situácia relatívne jednoduchá, keďže štandardný proces v skratke pozostáva:

A, z určenia kúpnej ceny pozemku expertom,

B, vyplatenie danej sumy pôvodnému vlastníkovi.

8. Je tu nutné riešiť vysporiadanie pozemkov. Ľudia nechcú predsa prísť o svoje majetky, je ťažké dopracovať sa ku kompromisu.

   A tak vláda siaha po obmedzení vlastníckeho práva. Tým sa rozumie nútené odňatie alebo nútený prechod vlastníckeho práva na základe administratívneho rozhodnutia. V tomto prípade musí ísť o verejný záujem, účel je dosiahnuteľný len na základe zákona a vždy za náhradu.

    Takže dochádza k vyvlastneniu, súdny znalca určí cenu, za ktorú sa dané pozemky odkúpia. Ako to však u nás býva majitelia, ktorí pozemky "poslušne" predali hneď a nepostavili sa proti tzv. „vrchnosti“ dostali za m štvorcový 140 Sk.

Ale nájdu sa aj takí, ktorí svojich pozemkov za v dnešnej dobe lacný peniaz nevzdajú a títo vyrvalci dostanú takmer trojnásobok 350 Sk za m štvorcový. Samozrejme, vlastníci pozemkov, ktorým sa nechcelo naťahovať o peniaze znova protestujú, že chcú vyplatiť rozdiel medzi týmito sumami, hrozia protestmi, podávajú trestné oznámenia. Jasné, že tieto peniaze na rozdiely sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu, ktorý napĺňajú predsa len peňaženky našich rodičov. Ale predsa sympatizujem s vlastníkmi. Ako som niekde čítala, „je to len pár miliónov, ktoré nás nemusia nijak špeciálne mrzieť v dobe keď sa vyhadzujú oknom celé miliardy, po druhé preto lebo to nie je ich chyba, že múdra vláda rozdáva Slovensko vo veľkom zahraničným investorom (hádam už nikto neverí, že sa nám to niekedy vráti)“.

Na povrch sa dostávajú aj protiklady verejné alebo súkromné? Ako to, že je to v prospech verejného záujmu, keď sa to týka súkromnej firmy? Je to oprávnený zásah do vlastníckeho práva?

Na tomto príklade môžeme pozorovať vzájomné vzťahy medzi občanom a štátom a následné komplikácie v našom právnom systéme, ktorý ani zďaleka nie je dokonalý. Je potrebné prepracovať sa k určitému kompromisu, dohode, aby sa ani jedna zo strán necítila o niečo ukrátená či ochudobnená. V minulosti to fungovalo tak, že „dobro spoločnosti“ bolo nadradené právam jednotlivca. Vtedy by sa pozemky majiteľom jednoducho zhabali – znárodnili. Na záver som si pre vás pripravila ešte dve otázočky.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Spory o výšku náhrady pri vyvlastnení pozemkov na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest by podľa ministerstva dopravy mali od júna riešiť súdy a nie stavebné úrady. Výstavbe ciest by nemalo zabrániť ani odvolanie sa proti rozhodnutiu o vyvlastnení. Ministerstvo to navrhlo v novele zákona, od ktorej si sľubuje zrýchlenie výstavby diaľničnej siete. Materiál musí ešte prerokovať vláda a posúdiť parlament.

"Navrhované riešenie umožňuje vydať vyvlastňovacie rozhodnutie, ktorým sa uzná existencia dôvodu a zákonných podmienok vyvlastnenia. (Stavebník) môže okamžite začať so stavbou," poznamenalo ministerstvo s tým, že prípadné spory štátu s majiteľom pozemku o výšku náhrady za zabraté nehnuteľnosti už tak nebudú brzdiť výstavbu cestnej infraštruktúry. Tvrdí tiež, že problémom v súčasnosti nie je preukázanie dôvodu a podmienok vyvlastnenia, ale práve spory o odškodnení s majiteľmi vyvlastňovaným nehnuteľností.

Ministerstvo v novele zákona o opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá uviedlo zoznam 13 rozostavaných a 16 plánovaných diaľničných úsekov a rýchlostných ciest, na ktoré by sa nové pravidlá mali vzťahovať. V prípade schválenia materiálu parlamentom sa novelou majú riadiť aj konania, ktoré sa právoplatne nepodarí ukončiť do záveru mája.

Vyvlastňovanie na Slovensku upravuje aj stavebný zákon. Podľa ústavy je možné vyvlastniť majetok ľudí či firiem iba za primeranú náhradu.

Okrem problémov s výkupom pozemkov pre niektoré úseky diaľnic mala vláda pred časom problémy aj s odkúpením parciel pre závod kórejskej automobilky Kia. Časť majiteľov pôdy sa totiž so štátom dlhšiu dobu dohadovala o cene za pozemky. Vláda nakoniec vlastníkom parciel ustúpila.