Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Ústavné právo SR

prednáška 2.10.2007 (02-10-2007_ust.doc)

Podpisovanie zákona

1. Podpisuje ho predseda NRSR, predseda vlády a prezident.
2. Prezident má relatívne právo VETA, to znamená že prezident v lehote 15 dní odo dňa kedy mu bol zákon doručený, počas tejto lehoty môže odmietnuť podpísať, vrátiť NR s pripomienkami. Ten návrh ktorý sa vráti, sa znovu prerokúvava v druhom a treťom čítaní a NR je schopná prelomiť VETO prezidenta nadpolovičnou väčšinou všetkých členov.

Vyhlásenie zákona

3. Úlohy spojené s vyhlásením zákona zabezpečuje predseda NR.
4. Zákon sa vyhlasuje v zbierke zákonom, dňom vyhlásenia sa zákon stáva platným.
5. Zákon je účinný 15 dňom po vyhlásení, pokiaľ nie je deň účinnosti stanovený.

Osobitné druhy legislatívneho konania:

1. zákon o štátnom rozpočte

1. návrh zákona podáva vždy vláda
2. návrh zákona sa pripravuje podľa osobitných rozpočtových pravidiel
3. prerokuje sa len v druhom a treťom čítaní
4. zaoberajú sa ním všetky výbory okrem mandátového a imunitného a výboru  pre nezlučiteľnosť funkcií
5. platí zákaz nepriamej novelizácie (zákon o štátnom rozpočte nemôže meniť ustanovenia iných zákonov)

2. schvaľovanie medzinárodnej zmluvy vyžadujúci súhlas NRSR.

1. prerokuje sa len v druhom a treťom čítaní
2. jeho výsledkom je súhlas alebo nesúhlas s danou medzinárodnou zmluvou

Kreačná právomoc NRSR

Vnútorná

1. NR si volí svoje vlastné orgány

Kreačná právomoc NR navonok

1. NR zriaďuje zákonom ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy
2. NR volí:

1. 3 členov súdnej rady (návrhy kandidátov môžu podávať poslanci a členovia súdnej rady sa volia obyčajnou väčšinou (nadpolovičná väčšina prítomných poslancov)
2. volí predsedu a podpredsedov NKÚ (spôsob navrhovania a voľby je taký istý ako pri súdnej rade)
3. NR volí verejného ochrancu práv. Návrhy kandidátov môžu podávať najmenej 15 poslancov NR..

3. NR spolupôsobí: (že pôsobí viacero inštitúcií)

1. pri tvorbe vlády SR a to tak, že schvaľuje jej programové vyhlásenie.
2. NR spolupôsobí pri kreovaní ústavného súdu a to tak, že vyberá, resp. volí kandidátov na sudcov ústavného súdu a (NRSR zvolí vždy dvojnásobná počet kandidátov), návrhy kandidátov môžu podávať viaceré subjekty:

1. Poslanci
2. Vláda
3. Predseda ústavného súdu
4. Predseda najvyššieho súdu
5. Právnické fakulty

1. Aj pri kreovaní generálneho prokurátora, a to tak že navrhuje kandidáta ktorého prezidentt vymenuje

Kandidáti sa volia obyčajnou väčšinou.

Kontrolná právomoc NR

NR uplatňuje túto právomoc hlavne vo vzťahu k vláde.

1. otázky (inštitút otázok sa využíva v rokovacom poriadku NR, a je zaradený ako hodina otázok

1. ( počas hodiny otázok odpovedajú predseda a členovia vlády, generálny prokurátor a predseda NKÚ na otázky, ktoré im adresovali poslanci NR, otázky sa dávajú predsedovi NR do dvanástej hodiny predchádzajúceho dňa a počas hodiny otázok sa odpovedá iba na tie otázky, ktoré boli vylosované, na Ďalšie otázky poskytnú zainteresované subjekty písomnú odpovede písomne do 30 dní)

na každý štvrtok pokiaľ NR rokuje. Prebieha schôdza NR. Počas hodiny otázok nemožno prijímať procedurálne návrhy ani iné konkrétne návrhy.

2. interpelácie

1. interpelácia je kvalifikovaná otázka ktorú poslanci môže dať predsedovi alebo členom vlády a vedúcim ústredným orgánom štátnej správy.
2. musí byť vždy písomná, odpoveď na interpeláciu je takisto písomná a interpelovaný subjekt ju doručí poslancovi ktorý dal interpeláciu a predsedovi NR do 30 dní.
3. Odpoveď na interpeláciu sa zaradí do programu najbližšej schôdze NR a môže o nej prebiehať diskusia  môže viesť k prijímaniu konkrétnych návrhov ako aj riešeniu procedurálnych otázok.

3. vyslovenie nedôvery vlády

1. návrh na vyslovenie nedôvery musí poslať najmenej jedna pätina poslancov NR (buď vláde alebo ministrovi)
2. návrh sa doručí predsedovi NR, ktorý ho zaradí na najvyššiu schôdzu NR, alebo zvolá mimoriadnu schôdzu.
3. Na tejto schôdzi vystúpi ako prvý navrhovateľ, následne vystúpi predseda vlády, respektíve dotknutý minister.
4. Nasleduje diskusia alebo rozprava na ktorej vystúpia všetci poslanci. (najdlhšia časť)
5. Na záver diskusie je hlasovanie – návrh na vyslovenie nedôvery prejde, ak za to vysloví nadpolovičná väčšina všetkých poslancov

NR nepriamo kontroluje aj generálneho prokurátora, predsedu NKÚ, ktorí každoročne podávajú správy o svojej činnosti NR a táto ich môže odvolať (NKÚ), alebo môže iniciovať odvolanie a to vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi.

NR prerokúvava aj správu o činnosti verejného ochrancu práv a však tohoto z funkcie na základe tejto správy odvolať nemôže