zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Systém účtovnej evidencie podľa štandardov EÚ

 

prednáška 18.9.2007 (18-09-2007_ust.doc)

NRSR

 

Postavenie NRSR – je to jediný ústavodarný a zákonodarný orgán , iba NRSR môže prijímať ústavu a zákony. Má 150 poslancov.

 

NRSR zasadá stále, jej zasadnutie pozostáva z ustanovujúcej schôdze a zo schôdze NRSR. Môžu byť riadne a mimoriadne.

 

Zasadnutie NRSR môže byť prerušené uznesením NRSR, ale prerušenie nesmie trvať viac ako 4 mesiace. Aj počas prerušenia pracuje predseda, podpredseda a výbory NRSR. Počas prerušenia zasadnutia NRSR sa môže zísť ak o to požiada vláda alebo jedna pätina poslancov.

 

Ustanovujúca schôdza

Zvoláva ju prezident republiky a to tak, aby sa uskutočnila do 30 dní od konania parlamentných volieb. Ak by prezident nezvolal túto schôdzu, zíde sa NRSR v 30 deň sama.

 

Program:

  1. poslanci skladajú sľub, skladajú ho do rúk predsedu NRSR
  2. NRSR schvaľuje volebný  poriadok, resp. poslanci
  3. zvolí overovateľov
  4. zvolia sa predsedovia dvoch výborov a to: mandátového a imunitného a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií  
  5. overovanie platnosti volieb poslancov
  6. vytvoria sa poslanecké kluby (musí mať najmenej 8 poslancov)
  7. voľba predsedu NRSR
  8. voľba podpredsedov NRSR a predsedov a členov ďalších výborov.

 

Schôdze NRSR zvoláva jej predseda, ktorý navrhuje aj program schôdze a schôdzu vedie.

Predseda je povinný zvolať schôdzu (do 7 dní) ak o to požiada 1/5 poslancov.

Schôdze NR sú verejné.

  1. neverejná schôdza je v dvoch prípadoch 1, ak ide o štátne tajomstvo
  2. 2, alebo ak sa na tom zhodne 3/5 väčšinou všetkých svojich členov.

 

Spôsoby uznášania:

1, nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov

2, uznášajú sa nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov

(vyslovenie nedôvery vlády, voľba predsedu NR, prelomenie veta uplatneného prezidentom)

3, 3/5 väčšinou všetkých svojich poslancov (prijímanie a zmena ústavy, ústavných zákonov, vypovedania vojny, obžalovanie prezidenta z vlastizrady)

 

Spôsob hlasovania_

Verejné 1, pomocou technického zariadenia

                    2, zdvihnutím ruky

 

Tajné 1, prostredníctvom hlasovacích lístkov

 

Hlasovanie podľa mien – osobitný spôsob verejného hlasovania

 

 

 

Poslanec NRSR  má voľný, reprezentatívny mandát. Je čiastočne limitovaný poslaneckým sľubom. Nezlučiteľnosť poslaneckého mandátu je obsiahnutá v čl. 77.

 

Poslanecká imunita:

1, absolútna – poslanca nemožno stíhať za hlasovanie (čl. 78, ods 1,2)

2, poslanca nemožno trestne stíhať za jeho výroky v parlamente, ale podlieha disciplinárnej právomoci

 

Relatívna imunita:

Spočíva v tom, že poslanca možno trestne stíhať alebo vziať do väzby iba so súhlasom NRSR.

Čl.78 ods. 5 – pokiaľ je poslanec vo väzbe jeho mandát nezaniká iba sa neuplatňuje.

 

Zánik poslaneckého mandátu:

1, uplynutím volebného obdobia

2, vzdaním sa mandátu:

- ústne do zápisnice

- písomne do rúk predsedu NRSR

3, stratou voliteľnosti

4, rozpustením národnej rady

5, právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin, alebo za iný trestný čin za ktorý trest odňatia slobody nebol podmienečne podložený

6, smrť

 

Práva a povinnosti sú zakotvené v ústave a v rokovacom poriadku

  1. právom aj povinnosťou je zúčastňovať sa na práci NRSR a jej orgánov
  2. právo hlasovať
  3. právo podávať návrhy, pripomienky počas rokovania
  4. právo zákonodarnej iniciatívy
  5. právo interpelácie , interpelovať subjekty určené ústavou
  6. právo klásť otázky, ktoré určuje ústava a rokovací poriadok
  7. právo uskutočňovať poslanecký prieskum