Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Ústavné právo SR

prednáška 25.9.2007 (25-09-2007_ust.doc)

Právomoc predsedu NR vymedzuje ústava (nie však vyčerpávajúco)

Delí sa:

1. navonok:

1.  zastupuje NRSR (oficiálne – zúčastniť sa na oslave)
2.  podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony
3.  vyhlasuje voľby prezidenta, parlamentné a komunálne
4.  vyhlasuje ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta
5.  zabezpečuje úlohy spojené s vyhlasovaním zákonov
6.  právomoci spojené s konaním pred ústavným súdom

2. dovnútra:

1.  zvoláva, riadi a ukončuje schôdze NRSR
2.  prijíma sľub poslancov
3.  určuje poradie v akom ho budú zastupovať podpredsedovia
4.  podpisuje uznesenia NR
5.  berie na vedomie vytvorenie poslaneckých klubov
6.  zvoláva predsedov výborov

Podpredsedovia NRSR

Počet nie je určený, nie je právne upravený, počet je spravidla vecou politickej dohody.

3. rozsah právomoci podpredsedov určuje predseda národnej rady

Výbory NRSR (iniciatívne a kontrolné orgány NRSR pozostávajúce z poslancov, platí zásada, že každý poslanec by mal byť členom aspoň jedného výboru, ale môže byť aj viacerých):

4. obligatórne:

1.  mandátový a imunitný výbor (overuje platnosť voľby poslancov, rozhoduje o vydaní poslanca na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby, uplatňuje realizuje disciplinárne konanie vo vzťahu k poslancom)
2. výbor pre nezlučiteľnosť funkcií ( jeho úlohou je posudzovať, či niektorý z poslancov nevykonáva činnosť, povolanie, ktoré je s jeho výkonom poslanca nezlučiteľné)
3. ústavnoprávny výbor

1. prerokúvavá každý návrh zákona a posudzuje či je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a právom európskej únie.
2. Dáva podnety na zdokonalenie právneho poriadku SR

4.  výbor pre kontrolu SIS, pre kontrolu vojenského vojenského spravodajstva

5. počet fakultatívnych výborov nie je právne určený, je vecou politických dohôd., sledujú rozdelenie štátnej správy. (výbor pre medzinárodné vzťahy, zdravotnícky výbor, väčšinou podľa ministerstiev)

Overovatelia:

6. dohliadajú nad priebehom volieb v NRSR (skrutátori – spočítavajú hlasy)
7. zodpovedajú za správnosť a úplnosť zápisníc

Národná rada si môže zriaďovať komisie a to stále alebo dočasné. Sú zložené z poslancov ale aj neposlancov, ktorí sú odborníkmi v danej oblasti, na čele komisie je však vždy poslanec.

Pôsobnosti NRSR

Zákonodárna právomoc NRSR - najdôležitejšia

8. je upravená rámcovo v ústave čl. 77
9. je upravená v rokovacom poriadku NR
10. legislatívne pravidlá tvorby zákonov

má štádiá:

1. zákonodárna iniciatíva (vláda, poslanci, výbory, právo podať návrh zákona) návrh zákona musí mať písomnú podobu a musí obsahovať:

1. paragrafové znenie
2. dôvodovú správu tá obsahuje:

1. zhodnotenie súčastného právneho stavu
2. zdôvodnenie potreby novej právnej úpravy
3. hospodársky a finančný dosah novej právnej úpravy na štátny rozpočet
4. doložku zlučiteľnosti

Návrh zákona sa doručuje predsedovi NR ak podá návrh poslanec alebo výbory, musí sa k nemu vyjadriť vláda.

1. čítanie

predseda NR pošle návrh zákona všetkým poslancom najmenej 15 dní pred dňom konania schôdze, kde sa návrh bude konať, zároveň predseda určí, ktoré výbory sa k návrhu vyjadria a ktorý z nich bude gestorský.

Postup v prvom čítaní, najskôr vystúpi navrhovateľ, potom spravodajca gestorského výboru a potom sa koná diskusia, v rámci diskusie poslanci nemôžu dávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

2. návrh sa vráti navrhovateľovi na dopracovanie
3. v rokovaní o návrhu zákona sa nebude pokračovať
4.  návrh postúpi do druhého čítania

2. čítanie

najskôr prebieha vo výboroch a následne v pléne NR. Návrhom sa zaoberajú výbory určené NR, pričom majú najmenej 30 dní, aby ten návrh zákona prerokovali. (do výborov chodí zdôvodňovať návrh zákona navrhovateľ – ak bude návrh poslanecký, tak poslanec, ak vlády, minister.)

11. výbory môže formulovať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy
12. stanovisko k návrhu zákona vypracuje gestorský výbor

Ďalšia časť druhého čítania prebieha na schôdzi NR:

13. prvý vystúpi navrhovateľ
14. druhý vystúpi spravodajca gestorského výboru
15. potom nasleduje diskusia v rámci ktorej poslanci môžu podávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy avšak musí tak urobiť najmenej 15 poslancov

záverom druhého čítania je hlasovanie pričom sa najskôr hlasuje o doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch a potom o návrhu zákona ako celku.

3. čítanie

16. sa rokovanie obmedzí iba na tie časti navrhovaného zákona, ku ktorému boli vznesené doplňujúce alebo pozmeňujúce návrhy.
17. Ak takéto návrhy neboli, rozprava sa týka iba legislatívno – technických  a jazykových návrhov predložených poslancami.
18. Iné pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy alebo vrátenie návrhu do druhého čítania je možné iba vtedy, ak to navrhne najmenej 30 poslancov.