Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Ústavné právo SR

prednáška 9.10.2007 (09-10-2007_ust.doc)

1. Prezident je volený priamo, na 5 rokov
2. Iba maximálne 2 nasledujúce obdobia po sebe
3. Musí byť voliteľný do NRSR, min 40 rokov musí mať.
4. voľby vyhlasuje predseda NR
5. navrhovať kandidáta môžu navrhovať:

1.  min. 15 poslancov NR
2.  občania petíciou, min. 15 000 ľudí, ktorý majú právo voliť

6. Voľby organizujú a riadia volebné komisie
7. Pred voľbami prezidenta prebieha volebná kampaň, prebieha v média verejnoprávnych aj súkromných.
8. Hlasovacie lístky pri voľbách prezidenta zabezpečí ministerstvo vnútra, tie sa dostanú do obcí primátorov starostov a tí ich doručia do okrskových volebných komisií.

Výsledky hlasovania:

9. v prvom kole sa stáva prezidentom SR, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov oprávnených voličov.
10. Druhé kolo sa koná o 14 dní, a tu sa stáva prezidentom ten kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu zúčastnených. Do druhého kola postupujú dvaja kandidáti, ktorí mali najviac hlasov.

Pri voľbách prezidenta nastávajú 3 špecifické situácie:

11. ak kandidát prestane byť voliteľný medzi 1. a 2. kolom volieb za akýchkoľvek dôvodov, postupuje ten, ktorý bol v poradí tretí.
12. Ak nie sú pre druhé kolo volieb dvaja kandidáti (do úvahy v tejto chvíli prichádzajú nové voľby, ktoré vyhlási predseda NR.)
13. Ak na funkciu prezidenta kandiduje iba jeden kandidát. Voľby sa budú konať, a ten kandidát bude zvolený, ak získa nadpolovičnú väčšinu zúčastnených voličov.

Výsledky volieb vyhlasuje ústredná volebná komisia. Prezident sa ujíma funkcie zložením sľubu.

14. prezident skladá sľub pred NR napoludnie v deň ukončenia funkcie predchádzajúceho prezidenta.
15. Ak funkčné obdobie predchádzajúceho prezidenta končí skôr ako určuje ústava, nový skladá sľub napoludnie v deň, nasledujúci po dni kedy boli vyhlásené výsledky volieb.
16. Nad zákonnosťou a ústavnosťou volieb dohliada ústavný súd.

Ústavné postavenie prezidenta je v ústave postavené tak čl. 101 ods. 1.

17. prezident neovplyvňuje chod ústavných orgánov
18. zastupuje krajinu dovnútra i navonok
19. prezident môže byť odvolaný občanmi

Nezlučiteľnosť funkcie prezidenta

20. s inou ústavnou funkciou (nemôže byť zároveň napr. verejným ochrancom práv)
21. nemôže vykonávať inú podnikateľskú činnosť alebo inú platenú funkciu.

Imunita

22. prezident má širokú trestno-právnu imunitu, stíhať ho možno len za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu.

Zodpovednosť prezidenta

23. ústava vyslovene neupravuje zodpovednosť prezidenta, možno ju vyvodiť iba nepriamo, z právomocí NR, ktorá môže iniciovať ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta z funkcie, resp. iniciovať súdne konanie pred ústavným súdom ak šlo o vlastizradu.

Zastupovanie prezidenta

24. prezidenta v čase neprítomnosti alebo choroby nastupujú 2 subjekty:

1.  predseda vlády, respektíve vláda
2.  predseda NR

Zánik funkcie prezidenta

25. uplynutím volebného obdobia
26. vzdaním sa funkcie abdikačný list postupuje predsedovi ústavného súdu. (vzdá sa, keď to dostane predseda) – ma to konštitutívny význam.
27. Ak prezident nemôže vykonávať funkciu zo zdravotných dôvodov viac ako 6 mesiacov, ústavný súd vyhlási, že sa funkcia prezidenta uvoľnila.
28. Odvolaním prezidenta ľudovým hlasovaním, návrh podáva NR a musí sa na tom uzniesť 3/5 väčšinou všetkých členov,
29. Prezident je odvolaný ak sa za jeho odvolanie vysloví nadpolovičná väčšina oprávnených voličov.
30. Rozhodnutím ústavného súdu, návrh na odvolanie, obžalobu na ústavný súd 3/5 väčšinou všetkých svojich členov:

1.  ak sa dopustil vlastizrady
2.  alebo úmyselne porušil ústavu

ak obžaloba ÚS dopadla pozitívne,

3. nemožno sa o funkciu prezidenta znova uchádzať
4. strata funkcie

31. strata voliteľnosti (napr. zmena občianstva)
32. smrťou

Právomoci prezidenta

33. reprezentuje navonok:

1. v politickom (summit)
2. v právnom zmysle (podpisuje a ratifikuje medzinárodné zmluvy, prijíma a poveruje vyslancov)

34. právomoc vo vzťahu k NR

1. zvoláva ustanovujúcu schôdzu
2. môže sa zúčastňovať na schôdzach a žiadať o slovo
3. podpisuje zákony a má právo relatívneho veta
4. podáva NR správy o stave SR (môže a nemusí)
5. prezident rozpúšťa NR v 1 prípade musí a v 4 prípadoch môže..

35. právomoc k vláde

1. prezident menuje a odvoláva vládu SR
2. prezident môže od  členov vlády vyžadovať informácie pre svoju činnosť

36. právomoci prezidenta v oblasti trestnej politiky.

1. prezident udeľuje amnestiu (z vlastného podnetu) a milosť (na žiadosť konkrétnej osoby)

1. obe majú dve formy:

1. Agráciacia – forma amnestie, ktorá znamená odpustenie alebo zníženie právoplatne uloženého trestu.
2. Rehabilitácia – forma amnestie, ktorá znamená odpustenie trestu v tom zmysle, že sa na odsúdeného, ktorý trest vykonal, pozerá, akoby bol netrestaný.
3. Abolícia – keď sa nezačne trestné stíhanie

1. obrana štátu

1. prezident je hlavným veliteľom ozbrojených síl
2. prezident vyhlasuje vojnový stav na návrh vlády
3. prezident vyhlasuje vojnu na základe vyhlásenia NR
4. prezident dojednáva mier.

2. menovacie právo

1.  menuje vládu
2.  menuje sudcov ústavného súdu na návrh NR
3.  menuje sudcov všeobecných súdov na návrh súdnej rady
4.  menuje generálneho prokurátora na návrh NR
5.  menuje rektorov a profesorov vysokých škôl na návrh ministerstva školstva
6.  povyšuje generálov na návrh ministerstva obrany.