Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Ústavné právo SR

prednáška 30.10.2007 (30-10-2007_ust.doc)

Súdy SR

Ústavné zásady súdov:

1. organizačné

1. jednotnosť súdov (okresný súd, krajský súd, najvyšší súd SR – tieto súdy sa nijako nešpecializujú, riešia veci trestné, občiansko-právne, obchodné, správne, špecializujú sa sudcovia, nie súdy, z. č. 335/1991, ďalej špeciálny súd – má postavenie vyššieho súdu, to jest, nepriamo má postavenie krajského súdu)

1. je špeciálny z hľadiska subjektu (ústavný činiteľ, sudcovia, prokurátori, teda ich trestnú činnosť rieši tento súd)
2. z hľadiska skutkovej podstaty – rieši určité druhy zločinov – organizovaný zločin, prijímanie úplatkov.. )
3. spravidla rozhoduje ako súd 1. stupňa.

2. Nezávislosť súdov a sudcov

1. Súdy nie sú podriadené iným orgánom verejnej moci
2. Činnosť súdov nemôže vykonávať moc zákonodárna ani moc výkonná

1. nezávislosť sudcov:

1. zvrchovanosť práva čl. 144 ods. 1 (sudca je viazaný len ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami čl. 7 Ústavy a zákonmi. - sudca nemá byť ovplyvnení ničím vedľajším..
2. možnosť sudcu obrátiť sa na Ústavný súd SR čl. 144 ods. 2.
3. Nezlučiteľnosť výkonu sudcovskej funkcie, sudca nemôže podnikať, nemôže byť poslanec, ..
4. Sociálne a hmotné zabezpečenie sudcov upravuje osobitný zákon. Plat sudcu je upravený zákonom.
5. Sudcovia majú zvýšenú trestno-právnu ochranu.
6. Sudcovia sú ustanovovaní do funkcií bez časového obmedzenia.

3. Ustanovovanie sudcov a prísediacich a zánik ich funkcie

3. Sudcov menuje prezident SR na návrh súdnej rady, podmienky pre vymenovanie stanovuje jednak ústava:

2. občan voliteľný do NRSR
3. musí mať 30 rokov
4. musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie, Ďalšie podmienky stanovuje zákon o súdoch a sudcoch..
5. spôsobilosť na právne úkony
6. zdravotný stav
7. trvalý pobyt na územná SR
8. justičná skúška

4. vymenovaný sudca skladá sľubov do rúk prezidenta republiky, a je konštitutívny, teda sa ujíma okamihom sudcovskej funkcie

5. s ustanovovaním sudcu do funkcie sa spájajú 2 inštitúty:

1. pridelenie sudcu (zaradenie sudcu na výkon funkcie určitému súdu, pridelenie realizuje súdna rada na návrh ministra spravodlivosti, znamená to, že vymenúvava prezident za sudcu, ale on musí niekde túto funkciu vykonávať, odmietnutie pridelenia sudcu znamená stratu funkcie sudcu.)
2. preloženie sudcu

1. na súd toho istého alebo súd vyššieho stupňa (to sa môže udiať len so súhlasom sudcu)
2. preloženie sudcu na súd nižšieho stupňa:

1. na žiadosť sudcu
2. je dôsledkom disciplinárneho rozhodnutia (vtedy nie je potrebný súhlas sudcu), disciplinárnym súdom pre určenie disciplinárneho konania sudcov je najvyšší súd SR.

3. Preloženie realizuje Súdna rada.

Predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu menuje prezident republiky na návrh súdnej rady, sú menovaní na 5 rokov, najviac 2 krát po sebe.

Predsedov a podpredsedov krajských a okresných súdov menuje minister spravodlivosti.

Zánik funkcie sudcu, napr.:

1. vzdanie sa funkcie
2. sudcu možno z funkcie odvolať, odvoláva ho prezident na návrh súdnej rady, čl. 147,
3. stratil voliteľnosť do NRSR

Prísediaci:

4. ľudia, ktorí sa zúčastňujú na súdnom konaní.
5. súdne konania, kde sa vyžaduje účasť prísediacich, ustupujú do úzadia, pretrvávajú najmä vo veciach trestných, najmä pri konaniach, kde ide o mladistvých.
6. Požiadavky na voľbu prísediaceho sú také isté ako sú podmienky pre vymenovanie sudcu, s tým že prísediaci nemusí mať právnické vzdelanie, ani justičnú skúšku.
7. Prísediacich volí obecné zastupiteľstvo na návrh predsedu príslušného súdu, v obvode príslušného súdu podľa miesta trvalého bydliska uchádzača.
8. Funkcia zaniká rôznym spôsobom:

1.  vzdaním sa, odvolaním, uplynutím času

4. Spôsoby rozhodovania súdov

3. rozhodovanie samosudcov (počet takýchto prípadov pribúda a využíva sa v záujme urýchlenia súdneho konania)
4. senátne rozhodovanie, klasické. Na okresnom súde senát je 1 plus 2, na krajskom 2/3 ak krajský súd rozhoduje ako súd 1. stupňa, ak je odvolací rozhodujú 3 sudcovia z povolania, na najvyššom súde poznáme len senátne, bez prísediacich
5. rozhodovanie vyšších súdnych úradníkov (vo veciach, kde to umožňuje zákon a vždy pod gesciou sudcu).

5. Zásada zachovania príslušnosti súdu a sudcu (vyplýva zo zákona)

9. príslušnosť súdu sa spravuje v zmysle zákona a je určená napríklad:

1. miestom trvalého bydliska odporcu
2. miestom trvalého bydliska páchateľa
3. miestom sídla firmy

10. príslušnosť sudcu na určitom súde, je daná rozvrhom práce súdu, ktorý zostavuje predseda súdu v súčinnosti so sudcovskou radou. Rozvrh práce súdu má rešpektovať 2 požiadavky:

1. špecializáciu sudcu
2. rovnomerné zaťaženie sudcov