Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Ústavné právo SR

prednáška 20.11.2007 (20-11-2007_ust_-_harwey.doc)

Ústavné právo (20. 11. 2007)

Pôsobenie prokuratúry vo verejnej správe

Prokuratúra vykonáva dozor vo vzťahu k postupu a rozhodnutiam orgánov verejnej správy.

Vo vzťahu ku komu vykonáva dozor:

1. orgány štátnej správy
2. orgány územnej samosprávy
3. štátne orgány a právnické osoby, ktoré osobitný zákon splnomocňuje na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. NBS)
4. právnické osoby, ktorým osobitný zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach FO a PO v oblasti verejnej správy (vysoké školy, úrady práce, sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne)

Prokurátor uskutočňuje dozor dvojakým spôsobom:

1. upozornenie

- má skôr preventívny charakter a príslušný subjekt verejnej správy je povinný riešiť ho bezodkladne, najneskôr do 30 dní (obec sa rozhodne stavať zo štátnych fondov sociálne zariadenie – nakúpila by materiál, ale zle by ho skladoval, napr. na nestráženom mieste – prokurátor ho môže upozorniť, aby materiál zabezpečil, pretože ide o verejný záujem)

2. protest

1. vyššia forma konanie prokurátorského dozoru
2. má písomný charakter a subjekt verejnej správy voči ktorému smeruje je povinný sa ním zaoberať, prípadne mu vyhovieť do 30 dní (napr. obvodný úrad má 2 možnosti – prokurátor môže konať, ak si prokurátor myslí, že obvodný úrad vydal rozhodnutie, ktoré nie je v súlade so zákonom – obvodný úrad môže prokurátorovi vyhovieť alebo trvať na svojom, že rozhodol správne)
3. pokiaľ zainteresovaný subjekt VS protestu nevyhovie oznámi to prokurátorovi a svojmu nadriadenému orgánu, tento nadriadený orgán má znovu lehotu 30 dní, aby protestu prokurátora vyhovel, ak tak neurobí má prokurátor právo obrátiť sa na súd a žiadať ho, aby vo veci rozhodol  ( vedieť tento postup na skúške popísať takýmto spôsobom)

1. prokurátor vykonáva dozor z vlastného podnetu alebo z podnetu fyzickej , prípadne právnickej osoby (prokuratúra robí náhodný prieskum)
2. takýto podnet môže byť písomný alebo ústny a prokurátor ho musí vybaviť do 2 mesiacov od jeho podania (FO a PO musí dostať odpoveď na svoj podnet)
3. dozor prokuratúry nenahrádza príslušnú činnosť orgánov verejnej správy
4. ich rozhodnutia nemôže meniť ani zrušiť, ani ich sankcionovať za ich nečinnosť (to môže jedine súd)

Úlohy prokurátora v občiansko-súdnom konaní:

5. majú dvojaký charakter:

1. prokurátor môže vstúpiť do už začatého občianskeho súdneho konania, napr. vo veciach zápisu do obchodného registra, alebo vo veciach starostlivosti o maloletých, alebo vo veciach určovania otcovstva
2. prokurátor môže iniciovať začatie občianskeho súdneho konania, ak ide o verejný záujem a orgán VS nevyhovel jeho protestu

Organizácie prokuratúry a princípy jej činnosti

6. na vrchole stojí generálna prokuratúra na čele s generálnym prokurátorom SR
7. krajské prokuratúry na čele s krajským prokurátorom
8. okresne prokuratúry na čele s okresným prokurátorom

9. generálneho prokurátora menuje prezident na návrh NR SR na 7 rokov
10. ďalších funkcionárov prokuratúry a prokurátorov menuje generálny prokurátor a to bez časového obmedzenia
11. vymenovaný prokurátor skladá sľub do rúk generálneho prokurátora

Podmienky pre vymenovanie (kto sa môže stať prokurátorom):

12. občan SR voliteľný do NR SR,
13. vek minimálne 25 rokov
14. vysokoškolské právnické vzdelanie
15. bezúhonnosť (odpis z registra trestov)
16. morálne a zdravotné predpoklady
17. prokurátorská skúška

Zánik funkcie prokurátora:

1. vzdaním sa funkcie (písomnou formou gener. prokur.) nástupom na invalid. alebo starobný dôchodok, zo zdravotných dôvodov alebo bez uvedenie dôvodu
2. odvolaním- môže ho odvolať iba generálny prokurátor         
3. musí byť odvolaný ak(je viac týchto dôvodov):

1. ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin,....
2.  na základe disciplinárneho rozhodnutia

1. môže byť odvolaný ak:

1.  dosiahol vek 65 rokov
2.  viac ako rok nemôže zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju činnosť

Princíp centralizácie

2. nadriadený prokurátor je oprávnený podriadenému prokurátorovi :

1. vydať pokyn ako ma postupovať pri plnení úloh
2. vykonať úkony podriadeného prokurátora
3. výkonom týchto úkonov poveriť iného podriadeného prokurátora

Pokyn musí byť písomný a podriadený prokurátor je povinný ho vykonať okrem prípadov ustanoveným zákonom:

1. podriadený prokurátor odmietne povinne vykonať pokyn, ak by jeho splnením spáchal trestný čin alebo iný delikt
2. podriadený prokurátor môže odmietnuť pokyn fakultatívne, ak by splnením ohrozil svoje zdravie a život alebo zdravie a život jemu osoby blízkej

Ak podriadený prokurátor považuje pokyn za rozporný s právnym predpisom alebo svojim právnym názorom môže požiadať nadriadeného, aby mu vec odňal (musí mu byť vyhovené).

Monokratický princíp

1. prokurátor vždy koná sám a spravidla nerozhoduje o merite veci, má len možnosť presadzovať odstránenie nezákonnosti jemu zverenými prostriedkami, napr. upozornenie, protest, sťažnosť a pod...
2. v trestný veciach môže rozhodovať o merite veci tam, kde to určuje zákon (napr. môže zastaviť trestné stíhanie)

Verejný ochranca práv

18. článok 151a
19. zákon 4/2002
20. je to nezávislý orgán SR, ktorý chráni základné práva a slobody fyzických a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom

Pôsobnosť sa vzťahuje najmä na:

1. orgány štátnej správy
2. orgány územnej samosprávy
3. na fyzické a právnické osoby, ktoré podľa osobitného zákona sú oprávnené o právach a povinnostiach FO a PO v oblasti verejnej správy (úrady práce, sociálne zariadenie, vysoké školy, zdravotné poisťovne a pod.)

Kreovanie:

Kto môže byť zvolený (existuje ich viac – v zákone o VOP:

1. občan SR, voliteľný do NR SR
2. najmenej 35 rokov
3. bezúhonný
4. morálne a zdravotné predpoklady

5. návrh na kandidatúru podáva najmenej 15 poslancov
6. verejného ochrancu práv volí NR SR a to obyčajnou väčšinou
7. volebné obdobie je 5 rokov, najviac dvakrát po sebe
8. funkcie sa ujíma zložením sľubu do rúk predsedu NR SR

Nezlučiteľnosť funkcie:

1. s inou ústavnou funkciou (nemôže byť poslanec, prezident, člen vlády, sudca,...)
2. nemôže vykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť ani mať iné zamestnanie

Zánik funkcie:

1. uplynutím volebného obdobia
2. vzdaním sa (písomne!! predsedovi NR SR)
3. strata voliteľnosti do NR SR
4. vznikom nezlučiteľnosti
5. odvolaním – odvolať ho môže NR SR iba vtedy, ak po dobu najmenej 3 mesiacov nemôže zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju funkciu, činnosť (V TESTE !!!)

(NR SR nie je jeho kontrolný orgán!!!)

Verejný ochranca každoročne podáva správu o svojej činnosti NR SR a zároveň j zverejni na internetovej stránke, prípadne v periodickej tlači.