Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Ústavné právo SR

Prednáška 4.12.2007 (04-12-2007_ust.doc)

Samosprávne nariadenia nemôžu odporovať ústave, ústavným zákonom, kvalifikovaným medzinárodným zmluvám, zákonom a nariadeniam vlády.

Správne nariadenia nemôžu odporovať všetkým uvedeným právnym predpisom a navyše nemôžu odporovať VPP ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy.

Návrh nariadenia obce alebo VÚC o ktorom má príslušné zastupiteľstvo rozhodovať, musí byť zverejnený na úradnej tabuly alebo internetovej stránke obce, najmenej 15 dní pred rokovaním zastupiteľstva, od tohto okamihu beží 10 dňová lehota, v rámci, ktorej môžu FO, PO uplatniť pripomienky k predloženému návrhu nariadenia. Tieto pripomienky následne navrhovateľ nariadenia vyhodnotí.

Nariadenie obce prijíma obecné zastupiteľstvo 3/5 väčšinou prítomných členov.

Nariadenia VÚC prijíma zastupiteľstvo 3/5 väčšinou všetkých poslancov.

Nariadenie sa musí vyhlásiť, to je podmienka jeho platnosti.

1. Nariadenia obce sa vyhlasujú na úradnej tabuli v obci najmenej 15 dní, účinnosť nadobúda spravidla 15. dňom od svojho vyvesenia.

2. Nariadenie VÚC sa vyhlasuje na úradnej tabuly na dobu minimálne 30 dní. Okrem toho sa nariadenia VÚC rozpošle všetkým obciam aby bolo pre každého k dispozícii.

Zastupiteľstvá obcí a VÚC

3. Zastupiteľstvá sú samosprávne orgány obce a VÚC, ktorých zriadenie predpokladá samotná ústava.
4. Podrobnosti o organizácii a fungovaní zastupiteľstiev obsahujú zákon o obecnom zriadení a zákon o samosprávnych krajoch. Zastupiteľstvá sú volené obyvateľmi obce, resp. samosprávneho kraja na 4 roky.
5. Počet poslancov určuje príslušne zastupiteľstvo, s tým, že počas funkčného volebného obdobia tento počet nemožno voliť.
6. Zákon určuje počet poslancov obecných zastupiteľstiev v rozpätí od 3 – 41.
7. Počet poslancov zastupiteľstva VÚC určuje zákon tak, že jeden poslanec pripadá na 12 – 15 000 obyvateľov.

Pôsobnosť zastupiteľstiev sa v zásade prekrýva so samostatnou pôsobnosťou obcí a VÚC. Konkrétne je táto pôsobnosť vymedzená v už spomínaných zákonoch.

Formy činností zastupiteľstiev

Zastupiteľstvá sú kolektívne orgány, teda základnou formou ich činností sú zasadnutia. Zákon pozná 3 druhy zasadnutí:

1. ustanovujúce zasadnutie, toto sa musí uskutočniť do 30 dní od vykonania volieb a zvoláva ho doterajší starosta, resp. predseda samosprávneho kraja.

2. riadne zasadnutia, tieto zvoláva podľa programu práce starosta, alebo predseda samosprávneho kraja. Zákon žiada, aby sa program:

1. obecného zastupiteľstva zverejnil najmenej 3 dni pred jeho konaním,
2. a pri VÚC najmenej 10 dní.

3. mimoriadne zasadnutia, tieto zvoláva starosta alebo predseda samosprávneho kraja, ak o to požiada najmenej 1/3 poslancov príslušného zastupiteľstva. Aj v tomto prípade musia byť dodržané lehoty, ktoré určuje zákon. Ak by mimoriadne zasadnutie starosta, alebo predseda samosprávneho kraja nezvolal, môže tak urobiť jeho zástupca, alebo poverený poslanec zastupiteľstva.

Formy uznášania sa zastupiteľstiev

Zastupiteľstvo je uznášania schopné ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov.

3 formy uznášania sa:

1. zastupiteľstvá sa spravidla uznášajú nadpolovičnou prítomných poslancov.
2. zastupiteľstva sa uznášajú nadpolovičnou väčšinou všetkých členov (voľba hlavného kontrolóra)
3. 3/5 väčšina prítomných alebo všetkých, ktorá sa spája s normotvornou činnosťou zastupiteľstiev.

8. rokovanie zastupiteľstiev je verejné, verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch určených zákonom, avšak verejnosť nemôže byť iba v dvoch prípadoch:

1. ak zastupiteľstvo rozhoduje o platoch a odmenách volených funkcionároch a iných pracovníkov obce či VÚC.
2. zastupiteľstvo rozhoduje o majetku obce alebo VÚC a nakladanie s ním.

Poslanci zastupiteľstiev obcí a VÚC

9. reprezentatívny mandát, ich P a P sú opravené v zákone, medzi hlavné oprávnenia poslancov patrí:

1. predkladať zastupiteľstvu a jeho orgánom návrhy
2. interpelovať starostu a členov obecnej rady, resp. predsedu samosprávneho kraja vo veciach týkajúcich sa ich činností
3. môžu poslanci požadovať od riaditeľov PO založených obcou, resp. samosprávnych krajov, vysvetlenia vo veciach týkajúcich sa och činností.
4. Požadovať informácie od FO a PO, ktoré vykonávajú v obci alebo na území VÚC podnikateľskú činnosť vo veciach týkajúcich sa dôsledkov ich podnikania.
5. Požadovať vysvetlenia od štátnych orgánov vo veciach potrebných pre výkon poslaneckej funkcie.

10. medzi hlavné povinnosti poslanca patrí:

1. zložiť sľub na prvom zasadnuté zastupiteľstva na ktorom sa zúčastní
2. obhajovať záujmy obce resp. samosprávneho kraja a ich obyvateľov
3. zúčastňovať sa na zasadnutí zastupiteľstiev a jeho orgánov

11. poslanci vykonávajú svoju funkcia spravidla bez prerušenia pracovného pomeru,
12. poslanec však môže byť zvoľnený na výkon funkcie, a vtedy mu od obci, resp. od samosprávneho kraja patrí odmena nahrádzajúca jeho pôvodnú mzdu.

Mandát poslanca zaniká najmä týmito spôsobmi:

13. uplynutím volebného obdobia
14. vzdaním sa mandátu
15. právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin
16. stratou spôsobilosti na právne úkony, alebo jej obmedzením
17. zmenou trvalého bydliska v rámci obce alebo samosprávneho kraja
18. v prípade poslancov obecných zastupiteľstiev aj zánikom obce.

Hlavný kontrolór obce a VÚC

19. je zamestnancom obce resp. samosprávneho kraja, ktorého volí a odvoláva zastupiteľstvo obce, alebo VÚC,
20. funkcia HK je jediná, ktorá vyžaduje podľa zákona dosiahnutie určitého vzdelania.

1. Musí mať ukončené stredoškolské vzdelanie.
2. Vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, ekonomického, právneho alebo technického zamerania.

21. kandidát na funkcia HK musí svoju prihlášku doručiť na príslušné zastupiteľstvo min. 14 dní pred dňom voľby, prihlášku musí doložiť odpisom z registra trestov,
22. na zvolenie HK je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny členov zastupiteľstva, ak ju nikto z kandidátov nedosiahne, hneď na ďalšej schôdzi sa koná 2. kolo volieb a na zvolenie stačí väčšina hlasov (ale postupujú 2 najlepší, do toho druhého kola)
23. HK je volený na obdobie 6 rokov. Po voľbe s ním musí predseda samosprávneho kraja, alebo starosta uzavrieť pracovnú zmluvu.
24. Jeden hlavný kontrolór môže vykonávať svoju funkciu aj vo viacerých obciach s tým, že ho zvolí každé zastupiteľstvo v danej obci a následne každý starosta s ním uzavrie zmluvu.
25. Pôsobnosť HK sa vzťahuje najmä:

1. Na kontrolu hospodárenia a nakladania s majetkom obce, resp. VÚC,
2. Kontroluje vybavovanie sťažností a podnetov,
3. Kontroluje dodržiavania nariadení obcí a VÚC, ako aj ich uznesení,

Medzi subjekty kontrolnej činnosti zaraďujeme najmä:

26. obedný úrad, resp. úrad samosprávneho kraja
27. rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcou, resp. SK
28. PO narábajúce s majetkom obce
29. osoby, ktorým obec poskytla dotáciu či pôžičku

Funkcia HK zaniká:

30. uplynutím volebného obdobia
31. odvolaním
32. vzdaním sa
33. odsúdením za úmyselný trestný čin ...

HK sa zúčastňuje na zasadnutiach príslušného zastupiteľstva s hlasom poradným.