Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Filozofická fakulta / Vývinová psychológia

P3 - premena emócií v dospelosti (p3_-_premena_emocii_v_dospelosti.doc)

Premena emócií v dospelosti
Osobnosť dospelého

Premena emocionality

Mladá dospelosť

City a pohnutia sú neobnosené

City nové a typické pre obdobie nubility manželská žiarlivosť, rodičovská láska, city k širšej rodine, city súvisiac s prof. sférou

ešte môžu na začiatku dospelosti pretrvávať hlučnosť, hamblivosť

Začína sebakontrola

Stabilizácia

Intenzita emócií súvisí s cieľmi

Jednoznačnosť

Intenzívne prežívanieradosti, lásky, hnevu a nenávisti

Úzkosť a strach menej silné, narastajú v strednej dospelosti

Možnosť negatívnu bilanciu zmeniť

Rozvoj poznávacej zložky emocionálneho prežívania

Vekom narastá komplexnosť emočných reakcií

Narastá flexibilita vyrovnávania sa s emočnou záťažou

Vývin emócií prebieha v súlade s vývinom kognícií

Funkcie:

akceptácia, interpretácia, zdroj informácií, koordinácia s racionalitou

zlyháva len v situáciách súkromných

Schopnosť emocionálnej regulácie

Zdieľanie s blízkym

Tendencia neprejavovať city

Lepšie rozlíšenie vhodnosti  otvorenosti

Miera emočnej zdieľnosti vekom klesá

Emočná vnímavosť následkom partnerstva a rodičovstva

Muži - ženy

Po 30 rokoch-narastá prívetivosť

Emočné rozlady – tehotenstvo a pôrod, šestonedelie

Citové vzťahy

Potreba získať znalosti a skúsenosti – nadväzovanie možstva rôznych vzťahov

Vlastná sociálna sieť (delenie  podľa informačného potenciálu, podľa perspektivity, podľa citového prínosu)

Od 30 rokov-redukcia sociálnej siete

Maximalizácia ziskov a minimalizácia strát

Redukcia kvantity a nárast kvality vzťahov

Blízky vzťah – je súčasť identity

Emocionálna inteligencia, emočná gramotnosť

Predpoklad emocionálnej resiliencie

Osobnostné faktory:

        stabilita extraverzie

        pokles emocionálnej lability

        otvorenosť skúsenostiam

        nárast prívetivosti

Premena emocionality

Stredná dospelosť

Menšia sviežosť, väčšia všednosť

Otupenie intenzity em vzruchov vedie k psychickej rovnováhe, upokojeniu

Stretnutie po 25 rokoch – bez výbuchov smechu

Rozvinutá, najväčšia  sebakontrola

Úteky od problémov: alkohol

Starosti: zdravie, úspech v povolní, zabezpečenie práce a rodiny

1. Znižuje sa prudkosť a intenzita emocionálnych reakcí a prejav je striedmejší
2. Paradoxne sa zvyšuje autentičnosť, prehlbuje sa citový život
3. Suicídiá
4. Do 25-30 pocit odcudzena, opustenia, osamelosti, erotického sklamania
5. V adulciu-samota nie je taká strašná

relatívna stabilita emocionálneho prežívania

Bilancovanie, uvedomenie si obmedzenosti vlastného života – úzkosť, vyhorenie, depresie

Straty - sklon k dysforickému ladeniu, pocitom beznádeje a depresívnemu ladeniu

Nárast integrácie emocionálneho a kognitívneho hodnotenia

Swann tzv. teória sebakonzistencie (self-consistency theory) a teória sebazvyšovania, sebarozširovania (self-enhancement theory).

Schopný prežívať všetky emocionálne stavy

Intenzita stredná, klesajúca tendencia

Nárast komplexity prežívaných emócií

Nárast flexibility regulácie emócií

Nárast kontroly emócií-zvyšovanie introverzie

Pozitivita a negativita v rovnováhe

Postupný nárast zraniteľnosti

Prevencia negatívnych emocionálnych prežitkov – menšia ochota riskovať , väčšia opatrnosť

Snaha o udržanie prijateľnej alebo pozitívnej nálady

Copingové stratégie – riešenie problému – ovplyvnenie vonkajších podmienok

Citové vzťahy k ľuďom

Ak sú uspokojivé, zvyšuej sa ich stabilita

Nové vzťahy – vzácne

Potreba citovej istoty a potvrdenie emočnej hodnoty pre ostatných je stále významnejšia

Vzťah v manželstve-nuda a stereotyp, zaťažený krízou stredného veku, neuvedomuje sa jeho hodnota

Emocionálna inteligencia rastie

Vrchol emocionálnej zrelosti

Nemusia sa cítiť šťastní

Premena emocionality

Neskorá dospelosť

Vrchol zrelosti emocionálneho prežívania

2 ciele:        

schopnosť udržať si prijateľné emocionálnej ladenie

porozumenie komplexnosti vlastných emocionálnych zážitkov

Nárast, stabilizácia ovládania emócií

Pozícia autority pre deti a rodičov, zodpovednosť, neprejavovanie negatívnych emócií

Očakáva sa vyrovnanosť a nadhľad

Vedia ovládať a regulovať aj vnútorné prežívanie

Interpretujú situácie pozitívnejším spôsobom

Do 60 rokov vzrastá a trvá schopnosť udržať si pozitívne pocity ako adaptačná stratégia

Emočná expresia je nejasná

Tendencia k prežívaniu určitého druhu sa nemení

Prejav základných temperamentových dimenzií

Bazálne emocionálne ladenie ku koncu obdobia sa môže zhoršovať

Závažné straty a nadmerné požiadavky

Preferencia kľudu a pohody

Vnútorná citlivosť, dráždivosť, unaviteľnosť, nižšia odolnosť voči záťaži, nárast úzkosti a obáv

Stratégia vyhnutia sa nadmerným emocionálnym záťažiam, či už pozitívnym alebo negatívnym

Zmena emocionálneho prežívania je podmienená aj biologicky

Niekedy strata pocitu kontroly nad emocionálnymi prejavmi

Silné reakcie neprimerané podnetu

Nárast významu citových vzťahov

Vzťahy s ľuďmi sa stabilizujú, prehlbujú a skľudňujú

Pre kľud a pokoj sa vyhýbajú hádkam

Emocionálna resiliencia, vrchol

Pocit nepohody-reálne udalosti

Emočná múdrosť

Zmierlivá spokojnosť

Akceptácia nezmeniteľnosti

Mladšia dospelosť

Komplexné osamostanenie

Relatívna sloboda v rozhodovaní

Ochota prijať zodpovednosť

Väčšia sebaistota

Realistický odhad síl  a kompetencií

Ovládanie emócií

Správanie vyspelé

Osobná vyrovnanosť – tretia fáza premeny sebauvedomenia a sebapotvrdenia

Erikson: intimita vz izolácia

1. Až po dostatočnom pocite identity môže nastať skutočne dôverný vzťah k osobe druhého pohlavia (ale aj k priateľovi a sebe samému)
2. Ustanovenie identity vedie k vyhľadávaiu intimity
3. sexuálna intimita je iba časť identity a sama nestačí, niekedy slúži ako prostriedok vyhýbaniu sa intimite
4. Neistota ohľadom vlastnej identity vedie k vyhýbaniu sa intimite, obavám z duševnej blízkosti

Neistota ohľadom vlastnej identity vedie k vyhýbaniu sa intimite, obavám z duševnej blízkosti

        vysoko stereotypným vzťahom

        povrchným vzťahom , promiskuita

        izolácia

Krízové je riešiť roztrieštenosť uzatvorením manželstva

izolácia,

Celibát alebo pohrúženie sa do práce, zamestnávanie sa

Vytyčovanie nereálnych cieľov

Identita

Mladšia dospelosť – MECITMA

zmena myslenia sa prejaví aj vo vzťahu k vymedzeniu vlastnej identity

ústup od radikalizmu

Vedomie protikladnosti zložiek osobnosti

Základ identity je už v adolescencii vytvorený

Predpokladom prijateľného rozvoja je aj adekvátna skúsenosť, stabilizácia a obsahové rozšírenie, obohatenie

- identita sa objaví v:

        vedomí samostatnosti a relat. nezávislosti - od mienky iných, kt. sú         chápané ako výhody

        pocitu slobody - mám možnosť voľby, čo sa týka priateľských         a partnerských vzťahov

        ekonomickej samostatnosti - svojvoľné hospodárenie s peniazmi

Genderová identita

Najvýraznejšia diferenciácia mužskej a ženskej role

Úlohy vyplývajúce z potreby naplnenia identity:

1. Zvládnutie profesnej role-potvrdí naše kompetencie, status najmä pri nástupe do práce, potvrdí status dospelosti, u ženy aj nezávislosť
2. Zvládnutie partnerskej a rodičovskej role-vplyv na pohľad na seba ako na dospelého

                rola matky-splnila svoju funkciu

                manželstvo-podpora párovej identity

                        Identita rodičov biologicky a sociálne rozdielna

                                identita otca-sociálne, matky-biologicky

                vzťahy k pôvodnej rodine nie sú pre identitu tak dôležité

Dôležité, aby sme sa aspoň v jednej z týchto rolí cítili dobre

Všetky sa stávajú súčasťou identity

Identita

Stredná dospelosť

Premena intimity a generativity

35 - 45 /50/ rokov - Erikson - od 25 - 60 rokov = celá dospelosť: generativita vs. stagnácia

1. generativita - v každej etape chápaná inak:

        * v mladšej dospelosti         - ako potomstvo, pokračovanie a zachovanie rodu

                                - začlenenie sa, produktivita v rámci profesie

        * v strednej dospelosti        - ako budovanie kariéry, odovzdávanie         skúseností

                                - môže byť problematická /konkurencia/

Generativita

Tendencia k presahu svojho života – rodina, potomstvo, firma

1. Zrelý rodičovský postoj
2. Väčšie potešenie z dávania ako z prijímania
3. Altruizmus, tvorivosť, produktivita
4. Túžba spojiť svoje sily k splodeniu spoločného potomstva
5. Poteba generativity-mať niekoho, o ktorého sa môžem starať, kto je na mne závislý  kto ma absolútne potrebuje
6. Zakladanie novej generácie – záujem o založenie ďalšej generácie, ale tiež iné formy altruistického záujmu a tvorivosti, ktoré obsajú iný spôsob rodičovskej zodpovednosti

Intrapsychická autonómia

Prijatie zodpovednosti za sebapoznanie

Dôraz na získané skúsenosti a možosť ich odovzdať

Sociokultúrny kontext vymedzuje hranice generativity

Pocit celkovej životnej pohody alebo vyhorenie

Prehodnotenie sebapojatia

Stagnácia

Očakávanie, hľadanie

Orientácia na seba a  na konzum

Neschopnosť produkovať

Regres k obsesívnej potrebe pseudointimity

Zmeny osobnosti:

- čl. sa oslobodzuje od:

        * spoločenských tlakov - prestávajú byť pre neho platné všeob. modely určitých rolí

        * rodinných väzieb - napr. ak sa deti už osamostatňujú, nie je potrebné zostávať v bezvýznamnom         manželstve Þ urýchlenie istých riešení /povrchné/ - splnil rodičovskú povinnosť a zmenil         vzťah k partnerovi

1. vyhrocujú sa isté osobnostné rysy čl.:

2. dochádza k tzv. vnút. emancipácii od vlastných rodičovských vzorov

3. zmena potreby intimity

4. zmena generativity

- hľadanie nových možností

- opäť ožíva problém vlastnej identity, kt. čl. riešil v adolescencii

- potreba prehodnotiť vlastnú identitu a nájsť si novú, prijateľnejšiu alternatívu pre starnutie /obrovský problém/ vplyvom osobnej skúsenosti

- snaha vyriešiť mnohé veci pre budúcnosť okamžite, hneď - bez úvahy o neskoršej možnej realizácii Þ preto dôležité vyjasniť si, čo chcem a podľa významnosti, dostupnosti si to zariadiť

- dôležité sú tie stránky osobnosti, kt. sú autentické, spontánne

- čl. je schopný pri oprave identity priznať si chyby či dokonca ich korigovať do istej miery; môže ich považovať za závažnejšie, než boli v skutočnosti /to, čo však je nezvratné - zmieriť sa s tým ako s chybou/

pri novom vytváraní identity pôsobia tieto faktory:

        1. telesná schéma:

        2. profesná rola:

        3. manželská rola:

        - manželstvo počas vývinu prechádza rôznymi zmenami:

druhá manželská kríza:

        mimomanželský vzťah

        druhé manželstvo

Staršia dospelosť – ADULTIUM

Vývin osobnosti a zmena rolí:

- starnutie sa prejavuje zmenou v poňatí intimity a generativity:

potreba intimity - viac zameraná na zdieľanie, istotu akceptácie a podpory

potreba generativity - zameraná na rozvoj ďalšej generácie a na predávanie skúseností

- menia sa niektoré vlastnosti osobnosti, ale hlavné dimenzie osobnosti sa menia len nepatrne

- viac sa mení:

postoj k svetu:

        - zvedavosť, otvorenosť novej skúsenosti klesá

        - stereotyp má prednosť

        - prehlbovanie introverzie

        - nevšímanie si diania v spoločnosti

postoj k iným:

        - zmena vzťahu /iné kritériá/

        - nenadväzuje ľahko kontakty, prednostne stabilné vzťahy

        - potreba soc. kontaktu už nasýtená

  postoj k sebe samému, k vlastnému jednaniu:

        - rigidita, vyššia svedomitosť a zásadovosť

        - menej flexibility

        - labilita osobnosti

        - premena postoja k sebe samému - prejaví sa zmenou                         sebahodnotenia - vplyv má:

                 dosiahnutá úroveň vzdelania, soc. postavenie - čím                         vyššie, tým lepšie sebahodnotenie

Múdrosť  a         nadhľad

mužská/ženská rola:

                * muž - až do odchodu do dôchodku neprechádza žiadnym                                 jednoznačným         medzníkom, kt. bymenil jeho rolu

                        - má značnú slobodu voľby, no možný pocit neistoty a                         ohrozenia

                * žena - končí obd. plodnosti

                        - jej biolog. a soc. premeny výraznejšie

                        - väčšia sloboda, možnosť vlastného rozvoja

                        - hľadá nový cieľ a nové definovanie svojej roli /má viac                                         sebadôvery, dominancie/

1. typická zmena v soc. očakávaniach, kt. teraz menej diferencujú ženskú a mužskú rolu Þ tendencia k unisexuálnej normalite neskoršej dospelosti
2. Ženská generativita sa môže prejaviť v potrebe vládnuť širokej rodinea starať sa o ňu

 Jung - v 2. pol. života dochádza k takým zmenám osobnosti, kt. vyrovnávajú rozdiely medzi pohlavím:

muži smerujú k ženskému typu prežívania a správania; sú kľudnejší, empatickejší, starostlivejší, menej agresívny a súťaživý, väčší záujem o rodinu

ženy - samostatnejšie, dominantnejšie a nezávislejšie, sebavedomejšie

- prijatie faktu starnutia sa prejaví i zmenou vlastnej identity

- starnúci čl. už nemôže svoju identitu opierať o biologicky podmienené kompetencie, musí svoj postoj zmeniť a zamerať sa na iné hodnoty

- ovplyvňuje ju aj premena myslenia, celková zmena generativity

- významnou zložkou sa stáva to, čo čl. vytvoril a s čím sa teraz stotožňuje

- profes. rola je jej súčasťou; stúpa jej hodnota, lebo sa blíži odchod do dôchodku Þ pesimistická prognóza, negat. sebavymedzenie

- význam má rodina - ak je v nej spokojný, akceptovaný okolím

- partner pre identitu relatívne dôležitejší, ide o zafixovanú súčasť identity

- význam má rola starých rodičov

- starnúci čl. je príslušníkom dominantnej generácie, kt. má najväčšiu moc a najviac zodpovednosti /súčasť identity/

- ovplyvňuje ju úpadok i smrť vlastných rodičov - ňou sa stráca legitímna väzba na pôvodnú detskú identitu; títo ľudia sa tak stávajú príslušníkmi najstaršej generácie /tento posun sa prejaví i v oblasti identity/

postoj k sebe samému, k vlastnému jednaniu:

Postoj k vlastnému životu

Zmena v pňatí intimity: viac zameraná na zdieľanie, istotu,  akceptáciu  a oporu

Nová skúsenosť prestáva byť atraktívna

Dúležité sú rodinné vzťahy ako súčasť identity

Generativita

Dôraz na potvrdenie priajteľnosti a  tendencii p redávaniu získaných poznakov

Tešiť sa z toho, čo bolo dosiahnuté

Potreba predávať skúsenosti ďalšej generácii – v profesijnej roli

narodnie vnúčat, rola prarodiča –intimita aj generativita

Človek splnil svojiu vývinovú úlohu

Schopnosť začleniť sa do širšieho príbehu vlastnej rodiny

Sendvičová pozícia – rodiča starí a mladí-zakladajú si rodiny

Vymedzenie zmyslu života – integrovanejšie, vychádza zo životného príbehu

Zmena hodnôt

Viac sa zaoberá svojou vlastnou premenou