Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Filozofická fakulta / Vývinová psychológia

P6 - Kríza stredného veku (p6_-_kriza_stredneho_veku.doc)

Kríza stredného veku

Hrdlička, M., Kuric,J., Blatný, M.,

Portál, Praha, 2006

Balzac: Muž má zmúdrieť do 30 a zbohatnúť do 40, inak nemôže od života nič čakať

Kríza stredného veku

1965 - psychoanalytik Elliott Jacques :

Smrť a kríza stredného veku

80% populácie prežíva medzi 35-50 rokom obdobie psychologického prechodu (Sadock, Sadock, 1999)

K skutočnej kríze  - 10% (Brim, 1992), 26% (Wethington, 2000), 70% (Ciernia, 1985) 80% (Levinson, 1978)

Kríza stredného veku, kríza životného stredu

Umelecký svet

Symptómy nepripravenosti na požiadavky stredného veku:

Nutkavé aktivity k podpore mladosti

Hypochondrické obavy o zdravie a vzhľad

Sexuálna promiskuita za účelom potvrdenia mladosti a potencie

Pocity prázdnosti a chýbanie potešenia zo života

Intenzita náboženského záujmu

Kríza stredného veku

Harry Levinson, 1969: Byť manažérom v strednom veku

Realita nespĺňa očakávanie snov človeka

Faktory frustrácie:

Skracovanie periódy intenzívnej práce

Neoddeliteľnosť života a vzorcov karéry

Kontinuálna hrozba porážky

Nárast závislosti

Popretie pocitov

Stály stav obrany

Posun v koncepte rozkvetu života

Satoshi Kanazawa, 2003

Tvorivosť  a vedeckí pracovníci

Témy a úlohy stredného veku

Akceptovať nezvratnosť krátiaceho sa času: zmeny v pohľade na svet

Akceptovať starnúce telo

Rozvinúť zrelý partnerský vzťah a zrelú sexualitu

Prehodnotiť rodinné vzťahy:akceptovať odchod detí z rodiny

Akceptovať obrat rolí vo vzťahu k vlastným starnúcim rodičom

Rozvinúť priateľstvá stredného veku

Nová profesijná rola učiteľa mladšej generácue a plánovanie dôchodku

Dať hre a koníčkom nové významy

Stať sa prarodičom

Životné obdobie a životné hodnoty

Kríza v kontexte životných období

Arthur Schopenhauer (1778-1860)

Carl Gustav Jung (1875-1961)

Erik Erikson (1902-1994)

Eduard Spranger (1882-1963)

Viktor Emanuel Frankl(1905-1997)

Leopold Szondi (1893-1986)

Alfred Adler (1870-1937)

Psychológia osobnej pohody

Pozitívna psychológia

WHO, 1948

Zdravie nie je chápané len ako neprítomnosť choroby alebo poruchy, ale aj ako stav úplnej telesnej, duševnej a spoločenskej pohody.

Osobná pohoda je dlhodobý alebo pretrvávajúci emočný stav, v ktorom je reflektovaná celková spokojnosť človeka s vlastným životom (Sirgy, 2002)

Je tvorená emočnou a kognitívnou zložkou

Zdroje osobnej pohody

Demografické faktory

Osobnosť

Diskrepancia medzi osobými očakávaniami a skutočnosťou

Sociálne vzťahy

Eudaimonický (vs. hedonistický) prístupk OP

Richard Ryan a Edward Deci (2000) teória sebaurčenia

Nutné uspkojiť 3 základné potreby:

Potreba byť autonómny

potreba byť kompetentný

potreba začlenenosti

Vedú k osobnej pohode

Integrite

psychologickému rastu

Carol Ryffyová-koncept duševnej psychologickej pohody

Pozitívne psychologické fungovaniev 6 oblastiach duševného života

1. Sebaakceptácia, sebaprijatie
2. Osobný rast
3. Zmysel života
4. Pozitívne vzťahy s inými
5. Kontrola prostredia
6. Autonómia-pocit alebo vedomie vlastné sebaurčenia

Osobná pohoda a vek

OP sa nemení, menia sa jej zdroje

Stratégie optimalizácie osobnej pohody

2/3 ľudí, ¾ ľudí je spokojných, relatívne malé % ľudí je nepokojných

Oseph Sirgy (2002) – stratégie optimalizácie osobnej pohody

prehodnocovanie  zážitkov a skúseností  na základe sociálneho porovnávania

Vyhľadávajú pozitívne stránky nepríjemných udalostí

Vyberajú si ciele tak, aby im ich uspokojovanie prinieslo čo najviac uspoojenia

Kompenzujú nespokojnosť v určitých oblastiach života tými, v ktorých sa im darí

Snažia sa o vyváženosť v uspokojovaní svojich životných potrieb

- alternatívy riešenia krízy stredného veku:

1. vyplývajú z pomeru 2 protikladných potrieb: p. zmeny / p. Istoty
2. p. zmeny len na symbolickej úrovni
3. p. zmeny môže viesť ku konaniu, zmene správania - ale ide o skratkovú reakciu
4. p. zmeny sa prejaví pozit. spôsobom
5. p.negat. riešenie:

1. ísť rovnakou cestou ako predtým

2. ísť rovnakým snerom, ale nie rovnakou cestou

3. Radikálna zmeny