Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Filozofická fakulta / Vývinová psychológia

P8 - Starnutie a obdobie staroby (p8_-_starnutie_a_obdobie_staroby.doc)

Starnutie a obdobie staroby

Telesné a psychické príznaky starnutia

Biologické príznaky starnutia

1. Genetické dispozície (primárne starnutie)
2. Vonkajšie faktory (sekundárne podmienené starnutie)

Sumarizovanie nepriaznivých vpyvov

Polymorbidita

Zdravie má iné dimenzie

Diogénov syndróm

tzv. terminálny pád

1. Zmenšovanie bunkového kapitálu
2. Opotrebovanie orgánov
3. Zhoršenie zmyslového vnímania

Starnutie a obdobie staroby spicka nosa sa predlyuje, usne laolky predlzuju, strata zubov, zmnesuje celust a pokles brady

1. starnutie nerv. systému Þ vplyv na poznávanie, kognit. procesy

/spomalenie prenosu nerv. impulzov; štrukturálne a funkčné zmeny v mozgu/

2. znižovanie váhy v mozgu, zmena biochémie org. ako takého Þ vplyv na zmyslové orgány, prenos nerv. vzruchov

3. zhoršenie zraku, sluchu + iných zmyslových orgánov, kt. menia svoju

kvalitu Þ potrebné silnejšie podnety /kompenzačné pomôcky/ na

zvýšenie prahu citlivosti podnetov /zmena v oblasti orientácii v prostredí/

4. zmeny telesnej výška a váhy Þ úbytok svalovej hmoty, zníženie množstva

vody v tele

. spomalenie pohybov a zhoršenie koordinácie Þ vplyv na výkon

5. narúša sa termostatická rovnováha Þ silné reakcie na pocity tepla či chladu

6. involučné zmeny na koži a vlasoch Þ rôzne výrastky, starecké škvrny

7. kapacita pľúc sa postupne znižuje

9. zmeny v srdcovo-cievnej činnosti Þ ukladanie tuku v cievach

Rýchle zmeny medzi 60-75 rokom

Po 75 roku pomalšie

Úrazy

Zníženie odolnosti a adaptácie, zníženie odolnosti voči stresu

Neexistujú choroby staroby, ale choroby v starobe

Psychické príznaky starnutia

1. Spomalenie
2. Opatrnost
3. Zmeny
4. Zaujem

Reakcny cas

1. Poruchy senzorického vnímania

1. Zhoršenie zrakového vnímania u 90% osôb
2. Zhoršenie sluchového vnímania u 30%
3. Zmenšuje sa počet čuchových a chuťových teliesok

anlýza a diferenciácia Þ predĺženie percepčného postrehu Þ vnímanie podnetov je znížené, menej info je starý čl. schopný vnímať, neúplne, chyby, čas, menia sa ústredné prevodové procesy, atrpfia mozgovych buniek

kompenzačné mechanizmy,

pohybová neistota, chôdza pomalšia, menej rázna, opatrná

nesprávne pohybové reflexy Þpády, vypadne z rúk, udrie sa

sťažujú komunikáciu Þ podozrievavosť, neistota, úzkosť a hnev

Socialna izolacia

Pozornost

Koncentrácia

Kapacita

Distribúcia

Prenášanie  pozornosti

Pamäť a učenie

Ťažkosť založiť dočasnú stopu ÞkP sa zhoršuje

Dlhodobá, ak sa používa, ostáva dlho nezmenená,ak sa pouziva

Zhoršenie bezprostrednej pamäte a pozornosti –(znižovanie a redukcia signálov, zvyšovanie šumu , podráždenie a útlm sú oslabené, tonus mozgových hemisfér sa znižuje)

Oslabenoe pamäťových schopností, hlavne vštepovanie a vybavovanie, proces znovupoznania je zachovaný

Zhoršuje sa epizodická pamäť (fakty, adresy, mená), kým sémantická pamäť zostáva neporušená (vedomosti, skúsenosti)

Zábudlivosť – nedostatok koncentrácie, pozornosti a záujmu

Zabúdanie tvárí, mien a čísel sa stupňujec

Reminiscencia – po dvoch-troch dnoch po zapamätaí vzrastá krivka zapamätaného materiálu

Grekov – druhy reminiscencie:

        trvalá spomienka

        miznúca spomienka

        kolísavá alebo nestála spomienka

        narastajúca spomienka

        konečná spomienka

Pamäť

Zákon interferencie zážitkov(zákon záporného prenosu)

Zákon neužívania

Osobný výber

Nové situácie

Zhoršenie pamäte pre nové udalosti

Spomienky obsahovo a emocionálneskreslené

Minulé sa hodnotí pozitívnejšie

Lipnutie na tom, čím človek bol a čo mal

V pokročilom séniu sa zhoršuje vštepivosť pamäte, zabúdajú sa bežné, každodenné informácie

Myslenie, inteligencia

Staroba-nárast všeobecných vedomostí

Väčšia múdrosť, menší dôvtip a bystrosť

Tendencia ku konkrétnemu, doslovnému a analogickému výkladu

Málo uvažuje o všeobecnom princípe

Menej je schopný ignorovat individuálny fakt

Menej schopný uvažovať na úrovni hypotézy

Strácajú schopnosť formulovať abstraktmné zásady, aj ich menej spoznávajú

Pokles fluidnej inteligencie – schopnosť riešiť problémy – klesá už od 30tky

Kryštalická ostáva dloho nezmenená – získané vedomosti, stúpa od 25 do staroby

Tendencia k dogmatizmu

Uľpievavosť a rozvláčnosť

Rutina,  stereotyp

Spomalenie procesu riešenia situácie

Pokles schopnosti koordinovat a integrovať jednotlivé kognitívne funkcie s ostatými napr. emočnými stratégiami

Praktická inteligencia

úspešná inteligencia

Tvorivosť

Vrchol medzi 24-40 rokom

Celková úroveň T je znížená

Nemôže si dovoliť overovať hypotézy

Pracujú bez rezervy

Konzervatizmus

Sklon ku konkrétnosti

Epigon – čerpá sám zo seba, rozvláčnosť, myšlienkové zjednodušenie, výrazové ochodobenie, obsahové prázdnota, únik do symboliky, mystiky

Čas, premeny v čase

Metakognícia

Kognitívna resiliencia: selektivita, optimalizácia, kompenzácia

Múdrosť

Múdrosť

Celoživotné, biodromálne skúmanie jednotlivca

M. Csilskszentmihalyi, Rathund, 1990

1. Poznávací proces
2. Cnosť, pozitívne hodnotené formy správania
3. Dobro, osobnostne žiadúci stav

Druh vyššieho poznania, založeného na pochopení limitov a podmienok reálnej existencia života

Múdrosť

Životná integrácia

Zdravý rozum - Šalamún

Ovládnutie kozmu - Prospero

Praktické  poznanie –Polónius

Skúsenostné poznanie –Jaques

Edukácia seniorov

Dôchodkový vek – 15-20 rokov

1993-Európsky rok starších a solidarity medzi generáciami

Vzdelávanie – celoživotný rozmer

 prvá skupina úloh tretieho veku:

a/ spoločenská, nové väzby

b/ aktívny podiel

Druhá skupina úloh tretieho veku:

a/ uspokojovanie vlastných vzdelávacích potrieb

b/ odovzdávanie skúseností

c/preberanie nových úloh a činností

Tretia skupina

a/prispôsobenie sa fyzickým a zdravotným obmedzeniam

b/prispôsobenie sa strate životného partnera

c/ snaha o získanie vyrovnaného postoja k nevyhnutnosti života

Príprava na starnutie:

1. Dlhodobá príprava – prebieha po celý život-na zdravý žibvotný spôsob života, primeraný postoj k starnutiu
2. Prelaďovacia príprava-40-60 rokov – prevencia
3. Krátkodobá príprava – asi 5 rokov pre dôchodkovým vekom – sociálna istota, plynulosť
4. Výchova k optimálnemu a zmysluplnému využitiu voľného času v starobe

Geront, senior

Funkcie edukácie seniorov:

1. Podľa primárnej orientácie – rozvoj niektorej z osobnostných stránok

Vzdelácacie

Kultúrnokultivačné

Sociálnopsychologické

2. Podľa špecifického zamerania:

        preventívna

        anticipačná

        rehabilitačná

        adaptačná

        posilňovacia

        komunikačná

        kompenzačná

        aktivizačná

        medzigeneračného porozumenia

Typy inštitúcií a programov edukácie seniorov

Univerzity tretieho veku (Toulouse, 1973)

Akadémie tretieho veku

Kluby dôchodcov

Seniorské centrá