Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Filozofická fakulta / Estetika

Dejiny literatúry II. (dejiny_literatury_2.doc)

Neorealizmus (1930 – 1950)

1. začína mať v Európe vplyv americký smer – Nový realizmus (Sinckler Lueis, Ernest Hemingway, William Foulkner, John Steinback, Henri Melville)
2. zachytávali duchovnú a sociálnu biedu vrstiev obyvateľstva USA
3. zvolili štýl podobný dokumentárnosti – verné napodobňovanie, zachytávanie reality
4. Európa bola v tom čase vo vojnovom stave alebo tesne po ňom alebo pred ním

Neorealizmus príznačný pre Taliansko

5. fašizmus – podpora – Mussollini
6. umenie sa prispôsobilo tejto ideológii
7. po vojne boli umenie a kultúra pred definovaním, čo je ich úloha, priblížili sa k realite a ako reakcia na realitu vojnovú, nová angažovanosť (záujem o verejné veci) literatúry, išlo o to, aby sa vytvorila zodpovednosť za to, čo sa deje,
8. nové angažovanosť je základom neorealizmu (1945 – 1955) a prejavil sa aj v kinematografii
9. významní neorealisti – režiséri – Roberto Rossellini a Vittorio de Sica
10. neorealizmus ako smer nebol rovnorodý
11. realistické formy rozprávania, verizmus (pravdivosť), prikláňanie sa k avantgardným formám, fragmentárna kompozícia (útržkovitá, ako by bola obrazom ľudského zmätenia)
12. priniesol nové témy:

1. vojnové udalosti, fašizmus, bieda, ktorú vojna priniesla (Partizán Johnny – samotársky Partizán z vyšších vrstiev; Fenoglio – autor, zvádzal boj aj so sebou samým)
2. sociálna situácia a problémy v konkrétnom regióne (Južné Taliansko) – život vidiečanov alebo mestskej chudoby (Zlodej bicyklov)

13. prispôsoboval sa aj jazyk diela (sociálne žargóny, regionálne jazyky)
14. významní autori

Vasco Pratolini

Primo Levi

Carlo Levi

Caesare Pavese – bol časťou tvorby neorealista

Italo Calvino – bol časťou tvorby neorealista

Alberto Moravia – hlási sa ku kritickému realizmu

Socialistický realizmus

15. komunistická literatúra, umenie
16. nedobrovoľne implantovaný
17. vznikol v ZSSR v 30. rokoch – Stalinova vláda
18. predštádium komunistov
19. nahradil iné pojmy, ktorými sa dovtedy označovali – proletárska (najchudobnejšia vrstva), sociálna
20. futurizmus, konštruktivizmus, suprematizmus – smery pôsobiace v ZSSR
21. 1934 – zásadný vplyv – I. zjazd sovietskych spisovateľov
22. prijala sa jediná metóda – metóda socialistického realizmu (je to jediná umelecká metóda) – kto tým nepísal, mal zakázané publikovať, šiel na Sibír, išlo mu o život
23. jediná spisovateľská organizácia, ktorú podporoval a kontroloval štát
24. umenie bolo nadstavbou ekonomiky – ideologické myšlienky

Požiadavky:

25. komunistická angažovanosť
26. členstvo v komunistickej strane
27. optimizmus
28. ľudovosť – kolektívnosť – požiadavka na umenie, aby boli zrozumiteľné všetkým
29. umenie malo výchovne pôsobiť (Spisovatelia majú byť inžiniermi ľudských duší – násilnosť vstupňovania)
30. zobrazovali sa témy založené na protiklade starého a nového, imperialistické, proletárske
31. vypracovaná teória odrazu (čo sa má robiť)
32. umenie malo byť len subjektívnym odrazom objektívnej reality
33. typickosť (čierny – negatívny – kulaci – bohatí roľníci, buržoázia, intelektuáli; biely – proletariát – uvedomelá inteligencia – prispôsobili sa, postavy sa veľmi nevyvíjali, dôraz sa kládol na obraz vonkajšieho)
34. normatívne požiadavky na literatúru
35. významní autori:

Maxim Gorkij - jeho diela sa vyhlásili za vzorové

Michail Šolochov - jeho diela sa vyhlásili za vzorové

U nás sa stal vzorom Peter Jilemnický

„Papierové hlavy“ – film – 2 paralelné reality totality u nás

36. metóda sa uzákonila v 30. rokoch
37. 30. roky – stalinská éra
38. koniec 40. rokov a 50. roky – schematizmus?
39. 60. roky – hluk skutočnej osobnosti
40. 70. roky – normalizácia
41. 80. roky – to, čo sa navonok ukazuje je klamstvo

Magický realizmus (obdobie moderny, 40, 50, 60. roky)

42. používa sa v Európe, je to európsky pohľad na niečo, čo sa dialo v Južnej Amerike a prišlo do Európy
43. je to celá plejáda kultúr, štátov, autorských štýlov
44. pre Južnú Ameriku je to význačné preto, lebo sa v jej literatúre podarilo vymaniť sa z literatúry Európy a Španielska, jej literatúra sa stala svojbytnou
45. juhoamerická – „boom“ v Európe, literárny šok pre Európu (pohľad na nich z periférie)
46. boli dovážaní černosi do Južnej Ameriky s Európskym myslením a tradíciou, ktorá sa prelínala s mýtickým myslením
47. „zázračné reálno“(spôsob, akým sa realita vníma, vidieť záhadu vo všedných veciach, spôsob, akým sa vníma život) – jeho autor – Alejro Carpentier (kubánsky autor)
48. Imbert – spisovateľ, teoretik – definoval 3 typy rozprávačov

1. Realistický rozprávač – rešpektuje prírodné zákonitosti, rozpráva pravdivý pravdepodobný príbeh, román Stratené kroky
2. Fantastický rozprávač – zaobíde sa bez zákonov logiky – fyzikálneho sveta, rozpráva nadprirodzený, neuveriteľný príbeh – J.L. Borges; Cesta k semienku – Carpentier – pokus znázorniť život od A po Z
3. Magicko – realistický rozprávač – rozpráva príbeh, ktorý sa dá vysvetliť, ale zavádza mysterióznosťou, čudesnosťou – Marquéz – 100 rokov samoty

49. fantastické, magické je súčasťou každodennosti
50. nestotožňovanie realizmu
51. zážitok kultúrne iného sveta
52. barokové opisy
53. vidia svet ako celok
54. videné sveta cez indiánske oči
55. významní autori:

Julio Cortázar                        Carlos Fuentes

Mario Vargas Llosa                Izabell Allendeová

Jaeziell Marquéz                  Ernesto Sabato

Postmoderna

56. post – moderný
57. odlišné javy – postmoderné
58. nielen v kultúre a umení, ale aj v sociológii, ekonómii, politike, v Amerike
59. vo filozofii, v umení – postštrukturalizmus
60. v umení s začal tento pojem používať v architektúre, vo funkcionalizme (žiadne výklenky, sochy, . . .)
61. 3 chápania postmoderny:

1. je to záverečná etapa modernistického umenia, jeho dozrievanie
2. je to začiatok novej etapy v dejinách umenia, niečo, čo prišlo namiesto modernizmu
3. používa sa ako núdzový termín na prechodné umenie (kam vlastne smeruje umenie)

62. postmoderna v literatúre – nové praktiky písania a v 50. rokoch a prevládli v 70. a 80. rokoch
63. svet sa v tomto čase vníma ako text mnohovrstvový a text členitý
64. svet je labyrintom hodnôt, významov, kontextov
65. rezignovanie na veľký príbeh dejín
66. interpretáciu sveta nahradili (autorku) príbehu o svete – Einstein, . . .
67. relativizmus – nie sme schopný povedať celú pravdu o svete
68. relativizuje sa pravda ako pojem
69. pravdy sú len jedny
70. relativizmy – podmienený niečím, jeho opakom je absolútny
71. sklamanie s civilizácie – základný postmoderný pocit

1. citeľný z II. svetovej vojny – sklamanie
2. „Po Osvienčime nemôže existovať poézia.“
3. Vedomie veľkej revolúcie
4. Bezmocnosť, ekonomické záujmy ovplyvňujú životnú potrebu
5. Skúsenosť s totalitnými dôsledkami, holokaust
6. Odmietanie revolučných činov ako niečo pozitívne
7. Životná skepsa z civilizovaného a medializovaného sveta
8. Umenie má tendenciu precítiť veci dopredu
9. „Zastavte svet, chcem vystúpiť.“ John Lennon
10. autorstvo (už neviem, kto je autorom čoho)
11. všetci beatnici, heapis, . . .

72. negatívne východisko:

1. ekologické myslenie, treba konať s ohľadom na myslenie (greenpeace)
2. ekologickosť obrátená k ostatným, vo vzťahu k sebe
3. pluralizmus – mnohosť, rozmanitosť, viacero interpretácii vedľa seba bez ich jednoty a dominancie
4. pripúšťa aj iné rovnocenné myslenie
5. juhoamerická literatúra sa stala alternatívnou k európskej
6. vzájomné prestupovanie kultúr – multikulturalizmus (práva menšín, plurálna sexuálna identita)
7. zrovnoprávnenie kultúrne vysokého s nízkym
8. vedie spor zo všetkým, čo chce byť objektívne, univerzálne a transcendentné a zdôrazňuje sa to, čo je determinované iným, túžba, náhodnosť, diferencia, absencia, neprítomnosť „je“ subjektu, význam

73. Baudrillard – francúzsky filozof: „Stratili sme všetok zmysel pre autentickosť a žijeme v celosvetovej simulácii, ktorú bezradne považujeme za skutočnosť.“
74. vpúšťa, rezignuje od racionalistického, osvieteneckého pohľadu na vedu, človeka, život
75. vrátilo sa vedomie, že svet nemožno vysvetliť rozumom
76. vedie spor zo všetkým, čo sa prezentuje ako objektívne, transcendentné, univerzálne
77. prehodnocuje sa úloha jazyka
78. obrat jazyka – dostal sa do svetla pozornosti
79. rozmýšľa sa nad úlohou jazyka (jazyk s nami myslí)
80. jazyk nim dáva možnosti ako niečo povedať a ako niečo nepovedať
81. chcieť hovoriť inak ako predtým
82. tzv. jazykové hry (modely reči)
83. postmoderné umenie ako hra významu
84. postmoderné umenie ako spoločenská hra, ktorej pravidlá určuje ekonomika
85. princíp hry sa využíva v umení veľmi
86. umenie je hra, ktorá je otvorená viacerým interpretáciám, príjemca má z hry potešenie
87. stiera sa hranica medzi literárnym a životným
88. vystupujúci autor je fyzicky prítomný v diele
89. praktika o písaní: Píšem poviedku o tom, že píšem poviedku
90. strácajú sa hodnoty medzi vysokým, nízkym, krásnym, škaredým, kladným, záporným a používa sa logika aj to, aj to a nie buď alebo
91. miešanie štýlov, umelecký, publicistický
92. technika súvislého písania
93. intertextualita – text v texte – dialóg medzi textami, je za tým filozofické nevyžadovanie originality textu
94. recyklácia textov – adaptácie, rewriting
95. irónia (výsmech)
96. postmoderné témy:

1. problém identity
2. náhoda
3. samorozprávanie príbehu

97. významní autori:

Robert Rynchon

Geogre Bataille (Baudelairovský duch)

John Barth                Curt Vonnegut

Italo Calvino                Umberto Eco

Milan Kundera                Pavol Vilikovský