Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Pedagogická fakulta / Teorie vychovy

Ciele vychovy (ciele_vychovy.doc)

1 Ciele výchovy

Výchova sa všeobecne vymedzuje ako riadené, zámerné, cieľavedomé, plánovité a komplexné pôsobenie na uspôsobenie človeka plniť isté životné ideály, osvojiť si isté hodnoty. Základným znakom výchovy je cieľavedomosť.

Veda, ktorá sa osobitne zaoberá otázkou výchovných cieľov sa nazýva teleológia. Podáva nám výklad o systematizácii cieľov, s tendenciami zdôvodniť axiologicko-normatívnu stránku cieľov, vysvetľuje kritériá, členenie cieľov, funkcie cieľov, ich vymedzovanie a optimalizáciu v pedagogickej praxi.

Čo je to vlastne cieľ? Pod týmto slovom rozumieme želaný výsledok nejakého konania. Výchovný cieľ je teda to, čo niekto chce dosiahnuť výchovným konaním. Sú to:

1. ideály – ideálne predstavy, predstavy o osobnosti,...
2. vzory – správania ľudí
3. normy – určujú akými vlastnosťami sa majú vyznačovať vychovávaní ľudia
4. miery – na posudzovanie správania ľudí, ich dokonalosti

Čím je cieľ výchovy konkrétnejší, tým je lepšia jeho realizácia.

Formulácia cieľa podľa B. Kosovej (1993) musí spĺňať tieto požiadavky:

1. nesmie byť vzdialený a neuskutočniteľný
2. nemôže byť postavený ako niečo konečné, lebo by navodzoval zdanie bezperspektívnosti, koniec vývoja
3. musí byť všeobecný, aby postihol všetko ľudské, ale súčasne vyhovoval každému človeku, nikoho nesmie dopredu vylúčiť, musí poskytovať možnosť rozpracovať ho do postupných výchovných krokov pre každého človeka osobitne
4. nesmie stavať do protikladu potreby individuálne a potreby spoločnosti

Tak ako sa menila spoločnosť, menil sa i cieľ výchovy. Napríklad v staroveku ideálom bola kalokagatia, kresťanstvo prišlo s ideálom svätosti, renesancia s ideálom humanity. Aj v ďalšom období sa stanovujú ciele na základe rôznych individuálnych, kolektivistických, nacionálnych či kozmopolistických princípov. Viaceré výchovné ciele boli stanovené na základne rôznych myšlienkových prúdov, spoločenskej a ekonomickej podmienenosti výchovy. Výchovné ciele sa menia aj v závislosti od individuálnych a vekových zvláštností detí, najmä podľa stupňa školy, profilu školy.

Stanovujú sa na určité konkrétne obdobie a podľa jednotlivých výchovných činiteľov. Iné ciele budú v rodinnej výchove, iné v škole, iné v mimoškolských výchovných zariadeniach a samozrejme iné sú aj prostriedky realizácie.

Výchovné ciele treba prehodnocovať na základe zmenených podmienok. Iné ciele sú v národne zmiešanom štáte, iné u slobodného národa žijúceho vo vlastnom samostatnom štáte.

Ciele výchovy musia byť formulované jasne a jednoznačne. Ďalšou požiadavkou je primeranosť, od ktorej závisí k akým výkonom môže učiteľ žiakov podnietiť. Ciele musia byť aj kontrolovateľné, aby umožňovali overiť, či boli dosiahnuté a na akej úrovni a k akým zmenám došlo. Konzistenčnosť cieľov vyjadruje, že nižšie ciele musia smerovať k vyšším, vzdialenejším, všeobecným.

1. Všeobecný výchovný cieľ

Pri vymedzovaní všeobecného výchovného cieľa sa často stretávame s formuláciou všestranne a harmonicky rozvinutej osobnosti. Takto formulovaný všeobecný výchovný cieľ bol vymedzovaný týmito zložkami výchovy:

- výchova rozumová, mravná, estetická, pracovná a polytechnická, telesná, branná atď.

Človeku patrí významné miesto v spoločnosti, a preto jej hlavným cieľom je formovať človeka v celej jeho komplexnosti, človeka demokrata, humanistu, vzdelaného, mravne založeného, esteticky cítiaceho, ale aj človeka zdravého, fyzicky zdatného.

Nový prístup k všeobecným cieľom výchovy rozpracoval Š. Švec, ktorý rozdelil všeobecný cieľ do štyroch kategórií:

1. generálny cieľ naučiť sa spoznávať prírodu, kultúru, vlastnú osobnú prirodzenosť a kultúrnosť
2. generálny cieľ naučiť sa konať – vlastné konanie
3. generálny cieľ naučiť sa hodnotiť
4. generálny cieľ naučiť sa dorozumievať sa a porozumieť iným a sebe samému

Takto chápaný všeobecný cieľ určuje smerovanie a rámec kvalít a spôsobilostí, ktoré by mal žiak získať v edukácii, aby sa rozvinul v plnohodnotnú osobnosť.

2. Členenie cieľov výchovy

Ciele sa členia podľa mnohých kritérií. Pri klasifikácii cieľov výchovy vychádzame z týchto hľadísk:

1. Hľadisko subjektovo-objektové

1. ciele vonkajšie
2. ciele vnútorné

2. Obsahové hľadisko

1. celkové
2. čiastkové

3. Podľa obsahu

1. ciele všeobecné – platné v danej výchovno-vzdelávacej sústave
2. ciele konkrétne – platné pre určité podmienky
3. ciele jedinečné

4. Hľadisko významové

1. ciele strategické
2. ciele taktické
3. ciele operatívne

5. Hľadisko náročnosti

1. ciele maximálne
2. ciele optimálne
3. ciele minimálne

6. Hľadisko záväznosti

1. ciele všeobecne záväzné
2. ciele orientačné
3. ciele výberovo-záväzné
4. ciele nezáväzné

7. Časová náročnosť

1. ciele blízke
2. ciele stredné
3. ciele vzdialené

Existuje aj ďalšie členenie cieľov – podľa jednotlivých zložiek osobnosti, podľa zložiek výchovy a pod.

V pedagogickej literatúre sa stretávame aj s triedením cieľov na dichotomické a trichotomické.

Dichotomické členenie:

1. ciele vzdelávacie (poznávacie, vecné) - ide o požiadavky na vedomosti, spôsobilosti a návyky
2. ciele výchovné (formatívne)- požiadavky na vlastnosti, postoje, mravné a charakterové kvality osobnosti žiaka

Trichotomické členenie:

1. vzdelávacie ciele – čo vedieť – poznávací proces
2. výchovné ciele – ako sa chovať, ako jednať
3. výcvikové ciele – vedieť pracovať, vedieť konať, vedieť sa chovať

Kádner pri historickej analýze cieľov vymedzil, napr. ciele:

- humanitné – všeľudské, ľudomilné, založené na úcte k ľudskej osobnosti

- kultúrne – odovzdávať poklady kultúry, poznania, ktoré ľudstvo doposiaľ nazhromaždilo a spätne pôsobiť na povznesenie kultúry

- utilitaristické – vo vzťahu k osobnému úžitku, praktickým potrebám

- naturalistické – v učení napodobňovať pochody vonkajšej prírody, odvrátenie sa od ľudskej kultúry, návrat k prírode

- individuálne – vzdelávanie uskutočňovať individuálne podľa schopností jedinca

- sociálne – mravné a hmotné povznesenie dieťaťa, závislosť výchovy od spoločnosť a spoločnosti od výchovy

- národné – vo výchovno-vzdelávacom procese používať materinský jazyk,...

- náboženské – vychovávať k zbožnosti

- etické – z dieťaťa vytvoriť bytosť mravnú, sformovať mravný charakter

1.3 Funkcie cieľov výchovy

Ciele výchovy vo výchovno-vzdelávacom procese sú mnohostranné a plnia niekoľko funkcií:

1. orientačná a anticipačná funkcia – určuje, že ak sú ciele dobre vymedzené poskytujú vychovávateľom správnu pedagogickú orientáciu a vymedzujú celkový alebo dielčí stav osobnosti vychovávaného, ktorý má byť dosiahnutý.
2. motivačná a stimulačná funkcia – ciele podnecujú, usmerňujú a dynamizujú činnosť aktérov výchovy. Pomáhajú, podnecujú a energizujú žiakov k učeniu, sebavzdelávaniu, k celkovej sebarealizácii.
3. realizačná funkcia – správne vymedzené ciele pomáhajú premeniť pedagogické predstavy v reálnu skutočnosť.
4. regulačná funkcia – jasné a jednoznačné ciele sú predpokladom nielen dobrej orientácie, ale aj účinnej kontroly a objektívnej diagnostiky. Pri výchovných činnostiach je dôležité, aby učiteľ uskutočňoval konfrontáciu, korekciu medzi požadovaným zámerom a aktuálnym dosiahnutým výsledkom.

Poznanie členenia cieľov výchovy a ich funkcií j pre učiteľa teoretickou pomôckou, ktorá mu uľahčuje presnejšiu operacionalizáciu pri ich vymedzovaní , tým sa učiteľ vyhne mnohým nedostatkom (formalizmus, subjektivizmus, náhodnosť, improvizácia, nerešpektovanie podmienok rozvoja, jednostrannosť,...)