Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Filozofická fakulta / Estetika

Dejiny výtvarného umenia II. (tahak_dvu2_a_skupina.doc)

A. skupina

1. otázka ARCHITEKTÚRA

schádzali sa domy – tituly. Kresťanské budovy boli zal. na typ. Rímskej privátnej arch.

Dom v Dura Europos

vystavaný okolo r.200. V r. 230 bol upravený pre kresť. potreby – rozšírená miestnosť s malým pódiom, jedálňou, pristavaným baptistériom v rohu, s vodnou nádržou, nad ktorou bol baldachýn. Kňaz býval pravdep. na hornom poschodí.

Steny dekorovali výjavy pripomínajúce krst – ženy idúce ku Kristovmu hrobu, Jonáš a veľryba… Adam a Eva, Dobrý pastier, Kristus kráčajúci po morskej hladine, Dávid a Goliáš. Vo veľkej miestnosti sa schádzala náb. obec. Znaky: frontálnosť, plošnosť, zduchovnelosť výrazu tvárí.

Baziliky pôdorys

trojloďové baziliky situované na východ s vyvýšenou apsidou na vých. konci. V 1.pol 4.st. niekoľko bazilík s architrávom, po čase z kameňa vytesané finančne nákladné trámy nahradili arkádami.

V rímskej bazilike býval priestor obklopený zo všetkých strán stĺporadiami (portikami), v kresť. baz. to nebývalo.

Ďalšie odlišnosti: pripojený transept. 1x v chr. sv. Petra, potom v Laternáne... Na východe zaviedli kupolu a klenbu. V Sýrii od konca 5. st. sa objavujú priečelia s 2 vežami – predchodcovia románskych a gotických priečelí.

Apsida bola akousi predsedníckou tribúnou v strede s biskup. stolcom a okolo neho polkruhové lavice (synthronon) pre klérus. Oltár na rôznych miestach. V Sýrii niekedy blízko obvodovej steny apsidy; inde niekedy na zač, aspidy nad stupňami. V sev. Afrike a Grécku umiestnený v lodi hneď pred stupňami do apsidy i v strede lode. K apside pristavovali 2 štvorcové miestnosti, ktoré slúžili ako sakristie. V Sýrii sa od zač. 5. st. južná miestnosť zmenila na kaplnku, v ktorej uctievali relikvie mučeníkov.

Niekedy nad bočnými loďami stavali galérie, tzv. matroneum pre ženy. Splynutie kultu mučeníkov a omše + objavenie krížového pôdorysu prinútili architektov koncom 5. st. zvládnuť problém kupoly.

S. Giovanii in Laterano postavené 312-319, kruhové baptistérium vedľa cisárskeho paláca

S. Petro (Bazilika sv. Petra) – 324-330 jediný pôv. veľký Konštantínov chrám na Západe – vzor pre ost. stavby do pol. stredoveku, post. 324 –330, 5 loďový s transeptom

Sv. Pavla za hradbami pôdorys: átrium (štvorcové nádvorie so stĺpovou ochodzou a studňou uprostred), nartex (predsieň pre zatiaľ nepokrstených), vlastná bazilika (hl. loď  krytá dreveným krovom a sedlovou strechou; vedľajšie lode s pultovými strechami, nad nimi tribúny; priečna loď (transept), zaklenutá apsida s kamennými sedadlami okolo steny a s biskupskými stolcom uprostred – katedra. Apsidu od priečnej lode oddeľoval triumfálny oblúk, pred ktorým bol umiestnený oltár s baldachýnom; do hlavnej lode vnikal chór uzavretý zábradlím s dvomi ambónami – podstavce pre čítanie evanjelia na severnej strane a epištol na južnej),

Ravenna Z histórie Ravenny

Mesto pravdepod. založené Etruskami –45 pK Výstavba: Bazilika Sv. Jána Evanjelistu, Baptistérium Ortodoxných a Mauzóleum Gally Placidie. Po smrti Gally Placidie zánik Západorímskej ríše r. 476 Teodorich Veľký dal podnet pre ďalšiu výstavbu:  Teodorichovo mauzóleum, Sant´Apollinare Nuovo, Baptistérium Ariáncov, Kostol Sv. Ducha, oprava Trajánovho akvaduktu. R. 540 cisár Východor. ríše Justinián získal späť Ravennu. Obdobie byzantského vplyvu. Z tohto obdobia mozaiky San Vitale, Sant´Apollinare in Classe a Sant´ Apollinare Nuovo.

Ku koncu 8.st. moc pápežského Ríma.

Architektúra z tehál a štuky

členenie budovy už nezdôrazňuje plastická profilácia, ale takmer vždy mozaikový pás. Farebné plochy sa striedali s hmotou stavby.

Sta Croce v Ravenne 402-425, krížový pôdorys s veľkým nartexom, prejavujú sa na ňom milánske vplyvy. Na jednom konci bolo mauzóleum Gally Placidie (postavené v pol. 5. st., Pôdorys latinského kríža, tehlová fasáda).

Mozaiky v Galle P.: vstup Dobrý pastier, nad sarkofágom G. P. dvaja apoštoli s holubicami pri nohách a San Lorenzo (Vavrinec), s krížom na pleciach a nástrojom umučenia – roštom. Kupola: kríž so základňou orientovanou na východ, v rohoch symboly 4 evanjelistov. Inde: 2 jelene pijúce z prameňa. Architektonické členenie naznačujú mozaikové bordúry s girlandami a geom. vzormi.

Spodná polovica steny je obložená sivým mramorom.

S. Apollinare Nuovo v Ravenne

vybudovaný pred r. 526 Interiér klasickej 3 loďovej baziliky, hl. loď oddelená od bočných radom 12 stĺpov. Mozaiková výzdoba z čias Teodoricha (v apside sa nezachovala). Vnútro: apsida: pastorálna harmónia – v centre Sv. Apollinare, modlí sa ku krížu v medailóne. Z dvoch strán medailónu busty Mojžiša a Eliáša vo výjave Premenenia. K nemu kráčajú ovečky. Hore 12 oviec – apoštoli vykračujúci z Jeruzalema a Betlehema. Kristus v medailóne / mandala.

Stavby s kruhovým pôdorysom

rotundy Martýriá –Stavebný typ odvodený od rotundy postavenej nad Kristovým hrobom na Golgote v Jeruzaleme.

Sta Constanza – najst. a najlepšie zach. hrobová ranokresť. stavba. valená klenba, v nikách mozaiky zo 4.st. – geom. prvky, výjavy s puttami pri vinobraní a portréty Konštantína a jeho manželky

Teodorichovo mauzóleum – postavené r. 520 na Teodorichovu objednávku. Bloky kameňa bez spojenia maltou, iba železnými svorníkmi.

Baptistériá

Ortodoxných v Ravenne – najstarší z Ravennských monumentov, Stredový výjav kompozície vypĺňa výjav Kristovho krstu a pod ním sprievod apoštolov. Frontálne zobrazenie ich tvárí odporuje rozviatym rúcham a polohe nôh.

Ariánov v Ravenne

vybudované koncom 5.st. na objednávku Teodoricha Veľkého, Identické pôdorysom a mozaikovou výzdobou s baptistériom ortodoxných.

San Vitale

vysvetená r. 548 arcibiskupom Maximianom. Oktagonál – nezvyčajný pôdorys západného kostola v tom čase; oktogonálna kupola.

Oproti presbytériu horná a dolná galéria žien.

Baziliky

pamiatky: v Ríme: Chrám sv. Petra (324-330), Chrám s. Giovanni in Laterano (312-319), Chrám sv. Pavla za hradbami

St. Maria Maggiore (4.st.)

Centrálne stavby vzory:        - rotunda postavená nad Kristovým hrobom na Golgote v Jeruzaleme

- Panteón pôdorys: kruh, štvorec, grécky kríž, mnohouholník (napr. oktogonál)

mauzóleá Sta Constanza v Ríme (350)

Gally Placidie (pol. 5. st.) baptistériá        Ortodoxných v Ravenne (zač. 5. st.) Ariánov v Ravenne (koniec 5. st.)

Význam Ravennskej architektúry: vrcholí v nej umelecký vývoj rímskej architektúry (jednoliata blokovitosť a zároveň odhmotnenosť stavieb, arkádový systém, oblúk, klenba)

prejavuje sa tu vplyv Byzancie (techniky klenby, nábežníky, mozaiková výzdoba)

boli v nej vypracované všetky motívy, ktoré prevezme románska architektúra (oblúčkový vlys, slepé arkády, lizény...)

2. otázka-karolínska knižná maaľba

klasický, figurálny štýl (vplyv ranokresťanského umenia) Gotšalkov evanjeliár

ultramaliarsky, impresionistický štýl neskorého staroveku Evanjeliár viedenskej klenotnice

Ebbov evanjeliár (zač. 9.st) kaligrafia je tu dôležitejšia ako maliarska výzdoba

Utrechtský žaltár – kontúrová kresba – vplyv na anglosaské kódexy (10.st) – od neho sa dá odvodiť celá tamojšia tradícia kontúrovej kresby.

Palácová škola v Aachen  (stredisko karolínskej kultúry)

1.  klasický, figurálny štýl (vplyv ranokresťanského umenia) Godescalcov evanjeliár iluminovaný manuskript vytvorený franským mal. Godescalcom 781-783 (najstarší doložený rukopis). Objednaný Karolom Veľkým pre jeho ženou Hildegardu, mal pripomínať jeho cestu do Tal., jeho stretnutie s pápežom Adriánom I. a krst jeho syna Pepina. Zadanie práce a detaily z pochodu sú zhrnuté v dedikačnej básni.

Rukopis je najranejši doklad Karolínskeho iluminátorského štýlu, ktorý je charakteristický naturalistickými motívmi v dekorácii, skĺbením insular, ranokresť. a byz. prvkov. Sú tu využité iluzionistické techniky na vytvorenie zdania objemu postáv, modelácia na dojem hĺbky. Prvý raz tu je použitá minuskula – ako predchodca malých písmen. Zlatý a strieborný atrament na 127 stranách purpurového pergamenu – aby sa lepšie vyjadrila nádhera nebies.. Dekorovaný 6 miniatúrnymi figúrami: Kristus vládca (Majestát), jeho atribútmi sú 4 evanjelisti, často zastúpení postavami z Apokalypsy, ktoré majú dvojitú úlohu: inšpirujú evanjelistov k napísaniu evanjelií a zároveň stelesňujú základné vlastnosti Pána: človek odkazuje k vteleniu Krista, lev na kráľovstvo Božie, býk symbolizuje pevnosť viery, orol sa vznáša k oblakom jako symbol nanebovstúpenia Krista), fontána života.

Rukopisy skupiny okolo Adinho kódexu (dielne Trevírskej katedrály)

Adin kódex z Trevíru (koniec 8, zač. 9 st.) – venovaný Karolovej sestre Ade. Patrí do Adinej školy (spolu s Lorschovým evanj.) Iluminovaný: obrazy 4 evanjelistov. Architekturálne motívy naznačujú prostredie.

Lorschský evanjeliár (Codex Aureus) (778-820) v Lorsch opátstve v Nemecku. Architektonické rámce na antický spôsob.

It was mentioned as Evangelium scriptum cum auro pictum habens tabulas eburneas. Zlaté písmená.

Škola remešskej katedrály

charakt. znaky: sila výrazu, “rozochvený” štýl, ktorý pripomína helenistický iluzionizmus

Ebbov / arcibiskupský evanjeliár (zač. 9.st, Remeš) kaligrafia je tu dôležitejšia ako maliarska výzdoba

Utrechtský žaltár (816-35), sponzorovaný arcibiskupom Ebbom – kontúrová kresba – vplyv na anglosaské kódexy (10.st) – od neho sa dá odvodiť celá tamojšia tradícia kontúrovej kresby. Ilustrácie ku každému žalmu, k niektorým i viaceré.

Lotarov evanjeliár (mestský sakramentár)

Drogova škola

Drogov sakramentár – – pre Droga – syna Karola Veľkého, biskupa v Metze, jedného z najväčších patrónov umenia. Obsahuje liturgické modlitby biskupa.

Originálna ikonografia: v iniciále O Kvetnej nedele je Ukrižovanie nového ikonografického typu – Kristus trpiaci (christus patiens) a nie oslávený (christus triumphans). Na obraze z mŕtveho umučeného tela vyteká voda a krv, ktorú zberá ženská postava (Cirkev / Ecclesia) do kalicha – Sv. grálu. Had pri päte kríža; zhora Slnko a Mesiac sú svedkami scény.  

biblia Karola Lysého

ultramaliarsky, impresionistický štýl neskorého staroveku Evanjeliár viedenskej klenotnice

3.otázka – románska bazilika

interiér pôdorys: viazaný – súčet / násobky jednotlivých štvorcových polí – jednotka: štvorec kríženia.

šírka boč. lode : šírka hl. lode = 1 : 2

výška hl. lode : výška boč. lodí = 3 : 2

konštrukcia hlavnej lode vnútorný priestor je rozložený / členený. Je to opticko-pocitový dojem, ktorý vychádza z členenia stien a stropu.

Toto členenie prešlo v 11.st. niekoľkostupňovým vývojovým procesom. Okolo prelomu tisícročia sú vnút. steny hlavnej lode ešte nerozčlenené (Hildesheim). Ale v páse arkád začína už rytmizovanie, k pilierom sú pripojené polostĺpy (bez nosnej funkcie) – vysoké až do stropu. Tieto polostĺpy prenášajú princíp, začatý striedaním podpôr, tiež na bočné steny strednej lode, ktoré sú tak rozčlenené na jednotlivé tabule. V Cluny III. nesú pásy valenej klenby. Spoločne vyznačujú jednotlivé úseky steny prebiehajúce od podlahy cez strop zase späť k podlahe. Medzi pásy postupne pridané krížová klenba, (raná normandská ešte nemala nosnú, len estetickú funkciu)... Všetky tieto krížové klenby tvoria v spojení s prístennými zložkami baldachýnovo pôsobiace prvky: konečný stupeň rozloženia priestoru.

Od prelomu tisícročia sa steny strednej lode až po horný okenný pás oživujú otvormi: váhavo pomocou slepých oblúkov (Worms), odvážnejšie pomocou emporových galérií, v Normandsku a Anglicku pomocou emporovitých otvorených trifórií a ochodzami pred hornou okennou stenou. V prechodnej fáze ku gotike vedie zaradenie empory a trifória dôsledne ku 4–dielnej stavbe steny. Až gotika zjednoduší vodorovné členenie stien tým, že sa vzdá empory – a pretvorí ju na prvky smerujúce nahor.

viacúrovňový systém

arkády

empora / trifórium (galéria) al. slepé trifórium

trifórium – pôvodne „otvorenie tromi oblúkmi“ – galéria otvorená do strednej lode kostola medzi arkádami a emporami a hornou zónou okien, empora – tribúna galérie v chrámovom priestore, slúži na oddelenie určitých skupín (dvor, ženy) počas bohoslužby

galéria – pôvodne zastrešená, po stranách otvorená chodba

pás bazilikálnych okien

strecha

najčastejšie sedlová (hl. loď)

typ – bočné lode apsidy

stanová veža – mnohotvarý obrys, rímsa podstavcov

zastropenie -fáza – snaha o zaklenutie traktov s menším rozponom (bočné lode a apsida)

fáza – snaha o zaklenutie hlavnej lode

vytvorenie krížovej klenby (inšpirované rímskou polkruhovou)

oblúk – základný prvok chrámového interiéru – podobne ako klenba reprezentoval vznešenosť cisárskeho Ríma; bol považovaný za symbol triumfu.

klenba: zastropenie spočiatku ploché trámové alebo ponechaný otvorený pohľad do krovu.

Klenba – zo začiatku valená – pozdĺžna a priečna.

Šikmé tlaky valenej klenby boli vyrovnávané hrubými stenami a polovalenými klenbami vedľajších lodí, ktoré tlačili na stenu hlavnej lode z druhej strany. Nad vedľajšími loďami sa stavali tribúny, ktoré zosilňovali stenu a pomáhali šeliť roztlaku klenieb. Konštrukčný význam mali spočiatku i slepé arkády (dotvorené ako ozdobný prvok) umiestnené medzi arkádami a vysoko položenými oknami hl. lode. Boli pevne zviazané s múrom, vystužovali ho a naviac ho zaťažovali dovnútra a tým vyrovnávali šikmý roztlak klenby., roztlak valenej klenby sa snažili stavitelia znížiť uplatnením valenej klenby lomenej (Cluny)

Pre ďalší rozvoj arch. mala význam hlavne krížová klenba, ktorej 4 výseče lepšie rozdeľujú tlaky. Celý vnút. priestor (hl. i bočné lode) boli po prvý krát preklenuté poliami krížovej klenby v Špýri (1082) a všeobecne rozšírené od pol. 12.st.                        

spevňovaná priečnymi pásmi i krížové klenby a kupoly. V 3-loďových kostoloch niekedy prekrývali strednú loď polkruhovou klenbou valenou a bočné krížovou. Nad krížením kamenná kupola dosť hrubo murovaná a niekedy zvýšená. Navonok sa prejavuje ako veža vztýčená v osi kostola, často nad oltárom ako cibórium.

stĺpy kruhového al. polygonálneho pôdorysu sa skladali z malých kamenných kvádrov tak ako ostatné časti stavby, 3- delenie

povrch drieku – oblý hladký; kanelovaný; tordovaný (špirálovito stáčaný) neskôr plasticky dekorovaný (pokrytý ornament. motívmi - pletencom),

hlavice sú rozmanité.

Najjednoduchší typ: pyramidálna al. kamenná kocka dole mierne zaoblená, aby lepšie dosadla na kruhový prierez stĺpa (polštářová)

motívy:, ornamentálne: pletencový ornament pripomínajúci geometrické motívy írskeho umenia, ktoré sa rozšírili v karolínskom období. V iných oblastiach sa na hlaviciach odrážajú islamské vplyvy.

rastlinné: ozdobené lístím sú odvodené od korintskej hlavice; vinič, brečtan, dub, zoomorfné: štylizované podoby zvierat: levov, pávov, grifov, odpozorovaných z tkanín, rezieb do slonoviny a zbraní dovážaných z Východu.

figurálne: námety zo Starého a Nového zákona, z poľnohosp. prác, umel. a remesel. dielní, témy, ktoré vytvárali encyklopédiu stredovek. života.

pätka: napodobenina starovek. antickej pätky, neskôr do rohov medzi kruhové profily drieku a štvorcový plintus vkladali skulpturálne motívy, napr. lístočky al. štyliz. zvieratá (dekoratívne rohové drapky).

architráv sa nevyskytuje, nad hlavicou al. pri päte klenby býva jednoduchá rímsa al. doska, niekedy ozdobená postavami al. reliéfmi s rastl. motívmi.

zvonka ukončujú steny pomerne hrubé rímsy a často sú na priečelí slepé arkády, ktoré podopierajú konzoly na hornom okraji stien.

priečelia – strohé – boli to často kláštorné chrámy a mnísi vstupovali z kláštora priamo do kostolného chóru

krížová chodba býva pristavaná k južnej stene, aby na ňu v zime nepadal tieň kostola

múry: hrubé – ústupky ostenia  (bankál)

4. otázka konštrukčné prostiredky gotická architektúra

pôvod got.arch. sa často vysvetľuje ako splynutie anglo-normanskej stavebnej metódy s oblúkmi členiacimi vnút. chrámový priestor s tenkostennou konštrukciou. Podstatnou črtou tohto splynutia je, že oblúky plnia práve tak konštrukčnú ako dekoratívnu funkciu v celkovom projekte

názov-  posmešný pre stredoveké U prisudzované barbarským germánskym Gótom

vznik v Ille-de- France

vývoj:: raná gotika 12.st.

klasická a poklasická gotika 13. a 14. st.

neskorá gotika 15.st.

charakteristické znaky:

konštrukčné prostriedky:  lomený oblúk

rebrová klenba

oporný systém (oporný parabolický oblúk, vonkajší oporný pilier,

vertikalita (oproti románskej horizontálnosti)

odhmotnenie (oproti románskej hmotnosti – okná nahradili stenu, stenšenie stien, bohatšie článkovanie pilierov, rebier a dekoratívnych prvkov, stavebná hmota sa úplne podriaďuje umeleckej forme

zjednotenie priestoru (oproti románskej aditívnosti – predĺženie chóru a skrátenie priečnej lode; snaha zjednotiť priestor viedla k typu halových alebo rovnoloďových chrámov

snaha vytvoriť sugestívny imafinárny (pomyslený) priestor, ktorý mystickým farebným médiom povznáša človeka do nadpozemských sfér

gotický realizmus – presvedčenie o skutočnosti hmotného sveta, ostáva však symbolický prístup k umeniu.

Got. U súvisí so zmenou v myslení – ocenenie zmyslového vnímania scholastikou a cítenia (kult P. Márie, trubadúrska poézia, láska k prírode sv. Františka z Assisi).

stenšenie obvodových stien – stena prestala byť nosným prvkom, len výplňou medzi opornými piliermi. Zväzkové piliere

dekoratívny systém: geometrické motívy (kružby okien s trojlaločným oblúkom, sférickými trojuholníkmi alebo štvoruholníkmi, s plamienkami; fiála – ihlan ukončujúci operné piliere zdobené krabmi a vo vrchole kvetom; vimperk – ozdobný štít nad portálom alebo oknami; baldachýn – ozdobná strieška nad sochami). Rastlinné motívy – brečtan, vínna réva, dubové listy, jahodník, orlíček...

5. otázka nemecké gotiske sochaárstvo

NEMECKO

NAUMBURSKÝ MAJSTER: 12 zakladateľov v západnom chóre a reliéfy záp. lektória naumburského dómu (pašijové výjavy 1260 –70)

naturalizmus – výraz tvárí bol tak individualizovaný a psychologicky odtienený, že vznikli štúdie ľ. pováh a duševných stavov (Herman – bolesť, Reglinda – veselosť, Ekkehard – vážnosť, Uta – uzavrenosť)

korektná proporčnosť, mohutné záhyby plášťov vytvárajú samostatný priestor tvorený i gestami rúk pridŕžajúcimi si plášť, meč...

„antikizovaný realizmus“ ; 2 roviny realizmu: žena idealizovaná, chlap – realistický (častá konvencia), realizmus aj v detailoch – počiatky expresie

sochy vytesané z rovnakého bloku kameňa ako časti prípor, pred ktorými stoja a ktoré sú ako nosné časti prepojené s konštrukciou klenby.

Ukrižovanie nad chórovým zábradlím – patetický Kristus – prvý, v ktorom patetickosť nadobúda prevahu.

Bamberg

Štrasburg – portály s tympanónmi – smrť a korunovanie  P.Márie. Po stranách portálov alegorické výjavy Ecclesie a Synagógy.

Kontrast medzi nimi je protikladom medzi starým a novým, prorokmi a apoštolmi, prírodou a krásou... Ecclesia je krásna mladá žena, Synagóga pri pohľade spredu tiež.  Sklonenú hlavu vyvracia proti smeru pohybu celého tela, čo vnáša do jej inak pokojného postoja napätie. Z pohľadu Ecclesie sa zlomený oštep javí ako zlomený, naklonená hlava visí na zlomenej šiji a pôvabné telo je skrútené tak, že v drieku  vzniká nepekná deformujúca preliačina.

Dve podoby tejto postavy: krásna a odpudzujúca – svetská a tá, ktorú vidí Boh.

neskorá gotika

MIKULÁŠ GERHAERT LEYDENSKÝ (60. a 70. roky 15.st)

–expresívny pátos, real. tendencie v sochách ukrižovaného Krista a pietách

Dangelsheimská Madona (Z Nem, okolo 1460) – drevená polychrómovaná socha, 120 cm, nie je signovaná ani datovaná; stredoveké sochy boli určené pre frontálny pohľad, zozadu vyhĺbené, aby drevo ďalej nepracovalo, polychrómia bola ochranou. Tu nastáva posun: ostáva síce najdôležitejší frontálny pohľad, ale cítiť plastické prevedenie. Telo – v spodnom rúchu; je vertikalizované – prehnane štíhle, posun od stredoveku: je trochu dôležitejšie, ale stále nie je modelované „od jadra“ a dolepenie obalu. (polarita jadro ↔ povrch / obal. Stredoveká socha – vizuálna – s prevahou povrchu. Tu – haptika- cítiť jadro).

Dieťa nad voľnou nohou – nerealistický prvok („Madona naháňa dieťa nad voľným priestorom“). Charakter drapérie: drapéria stále nie je realistická (osamostatnená od tela).absencia kaligrafických štruktúr krásneho slohu. Motív prehnutia drapérie vierohodný, komplikovaný na vytvorenie. Dynamika, expresia záhybov. Drapéria – po tvári druhý nositeľ výrazu sochy. Tvár, vlasy Madony i dieťaťa – omnoho realistickejšie. „Šroubovitý pohyb dieťaťa“ – sofistikovaný, náročný- Sochársky – neskôr Michelangelo. Expresívnejšie, výraznejšie v detailoch.

„Skulpturálny jazyk je predefinovaný“ – kľúčové dielo – model pre zmeny európskej plastiky. Jeho význam v zmene sochárstva je analogický významu van Eyckovcov v maliarstve.

Nedávno bola reštaurovaná, v jej ramene bol objavený relikviár (= spojenie tradičného chápania sochy s úplne novým tvarom).

MICHEL ERHART

pracoval v Ulme – centre produkcie sôch „na vývoz“

Madona z Ravensburgu (okolo 1480)

typ Panny Márie ochrankyne – Madony, ktorá berie pod plášť zástupcov stredovekej populácie. Typus odvodený z právnického pojmu „vziať niekoho pod plášť“- vysoko postavené ženy mali privilégium poskytnúť prenasledovaným, ktorí si ich zvolili za príhovorkyne, ochranu plášťa = azyl a útočisko pred prenasledovaním.

Drevená plastika 135 cm, odtieňovaná polychrómia, zaujímavé textúry. Menej dynamické, 3-rozmerne chápané telo – je cítiť pod spodným plášťom. Štruktúrované – je nakročené smerom k divákovi (kontrapost) = priestorotvorný motív. Hieratický princíp. Príznačná silueta: natiahnutý krk, zdôraznenie hlavy, potlačenie ramien – vertikalizovaný obrys – pokojný. Výraz tváre – menej expresívny, prihlúpy, sladký.

HANS MULTSCHER V ULME

VEIT STOSS v Norimberku: Oltár Smrti P. Márie v Mariánskom kostole v Krakove (1477-89)

TILMAN RIEMENSCHNEIDER vo Würzburgu

Evanjelista Lukáš (1480-90)

vychádza z Gerhartovskej dichotómie tela a drapérie. Realizmus tváre, zvieraťa (býk) – zvrásnená koža okolo krku

drapéria – štylizovanejšia. Dramatické kontrasty medzi jednotlivými plochami a dramaticky poprelamovanými drapériami.

od 14470,80 do 15110 – motivistické klišé – prelomenie drapérie

naddimenzované ruky.

Evanjelista Marek

nadpozemská inšpirácia zjavná vo výraze sochy (privreté oči, pootvorené ústa, viditeľné zuby)

typické pre jeho tvorbu je, že chýba polychrómia. Prevažná časť jeho produkcie nie je polychrómovaná, len jemne povrchovo ošetrená. Polychrómovaná socha bola produktom viacerých autorov – iní autori utvárali sochu, iní polychromovali. Zmenilo sa nastavenie zákazníkov. Objednávka: aby to bola socha / obraz... Predtým: aby to bola Madona. Sochy bez polychrómie sú lacnejšie.

6. otázka – sienská škola

sienská škola

vplyv byzancie a Parížskej gotiky

Duccio di Buonisegna

Simone Martini

1. Zvestovanie

Pietro Lorenzetti 

2. Predstavenie Krista v chráme (1342)

prvý presvedčivý architektonický priestor na maľbe, ktorý sa blíži k perspektívnym konštrukciám 15. storočia

Ambroggio Lorenzetti

3. Dobrá vláda v krajine pre radnicu v Siene (1337-9)

panoramatickú krajinu tu povýšil za námet – obnova európskej krajinomaľby

jednota predného plánu a pozadia, tým sa otvorila cesta vývoju trojrozmernej iluziuonistickej maľby

Tommaso di Modena

Fra Angelico

jeho dielo je na prahu medzi gotikou a ranou renes.  Cit pre božský poriadok a vnímavosť srdca otvoreného spáse sa prejavuje v matematickej konštrukcii obrazového priestoru

Jan van Eyck (1390 - 1441)

bol v službách vojvodu Jána Bavorského, potom Filipa Dobrého Burgundského (v jeho mene podnikol cesty do Španielska a Portugalska)

1431 sa usadil v Bruggách, kde pracoval ako dvorský a mestský maliar

jeho um. tvorba začala miniatúrami

telesnosťou svojich postáv, zvládnutím perspektívy, svetelnými efektmi, a ďalším rozvinutím olejomaľby sa stal zakladateľom real. nizoz. mal.

TABUĽOVÁ TVORBA

1. Madona kancelára Rolina (1435)

mystické prepojenie božského a svetského, meditatívneho vnútorného sveta a hlučného vonkajšieho sveta, gesto modlitby a gesto božieho požehnania.

Nicolas Rolin, menovaný r. 1422 za kancelára Burgundska a Brabantska sa uchyľuje do nádherného paláca k modlitbe. Tu sa mu zjavuje Madona, korunovaná anjelom ako Kráľovná nebies. Má v lone Ježiška, ktorý zdvíha pravú ruku na požehnanie. Kancelár vzhliadne od tichého rozjímania a zbadá božskú skupinu. Tejto udalosti sa prizerá i vonkajší svet: Božie zjavenie sa koná na svete a pre svet. Na terase – rastliny – ľalie; straka a páv – prostredie vzbudzuje dojem raja. Pri balustráde stoja dve asistujúce postavy, ktoré pozývajú pozorovateľa, aby nahliadol do sveta (stoja v úžase pred svetom, ktorý je krajší a láskavejší vďaka Božej prítomnosti na zemi, o ktorej však oni na rozdiel od diváka nevedia) - tým je myslený celý svet, čo naznačujú v 15.st. bežné „rekvizity“ ako je mesto so zaľudnenými námestiami a ulicami, rieka s mostom, rozľahlá krajina s dedinkami, poliami a nakoniec, ďaleko v hmle – hory. Posolstvo obrazu: Kristus prišiel na tento svet, aby oslobodil človeka od hriechu. N. Rolin, naplnený Božím slovom, je sprostredkovateľom tohto posolstva. Spojenie medzi nebom a zemou sa nachádza ako metafora v maľovaných postavách na hlaviciach v ľavom rohu paláca. Je tam znázornené to, kvôli čomu človek potrebuje božské vykúpenie: vyhnanie Adama a Evy z raja, Kainova vražda brata a opitý Noe pred blížiacou sa potopou.

E. Panofsky: van Eyck pozoroval viditeľný svet zároveň mikroskopom i teleskopom

2. Madona kanovníka van der Paele (1434-6)

tiež sprítomnenie vízie – prítomnosť božského na tomto svete

miesto: kolegiátny kostol sv. Donaciána v Bruggách

dej: sv. Juraj a sv. Donacián odporúčajú kanonika P. Márii.

vraj obraz videl v chóre kostola a zobrazené miesto kopírovalo skutočný priestor – kanonik tak mohol sám seba pozorovať na mieste svojej vízie – a preukázať reálnosť svojho zážitku i po vonkajšej stránke.

Drahocenné látky spodobené veľmi plasticky

maľované reliéfy a plastiky v zóne hlavíc sú plné narážok a vzťahujú sa ku Kristovmu vykupiteľskému dielu (A+ E, bratovražda, obetovanie Izáka – starozákonný rámec vzťahujúci sa k B. milosrdenstvu...) Dobrota a milosť Božia v poslednej chvíli (obetovanie Izáka) majú slúžiť ako dôkaz  diela spásy a činnosti božských (sv. Juraj) a pozemských bojovníkov (van der Paele). Kvet, papagáj – symboly raja.

PORTRÉTNA TVORBA

v nej ďaleko predbehol svoju dobu.  Každá podobizeň obsahuje individuálne rysy človeka, každá vráska, každý odtieň je starostlivo zaznamenaný.

3. Muž s červeným turbanom (1433)
4. Zlatník Lan de Leeuw (1436)
5. Margaretha van Eyck (1439)

Nový ikonografický typ: celofigúrový dvojportrét:

6. Portrét manželov Arnolfini

svedectvo o sobáši  pre Giovanni Arnolfini a Giovanna Cenami, ktorí sa zosobášili v Bruges v r. 1434. On bol Taliansky obchodník, ona bola dcérou tal. obchodníka. Vážne, mladé tváre, plné zodpovednosti, sú typické pre van Eycka.

nezvyklá hra s rovinami pohľadov.