zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Katedra dejepisu / Svetove dejiny

 

anglicko (anglicko.doc)

ANGLICKO

VEK LIBERALIZMU 1851 – 1914

  1. Veľká výstava z roku 1851 bola oslavou vzostupu Anglicka na svetovom trhu, odrážala odhodlanie k ekonomickému pokroku a k liberalizmu.
  2. Ministerským predsedom  bol POALMERSTON – v čele liberálnej koalície, stelesňoval sebadôveru Británie, vystupoval ako reformátor, aristokrat, stúpenec voľného trhu, internacionalista a šovinista.
  3. Sčítanie ľudu z roku 1851 ukázalo na 2 skutočnosti:

-prvýkrát žilo v Británii viac ľudí v meste ako na vidieku, pracujúci opúšťali pôdu a sťahovali sa do miest.

-smerovanie k voľnému obchodu sprevádzalo orientáciu britskej ekonomiky na výrobu, dopravu a služby na mestskom základe.

Okrem toho pozornosť sa venovala aj náboženstvu – v Anglicku chodila do kostola iba polovica ľudí a z tých, ktorí kostol navštevovali, tvorili anglikáni menšinu. To znamenalo triumf pre neaglikánov, z toho vyplývala ich požiadavka na väčšie politické zastúpenia a vplyv

  1. Anglicko 50.rokov získavalo mestský charakter, čím viac sa posvetštovala a neanglikáni získavali pre svoje názory väčší priestor. Politika vrcholnej viktoriánskej éry odrážala tieto tendencie, ktoré smerovali k liberalizmu
  2. Klasický politický postup tej doby bol nasledujúci:

-vytvorila sa koaličná vláda zo všetkých alebo z väčšiny uvedených skupín (WHIGOV, RADIKALOV, LIBERALOV,  PEELISTOV), rokovala a snažila sa o nájdenie kompromisov, pokiaľ to neskončilo na mŕtvom bode.

-potom sa vláda rozpadla bez rozpustenia parlamentu a TORYOVIA  vytvorili menšinovú vládu

-behom nej sa všetky NETORYOVSKE  skupiny zjednotili a spojili sa k porážke TORYOV, vymohli si rozpustenie parlamentu, vyhrali všeobecné voľby a získali moc

-tak to bolo v rokoch 1852, 1858 – 1859, 1866 – 1868

  1. NETORYOVSKE vlády vládli do značnej miery z milosti, pretože dostali najavo že budú vládnuť dovtedy pokiaľ budú spĺňať očakávania strednej vrstvy (slobodný obchod)
  2. Voľný obchod znamenal nielen odstránenie ochranných ciel, ale aj celú ideológiu politickej, sociálnej a ekonomickej organizácie. Štát by sa mal držať stranou, jednotlivec by sa mal postarať o seba sám JOHN MILL. Pokiaľ sa chce jednotlivec rozvíjať produktívne, musí byť pripravený a vybavený vedomosťami. Preto dochádza k zrušeniu dane z vedomostí – kolková daň z novín, clo a spotrebnú daň na papier. To viedlo k vzniku liberálnej tlače (rozmach denníkov, ...)
  3. V 60.rokoch sa voľný obchod stal ústrednou dogmou britskej politiky, bol čosi ako politický princíp
  4. Vo fiškálnej politike nebola jednota, liberáli žiadali tieto voľnotržné opatrenia – zrušenia ustanovených cirkvou, zrušenie povinných cirkevných dávok, zrušenie náboženských kritérií ku štúdiu na CAMBRIDGI, OXFORDE a ku vstupu do štátnych služieb, ...
  5. Liberálna strana nebola v pravom zmysle stranou, bola voľnu koalíciou spletitých spojenectiev oddaných voľnému obchodu. Vnútri sa skrývali reformné záujmy, hlavne proticirkevné. Kvôli rýchlosti reformy sa rozdelili na umiernených a radikálnych. Vyvrcholením bolo odstránenie anglikánskej cirkvi v Írsku. Jej súčasťou boli aj členovia pracujúcich tried. V 50.rokoch chceli zmeniť volebné právo pre mužskú hlavu domácnosti.
  6. PALMERSTON dosiahol volebné víťazstvo v roku 1865 bez prísľubu volebnej reformy, krátko na to zomrel, jeho nástupcom bol GLADSTON. Za jeho vlády boli splnené požiadavky liberalizmu strednej časti – zrušenie anglikánskej cirkvi v Írsku, daň z vedomosti, náboženské testy na univerzity, možnosť kupovať dôstojnícke hodnosti,... tretou vládou bola vláda DERBYHO/DISRAELIHO, mala vlastný návrh mestského zákona
  7. Na voľný obchod malo zrušenie colných bariér malý dopad, jeho vzostup bol spojený s podnikateľským nadšením, ktoré zdieľali všetky triedy bez rozdielu. Britská ekonomika vynikala zložitosťou, rozsahom produktov a aktivít. Mala dostatok surovín – uhlie a železo, ktoré sa dovážalo na kontinent. V energetike sa tlačili lodné a parné stroje, ... Táto priemyselná aktivita sa opierala o zdravú menu a bankovú sústavu.

 

STAHOVANIE POPULACIE – MESTO A VIDIEK

  1. Ekonomický pokrok sformoval národ a ekonomiku, ktorými prioritami boli v 70.rokoch prevažne priemysel a urbanistika. V roku 1901 žilo v mestách 80% obyvateľstva, na vidieku zvyšok. Najväčší zhluk obyvateľov nastával v mestách obklopujúcich priemyselné srdce zeme – SALFORD, VELKY LONDYN, LANCASHIRE, WEST MIDLANDS, WEST YORKSHIRE, MERSEYSIDE, TYNESIDE, CLYDESIDE. Jednotlivé mestá je potrebné posudzovať samostatne, čo sa týka architektúry , ... Rozrastajúcim mestám vládla železnica, ktorá vytvorila celonárodnú integrovanú ekonomiku. Viktoriánske mestá charakterizovala špina a hluk.
  2. V poľnohospodárstve v roku 1868 pochádzalo 80% produkcie z domácich zdrojov, v 70.rokoch zlé úrody, otvorenie severoamerických prérií, rýchlejšia a lacnejšia lodná doprava viedli k VELKEJ DEPRESII. Cena obilia rapídne klesla. Význam poľnohospodárstva pre ekonomiku klesal, ako sa mesta rozrastali, pád depresií sa urýchlil. Hlasy požadujúce ochranu poľnohospodárstva nachádzali veľmi malú podporu.
  3. Príťažlivosť vyšších miezd, kratší pracovný čas v mestách, mechanizácia a hospodársky úpadok v 50. a 60. rokoch viedli k rozsiahlemu odľudňovaniu vidieka. Vidiecka spoločnosť zostala demoralizovaná a zanedbaná, bola podporované rozbitie vidieckych obyčajov. V niektorých oblastiach panoval medzi mestom a vidiekom čulý ruch.

 

MASY A TRIEDY – MESTSKY ROBOTNIK

  1. Urbanizácia veľkého množstva obyvateľov a pokles počtu obyvateľov na vidieku mali zákonite sociálne dôsledky pre všetky triedy. Majetný sa obávali vzniku robotníckej triedy, ale ta nevznikla.
  2. Životná úroveň niektorých príslušníkov pracujúcich tried začala pomerne rýchle stúpať. V 80. rokoch si množstvo ľudí začalo užívať voľného času. Dochádza k určitým úsporám peňazí a to viedlo k znižovaniu pôrodnosti, ďalšie dieťa nepohlcovalo peniaze, vstup do manželstva sa posunul dozadu.
  3. Rast ľudí so štandardnými príjmami ich viedol ku vstupu do odborov, aby si zaistili svoje zisky a mali možnosti pri vyjednávaní vyšších miezd. V 80. rokoch dochádza k ich rozšíreniu, aby bolo možné zahrnúť viac pracovníkov v stálom zamestnaní. Odbory nevznikli kvôli vyjednávaniu vyšších miest, ale hlavne kvôli palete výhod (pohrební príplatok, nemocenské dávky, podpora v nezamestnaní) a boli tesne prepojené s podpornými poisťovacími spolkami.
  4. Dochádza k zvyšovaniu životnej úrovne, kvalite bývania, hygiena, náboženstvo hralo veľmi malú rolu.

 

URADNICI A OBCHODNICI – NIZSIA STREDNA TRIEDA

  1. Od 50.rokov „zlaté obdobie“ pre strednú triedu, ktorá nebola veľmi rozsiahla a ľahko identifikovateľná – obchodníci, bankári, veľkoobchodníci a podobne.
  2. Vytvorila sa pri ekonomických zmenách – vytvorila sa armáda bielych golierov (bankovníctvo, manažéri, reklama,...), štátny úradníci, obchody, úrady, telefónne stanice poskytovali prácu pre ženy. Vznikli v čase liberalizmu – liberalizmus volal po individualite a oni to vypočuli, rešpektovali hierarchiu, súťaživosť, dôveryhodnosť, ...

 

MAJETNE TRIEDY

  1. Vyššia stredná trieda sa delila na 2 časti:

-tí, ktorí pracovali v profesiách – lekári, právnici, duchovní, úradníci – opora v univerzitnom vzdelaní, posielali deti do internátnych škôl, boli vzdelaný v gréckej, rímskej a starovekej histórii, hodnotový systém, ... poskytovali ľudí schopných vládnuť impériu, ale zanedbávali potreby priemyselného štátu.

-vyrábajúca stredná vrstva – boli týmto vývojom poznačený, posielali deti do profesných škôl, a tak nejavili snahu k továrenskému návratu, potom dali prednosť obchodu pred priemyslom.

  1. Britská ekonomika sa spoliehali na týchto ľudí. Prebytok v ekonomike sa dosiahol pôsobením neviditeľných príjmov – zisky z bánk, lodnej dopravy, služieb, poisťovien, kapitálu v zahraničí.
  2. Tieto vrstvy boli protestantské, stúpali v hierarchii anglikánskej cirkvi a univerzít.
  3. Ženy čiastočne oslobodené hrali dôležitú úlohu v charitách, cirkevnej a mestskej politike a v hudbe. Profesie im ostali uzatvorené.

 

S VELKOU SLAVOU

  1. Aristokracia – bola jednou z tried ktorú nezasiahli zmeny. Stále si držala politickú moc, dôležité posty impéria, vládla v panstvá a armáde. Šľachta získala pri pokročilom poľnohospodárstve, neskôr zbohatla na predaji parciel rozrastajúcich sa miest. Ďalším zdrojom príjmov boli rozvoj dolov plavebných kanálov, železníc, banky, poisťovne, sobáše z rozumu. Kráľovský dvor udával tón.

 

VELKA ZMENA SPOSOBOV

  1. Británia bola v 50. a 90. rokoch spoločnosťou poriadku a vyváženosti. Kriminalita a násilie strašne poklesli. Táto samostatne sa regulujúca spoločnosť sa spoliehala na dobročinné organizácie – cirkev. Vylúčili ju zo školského systému základných škôl, ku ktorým bol pripojený systém technického vzdelania. Vo veľkých mestách dochádza ku vzniku univerzít orientované na klasické vzdelanie.

 

 

TORYOVIA – ZNOVUZRODENIE KONZERVATIZMU

  1. Volebné právo domácnosti prinieslo zvýšenie volebnej základne na 60% v mestách a 70% na vidieku (reformy zákon z rokov 1867 – 1884), táto reforma spôsobila liberálom starosti, či ich aliancia bude schopná úspechu. Gladstonova prvá vláda sa rozpadla tradičným  liberálnym štýlom v roku 1873 – 1874, potom prehrávala voľby dávajúc moc do rúk toryom. Reakcia liberálov bola dvojitá, osobnosťou ktorá ich spájala bol GLADSTON – bol schopný osloviť široké viktoriánske masy, jeho prostriedkami boli pamflet a politický prejav. Zaviedol novú formu politických debát prostredníctvom sieti novín.
  2. Toryovia po reformnom zákon roku 1867 začali vyhrávať, roku 1867 bol založený NARODNI ZVAZ KONZERAVITVNYCH A USTAVNYCH ASOCIACII. Zamerali sa predovšetkým na samosprávne mestá zastúpené v parlamente.(získanie väčšej politickej moci). V roku 1881 sa stali dominujúcou stranou, stranou prosperity a patriotizmu. Hlavným predstaviteľom bol DISRAELI (po ňom lord SALISBURY), ktorý si uvedomil že úspech politickej strany závisí aj od jej prezentácie.
  3. Ranné roky konzervatívnej strany 1874 – 1880 – boli charakteristické záplavou sociálnych reforiem (CROSSEM – minister vnútra) – predmetom bolo ubytovanie robotníkov, verejná zdravotná starostlivosť, znečistenie riek, predaj potravín a liekov, odbory, loďstvo, továrne, ... Reformy sa dotýkali viac strednej triedy ako robotníckej, boli povolené nie povinné, boli potrebné pre konzervatívnu mytológiu
  4. Hlavným záujmom bola konsolidácia mestských stredných tried, podpora pracujúcich bola naviac. Bolo ťažké naraz podporovať imperializmus  a súčasne hlásať stredným triedam potrebu štátnych úspor.
  5. Toryové prehrali všeobecné voľby roku 1880 kvôli – Gladstonovej rétorike a obchodnej recesii tohto roku. Nastupuje Gladstonov kabinet (1880-1858) – posledné ťaženie liberalizmu, nekľudná strana, vláda rozdelená, v imperiálnych záležitostiach prevládalo váhanie a zmätenosť ktoré viedli k sérii pohrôm. V domácej politike sa snažil o kontrolu a obmedzenie výdajov. Voličov si popudil 2 spôsobom – antiimperialistov tím, že robil príliš veľa a imperialistov tým, že robil málo. Jeho vláda sa prejavila jedine reformou volebného práva v hrabstvách z roku 1884, sľubovali si zvýšenie počtu kresiel, lord SALISBURY využil blokovace právo v snemovni lordov, aby dostal „niečo za niečo“ – prerozdeľovací zákon dovolil prisunúť mestské kreslá bližšie k toryom.
  6. Toryovia to využili na vytvorenie politickej štruktúry buržoáznych mestských volebných obvodov s jedným zástupcom – podstata ich úspechu.
  7. Liberáli sa museli stále viac spoliehať na podporu írskych, škótskych, velšských poslancov. Záujmy týchto zemí sa stali centrom britskej imperialistickej scény.

 

IRSKO, SKOTSKO WALES – TUZBA PO VLASTNEJ SPRAVE

  1. Írsky problém existoval, na dôvodoch sa nikto nezhodol – bolo v porovnaní s Anglickom nezkapitalizované, nemalo vlastný kapitál a z Anglicka sa ho nedostávalo, jeho ekonomika nebola schopná uživiť obyvateľstvo.
  2. Dochádza ku vzniku FENIANSKEHO HNUTIA – ako odkaz vzbury Daniela O´Connella o odvolanie zákona o spojení Anglicka a Írska + katastrofálny hladomor. Uskutočnilo niekoľko pumových atentátov, ktoré vydesili Gladstonovu vládu ktorá prijala ustretové kroky – zrušenie anglikánskej cirkvi v Írsku, pozemkový zákon, nevydarená školská reforma. To nestačilo.
  3. Najsilnejšia strana v Írsku bola  ASOCIACIA SAMOSPRAVY  na čele s ISAAKOM BUTTOM, ktorého vystriedal PARNELL. Dal sa aj zvoliť do čela POZEMKOVEJ LIGY (snažila sa o osobné vlastníctvo pôdy proti poddanstvu)– bojovala proti výnosom vo vojne o pôdu, používala násilie a bojkotovanie, vznik krízy.  
  4. Gladstonva vláda túto krízu riešila násilím, ústupkami (pozemkový zákon – ktorý roľníkov dával veľa ale nie vlastníctvo). Problém bol vyriešený tým, že Gladstone prešiel priamo k samospráve.
  5. Toto všetko viedlo ku kríze britskej politiky. Liberálna strana sa po Gladstonovom zákone o samospráve r.1886 rozdelila – na poslancov vedených lordom HARTINGTONOM (unionistov – odpadlíkov od liberalizmu)  + radikálov, ktorý sa spolu s toryimi postavili proti zákonu, čím pripravili liberálnej vláde pád a nastolili konzervatívnu hegemóniu. Najväčšou stratou však boli aristokrati, ktorý platili väčšinu volebných výdajov a znamenali stratu vplyvu a peňazí.
  6. Gladston mal aj ďalej pod kontrolou stranu a federáciu národného oslobodenia.
  7. Udalosti ovplyvnili i Škótsko a Wales. V obidvoch vznikli požiadavky na odstránenie cirkvi + vidiecke nepokoje. Väčšinou sa to obišlo bez násilia.
  8. Po rozpade liberálnej strany a jej neschopnosti sa zjednotiť si toryovia upevnili svoje postavenie. Mestské voličstvo si žiadalo liberálny štát ale bez dodatkov k liberalizmu (samospráva), voliči gladstonovský liberalizmus odmietli preto lebo pokročil ďaleko od svojich cieľov svojej doby. Unionisti vyhrali voľby roku 1895, 1900.

 

NEOCHOTNY IMPERIALISTI

  1. Briti ako celok netúžili po rozšírovaní imperiálnej autority, v starých kolóniách s bielym obyvateľstvom sa zasadzovali o zníženie imperiálneho dohľadu (Kanada, Austrália). Napriek tomu zažili anexiu v Afrike, na Ďalekom východe a v Pacifiku. Británia bola svetovým obchodníkom, jej zaujmi boli všade. V Afrike mali ich prítomnosť najskôr náboženský charakter. Iné oblasti podporovali zbraňami (ópiový monopol v Indii, voľný obchod v Číne.
  2. Nepriamou vládnou podporou sa na začiatku imperiálnej kampane vytvorila obchodná spoločnosť s vládou garantovaným právom obchodu a administratívy v oblasti – Nigérie, východnej Afriky a Rhodosie a týmto spôsobom sa dostali pod britský správu. K takejto sieti patrila aj stredná časť Indie. K zaistenie Indie a trasy k subkontinentu boli anektované – Barma a Malajzia, Egypt a Sudán.
  3. V rokoch 1854 – 1856 sa spolu s Francúzskom a Piemontom zaplietli do Krymskej vojny – výsledok Turecko bolo úspešne ubránené. S rozpadom Turecka sa Egypt stával sebestačnejším, organizoval výstavbu Suezského prieplavu. Príliv kapitálu na stavbu kanála destabilizoval Egypt. V roku 1875 DISRAELI vykúpil podiel na akciách spoločnosti stavajúcu prieplav. Tak sa egyptská ekonomika zrútila a došlo k pokusu o vojenský puč. Briti ktorý mali v Egypte nielen strategický ale aj finančný záujem ho intervenovali v roku 1882. Rozpad Osmanskej ríše uviedol Britov do pozície hlavnej veľmoci na Blízkom východe.
  4. Situáciu v južnej Afrike komplikovali Búry. Briti okupovali Kapsko a bezpečnosť vnútrozemia kde boli Búry ovplyvňovala i Kapsko. Preto im navrhovali rôzne plány na federáciu a konfederáciu. Došlo k nepokojom, výsledkom ktorých bolo že Transvaal a Slobodný oranžský štát získali samostatnosť pod dohľadom Britov. Situácia sa zmenila po vzraste ťažby zlata a diamantov, dochádza k prílivu britského kapitálu, ktorý následne zlikvidoval búrsku ekonomiku a Trannsaal zbankrotoval. Búrovia si pod vedením KRUGERA udržali politickú kontrolu. MILLNER (nový vysoký komisár) sa ho rozhodol pokoriť vojnou. Donútil ho napadnúť Kapskú kolóniu, mala to byť krátka vojna, Búry boli vyzbrojený nemeckými zbraňami, Britom sa len vďaka prevahe vo výzbroji podarilo obsadiť hlavné búrske mestá, boli vyhlásené KHAKI VOLBY. Búri sa nezmierili s porážkou, partizánska vojna, za to im Briti vypaľovali farmy, koncentračné tábory. V roku 1902 bol zjednaný mier.

 

NOVE POHLADY NA STAT

  1. Búrska vojna bola veľmi nákladná, zruinovala gladstonovský systém financií, ukázala silu a lojálnosť celého impéria, územia boli príliš rozsiahle a nedostatočné organizované, novým nepriateľom Nemecko. Dala britskej zahraničnej politike nový smer. VB (Veľká Británia) stratila ekonomický náskok, dohnali ju USA, Nemecko.
  2. Liberálny štát s pravidlami voľného obchodu, s minimálnymi vládnymi výdajmi a autonómnou samoreguláciu ekonomiky prežíval ďalej chránený konzervatívcami ako aj liberálmi
  3. Kritika liberálneho štátu pochádzala z 3 politických zdrojov:

1.-nespokojných konzervatívcov a unionistov – ktorí sa domnievali, že ich politické vedenie je obmedzované úzkoprsnou fiškálnou politikou

2.-od liberálov – veriacich v rozvoj liberalizmu vďaka novým výzvam

3.-od socialistov – ktorý napádali celý štátny poriadok

  1. Osobnosťou odporu bol RUSKIN, jeho kriticizmus prebralo PRERAFAELITSKE BRATSTVO – skupina maliarov, básnikov, remeselníkov, ktorí vo svojich dielach zdôrazňovali hodnoty predindustriálnej Británie, spokojných roľníkov a remeselníkov.
  2. Ďalšie hlasy sa ozývali z FABIANSKEJ SPOLOCNOSTI – ich kritika smerovala k tomu čo bolo v liberálnom štáte nevýkonné a stratové – centrálne plánovaná ekonomika a trh práce riadených elitou profesionálov.

 

STARY LIBERALIZMUS, NOVY LIBERALIZMUS, LABOURIZMUS A COLNA REFORMA

  1. Všetky hnutia boli vo svojom vplyve obmedzené – liberáli zostávali najpopulárnejšou stranou ľavice, stranou pozemkovej reformy.
  2. Pokročili radikáli začali požadovať väčší podiel vlády na riadení ekonomiky a pozitívnejšom liberalizme, ale to stálo peniaze a liberáli sa domnievali, že tieto peniaze by bolo možné získať zvýšenou daňou priameho zdanenia. Dôležitý krok urobila liberálna vláda 1892 – 1895 ktorá na sociálnu reformu a námorníctvo zaviedla dedičnú daň. NOVY LIBERALIZMUS – ako sa toto hnutie začalo nazývať bolo pokusom o záchranu systému voľného trhu tým, že bude fungovať spravedlnejšie. Jeho predstaviteľom bol HOBSON, veril v spojenie liberálnej strany s robotníckou triedou. Tým by nedošlo k popretiu štátu robotníkmi. Po sérii nepriateľských zákonných opatrení dochádza k vzniku odborárskeho VYBORU LABOURISTICKYCH ZASTUPCOV. Ich tajomník MACDONALD vyjednal volebnú zmluvu s liberálmi, ani jedni z nich nedovolia nástup unionistov.
  3. Liberálna strana pociťovala potrebu ochrany impéria, mala 3 dôvody:

1.-verili že v dobe zdokonaleného priemyslu Británia stratí pokiaľ nebude zavedená ochrana, určitý stupeň plánovania, spolupráca so školstvom.

2.-verili, že imperiálna colná únia by mohla integrovať ekonomiku impéria – Briti by vyrábali a kolónie by poskytovali suroviny

3.-zavedenie colných tarifov, aj na potraviny, jediná možnosť na zaplatenie sociálnej reformy

  1. Anglicko sa v 80. - 90.rokoch odvrátilo od samosprávy ale nie od voľného trhu a lacných potravín reprezentovanými liberalizmom.
  2. Viktoriánske roky skončili smrťou 3 predstaviteľov – Gladstona, kráľovnej Viktórie, Salisburyho

 

 

EDUARDOVSKE ROKY – STATNA KRIZA ZAZEHNANA

  1. Prehodnocovaním 19.stor. prinieslo sériu sociálnych výskumov pracovného trhu a podmienok, bola po prvýkrát definovaná chudoba, výsledkom bolo, že 30% obyvateľstva žilo v chudobe, 70% žilo v relatívnom nadbytku. Viktoriáni reagovali na chudobu lokálne i osobne, formou charitatívneho snaženia a zlepšenia podmienok chudobných.
  2. Liberálne vlády 1905 – 1914 urobili rozhodné kroky k riešeniu týchto problémov – školské jedlo zdarma, starobný dôchodok, rozvojový zákon, pracovné úrady, národné poistenie, ... opatrenia boli založené na popretí viktoriánskeho princípu, podľa ktorého si každý človek individuálnou poctivosťou zabezpečiť prosperitu. Reformátori pochopili, že kapitalizmus je plýtvavý, nevýkonný a trestá jednotlivca bez ohľadu na jeho osobné zásluhy.
  3. Tieto reformy boli nákladné, ale so všeobecným súhlasom. Liberáli to vyriešili zvýšením priamych daní, superdane na príjmy bohatých a zdanením pozemkov.
  4. Všeobecné voľby 1910 ponechali liberálov na labouristickej a írskej podpore, ale porazili unionistov, ktorý prijali porážku a obmedzilo právo veta pre lordov na 2 roky
  5. Tieto voľby otvorili otázku kam bude dopadať daňové zaťaženie na reformy – na bohatým prostredníctvom superdane, alebo chudobných, zvýšením cien potravín. Liberalisti prišli aj s 3 zákonom o samospráve. Unionisti schválili rozpočet, ale nie zákon o samospráve.
  6. Eduardovská Británia zaznamenala rozvoj hnutia za ženské práva, kampaň za volebné práva žien, veľký rozvoj odborárskeho hnutia, ktoré podnietili cenová inflácia a stabilné mzdy k demonštrácii sily (prvý generálny štrajk železničiarov).

 

VASE ANGLICKE LETO SA NAKLANA

  1. Modernizovaný liberalizmus eduardovských rokov sa stretával s mnohými ťažkosťami. Británia sa prikláňala k francúzsko – ruskej strane európskych národov, mohla len vo veľmi malej miere zasahovať do diania na kontinente. Britským protivníkom sa stáva Nemecko.
  2. Británia nemohla predvojnové príprav nijak ovplyvniť, vojna jej ponúkala menšie zisky. Anglicko vstúpilo do vojny kvôli nemeckej anexii Belgicka. Bolo na vojnu zle psychicky i fyzicky pripravené.