Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Katedra dejepisu / Svetove dejiny

japonsko (pokracovanie_japonska.doc)

1. ROZVOJ OSTROVA HOKKAIDO – bol dôležitý z ekonomických a strategických dôvodov, nová vláda rozbehla proces rozvoja ostrova – v podstate išlo o jeho kolonizáciu – bol založený úrad pre rozvoj na čele s KIJOTAKOM KURODOM, ktorý si najal zemského komisára s ktorého pomocou mala kolonizácia prebiehať – živočíšna výroba, silážne veže, počet obyvateľov sa 4x násobil, rozloha obrábanej pôdy vzrástla 10x, rybolov sa 2x
2. FINANČNE ŠKRTY – v 70.rokoch dochádza ku finančnej kríze (ceny ryže sa zdvojnásobili, klesla hodnota papierového obeživa, stúpla cena pôdy, ...), situáciu sa vláda rozhodla riešiť obmedzením výdajov a deflácie. Prvým krokom bol rozpredaj nestrategických podnikov, na čele tejto politiky stál MASAJOŠI MACUKATA, okrem toho boli zavádzané nové dane a poklesla úroková miera, ktorá umožnila investovať peniaze do produktívnych oblastí. Došlo k zmene v dvoch veciach – boli zvýhodnené moderné odvetvia pred tradičnými a pomerne malá časť majiteľov kontrolovala ekonomiku (vznik zaibacu – korporácie, finančné kliky). Zásadným úspechom bolo vyrovnanie medzi príjmami a výdavkami v rozpočte na rok 1886, bol zavedený nový bankový systém, Japonská národná banka.
3. PODNIKATEĽSKE KRUHY – podnikateľské kruhy si uvedomovali svoju silu na posilnení zeme, vznikajú zo starých obchodných rodov ktoré prežili prechod do nových podmienok, formujú sa v ZAIBACU – sú to rody – MICUI (obchodné domy MICUKOŠI), MICUBIŠI (preprava MICUBIŠI), SUMITOMO, JASUDA. Okrem nich tu boli podnikatelia samurajského pôvodu – vodcovské tradície, vysoké vzdelanie, záujem o ekonomické otázky, z nich vynikal len malý počet ľudí. Okrem toho tu boli podnikatelia roľníckeho pôvodu – ZENDŽIRO JASUDA. Najznámejším sa stal EIICI ŠIBUSAWA – prepracoval sa na ministra financií, neskôr prvý prezident japonskej národnej banky.
4. USPECHY PRIEMYSLU – dochádza k objaveniu nových prosperujúcich firiem v baníctve, tkáčstve, výrobe cementu, keramiky, varení piva, železníc, ... V 80.rokoch sa objavili prvé fúzie medzi podnikmi a ich kartelizácia namiesto zostrenej konkurencie. Vývoj nebol priamočiary – po prosperite 80.rokoch dochádza k spomalenému rastu, k opätovnému rýchlemu rastu dochádza po vyhranej japonsko – čínskej vojne, 3.vlnou rozmachu bola vojna s Ruskom – rast železníc, zvýšenie výroby elektrickej energie, zvyšovanie tonáže loďstva, 3x násobená ťažba uhlia.

TRANSFORMACIA SPOLOČNOSTI

1. WESTERNIZACIA – Japonci sa nikdy nemohli vyrovnať Západu len po technickej stránke, lebo s ňou súvisela aj sociálna a myšlienková modernizácia. Dochádza ku snahám kultúrneho prispôsobenia sa – používanie zubných kefiek, liekov, sedemdňový pracovný týždeň s voľnou nedeľou, gregoriánsky kalendár, pripojenie k medzinárodnému metrickému systému. Hlavnými znakmi westernizácie sa stali – nosenie západných účesov, vojaci a úradníci boli obliekaní do uniforiem, bežné nosenie západného oblečenia, podporená konzumácia mäsa, prenesenie západnej architektúry. Nekritické prijímanie západného štýlu vyvrcholilo v 80.rokoch – snaha prispôsobiť spoločenské vzťahy západnému vzoru, dievčatá zo zámožných rodín absolvovali kurzy cudzích jazykov a tanca. Došlo k vzniku opozície ktorá volala po navrátení národných hodnôt a tradícii.
2. PRAVNE REFORMY – základným predpokladom uznania Japonska v očiach západu bolo reformovanie právnych inštitúcii. Bol prijatý západný princíp, dávajúci prednosť osobnému pred rodinným vlastníctvom, ale aj naďalej boli uznávané tradície. Väčšina právnych reforiem bola prevádzaná postupne, kompletný občiansky zákonník, podľa nemeckého vzoru vstúpil do platnosti v roku 1896.
3. NABOŽENSTVO – predsudky voči náboženstvu boli v Japonsku silné, platil tu zákaz tohto náboženstva verejnými oznamovacími tabuľami, tento zákon bol zrušený v roku 1873. Na japonských vzdelancov malo kresťanstvo nemalý vplyv, no na široké vrstvy malý. Okrem kresťanov tu boli aj protestanti, pravoslávny a spolu tvorili 4% populácie. Veľkú podporu získal šintoizmus, ale nie nadlho, podporu ľudí získavajú jej sekty ľudovej šintoickej viery.
4. SEKULARNE MYSLENIE – v Japonsku vládla domnienke, že zo Západu preberajú len vonkajšie znaky a že domáce etické hodnoty sú voči nemu odolné – „etika východu a veda západu“. Avšak prijatím západnej právnej normy sa nevyhnutne mali preniesť aj princípy, koncepcie, hodnoty na ktorom bolo založené. Po páde feudalizmu a nástupe Meidži spoločnosť ľahšie prijímala vedecké poznatky, technológie, výrobné postupy, módne prvky, ... Vodcovia boli pripravený presadzovať západné idey, pokiaľ boli užitočné alebo nevyhnutná, ale boli aj pripravený brániť tradičné hodnoty.
5. ZBIERANIE NOVYCH POZNATKOV – potrebu nových poznatkov a technológii chápali tvorcovia štátu od začiatku. Uskutočnili to dvoma spôsobmi – vyslali študentov na štúdium do zahraničia a druhý najali zahraničných odborníkov. Boli veľmi drahý, ale veľmi využívaný, vláda ich preto rýchlo chcela nahradiť ich žiakmi alebo študentmi, ktorí prišli zo zahraničia. V lekárstve sa uplatnili Nemci, Američania a Angličania sa uplatnili v filozofii a ekonomike atď. najznámejším propagátorom poznatkov o západe bol JUKIČI FUKUZAWA – vydal knihu POMERY NA ZAPADE – kde jednoducho a zrozumiteľne vysvetli politické, ekonomické a hospodárske inštitúcie západu. Spolu s ním pracovalo 15 umelcov, spoločnosť – MEIROKUŠA – verejné prednášky, časopis
6. VZDELANIE – základným predpokladom modernizácie je prepracovaný systém vzdelania, v roku 1871 vzniká ministerstvo školstva, dosiahnutiu tohto cieľa pomáhala vysoká vzdelanosť a tradícia školskej dochádzky. Vymiznutie konfuciánskych škôl (konfuciánska Akadémia bola v roku 1877 premenovaná na TOKIJSKU CISARSKU UNIVERZITU) umožnilo vláde naplno rozvinúť nový, najskôr francúzsky model vysoko centralizovaného systému, vyhlásilo povinnú 16 mesačnú dochádzku, neskôr 3 a potom 6 rokov. Finančné problémy, nedostatok učiteľov brzdil uskutočnenie tohto plánu. Vláda medzitým prechádzala na americký školský systém. V pozadí tejto zmeny stáli FUKUZAWA, MURRAY – dochádza k liberalizácii školstva, zakladaniu súkromných univerzít WASEDA, KEIO. Návrat k centralizovanosti sa uskutočnil v roku 1890 tzv. CISARSKYM DEKRETOM O VYCHOVE – dekrét sa zaoberal hlavne konfucionizmom ako ideológiou a zdôrazňoval spoločenskú harmóniu a lojalitu voči trónu, bol žiadúci návrat k japonskej a čínskej literatúre, dejinám a mysleniu, aby bol vyvážený západný vplyv, ďalej malo ísť o štandardizáciu osnov a zosilnenie vládnej kontroly súkromných škôl. Okrem tokijskej cisárskej univerzity pribudli univerzity v KJOTU, SENDAJI, FUKUOKE, SAPORE a ďalšie neskôr. Základný školský systém – bol povinný 6 ročný, o stupeň hore exitovali 3 typy škôl – 5 stredné školy pre chlapcov s akademickým zameraním, rôzne stredné školy s technickým zameraním a dievčenské vyššie školy. Ešte vyššie boli 3 ročné akademické školy pre chlapcov a na vrchole boli univerzity.

TVORBA USTAVY

1. POČIATOČNY ZAUJEM O REPREZENTATIVNE INŠTITUCIE – vláda si bola vedomá, že jej politické reformy majú dočasný charakter, zamerala sa na pevnejšie zakotvenie doterajších síl. Tokugawský systém bol definovaný, akceptovaný a pevný a tak nastavil vláde vysokú látku. Ak by Japonsko malo vládu a parlament tak by v očiach západu stúpla a druhý dôvod bol ten, že v Japonsku bolo veľa ľudí (samurajov), ktorý si vyžadovali podiel na výkone moci. Pokus o založenie PORADNEHO ZHROMAŽDENIA stroskotal 4x. záujem o reprezentatívne inštitúcie ožil v roku 1873, došlo k založenie VEREJNEJ STRANE PATRIOTIZMU ETOM, o rok namiesto nej vznikla SPOLOČNOSŤ ZA NASTOLENIE PORIADKU založenú ITAGARIM v TOSE – v bola zaostalá, ležala na okraji geograficky i politicky, bola tu dlhodobá opozícia proti mestskej vedenej samospráve tzv. vidieckymi samurajmi. Itagariho sa vrátili späť do vlády tzv. OSACKOU DOHODOU – iniciovala ju vláda s cieľom potreby stability, jedným bodom bolo aj zvolanie prefektov v júni 1875, o tri roky boli založené volené miestne zastupiteľstvá (obmedzené na mužov, ktorý platili ročné dane najmenej 5 jenov), ďalším bolo zahájenie príprav na vytvorenie zákonodarného zhromaždenia, vznik vysokej súdnej inštitúcie s cieľom ochrany nezávislých súdov a ďalších orgánov.
2. HNUTIE ZA OBČIANSKE PRAVA – Itagaki odišiel aj druhýkrát z vlády v roku 1875 a založil HNUTIE ZA SLOBODU A OBČIANSKE PRAVA – našiel veľa stúpencov vlastníkov pôdy a podnikateľov pravdepodobne preto že tvorili hlavnú skupinu daňových poplatníkov. Ďalšou príčinou šírenia popularity parlamentného systému boli pribúdajúce vedomosti o týchto inštitúciách z európskych kníh. Hnutie vydávalo aj ORIENTALNE NEZAVISLE NOVINY.