zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Katedra dejepisu / Svetove dejiny

 

predvecer 1. sv. vojny (predvecer_1__sv__vojny.doc)

ORGANIZÁCIA ROBOTNÍCKEHO HNUTIA V 2. POLOVICI 19. STOROČIA. TECHNICKO-VEDECKÁ REVOLÚCIA A HLAVNÉ TENDENCIE EKONOMICKÉHO VÝVOJA NA KONCI 19. STOROČIA

 

 

Technicko-vedecká revolúcia priniesla:

  1. „vek ocele“
  2. elektrizáciu, chemizáciu a modernizáciu veľkovýroby
  3. rast ťažkého priemyslu
  4. presun obyvateľov do priemyselných miest
  5. monopolný kapitalizmus (1. priemyselná revolúcia priniesla kapitalizmus voľnej súťaže)
  6. nastolenie socialistických výrobných vzťahov

Nová technika vznikla aj s pomocou rozvoja vysokého školstva, vedeckých inštitúcií a komunikácie vo svete. Bolo vydávaných čoraz viac vedeckých časopisov, organizovalo sa čoraz viac kongresov a zväčšoval sa objem vedeckých pracovníkov. Začali vznikať prvé laboratóriá a výskumné strediská priamo v továrňach, aj keď hlavným centrom vedeckého výskumu boli naďalej prevažne univerzity. Mnoho veľkých priemyselníkov vzišlo práve z vynálezcov a vedcov. Vznik monopolov čiastočne brzdil technický pokrok, keďže monopoly skupovali patenty pokiaľ ohrozovali ich zisky.

Najvýznamnejšie objavy technicko-vedeckej revolúcie:

  1. nové materiály a nové spôsoby výroby starých materiálov – ťažisko výroby sa presunulo na ťažký priemysel. Došlo k prevratu, najmä v oceliarstve, oceľ sa stala novodobým stavebným materiálom, konštrukčným v strojárenstve(koľajnice, mosty, lode, mrakodrapy, zbrane). Rozmach oceliarstva vyvolal dve zmeny, jednak presun železiarskeho priemyslu k ložiskám fosforečnatej rudy a jednak zmenu pomeru síl medzi veľmocami( USA a Nemecko). Zvýšil sa tiež dopyt po medi, zinku, cíne a olove, ale aj po ľahkom hliníku(automob. priemys.). Rastúce zbrojenie vyvolalo dopyt po vzácnejšom nikle, mangáne, chróme a wolfráme. Centrom chemického výskumu sa stalo Nemecko, tiež vo výrobe dechtových farbív, liečiv a lakov. Kyselina sírová znamenala objavy užitočných, ale aj výbušných látok – dusičnany. V stavebníctve naďalej prevládal dopyt po tehlách, kameni, dreve, piesku a vápne, ale aj po nových stavebných materiáloch ako sklo, železobetón, profilovaná oceľ, cement.
  2. vyšší stupeň mechanizácie, produktivity a deľby práce – hromadná veľkovýroba bola umožnená výrobou nových dokonalejších pracovných strojov, popi Británii vynikli aj USA a Nemecko. Novinkami vo výrobe strojových zariadení bolo použitie ocele ku konštrukcii, vymeniteľnosť súčiastok, zavedenie montážnej linky a nové metódy zvárania a rezania kovov.
  3. elektrizácia a motorizácia – uhlie aj naďalej predstavovalo hlavný zdroj energie(93%), zvyšok tvorili nafta, zemný plyn a vodná sila. V 90. rokoch na 1. mieste v ťažbe uhlia bolo USA, za ním Británia a Nemecko. Vzrástol význam nafty, najmä v USA-66%, v Rusku – 17%. Watov parný stroj bol nahradený v 60. rokoch 1. verziou spaľovacieho plynového motora(Belgicko, Nemecko) a dynamom (generátor na výrobu elektriny). V 80. rokoch preto hovoríme o prechode z „veku pary“ do „veku elektriny“. Elektrotechnický priemysel do 1. svetovej vojny reprezentovali najmä dve spoločnosti: GEC (USA) a AEG (Nemecko). V doprave má naďalej veľký význam železničná doprava, pribudla koľajnicová mestská doprava a doprava na bicykli, parníky miesto plachetníc, avšak Dieslov naftový motor čoskoro konkuruje parnej turbíne. V cestnej doprave bol vynájdený 4-taktný spaľovací benzínový motor (Daimler a Benz), taktiež naftový motor (Diesel). Ľahký spaľovací benzínový motor dopomohol k rozvoju balónov a vzducholodí.
  4. prevrat vo vojenskej technike – jeho rozvoj bol sprevádzaný medzinárodným napätím po vytvorení Trojspolku a Dohody. V 80. rokoch sa už konštruujú rýchlopalné zbrane a ustálil sa jednotný náboj s kovovou nábojnicou. V delostrelectve sa delá odlievajú miesto bronzu z ocele, so zadným nabíjaním, rýchlopalné delá( na prelome storočia), mínomety (rusko-japonská vojna) a dieslové ponorky. Začal sa rozvíjať aj súkromnokapitalistický zbrojný priemysel, najmä Krupp v Nemecku, Škoda v rakúsku, Armstrong v Británii, Steel v USA.
  5. zmeny v poľnohospodárstve – poľnohospodárstvo reagovalo zvýšením produkcie a rozvinutím medzinárodnej deľby práce s pomocou modernej dopravy. Rozlišujeme 4 agrárne pásma:1. bezprostredné susedstvo veľkých priemyselných centier v západnej a strednej Európe – kultivácia a meliorácia pôdy, spojenie s priemyslom, teda dodávanie hnojív, poľnohospodárskych strojov, čo znamená vyššie výnosy a špecializáciu podľa bonity pôdy. Taktiež však dovoz poľnoh. plodín, keďže výnosy stúpajú pomaly a počet obyvateľstva rýchlo

                               2. krajiny východnej Európy, Balkán, časť Apeninského a Pyrenejského polostrova, Indie a Číny – prevláda extenzívne a poloextenzívne poľnohospodárstvo, manuálna práca, veľký podiel pracovnej sily, nízka životná úroveň roľníctva, vysoké náklady, nízka produktivita práce

                                   3. malé krajiny s miernym alebo prechodným klimatickým pásmom ako severná a južná Amerika, Austrália, Nový Zéland, časť južnej Afriky – rozvinutá mechanizácie, ktorá kompenzuje nedostatok pracovnej sily na veľkých plochách, extenzívne dobytkárstvo, štát podporuje kolonizáciu a vytvára spojenie týchto oblastí so svetovým trhom.

                                    4. plantážové agrárne pásmo (rovníkové a tropické oblasti) – veľkí pozemkoví vlastníci, nízke výrobné náklady, lacná domorodá pracovná sila, monokultúrne pestovanie plodín.

 

 

 

NOVÉ JAVY VO VÝVOJI KAPITALIZMU

 

  1. Vyššia koncentrácia výroby a monopolizácia: monopoly sú ako základ hospodárskeho života označené  v rokoch 1895-1903, zvlášť v rokoch 1900-1903. Následkom monopolizácie bolo, že vytvorila ekonomickú bázu imperializmu, mala za následok trvalé zvýšenie cien, posunutie konkurencie na vyšší stupeň ako boj medzi monopolmi navzájom, ako dôsledok prezretosti kapitalizmu sa objavuje v niektorých krajinách tendencia k štátnomonopolistickému kapitalizmu ( spájanie štátneho a monopolistického aparátu).
  2. nová úloha bánk a finančného kapitálu: vytvorili sa akciové veľkobanky, ktoré ovládli menšie banky. Vzniknuté bankové skupiny potom vytvárali monopolné dohody. Súčasne sa čoraz viac zbližovali s priemyslom, čo malo za následok, že priemyselný kapitalizmus bol charakteristický nadvládou priemyselného kapitálu.
  3. vývoz kapitálu – je to typický znak imperializmu. Keď narástla suma kapitálu akumulovaného v ľahkom priemysle, boli zavedené zahraničné pôžičky a investície. Medzinárodné postavenie v tejto oblasti mala Európa, najmä Británia a Francúzsko. Lenin vyčlenil 3 typy expanzívneho imperializmu: a) britský koloniálny – od 70. rokov zameraný na pôžičky a investície do kolónií.

                                                                                             b) francúzsky – 2/3 kapitálu do pôžičiek spriateleným vládam

                                                                                             c) nemecký – do susedných európskych krajín, s cieľom získať sféry vplyvu.

Vývoz kapitálu v podstate znamenal ekonomické rozdelenie sveta.

  1. hospodárske rozdeľovanie sveta
  2. boj za územné rozdelenie sveta – kapitalistická expanzia po roku 1900 prebiehala buď cestou mierového ekonomického podnikania do nerozdelených zaostalých krajín, alebo metódou imperialistických vojen s cieľom nového prerozdelenia sveta.

 Objektom nového delenia boli jednak kolónie slabých imperialistických štátov alebo polokolónie. Najagresívnejšou imperialistickou veľmocou bolo Nemecko, práve tu sa najviac prejavil obrovský priemyselný potenciál na malom hospodárskom území, preto Nemecko žiadalo prerozdelenie sveta vo svoj prospech.

 

ZMENY V KULTÚRE A VEDE

 

Po Viedenskom kongrese nastal nebývalý rozvoj európskej kultúry a taktiež jej šírenie po celom svete. Staré kultúrne krajiny Orientu preberali z Európy všetko, čo by umožňovalo dohnať jej náskok, napríklad školstvo, zakladanie univerzít (Japonsko, Čína, Austrália, Latinská Amerika).

Avšak dynamika rozvoja hospodárstva a ekonomiky neurčovala kultúrne prvenstvo veľmocí, napríklad Paríž, Viedeň, Nemecko nedosiahlo takú kultúrnu úroveň ako Francúzsko a lebo mnohonárodnostná monarchia, podobne ani USA, ktoré už určovali prím na svetových trhoch.

Otázka vzťahu kultúry k spoločnosti má hneď 3 dimenzie: - prechod od aristokratickej kultúry k masovej

  1. stretnutie medzinárodných zložiek vedy a kultúry
  2. rozštiepenie každej národnej kultúry

Rozvoj vzdelania priniesol svoje ovocie v poslednej tretine 19. storočia. Analfabetizmus bol na ústupe, vzdelávanie a osveta prelomili hranice medzi „vysokou“ a „ľudovou“ kultúrou. Keďže počet absolventov vysokých škôl rástol, podnietilo to rozvoj vedy, byrokracie v štátnej správe a intelektualizáciu spoločnosti. Významným faktorom ľudovej kultúry sa stal šport, v tejto atmosfére bola obnovená tradícia olympijských hier. Ďalšími kultúrnymi faktormi boli móda, veľkovýroba papiera, kníh, časopisov a novín. Úspešne sa uplatnila aj zábavná literatúra, komerčné umenie a bulvárna tlač. V umení prichádzajú nové smery konfrontované so starým štýlom a humanistickými prvkami:

  1. literatúra – od realizmu k naturalizmu
  2. výtvarné umenie a hudba – impresionizmus, postimpresionistické smery
  3. architektúra – secesia, funkcionalizmus, konštruktivizmus, nové stavebné materiály a plánovitá výstavba veľkomiest

Dobovú náladu literatúry a umenia pred 1. svetovou vojnou najlepšie vystihuje pocit odcudzenia, vykorenenie a neprekonateľné osamotenie indivídua. Týmto všetkým sa hlásilo odumieranie starého spoločenského poriadku.

Rozklad buržoázneho filozofického systému, rozvoj humanistických vied, aj keď pomalý, viedol napokon k vzniku marxizmu – leninizmu. Bol položený základ vedeckého socializmu.Aj filozofická revolta prehodnocovala staré hodnoty, jej cieľom bolo obrátiť pozornosť späť na človeka.