Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / Vývinová Biológia

endokrinny_system.doc (endokrinny_system.doc)

Endokrinný systém alebo žľazy s vnútornou sekréciou (glandulae sine ductibus)

Riadenie rôznych funkcií je v organizme zabezpečené dvoma riadiacimi systémami: endokrinnou a nervovou sústavou. Žľazy s vnútornou sekréciou (endokrinné) produkujú hormóny, ktoré sa prostredníctvom krvi dostávajú do celého tela. Ich účinok je pomalý.

Hormóny sú špecificky aktívne látky, ktoré sa zúčastňujú na regulácii funkcií organizmu – humorálna regulácia. Táto sa uplatňuje v jednote s  nervovou reguláciou, zabezpečovanou nervovým systémom, pričom u človeka vedúca úloha patrí nervovej regulácii.

        Nervový systém (cerebrospinálny aj autonómny) pracuje pomocou nervových impulzov, ktoré podávajú rýchle a presné informácie. V oboch prípadoch je odovzdávanie informácie zabezpečené chemickou cestou. Obidva systémy pracujú vo vzájomnej závislosti. Niektoré hormóny zadného laloku hypofýzy (neurohypofýzy) sú tvorené priamo nervovými bunkami. Vo fylogenéze sa hormóny a nervové bunky vyvíjajú súčasne. Fylogeneticky najstaršie hormóny vznikajú z nervových buniek. Samostatné endokrinné žľazy sú z vývojového hľadiska podstatne mladšie. I u človeka sa ešte udržala táto najstaršia nervová forma tvorby hormónov predovšetkým v hypotalame. V jadrách hypotalamu sa produkujú hormóny adiuretín-vazopresín a ocytocín, ktoré sa nervovou cestou dostávajú do zadného laloku hypofýzy, kde sa uskladňujú a uvoľňujú podľa potreby. Hypotalamus (podlôžko) je časť medzimozgu. Tvorí spodinu III. mozgovej komory, táto je veľmi bohato prekrvená. Hypotalamus pôsobí ako hlavný integrátor autonómneho nervového systému. Pod hypotalamom je s ním spojená hypofýza. V hypotalame sa produkujú aj látky releasing faktory, ktoré regulujú produkciu a vyplavovanie hormónov predného laloku hypofýzy. Rovnakého pôvodu ako sympatické nervstvo je dreň nadobličiek, ktorá je dôležitým orgánom vzájomného ovplyvňovania hormonálneho systému a autonómneho (vegetatívneho) nervového systému. Nadobličky sú bohato inervované sympatickými nervovými spleťami. Produkt drene nadobličiek – adrenalín, je účinná látka, ktorá sa vytvára aj na zakončeniach sympatických nervových vláken.

        Endokrinné zľazy vylučujú svoje účinné látky hormóny priamo do krvi, prípadne miazgy alebo mozgovomiechového moku. Endokrinné žľazy sú čiastočne vo väzbe s nervovým systémom (neurohypofýza, epifýza, dreň nadobličiek), čiastočne sa zakladajú spolu s tráviacou trubicou (adenohypofýza, štítna žľaza, prištítne žľazy, týmus a ostrovky pankreasu) a čiastočne vznikajú ako deriváty pobrušnice (pohlavné zľazy a kôra nadobličiek).

        Hormóny sú chemicky presne definované látky, ktoré majú špecifický účinok na niektoré orgány alebo tkanivá, buď dráždivé alebo tlmivé. Charakteristickou vlastnosťou hormónov je, že veľmi malé množstvo vyvoláva silnú reakciu. Nevytvárajú novú funkciu, ale pôsobia ako regulátory (biokatalyzátory) špecifických funkcií. Pôsobia buď ako inhibítory, spomaľovače alebo zastavovače niektorých reakcií alebo aktivátory.

        Hormóny väčšinou nie sú druhovo špecifické vo svojom účinku a chemickom zložení. Hormóny vyšších živočíchov sú účinné aj u človeka. Niektoré hormóny sú účinné u všetkých cicavcov, niektoré dokonca u všetkých stavovcov.

        Podľa chemickej povahy delíme hormóny do troch skupín:

1. Látky odvodené od fenolu, ako je napr. adrenalín alebo tyroxín, sú rozpustné vo vode a ľahko prenikajú do bunkovej plazmy. Ich molekulová hmotnosť je okolo 200 – 300.

2. Látky odvodené od tukov (steroidy). K nim patria pohlavné hormóny a niektoré hormóny kôry nadobličiek. Sú rozpustné v tukoch a majú molekulovú hmostnosť okolo 200 – 300.

3. Látky bielkovinovej povahy. K nim patria napr. hormóny hypofýzy, pankreasu a príštitných žliaz. Majú vysokú molekulovú hmotnosť 2 000 – 100 000.

        K endokrinným žľazám zaraďujeme: hypofýzu (hypophysis), šuškovité teliesko (corpus pineale), štítnu žlazu (glandula thyreoidea), prištítne žľazy (glandula parathyreoidea superior et inferior), nadobličky (glandula suprarenalis), zhluky aktívnych buniek v podžalúdkovej žľaze (pankreas), v semenníkoch (testis, testes) a vaječníkoch (ovarium, ovaria). Ako dočasná žľaza s vnútornou sekréciou pôsobí aj placenta.

        Hypofýza je centrom hormonálnej regulácie. Jej hormónmi sú riadené a ovplyvňované iné žľazy s vnútornou sekréciou. Do nej spätne prichádzajú informácie ňou kontrolovaných orgánov.

        Hypofýza má fazuľovitý tvar, je asi 12 mm dlhá a 8 mm široká. Váži asi 0,5 – 0,7 g. Je uložená v lebečnej dutine pod mozgom v tureckom sedle klinovej kosti. S mozgom je spojená stopkou. Tvoria ju dva laloky. Väčšia predná časť adenohypofýza vzniká ontogeneticky z ektodermu primitívnej ústnej dutiny. Je tvorená z epitelových buniek, ktorých väčšina je chromofóbna. Menšina je chromofilná, farbí sa kyslými (acidofilné bunky) alebo zásaditými (bazofilné bunky) farbivami. Menšia zadná časť neurohypofýza vzniká z embryonálneho mozgu. Je tvorená nervovými elementami a z veľkého množstva gliových buniek, ktoré obsahujú pigmentové zrná. Stredný lalok hypofýzy je u človeka reprezentovaný iba niekoľkými malými dutinkami. Ako samostatný útvar neexistuje, u nižších stavovcov je vytvorený veľmi dobre.

        Stopka hypofýzy ju pripojuje k spodine III. mozgovej komory, kde sa nachádza hypotalamus. V nej prebieha veľké množstvo nervových vláken, ktoré končia ako nemyelinizované axóny v neurohypofýze. Malé množstvo nervových vlákien končí v adenohypofýze.

Hormóny adenohypofýzy:

1. Somatotropný hormón (rastový hormón, STH), vzniká v acidofilných bunkách, je druhovo špecifický. Jeho koncentrácia v krvi v priebehu života klesá. STH stimuluje produkciu ribonukleovej kyseliny a tým proteosyntézu. Podporuje výstavbu a transport bielkovín, zvyšuje látkovú premenu a podporuje rast. Jeho produkcia je riadená z CNS a hladinou krvného cukru.

2. Glandotropné hormóny pôsobia na endokrinné žľazy podriadené hypofýze. Z nich sú najlepšie známe:

        a) tyreotropný hormón (TTH), tvorí sa v bazofilných bunkách, je druhovo špecifický, podporuje rast a činnosť štítnej žľazy;

        b) adrenokortikotropný hormón (ACTH), vzniká tiež v bazofilných bunkách adenohypofýzy, je druhovo špecifický. Podnecuje tvorbu glukokortikoidov a androgénov nadobličiek.

3. Gonádotropné hormóny stimulujú činnosť pohlavných žliaz a ich hormonálnu aktivitu:

        a) hormón stimulujúci folikuly (FSH) vzniká v bazofilných bunkách, je druhovo špecifický. Vyvoláva dozrievanie folikulov u žien a povzbudzuje spermiogenézu u mužov. Prostredníctvom hypotalamického faktoru, uvoľňujúceho gonádotropín, jeho produkcia a vyplavovanie závisia od koncentrácie estrogénov v krvi a od nervových podnetov (neurohumorálnej regulácie);

        b) luteinizačný hormón (LH) vzniká v chromofóbnych bunkách, je taktiež druhovo špecifický. Urýchľuje dozrievanie vajíčka a tvorbu žltého telieska. U muža pôsobí tlmivo na bunky produkujúce testosterón;

        c) luteotropný hormón (LTH), prolaktín, tvorí sa v eozinofilných bunkách, je druhovo špecifický. Podnecuje a udržiava spoločne s LH produkciu progesterónu v žltom teliesku. Pripravuje pravdepodobne spolu so somatotropným hormónom (STH) prsné žľazy na produkciu mlieka.

        Hormónom hypotalamicko-hypofyzárneho systému je 1. adiuretín-vazopresín (ADH), antidiuretický hormón. Reguluje spätnú resorpciu vody v obličkových kanálikoch. Pôsobí výhradne v distálnej (dolnej, spodnej) časti nefrónu. Svojím účinkom na hladké svaly v stenách arteriol zvyšuje krvný tlak.

2. Ocytocín vzniká tiež v hypotalame a uskladňuje sa v neurohypofýze. Uvoľňuje sa iba v prípade potreby. Povzbudzuje hladké svalstvo maternice ku kontrakcii a spolu s ďalšími regulačnými mechanizmami vyvoláva pôrod.        

        Šuškovité teleso (corpus pineale)

Šuška nazývaná aj epifýza, je útvar kuželovitého tvaru, asi 8 mm dlhý, umiestnený vzadu na medzimozgu. Tvoria ho zvláštne neurogliové bunky (pineálne bunky), medzi ktorými je veľa nemyelinizovaných nervových vlákien. U cicavcov sa v ňom vytvára hormón melatonín, spôsobuje kontrakciu melanofórov (živočíchy strácajú farbu). Pôsobí tiež na sekréciu pohlavných hormónov (spomaľuje vývin ovárií a testes). Jeho aktivita u človeka nie je dokázaná.

        Štítna žľaza (glandula thyreoidea)

Štítna žľaza vzniká embryonálne asi v štvrtom týždni ako dutý výbežok z ventrálnej strany faryngeálneho čreva, v oblasti medzi prvými žiabrovými brázdami. V 7. týždni sú už vytvorené obidva laloky štítnej žľazy po stranách základu priedušnice, spojuje ich úzky pruh. Morfologická prestavba štítnej žlazy sa ukončí v priebehu štvrtého mesiaca. V druhej polovici vnútromaternicového vývinu je už samostatne aktívna.

        Definitívne je štítna žľaza uložená v dolnej prednej časti krku, prilieha k priedušnici a k štítnej chrupke. Skladá sa z úžiny uloženej v strede a dvoch lalokov. Laloky majú približne kuželovitý tvar, sú 5 – 8 cm vysoké, 2 – 4 cm široké a 1,5 – 2,5 cm hrubé. Celá štítna žľaza váži 30 – 40 g. Na povrchu štítnej žľazy je väzivové puzdro, z ktorého vstupujú do žľazy väzivové priehradky a členia ju na menšie lalôčiky. Úplne na povrchu je krytá svalmi krku.

        Základnými stavebnými a funkčnými jednotkami štítnej žľazy sú mechúriky, ktorých priemer je 0,5 – 0,1 mm. Každý z folikulov je vystlaný jednovrstvovým epitelom. Bunky folikulárneho epitelu sú nositeľmi hormonálnej aktivity štítnej žľazy. Vnútri folikulov je koloid, v ktorom sa zhromažďujú hormóny štítnej žľazy. Mimo folikulov sú parafolikulárne bunky tvoriace hormón kalcitocín. Epiteliálne bunky folikulov vychytávajú z krvi jód, ktorý viažu najprv na anorganické a potom na organické zlúčeniny.

        Štítna žľaza je bohato zásobená krvou prostredníctvom štyroch väčších tepien, ktoré sa vetvia na početné vlasočnice, ktoré prestupujú medzi folikuly. Štítna žľaza je bohato inervovaná autonómnymi nervami.

        Činnosť štítnej žľazy je riadená tyreotropným hormónom predného laloku hypofýzy. Najdôležitejší hormón štítnej žľazy je tyroxín, ktorý obsahuje veľké množstvo jódu. Štítna žľaza produkuje 3 hormóny:

1. Tyroxín (tetrajodtyronín, T4), ktorý tvorí asi 90 – 95 % hormonálnej produkcie štítnej žľazy. Je to jednoduchá látka viazaná na vysokomolekulárne bielkoviny, ktorá obsahuje asi 1,7 – 7,7 % jódu. Zvyšuje metabolizmus a podporuje rast.

2. Trijodtyronín T 3 normálne tvorí len asi 5 – 10 % hormonálnej produkcie štítnej žľazy. Pri veľkom fyzickom alebo psychickom zaťažení a pri hypertyreóze vzrastá podiel T 3 až na 50 %.

3. Tyrokalcitocín bráni odbúravaniu kostného tkaniva a znižuje hladinu kalcia v krvi.

        Hormóny zvyšujú syntézu bielkovín v cytoplazme a riadia premenu lipoidných látok. Sú nevyhnutnou podmienkou normálneho rastu do výšky, normálneho vývinu orgánových základov a orgánov, najmä kostí a mozgu. Udržujú v normálnom rozsahu bazálny metabolizmus a hospodárenie s vodou a elektrolytmi. Pri nedostatku hormónov š.ž. sa zastavuje epifyzárny rast kostí, rozvoj parenchymatóznych orgánov, svalstva a mozgu, ktorého ďalšia diferenciácia sa zastavuje.

        Vo vzťahu k somatotropnému hormónu majú hormóny štítnej žľazy doplňujúcu úlohu. V období pred narodením je význam hormónov š.ž. veľký, najmä v súvislosti s dozrievaním mozgu, ale tiež s vývinom kostí. Normálny kostný vek vylučuje nedostatok hormónov š.ž. Chýbanie alebo nedostatok hormónov š.ž. pred narodením vyúsťuje do kretenizmu, pre ktorý je charakteristické disproporcionálne trpaslíctvo a mentálny defekt. Ak sa znížená produkcia hormónov štítnej žľazy objaví pred alebo počas puberty, pohlavné dozrievanie chýba alebo je menej výrazné.

        Oba hormóny, T 3 a T 4, sa uskladňujú ako hormonálne neaktívny tyreoglobulín v koloide folikulov š.ž. Tyreoglobulín normálne nie je v krvi. Tyreotropný hormón hypofýzy uvoľňuje hormóny z tejto zásobnej formy proteolýzou. V krvi cirkulujú viazané na krvné globulíny a albumíny. Na mieste účinku sa uvoľňujú a vnikajú do bunkovej plazmy.

        Prištítne telieska (glandula parathyreoidea)

Sú to 4 drobné, šošovici podobné útvary s priemerom 4 –6 mm. Uložené sú na póloch štítnej žľazy, na zadnej ploche, čiastočne ponorené do jej púzdra. Makroskopicky ich možno len ťažko odlíšiť od vlastnej štítnej žľazy.

        Vo fylogenéze sa vyskytujú počnúc obojživelníkmi. Ontogeneticky sa vyvíjajú z faryngeálneho epitelu III. a IV. žiabrového oblúka. Horný pár sa vyskytuje u všetkých stavovcov (počnúc obojživelníkmi), dolný pár u niektorých cicavcov chýba.

        Hormón prištítnych žliaz – parathormón pôsobí na obsah kalcia v krvi. Spolu s vitamínom D, ktorý riadi obsah fosforu, regulujú tvorbu kostného tkaniva. Pri nedostatku parathormónu poklesne hladina kalcia v sére a dochádza k nerovnováhe medzi rozpusteným kalciom v krvi a nerozpusteným kalciom v kostiach. Nervovosvalová dráždivosť sa potom maximálne zvýši (tetania). Pri nedostatku Ca alebo pri nadbytku P v krvi parathormón uvoľňuje z kostí a zubov vápnik, ktorý je tam viazaný. Naopak, stúpnutie hladiny Ca alebo pokles P tlmí činnosť prištítnych žliaz.

        Nadobličky (glandula suprarenalis)

Nadobličky sú párový orgán, uložený nad obličkami. Nadoblička má približne rozmery 50 x 30 x 10 mm a váži okolo 5 – 10 g. Pravá je mierne trojhranná (lebo sa opiera o dolnú dutú žilu), ľavá je viac polmesiačikovitá.

        Nadoblička sa skladá z dvoch fylogeneticky, ontogeneticky, stavebne i funkčne odlišných častí – z kôry a drene. U nižších stavovcov sú dreň a kôra oddelené ako samostatné orgány. Až u plazov sa spája v jeden orgán. Ontogeneticky je dreň ektodermového pôvodu a vzniká zo sympatických ganglií. Kôra vzniká z mezodermu, z epitelu coelomovej dutiny v oblasti mezonefrosu. Počas ďalšieho vývinu kôrová časť obrastie dreňovú časť.

        Nadobličky majú vlastnú autonómnu nervovú spleť. Arteriálne krvné zásobenie je veľmi bohaté. Jedna veľká žila odvádza krv z nadobličky priamo do dolnej dutej žily.

        Mikroskopicky sa zloženie kôry a drene odlišuje. Kôra, ktorá tvorí asi 90 % nadobličky, je tvorená epitelovými bunkami, ktoré tvoria trámce. Podľa usporiadania trámcov rozoznávame tri vrstvy – glomerulárna vrstva (produkuje minerálokortikoidy – aldosterón), fascikulárna vrstva (produkuje glukokortikoidy – kortizol, kortikosterón) a retikulárna vrstva (vytvára androgény a estrogény). Obsah lipoidov dodáva kôre zlatožlté zafarbenie. Dreň nadobličky tvoria veľké svetlé bunky, má sivastú farbu. Celé tkanivo nadobličky obsahuje veľké množstvo kyseliny askorbovej.

        Produkty kôry nadobličky pôsobia na intermediárnu látkovú výmenu. Dreň produkuje adrenalín, účinnú látku, ktorá sa vytvára aj na zakončeniach sympatických nervov. Kôra nadobličiek je pre život bezpodmienečne nutná, funkciu drene sú schopné čiastočne nahradiť iné orgány.

        Hormóny kôry nadobličiek označujeme ako kortikosteroidy. Kôra produkuje okolo 30 látok steroidnej povahy, ktoré sú chemicky blízke pohlavným hormónom. Delíme ich do troch skupín:

1. Mineralokortikoidy udržiavajú rovnováhu medzi sodíkovými a draslíkovými soľami v organizme a zadržiavajú v tele sodíkové soli. K najdôležitejším mineralokortikoidom patria dezoxykortikosterón a aldosterón.

2. Glukokortikoidy. Denne sa produkuje okolo 25 – 30 mg kortizolu a 1 – 2 mg kortikosterónu. Toto množstvo stačí udržať kľudovú látkovú premenu. Každé zaťaženie vovoláva zvýšenú tvorbu kortizolu potrebného na adaptáciu. Glukokortikoidy pôsobia aj na hladinu krvného cukru, ktorý zvyšujú tým, že podnecujú premenu bielkovín na cukry. K najdôležitejším glukokortikoidom patria kortizón a hydrokortizón, ktoré pôsobia protizápalovo a vedú k úbytku väziva.

3. Androgénne hormóny (androsterón, androgén) sú látky s podobným účinkom ako mužské pohlavné hormóny, pôsobia virilizačne na sekundárne pohlavné znaky. Biologicky sú málo aktívne.

        Hormóny drene nadobličky sú sympatíny: adrenalín a noradrenalín, ktoré okrem drene nadobličiek sa tvoria aj na sympatických nervových zakončeniach a vo vegetatívnych centrách hypotalamu. U človeka je normálny pokojový pomer noradrenalínu k adrenalínu 1:3 v dreni nadobličiek a 5:1 na sympatických nervových zakonšeniach. Adrenalín a noradrenalín podporujú svalový tonus rôznych orgánov a všetky funkcie srdca a obehu.

1. Adrenalín okrem uvedených funkcií, pôsobí vzrušivo na centrálny nervový systém, podporuje sympatikus v jeho pôsobení, zvyšovaním kontrakcie hladkého svalstva arteriol zvyšuje krvný tlak. Na srdcovú činnosť pôsobí dráždivo (tachykardia). Mobilizuje glykogénové zásoby, čím zvyšuje hladinu krvného cukru.

2. Noradrenalín pôsobí prednostne na zvyšovanie krvného tlaku, a to tak systolického, ako aj diastolického.

        Inzulárny aparát podžalúdkovej žľazy

Pankreas je zmiešaná žľaza, ktorá jednak vylučuje tráviace enzýmy do zažívacej trubice, jednak obsahuje zvláštne zhluky buniek, ktoré tvoria ostrovščeky v tkanive podžalúdkovej žľazy – Langerhansove ostrovčeky. Ich produkty sa vstrebávajú priamo do krvi. Veľkosť ostrovčekov je veľmi variabilná. Môžu pozostávať iba z niekoľkých buniek alebo dosahovať priemer až 0,5 mm. Počet ostrovčekov sa pohybuje medzi 0,5 až 1,5 miliónom. U človeka sú tvorené troma druhmi buniek. A-bunky tvoria glukagón, ktorý zvyšuje hladinu krvného cukru (je biologicky a životne bezvýznamný). B-bunky sú najpočetnejšie a produkujú životne dôležitý hormón inzulín, ktorý znižuje hladinu krvného cukru. Dá sa syntetizovať. Inzulín znižuje hladinu krvného cukru tým, že:

a) povzbudzuje ukladanie rezerv glykogénu v pečeni,

b) brzdí glykogenézu, t.j. tvorbu glykogénu z bielkovín a tukov,

c) podnecuje a zlepšuje využitie glukózy v tkanivách.

Pri poruche tvorby inzulínu nastane ochorenie diabetes mellitus (cukrovka).

D-buniek je najmenej a ich funkcia je sporná.

        Pohlavné žľazy

Pohlavné hormóny regulujú predovšetkým pohlavné funkcie a s nimi súvisiace deje v organizme. Pôsobia tiež na syntézu bielkovín. Tvoria sa v semenníkoch a vaječníkoch a v malých množstvách aj v kôre nadobličiek a počas gravidity aj v placente.

        Sú mužské pohlavné hormóny (androgény) a ženské hormóny (estrogény a gestagény). Obidve pohlavia tvoria mužské aj ženské pohlavné hormóny, pravda v rôznych koncentráciách.

        Najdôležitejší pohlavný hormón muža je testosterón, ktorý vzniká v semenníkoch činnosťou Leydigových buniek. Jeho produkciu a vyplavovanie riadi gonádotropný hormón hypofýzy a hypotalamický faktor uvoľňujúci gonádotropín. Podobný účinok ako testosterón má androsterón a androgén kôry nadobličiek. Ich tvorba nepodlieha regulácii z hypofýzo-hypotalamického systému. Hormonálne inaktívnym metabolitom androgénov sú 17-ketosteroidy, ktoré sa vylučujú močom. Nachádzajú sa v moči mužov aj žien, ale v rozdielnych koncentráciách. Testosterón i androsterón majú maskulinizačný účinok v organizme. Spôsobujú vývin sekundárnych pohlavných znakov mužského typu, ochlpenie ohanbia a axily, rast hrtanu (mutácia hlasu), rast fúzov i celkového telesného ochlpenia a rozvoj apokrinných žliaz. Formujú sa typicky mužské telesné proporcie, zväčšuje sa šírka pliec, mohutnie svalstvo. Krátko pred pubertou sa prudko zvýši produkcia testosterónu a spôsobí relatívne rýchly rast vlastných pohlavných orgánov. V dospelosti je tvorba testosterónu nutná na udržovanie vitality spermií.

        Testosterón v nízkych koncentráciách, spolu so somatotropínom, hormónmi štítnej žľazy a inzulínom pôsobia tiež na epifyzárny a apozičný rast kostí, a tým na rast do výšky. Zvýšenie koncentrácie v puberte vedie k uzavretiu epifyzárnych štrbín a tým k ukončeniu rastu do výšky.

        Najdôležitejšie pohlavné hormóny ženy sú estrogény estradiol a estrón a hormón žltého telieska gestagén progesterón. Tvoria sa v ženskom i mužskom organizme, rozdielna je však ich koncentrácia, význam a cieľové orgány. Tvoria sa prevažne vo vaječníkoch, počas gravidity v placente a v malom množstve i v kôre nadobličiek a u muža v semenníkoch. Ich tvorbu a vyplavovanie riadia hypotalamické uvoľňujúce faktory a gonádotropíny hypofýzy. Produkcia estrogénu v detstve je rovnaká u oboch pohlaví. V dospelosti muž produkuje konštantné malé množstvá estrogénu. Produkcia estrogénov u ženy kolíše podľa veku a štádia v rámci menštruačného cyklu. Estrogény nie sú pre život nevyhnutné. Ich účinkom sa v puberte zväčšujú veľké pysky ohanbia, zvyšuje sa sekrécia žliaz predsiene pošvy a vagíny. (Zdá sa, že ochlpenie ohanbia a axíl aj u žien a rozvoj veľkých pyskov ohanbia a dráždca sa deje pod účinkom androgénov). Estrogény vplývajú ďalej na vývin mliečnych žliaz, rast prsníkov, pigmentáciu prsných bradaviek, vznik ženských telesných foriem a typicky ženské rozloženie tuku. Zvýšená koncentrácia v puberte vedie k uzavretiu epifyzárnych štrbín (obdobne ako u chlapcov pod vplyvom testosterónu) a tým k ukončeniu rastu do výšky. Pod vplyvom estrogénov nastáva po puberte zmohutnenie svalstva maternice a cyklicky sa opakujúci rast funkčnej vrstvy endometria (proliferačná fáza).

        Najdôležitejším gestagénom je progesterón. Tvorí sa v žltom teliesku, v kôre nadobličiek a v placente. Jeho maximum v krvi je ku koncu menštruačného cyklu (pred menštruáciou) a ku koncu gravidity. Hormonálne udržuje funkčnú časť endometria v sekrečnej fáze, pôsobí na epitelie vagíny a rozširuje alveoly prsnej žľazy. Zrýchľuje dýchanie, pulzovú frekvenciu a povzbudzuje cerebrálne termoregulačné centrá, v dôsledku čoho je ranná telesná teplota v sekrečnej fáze menštruačného cyklu o 0,3 – 0,5°C vyššia ako v proliferačnej fáze. Progesterón zasahuje mierne i do hospodárenia s nátriom a vodou.

Placenta

Placenta pôsobí okrem okrem iných funkcií aj ako dočasná žľaza s vnútornou sekréciou, ktorá začína svoju hormonálnu aktivitu v 3. mesiaci gravidity. Vtedy sa zašína tvoriť choriogonádotropín (HCG), ktorý zvyšuje produkciu estrogénov a progesterónu vo vaječníkoch. V placente stúpa placentárna tvorba estrogénov a progesterónu i tvorba progesterónu žltého telieska. Ich úlohou je udržať organizmus matky, najmä maternicu v stave vhodnom pre nidáciu a vývin plodu, zastaviť dozrievanie ďalších primárnych folikulov a pripraviť mliečnu žľazu na produkciu mlieka. Maximum hormonálnej produkcie placenta dosahuje v 16. týždni. Produkcia choriogonádotropínu stúpa až do 40. týždňa.

        V gravidite sa pravdepodobne vo vaječníkoch tvorí relaxín, ktorý zmäkčuje tkanivo symfýzy a tým sa zväčšuje rozťažiteľnosť panvového otvoru a umožní sa normálny prechod plodu pôrodným kanálom.

        Po pôrode sa pomaly uskutočňuje spätná hormonálna prestavba organizmu. Pod vplyvom prolaktínu sa začne tvoriť mlieko, ktorého produkcia sa zvyšuje a udržiava cicaním. Počas nadájania, pod nervovými vplyvmi vychádzajúcimi z prsníka, je ešte tvorba gonadotropínov v hypofýze veľmi nízka. Normálna tvorba gonádotropínov a cyklická hormonálna funkcia vaječníkov, ako aj dozrievanie ďalších primárnych folikulov, sa obnovuje zväčša až po odstavení.

        Detská žľaza (Thymus)

Týmus je párový orgán, ktorý vzniká embryonálne v 6. týždni z epitelu faryngeálneho čreva v oblasti III. žiabrovej ryhy a uložený je na prednej ploche srdca. Týmus je lymfatický orgán a nie ako sa kedysi myslelo endokrinný. Je osobitne dobre vyvinutý u novorodencov. Maximálny rozvoj dosahuje okolo jedného roku. V období puberty, pod vplyvom pohlavných hormónov, dochádza k jeho involúcii a premene na tukové tkanivo. Nie je známa žiadna účinná látka nim produkovaná. Zdá sa, že má istú úlohu pri raste a že brzdí vývin pohlavných orgánov. Tvorbou antilátok sa zapája do imunitných reakcií organizmu.

        Hormonálna činnosť iných orgánov

V niektorých orgánoch, ktoré majú inú hlavnú funkciu a nemajú stavbu zľazy s vnútornou sekréciou, sa tvoria látky, ktoré majú funciu ako hormóny, nazývame ich tkanivové hormóny. Sú to napr. serotonín, histamín, sekretín, gastrín, kiníny, nervové mediátory acetylcholín a noradrenalín a iné. Ide o skupinu heterogénnych látok, ktoré sa odovzdávajú z buniek alebo skupín buniek do krvi alebo do nervového systému. Najviac ich vzniká v sliznici zažívacej sústavy (gastrín, pankreozymín, enterogastrón, cholecystokinín, hepatkinín, vilikinín), hormonálne regulujú činnosť tráviacej sústavy. V obličkách, v stene ciev glomerulov sa tvorí renín, ktorý hormonálne zužuje cievy a zvyšuje krvný tlak.