Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Somatický Vývin detí a mládeže

Hormóny + nervová sústava (hormony.doc)

Hormonálna sústava

Hormóny hypofýzy.

Predný lalok hypofýzy (adenohypofýza).

Somatotropný hormón – hojenie tkanív, osifikácia kostí, premena bielkovín. Nedostatok – trpasličí vzrast (nanizmus), nadbytok – gigantizmus aebo akromegália (abnormálny rast okrajových častí tela, napr. prstov, brady, atď).

Luteotropný hormón (prolaktín) – stimuluje rast a sekrečnú aktivitu prsníkov počas tehotnosti. U mužov vplýva na rast prostaty.

Adrenokortikotropný hormón – riadi sekréciu hormónov kôry nadobličiek.

Tyrotropný hormón – stimuluje aktivitu štítnej žľazy.

Luteinizačný hormón – ovplyvňuje rast a vývin folikulov (pozri pohlavnú sústavu). Vyvoláva prasknutie folikulu.

Folikulostimulačný hormón - Ovplyvňuje produkciu estrogénu a u mužov vplýva na rast semenotvorných kanálikov.

Zadný lalok hypofýzy (neurohypofýza).

Antidiuretický hormón – vplýva na spätné vstrebávanie vody v obličke.  

Oxytocín – vyvoláva sťahy maternice pri pôrode a sťahy svalových buniek v mliekovodoch počas dojčenia. .  

Hormóny nadobličiek

Nadobličky sú umiestnené na horných póloch obličiek. V kôre nadobličiek sa produkujú glukokortikoidy (vplývajú na metabolizmus cukrov) a mineralokortikoidy (vplývajú na reguláciu minerálnych látok, napr. zadržiavanie sodíka a vylučovanie draslíka v obličke).

V dreni nadobličiek sa produkuje adrenalín a noradrenalín.  Vplývajú na činnosť srdca a krvný tlak.

Hormóny štítnej žľazy

Štítna žľaza je priamo závislá od príjmu jódu z potravy. Vylučuje tyroxín a trijódtyronín. Vplývajú na tvorbu bielkovín, produkciu tepla, rast, dozrievanie (maturáciu) nervového systému, kostného tkaniva, atď. Nedostatok spôsobuje kretenizmus a nadbytok Basedowovu chorobu.  

Prištítne telieska sú 2 páry hráškovitých útvarov na zadnej strane štítnej žľazy. Produkujú parathormón, ktorý ovplyvňuje vstrebávanie vápnika a vylučovanie fosforu v obličkách, odbúravanie vápnika z kostí, atď.

Podžalúdková žľaza (pankreas alebo slinivka brušná) obsahuje vo vnútornej časti Langerhansove ostrovčeky, ktoré produkujú inzulín a glukagón. Inzulín znižuje množstvo cukru v krvi tým, že zvyšuje priepustnosť buniek pre cukor. Glukagón naopak spôsobuje odbúravanie cukru z buniek a zvyšuje jeho koncentráciu v krvi.

Nervová sústava

Prijíma informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia Tieto informácie triedi a spracúva a vytvára výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom, čím primerane usmerňuje ich činnosť.

Anatomickou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka – neurón. Nervová bunka sa skladá z tela bunky a jej výbežkov.

Každý neurón môže byť synapsiami spojený aj s niekoľko tisícmi ďalších neurónov. Nervová bunka prijíma podráždenie od zmyslovej alebo od inej nervovej bunky a odovzdáva ho ďalej nervovej, prípadne svalovej alebo žľazovej bunke. Celý tento princíp sa deje na princípe reflexného oblúka: podráždenie zmyslových buniek – receptora – sa v podobe vzruchu prenáša dostredivými nervovými vláknami do ústredia nervovej sústavy (miechy, mozgu), tam vznikne odpoveď, ktorú odstredivé nervové vlákna prenesú na výkonný orgán – efektor (svalové alebo žľazové bunky).

Nervovú sústavu delíme na

Centrálnu (mozog a miecha)

Periférnu (obvodové nervy)

1. Centrálna nervová sústava

Centrálna nervová sústava sa skladá z mozgu a miechy.

Miecha je dlhá asi 45 cm a je uložená v chrbticovom kanáli. Povrchom miechy prechádzajú dve hlboké brázdy a v každej polovici miechy ešte dve ďalšie, plytšie brázdy. Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri. Sivá hmota má na priereze tvar písmena H a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy.  

Bielu hmotu miechy tvoria nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu. Miechové dráhy v každej polovici miechy sú zoskupené do troch povrazcov:

predné povrazce – prechádzajú nimi dráhy vychádzajúce z mozgovej kôry a končiace vo svaloch končatín a trupu. Vedú príkazy k vedomým pohybom týchto orgánov. Sú to teda zostupné, odstredivé dráhy.

zadné povrazce – prechádzajú nimi dráhy začínajúce v receptoroch a vedú do vyšších oddielov mozgu. Sú to teda vzostupné, dostredivé dráhy.

bočné povrazce – obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy

Prednými a zadnými koreňmi miechy vychádza 31 párov miechových nervov. Tie sa po krátkom priebehu spájajú do spoločného nervu.

Mozog

Mozog (cerebrum) podobne ako miecha má na svojom povrchu tri pleny. Vonkajší obal sa nazýva tvrdá mozgová plena a prilieha ku kostiam lebky. Pod ňou je stredný obal, v ktorom sú sieťovito usporiadané vlákna – pavúčnica. Priamo povrch mozgu (miechy) sleduje tretia plena – cievnatka. Priestor medzi cievnatkou a pavúčnicou je vyplnený mozgovomiechovým mokom - likvorom.

Mozog dospelého človeka má hmotnosť asi 1400 g a je tvorený z niekoľkých oddielov: predĺžená miecha, zadný mozog, stredný mozog, medzimozog a predný mozog.

2. Obvodová nervová sústava

Obvodové (periférne) nervy sú tvorené z nervových vláken. V jednom nerve môže byť až tisíc nervových vláken, ktoré sú navzájom oddelené väzivom. Nervy, ktoré vystupujú z mozgu, označujeme ako mozgové nervy a nervy vystupujúce z miechy ako miechové nervy.

Mozgové nervy

Z mozgu vystupuje 12 párov mozgových nervov.

Miechové nervy

Z miechy vystupuje 31 párov miechových nervov.

Vegetatívne nervy

Vegetatívne (autonómne) nervy motoricky inervujú hladké svaly, v stenách vnútorných orgánov, ciev a vývodov žliaz. Vegetatívne nervy vychádzajú z centrálnej nervovej sústavy spolu s mozgovými a miechovými nervami, ale sa od nich oddeľujú a tvoria samostané nervy.

Zmyslové orgány človeka

Sluch

Podnetom pre sluch sú zvukové vlny, t.j. pozdĺžne kmitanie molekúl vzduchu. Človek počuje a rozlišuje pri strednej hlasitosti tóny od kmitočtu (frekvencie) 16 Hz asi do 20 000 Hz. Zvukové vlny rozochvievajú bubienok na konci vonkajšieho zvukovodu. Z neho sa kmity prenesú kostičkami stredného ucha na tekutiny vnútorného ucha, rozvlnenie tekutín rozkmitá membrány Cortiho orgánu v slimáku. Týmto mechanickým podnetom sa podráždia vláskové bunky Cortiho orgánu a tie potom aktivujú dostredivé vlákna sluchového nervu. Sluchové pocity a vnemy vznikajú v spánkovom laloku mozgovej kôry.

Pohybové a polohové orgány sú uložené spolu so sluchovým orgánom v labyrinte skalnej kosti lebky. Zmyslové bunky, ktorých vlásky vyčnievajú do polkruhových kanálikov pohybového receptora, sú dráždené prúdením endolymfy pri rotačných pohyboch hlavy, teda pri zmenách uhlového zrýchlenia. Ich dráždenie umožňuje informáciu o polohe osi rotácie a o uhlovom zrýchlení.

Polohový receptor je vo vajcovitom a guľovitom vačku a tvoria ho nahromadené zmyslové bunky, ktorých vlásky sú čiastočne ponorené do rôsolovitej hmoty obsahujúcej drobné kryštáliky minerálnych solí. Pri zmenách polohy hlavy a pri lineárnych zrýchleniach (pád, stúpanie) vznikajú zmeny tlaku a ťahu kryštálikov na vlásky, a tak sa zmyslové bunky dráždia.

Zrak

Zrakom vnímame svetlo, jeho intenzitu a farbu. Podnetom pre zrakový receptor je svetelné (elektromagnetické) vlnenie v rozsahu vlnových dĺžok 400-700 nm. Svetelné lúče prechádzajú najprv zložitou optickou sústavou oka: rohovkou (cornea), zvlažovanou vrstvou sĺz, šošovkou (lens), ktorá je obklopená komorovou vodou, a sklovcom (corpus vitreum).

Na rozhraní týchto svetlolomných prostredí sa svetelný lúč láme, takže na sietnici sa premieta ostrý, zmenšený a prevrátený obraz pozorovaného predmetu. Oko sa prispôsobuje videniu na rôznu vzdialenosť. Pri pohľade do blízka (bližšie ako 5 cm) sa šošovka pružne vyklenie (stiahnutím svalu vráskovcového opašteka sa uvoľní jej závesný aparát), a tým sa zvýši jej lomivosť. To sa nazýva akomodácia. V starobe pružnosť šošovky klesá, čím sa schopnosť akomodácie nablízko zmenšuje. Množstvo svetla vstupujúceho do oka kontroluje pigmentovaná dúhovka (iris) zväčšením alebo zmenšením otvoru v jej strede - zrenica (pupila), pôsobí tak ako clona. Na svetle sa zužuje a v šere sa rozširuje. Všetky tieto deje prebiehajú reflexne.

Vlastné svetlocitlivé bunky tyčinky a čapíky sa nachádzajú na zadnej ploche očnej gule v sietnici. Tyčinky, ktoré sú citlivejšie na svetlo, sú nepostrádateľné pri videní za šera, čapíky sú nevyhnutné pre farebné videnie. Miestom najostrejšieho videnia je ústredná jamka sietnice - žltá škvrna, v ktorej sú husto nahromadené len čapíky. Mediálne od nej je tzv. slepá škvrna, čo je miesto, kde vstupuje do oka zrakový nerv (a s ním cievy) a kde nie sú žiadne svetlocitlivé bunky. Zrakové informácie vedú zrakové nervy do záhlavového laloka mozgovej kôry.