zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Psychologická propedeutika

 

Na test z psychológie (vypis_na_test_pp.doc)

  1. Čo je predmetom psychológie? (charakterizujte 5 čŕt psychična)
  1. predmet psychológie sa formoval v 17-18st.
  2. predmetom psychológie je psychično (psychika)
  3. je to veda o prežívaní a správaní
  4. 5 základných charakteristík predmetu psychológie:
  5. Špecifický okruh javov, všetko čo tvorí vnútorný obsah nášho života, čo je nám v podobe zážitkov akoby bezprostredne dané.
  6. Skutočnosť, že psychično prináleží indivíduu – teda jeho subjektívnosť
  7. Prvým znakom psychična je teda jeho subjektívnosť
  8. Druhým je vzťah k objektu, nezávislému na psychike, na vedomí
  9. Psychika odráža objektívnu realitu
  10. Každý psychický fakt je tiež súčasťou reálnej skutočnosti
  11. Dynamickosť
  12. W. James nazval pohyb, dynamiku psychických javov prúdom vedomia.
  13. Prúd je celistvý, je vždy jedným celkom
  14. Podkladom psychických javov je teda živá hmota, mozog

 

  1. Čím prispel Wundt k vedeckej psychológii
  1. použil prvý krát v histórii prístroj za účelom psychologického bádania
  2. zriadil prvé laboratórium
  3. s Wundtovým menom je spätý vznik vedeckej psychológie
  4. podľa Wundta je vedomie- pocity, vnemy, predstavy
  5. preniesol psychológiu na akademickú pôdu
  6. prvá učebnica

 

  1. Charakterizujte nevedomie podľa Freuda
  1. jadrom nevedomia sú želania ako psychické koreláty pudov
  2. nie sú v systéme nevedomia nijaké pochybnosti, nijaké protirečenia, nejestvujú rozličné stupne pravdivosti alebo oprávnenosti
  3. nevedomie sa neriadi objektívnou realitou, neberie realitu na vedomie
  4. nevedomie je akýmsi skladom pudov, inštinktov, ktoré majú značne silnú psychickú energiu a sú pripravené v ľubovoľný okamih túto silu, tento silný náboj energie, realizovať

 

  1. Čo viete o behaviorizmus
  1. J.B. Watson zakladateľ tzv. behaviorizmu, čiže psychológie správania
  2. Vedomie sa nedá merať
  3. Prvá stena v psychológii
  4. Skúmali učenie v laboratórií
  5. Watson, Thornday

 

  1. Ktoré biologické objavy ovplyvnili psychológiu?
  1. základy psychofyziky (Weber, Fechner)
  2. psychofyziológia zmyslových orgánov (Helmholtz)
  3. Porovnávacia psychológia a psychológia zvierat (Darwin)
  4. Psychoneurológia a reflexológia (Sečenov)
  5. Klinická psychológia (Charcot)
  6. Psychofyziológia pocitov
  7. Vzťahy medzi podnetom a pocitom
  8. Reflexy mozgu
  1. Filozofi, ktorý ovplyvnili vznik psychológie
  1. Descartes
  2. Bacon

 

  1. Čím prispieva ruská psychológia?
  1. téza o spoločenskej podmienenosti psychiky
  2. princíp činnosti v psychológii – všetko sa utvára v činnosti
  3. teória učenia Gaľperina
  4. teória inžinierskej psychológie Lomova
  5. význam spoločenského styku pre formovanie psychiky
  6. hľadanie fyziologických základov psychických javov
  7. Vygotskij pracoval v oblasti psychológie iba 10 rokov, ale možno ho pokladať za zakladateľa nového smeru v psychológii
  8. Jeho hlavná myšlienka spočívala v spoločenskej podmienenosti psychiky
  9. Jeho práce sú dnes v 6 zväzkoch vydané a tvoria súčasť svetovej psychológie
  10. Rubinštejn rozpracoval najmä filozofické základy psychológie
  11. Lurija preslávil sa v oblasti kompenzácie a obnovovania psychických funkcií po úrazoch mozgu, stresoch
  12. Zaslúžil sa o vznik psycholingvinistiky

 

  1. Čo je vedecká metóda
  1. sú spôsoby, prostredníctvom ktorých sa poznáva predmet vedy
  2. z jednej strany slúžia pre odhalenie zákonitostí a z druhej strany sa samotné opierajú o základné zákonitosti predmetu
  3. cieľom každej vedeckej metódy je podať objektívne platný poznatok, ktorý je výsledkom systematickej práce, je overiteľný a prináša teoretické osvetlenie daného problému s možnosťou jeho praktickej aplikácie
  4. pozorovanie
  5. experiment
  6. rozhovor
  7. dotazník
  8. psychologické testy

 

  1. Charakterizujte pozorovanie ako vedeckú metódu, aj jednotlivé druhy pozorovania.
  1. je to jedna zo základných psychologických metód
  2. jedna z najstarších výskumných metód v psychológii
  3. ide tu predovšetkým o analýzu činnosti, o analýzu správania skúmaných osôb v ich normálnych životných podmienkach
  4. nie každé pozorovanie je vedeckou metódou, aby bolo musí spĺňať určité požiadavky
  5. musí byť cieľavedomé
  6. pozorovanie musí byť plánovité
  7. pozorovanie musí byť systematické
  8. musí byť presné
  9. druhy pozorovania:
  10. objektívne pozorovanie (pozorovanie iných, ktoré sme práve opísali)
  11. sebapozorovanie (pokusná osoba sama seba pozoruje, vypovedá o tom, čo cíti čo pozoruje)

 

 

  1. Charakterizuj test.

- test je štandardizovaná experimentálna situácia, ktorá vyvoláva isté správanie

  1. je to čisto psychologická metóda
  2. výhodou je, že umožňujú pomerne rýchle získanie mnohých údajov a kvantifikáciu získaných výsledkov
  3. podľa spôsobu administrácie:
  4. testy individuálne, testy skupinové
  5. podľa funkcie:
  6. testy výkonnostné (testy inteligencie, testy schopností, testy vedomostí)
  7. testy osobnosti (osobnostné dotazníky, projekčné techniky, objektívne testy osobnosti)

 

  1. Experiment
  1. je taká výskumná metóda, pri ktorej experimentátor za podmienok, ktoré si sám čo možno najpresnejšie pripraví, kontroluje a pozmeňuje, zaznamenáva isté reakcie, spôsoby správania, prejavy alebo zážitky, či už kvalitatívne alebo kvantitatívne, aby tým verifikoval istú hypotézu o závislosti týchto výsledkov na ich podmienkach
  2. rozdelenie: laboratórny experiment, terénny experiment, prirodzený experiment
  3. veľmi dôležitá metóda
  4. experiment je v psychológii veľmi rozšírený
  5. v experimente netreba čakať, až potrebný jav nastane, ale experimentátor sám tento jav navodzuje
  6. experiment umožňuje izolovať, niektorú stránku, niektoré vlastnosti alebo nejaký proces
  7. experiment umožňuje opakovanie
  8. umožňuje presné meranie skúmaných procesov
  9. je časovo aj finančne pomerne náročný
  10. má umelý charakter a výkony zistené v experimente sa nemusia hodovať s výkonmi podávanými v reálnom živote
  11. nie všetko možno experimentálne skúmať

 

  1. Dotazník
  1. používa sa na hromadné zisťovanie určitého javu
  2. treba starostlivo premyslieť čo vlastne chceme dotazníkom dosiahnuť a presne urči, čo má byť cieľom daného výskumu či prieskumu, ktorý jav je najpodstatnejší
  3. jasne si treba uvedomiť, obsahovú ako aj formálnu stránku dotazníka
  4. formulácia štylizácia otázok v dotazníku:
  5. zrozumiteľne, jednoznačne, nesmú byť sugestívne, nesmú sa prekrývať, treba ich stavať tak aby sme dostali odpoveď na to, čo nás naozaj zaujíma, otázky možno formulovať tak, že sa týkajú skúmaného javu priamo, alebo nepriamo, otázok nesmie byť veľa, ak posielame dotazníky anonymne potom je nutné rozosielať asi o 2/3 viac dotazníkov, pretože mnohé sa nevrátia alebo sa vrátia neúplné, resp. nepravdivo zodpovedané
  6. po zostavení dotazníka postupujeme tak, že najskôr urobíme predbežný prieskum s menším množstvom ľudí
  7. vyplnené dotazníky spracúvame štatisticky, štatistické spracovania dotazníka sa nazýva kvantitatívne

 

  1. Porovnajte pocit a vnem (uveďte čo majú spoločné a čím sa líšia)
  1. spoločné: bezprostredný obraz, vznikajú pomocou analyzátorov, subjektívne procesy, sú základom pre vyššie psych. Procesy a emocionálne procesy
  2. líšia: pocit vzniká na základe jedného analyzátora, pri vnímaní odrážame predmet ako celok a pocit iba určitá časť

 

  1. Zrakové a sluchové pocity
  1. pocit je najjednoduchší psychický proces, ktorý vzniká v dôsledku pôsobenia predmetov a javov materiálneho sveta na analyzátory a spočíva v bezprostrednom odraze jednotlivých vlastností týchto predmetov alebo javov
  2. zrakové pocity - zrakový analyzátor
  3. receptor (sietnica), podnet (svetlo)
  4. všetko čo vidíme má nejakú farbu, zrakové pocity sú pocitmi farby
  5. farby achromatické (čierna, všetky sivé až po bielu)
  6. farby chromatické (všetky ostatné, červená, žltá, zelená, modrá a ich odtiene)
  7. teória farebného videnia – teória duplicity (kries), podľa tejto teórie sa na videní priamo zúčastňujú zakončenia zrakového nervu, tyčinky a čapíky, čapíky sú aparátom denného, farebného videnia a tyčinky súmračného, nočného videnia, videnia za šera. Ak sú porušené čapíky, vzniká farbosleposť, ak sú porušené tyčinky, vznikne hemeralopia – vlčia tma alebo šerosleposť.
  8. Sluchové pocity, podnet (zvukové vlny vyvolané chvením pevných telies), receptor (vnútorné ucho)
  9. Najznámejšia je Helmholtzova rezonančná teória, podľa ktorej vlastným sluchovým orgánom je slimák vo vnútornom uchu, tzv. Cortiho orgán, ktorý obsahuje viac ako 20000 vlákien. Zvukové vlny ktoré uvedú do pohybu zariadenie stredného ucha rozochvejú jednotlivé vlákna. Rozochvené vlákna podráždia sluchový nerv a tým je daný fyziologický základ pre vznik sluchového pocitu.

 

  1. Ktoré faktory ovplyvňujú vnímanie priestoru:
  1. ide predovšetkým o vnímanie hĺbky
  2. na tomto jave sa zúčastňujú jednak faktory fyziologické a jednak psychologické
  3. fyziologické (akomodácia šošovky, veľkosť sietnicových obrazov, konvergencia, disparátnosť sietnicových obrazov)
  4. psychologické (relatívna veľkosť predmetu, interpozícia, lineárna perspektíva, vzdušná perspektíva, tiene, počet predmetov, ktoré sa nachádzajú medzi pozorovateľom a pozorovaným predmetom, uhlová odchýlka pri pohybe, sluch, čuch)

 

  1. Čo viete o vnímaní času
  1. je to takisto zložitý proces
  2. v podstate vzniká len tam, kde sa odohrávajú nejaké zmeny, zmeny vonkajšieho stavu
  3. na vnímanie času nemáme žiaden analyzátor
  4. je to vnímanie časových vzťahov
  5. časové vzťahy, absolútne trvanie času, približné odhadovanie času
  6. kratšie a dlhšie časy

 

  1. Čo je učenie a druhy učenia
  1. učenie je úmyselné zapamätanie, pričom si kladieme určitý cieľ zapamätať si to a to
  2. druhy učenia: podmieňovanie, percepčno-motorické učenie, verbálne učenie, pojmové učenie a riešenie problému, sociálne učenie

 

  1. Typy pamäti, podľa obsahu zapamätávaní.
  1. pohybová alebo motorická pamäť, prejavuje sa v zapamätúvaní a vybavovaní pohybov
  2. emocionálna pamäť, prejavuje sa v zapamätúvaní a vybavovaní citov
  3. názorná pamäť, spočíva v tom, že to čo sme v minulosti vnímali, vybavuje sa potom v podobe predstavy
  4. slovne-logická pamäť, nachádza svoj výraz v zapamätúvaní a vybavovaní myšlienok, zapamätávame si a vybavujeme tie myšlienky, ktoré vznikli v procese rozmýšľania, uvažovania, pamätáme si obsah prečítanej knihy.
  5. Asociačné zákony (zákon dotyku v čase, zákon dotyku v priestore, zákon podobnosti, zákon kontrastu)

 

  1. Teória učenia podmieňovaním (Pavlovova)
  1. klasické podmieňovanie opísal a objasnil I.P. Pavlov známymi pokusmi na psoch, Pavlov učil psov sliniť ako odpoveď na zvuk alebo svetlo. Pavlov svojimi podmienenými reflexmi a ich mechanizmami objasnil najvšeobecnejšie zákonitosti učenia.

 

  1. Podmienky úspešného zapamätania
  1. rozdelenie látky v mysli podľa významových zoskupení
  2. vyčlenenie významných oporných bodov
  3. porovnávanie a spájanie v mysli toho, čo už vieme s tým, čo sa práve učíme
  4. usilovať sa preložiť si látku do svojho jazyka, t.j. povedz to vlastnými slovami

 

  1. Všeobecná charakteristika myslenia
  1. myslenie je proces sprostredkovaného poznania, týmto prostriedkom býva najčastejšie naša minulá skúsenosť, naše vedomosti alebo i rôzne prístroje
  2. myslenie poznáva predmety v ich podstatných vzťahoch a závislostiach
  3. myslenie je všeobecné poznanie
  4. myslením odrážame skutočnosť presnejšie a hlbšie ako v predstave
  5. myslenie znamená i vedecky predvídať, predpovedať
  6. myslenie je proces cieľavedomý
  7. naše myslenie je úzko späté s rečou

 

  1. Myslenie ako riešenie problému.
  1. myslenie začína tam, kde sa pred nami vynorí nejaká otázka, nejaký problém. Vidieť problém, to už je vlastne i začiatok jeho riešenia
  2. je oboznámenie sa s údajmi, s podmienkami riešenia
  3. najdôležitejšiu úlohu v procesoch majú predpoklady a hypotézy
  4. Riešenie myšlienkovej úlohy, problému - overovanie hypotéz
  5. Prikročenie k realizácii a splneniu úlohy
  6. Úsudok je forma myslenia, ktorou vynášame súd o niečom, čo vyplýva z platnosti iného súdu alebo iných súdov
  7. Pre proces vyučovania je dôležité poznať úsudok induktívny, deduktívny a úsudok z analógie

 

  1. Čo je reč, jazyk, druhy reči
  1. reč je proces styku medzi ľuďmi prostredníctvom jazyka
  2. rečový styk nie je možný ináč, ako na základe a prostredníctvom jazyka
  3. jazyk si vytvára spoločnosť, formuje sa v reči ľudí a súčasne je produktom spoločenského vývinu, každý jednotlivec nájde už hotový jazyk, ktorým hovoria ľudia okolo neho, ľudia ktorí ho obklopujú
  4. rečou nazývame samotný proces slovného styku: oznámenia, pokyny, otázky, rozkazy
  5. druhy reči: vnútorné a vonkajšie
  6. vnútorná reč: myšlienka sa formuje vo vnútornej reči
  7. vonkajšia reč: ústna a písomná

 

  1. Pozornosť
  1. zameranosť a sústredenosť psychickej činnosti na niečo určité sa nazýva pozornosťou
  2. pozornosť je vlastne nevyhnutnou súčasťou všetkých psychických procesov
  3. pozornosť má výberový charakter
  4. pozornosť sa prejavuje aj navonok (napr. ak počujeme lietadlo zdvihneme hlavu)
  5. fyziologické základy pozornosti
  6. druhy pozornosti:
  7. neúmyselná pozornosť vyvolávajú ju zmeny v našom okolí(sila podnetu, relatívna sila podnetu, kontrast, novosť predmetov a javov, ich neočakávanosť, momentálny stav človeka hrá tiež dôležitú úlohu)
  8. úmyselná pozornosť tu si dávame za cieľ zamerať našu pozornosť dôležité: mať svoje obvyklé, zvyčajné podmienky aby nás nič nové nevyrušilo, dôležitý je význam danej úlohy pre nás, záujem, ktorý v nás daná činnosť vyvolala a vôbec naše záujmy, úloha vnútornej reči treba si pripomínať že sa musíme  sústrediť
  9. poúmyselná
  10. vlastnosti: koncentrácia pozornosti, intenzita pozornosti, rozdelovanie pozornosti, stálosť pozornosti, prenášanie alebo prepájanie pozornosti

 

  1. Všeobecná charakteristika citov.
  1. vývinovo mladší špecifický ľudský typ emocionálneho prežívania a odrážania
  2. charakterizujeme ako psychický zážitok spojený s uspokojovaním vyšších, sekundárnych, špecificky ľudských potrieb, ktoré vznikajú v priebehu spoločensko historického vývinu ľudstva
  3. charakteristické pre city je vzrušenie a uspokojenie, ktoré v nás vyvolávajú, hnev často prebieha v podobe jasne vyjadreného vzrušenia, radosť sa môže prejavovať v jednej i v druhej forme
  4. v značnej miere ovplyvňujú i činnosť človeka
  5. charakteristické znaky citov (subjektívnosť, spontánnosť, polarita)

 

  1. Ako ich delíme z hľadiska intenzity a dĺžky trvania.
  1. afekt (intenzívne hlboké city, ktoré sa vyznačujú krátkym trvaním a búrlivým priebehom, veľmi silne sa tu prejavujú telesné výrazy citu, zmena mimiky tváre, pohyby končatín i celého tela)
  2. vášeň (je tiež veľmi intenzívny a hlboký cit, ktorý však na rozdiel od afektu vykazuje dlhodobé trvanie a je spätý s vôľou človeka, s jeho činnosťou)
  3. nálady (je to osobitná forma citu, protikladná afektom, ide o cit slabej intenzity, ale pomerne dlhého)

 

  1. Fázy vôľového konania, vlastnosti vôle
  1. vznik pohnútky a predbežné vytýčenie cieľa, pohnútky motívy odrážajú aktualizované motivačné komponenty ako sú potreby, záujmy a pod., pohnútky motívy sa odrážajú vo vedomí v chcení človeka
  2. posúdenie rozličných motívov pohnútok
  3. rozhodnutie, ktoré je špecifikom vôľového konania, spoločenského dosahu hodnotenia, rozhodnutie je kritický bod, kritérium hodnotenia človeka zo strany spoločnosti, rozhodovanie je preto aj spoločensky závažný fakt
  4. vykonanie rozhodnutia predpokladá plán ďalšej činnosti a regulácia konania podľa tohto plánu
  5. vlastnosti: samostatnosť, cieľavedomosť, rozhodnosť, vytrvalosť

 

  1. Fantázia, druhy fantázie
  1. fantázia je teda vytvorenie niečoho nového v podobe obrazu, predstavy, idey
  2. je čisto ľudská činnosť, iba človek si môže najskôr v hlave predstaviť čo chce vytvoriť
  3. fantázia je akýmsi únikom zo skutočnosti
  4. treba však povedať že prameňom fantázie je vždy objektívna realita
  5. druhy: neúmyselná mimovoľná fantázia, úmyselná fantázia, rekonštrukčná a tvorivá

 

  1. Temperament
  1. antická teória temperamentu, rozlišujú štyri hlavný typy ľudských pováh alebo temperamentov v závislosti od toho ktorá zo základných tekutín v tele prevláda (sangvinik, flegmatik, melancholik, cholerik) /Galenova teória/
  2. nervová teória temperamentu, vieme, že prežívanie a správanie jednotlivca závislé predovšetkým na nervovej sústave, objavili sa teórie temperamentu založené na predstavách o individuálnych rozdieloch v činnosti nervovej sústavy najmä mozgu, t.j. na predstavách o neurofyziologických vlastnostiach a osobitostiach jednotlivých ľudí
  3. Pavlovova teória typov vyššej nervovej činnosti, na základe výskumu nervových procesov vzruchu a útlmu, ich sily, vyrovnanosti a pohyblivosti stanovil takisto 4 typy nervovej činnosti – sangvinik (silný, vyrovnaný, živý), flegmatik (silný, vyrovnaný, pokojný), cholerik (silný, nevyrovnaný), melancholik (slabý, nevyrovnaný)

 

  1. Charakter, vlastnosti
  1. myslíme tým predovšetkým vzťah človeka k spoločenským úlohám, k ľuďom a k vlastným povinnostiam

     -    charakter možno definovať ako svojrázne psychické založenie človeka, ktoré odráža vonkajšie podmienky života a výchovy a prejavuje sa v špecifickej zameranosti daného človeka, v jeho špecifickom správaní a schopnosti správať sa, aj v jeho určitom vzťahu k objektívnej realite

  1. vlastnosti: morálna vychovanosť, šírka, jednoliatosť, vyhranenosť, sila a vyrovnanosť

 

  1. Motivačné činitele, motivácia
  1. motivačné činitele (potreby, ideály, postoje, hodnoty, motívy, pudy, ciele,...)ktoré vedú k správaniu rôzneho druhu sú pre nás akosi samozrejmé evidentné
  2.  

 

  1. Schopnosti
  1. súhrn vlastností ktoré umožňujú úspešne vykonávať nejakú činnosť
  2. talent – ako vysoká úroveň niektorej schopnosti
  3. génius – je najvyššia úroveň rozvinutia nie len jednej ale viacerých schopností
  4. vlohy- definujú sa ako anatomicko – fyziologické osobitosti nervového a humorálneho systému
  5. schopnosti delenie:
  6. všeobecné (inteligencia)
  7. špeciálne (verbálne, priestorové, numerické, pamäťové)

 

  1. Čo sú potreby a ako ich delíme.
  1. potreby sa definujú ako prežívanie nedostatku alebo nadbytku niečoho v organizme
  2. poznáme:
  3. primárne fyziologické potreby (potreba zbaviť sa kysličníka uhličitého, potreba potravy, potreba zmyslových podnetov, sexuálna potreba, potreba laktácie, močenia, potreba vyhnúť sa bolesti, horúčave, chladu a poškodeniu), sú zabezpečované pomocou inštinktívnych mechanizmov, súčasťou sú aj sekundárne potreby (vznikli na základe návyku: alkohol, drogy)-narkománie
  4. primárne psychologické potreby (správanie človeka sa v priebehu individuálnej existencie začína meniť, sa vyvíjajú na vrodenom základe, potreba sa združovať, lásky, autonómie, ochrany a pomoci, uznania, agresie, brániť sa, starať sa o druhých, dvoriť sa, poznávať, vyhnúť sa hanbe,...)

 

  1. Vymedziť čo je osobnosť
  1. je indivíduum chápané ako integrácia k sebarealizácii v interakcii so svojím prostredím
  2. človek je najviac osobnosťou vtedy, ako sa rozhoduje a usiluje o realizáciu svojho rozhodnutia, keď sa stáva psychologickým subjektom
  3. psychológia osobnosti však skúma naopak človeka ako mikrokozmos, z hľadiska jeho vnútorných zákonitostí jeho vnútorného pohybu
  4. ak hovoríme o osobnosti zaujímajú nás tri hlavné otázky: čo daný človek vie (schopnosti, zručnosti, vedomosti), čo daný človek chce (motivácie, ciele, želania, potreby ideálov), čo vlastne daný človek je (jeho vlastné ja, charakteru)

 

  1. Veľká 5:
  1. 1.) neuroticizmus (je istý alebo neistý)
  2. 2.) extroverzia (samotár alebo spoločenský, tichý alebo mnohovravný) otvorenosť
  3. 3.) konvenčný (správa sa ako má) originálny, liberálny
  4. 4.) príjemnosť (popudlivý, srdečný, súcitný, sebecký)
  5. 5.) svedomitosť (spoľahlivý, nehanblivý)