Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Katolícka univerzita / Pedagogická fakulta / Kriminologia

kriminologia.doc (kriminologia.doc)

KRIMINOLÓGIA

- veda zaoberajúca sa zločinom /lat. crimen . zločin, logos – veda/, po prvý krát ju takto pomenoval taliansky právnik Rafaele Garofalo /19. stor/

- usporiadaný systém empirických poznatkov a teórie o zločine, páchateľovi, obeti, sociálnych následkoch a dôsledkoch TČ

- veda o podstate TČ ako sociálneho javu a jeho charaktere, o príčinách a podmienkach jeho vzniku, o osobnosti páchateľa, o vzťahu medzi páchateľom a obeťou, o stave, štruktúre a dynamike zločinnosti, o význame slova trestanie a o formách prevencie

- veda o kriminalite, jej páchateľoch, ich obetiach, jej kontrole /kontrola kriminality – boj proti kriminalite/

/kriminalistika – zameriava sa na odhaľovanie TČ a ich páchateľov/

Predmet kriminológie

1) kriminalita – trestná činnosť, zločinnosť je spoločenským javom. Podlieha historickým zmenám, politickým názorom, čo sa včera zdalo kriminálne, dnes už nemusí byť

2) pojem kriminalita – súhrn rozmanitých TČ, spáchaných na určitom území, za určité obdobie, určitými páchateľmi

3) delikvencia – obsahom i rozsahom širšia ako kriminalita. Zahŕňa činy inak trestné, ktoré spáchali osoby mladšie ako 14 rokov (pohlavné zneužitie – 15), alebo osoby trestne nezodpovedné pre nepríčetnosť (+ krajná núdza, nutná obrana)

4) negatívne spoločenské javy – v podstate nekriminálne, nedelikventné. Odchyľujú sa od noriem a hodnôt uznávaných spoločenskou morálkou a zvyklosťami. Napr. nealkoholová toxikománia, alkoholizmus...

5) protispoločenské alebo antisociálne javy – najširší pojem – zahŕňa kriminalitu, delikvenciu a negatívne spoločenské javy. Obsahuje všetky tie javy (skutky a konania), ktoré nie sú v súlade so spoločenskou, všeobecne uznávanou morálkou a hodnotami.

Z uvedeného môžeme konštatovať, že predmetom kriminológie sú tie negatívne, protispoločenské činy, ktoré trestné zákonodarstvo charakterizuje ako kriminalitu (zločin /trest nad 5r./, prečin /z nedbanlivosti, trest menej ako 5r./, TČ), páchateľa, podmienky a príčiny zločinnosti, obete zločinu, sankcionovanie a efektívnosť sankcií.

Kriminologická veda chápe TČ ako spoločensky škodlivý jav reálnej skutočnosti. Skúma ho základnými metódami (induktívny, kauzálna, štatistická, sociologická) a druhotnými metódami (experimentálna).

Kriminológia a trestné právo majú veľa spoločného. Trestnoprávna prax poskytuje kriminológii materiál ako nový zdroj poznatkov o kvalite a kvantite kriminológie, okolnostiach páchania TČ a o páchateľovi. Veda trestného práva i zákonodarstva zas preberá pre svoje potreby empirické poznatky a zovšeobecnenia kriminológie.

Ciele a úlohy kriminológie

Poznanie mechanizmu vzniku zločinnosti ako hromadného spoločenského javu. Má úlohu formulovať efektívne moderné metódy, hľadať prostriedky na odstránenie príčin a podmienok kriminality a tým významne prispieť k jej obmedzeniu.

Obmedzenie a eliminácia kriminogénnych faktorov je prioritná a najúčinnejšia ochrana pred antisociálnymi javmi.

Sankcionovanie, represia a prevýchova páchateľa TČ majú obmedzené možnosti a sú sekundárne.

Základné úlohy kriminológie

Hlavná úloha – poznanie podstaty trestnej činnosti, príčin jej vzniku a podmienok, pri ktorých sa uplatňujú príčiny, poznávanie soc., fil., psych., bio. Podstaty osobnosti páchateľa a objavovanie spôsobov páchania trestnej činnosti.

Trvalé poslanie – získavanie poznatkov, pomocou ktorých by bolo možné kriminalitu regulovať.

Na splnenie takéhoto spoločenského učenia sumarizuje poznatky, formuluje odporúčania na zdokonaľovanie teórie na prijímanie praktických opatrení.

Kriminológia skúma soc-pol. a bio-psych. podstatu kriminality. Odkrýva príčinné vzťahy medzi TČ a kriminogénnymi faktormi. Určuje ich hodnotu a hľadá prostriedky a metódy ich obnedzovnia.

Hlavným cieľom a poslaním kriminológie je formulovanie čiastkových opatrení a vytváranie účinného preventívneho systému.

Trestné právo (zákonodarstvo) realizuje trestnoprávne prostriedky proti konkrétnemu páchateľovi.

Kriminológia zovšeobecňuje poznatky získané empirickým výskumom, spracúva ich a poskytuje hypotézy, teórie i kokrétne, praktické odporúčania organizáciám, ktoré sa zaoberajú soc. zákonodarnou politikou, orgánom činným v trestnom konaní, orgánom polície, ale aj vedám trestného práva a vedám o človeku a spoločnosti.

Stav, štruktúra a dynamika kriminality

Stav kriminality – vyjadruje početnosť, kvantitatívnu charakteristiku TČ osôb, ktoré spáchali v absolútnych číslach. Na stav kriminality však majú značný vplyv demografické procesy. Za prínosnejšie sa preto javia údaje o jej úrovni – intenzite kriminality, ktorá berie do úvahy počet obyvateľstva a aj index kriminality, ktorý dostaneme podielom počtu páchateľov k počtu obyvateľov.

Štruktúra kriminality – podiel druhov trestnej činnosti na celkový počet TČ spáchaných na určitom území v konkrétnom čase.

Dynamika kriminality – charakterizuje trestnú činnosť v pohybe, zmene, v určitom konkrétnom časovom území. Dynamika kriminality umožňuje poznať celok vývoja kriminality v čase. V rámci úvah o dynamike kriminality sa niekedy vyčleňujú pojmy ako trend alebo tendencia kriminality ako výsledný poznatok analýzy dynamiky kriminality. Pravidelnosť vyskytujúca sa v rozložení kriminality vedie tiež k pokusom o predvídanie jej budúceho vývoja ako celku, teda môžeme povedať, že sa jedná o krim, prognózovanie.

Kriminologické prognózy – môžeme ich členiť z rôznych hľadísk, napr. podľa ich vzťahu k rôznym vedným odborom. Z tohto hľadiska rozlišujeme prognózy:

a) analytické – vychádzajú z matematicko-štatistických princípov hodnotenia základných tendencií vývoj kriminality a javov s nimi súvisiacich. Pre prognózy tohto typu je charakteristická aplikácia rôznych matematicko-štatistických modelov.

b) intuitívne – využívajú znalosti odborníkov k odhadom budúceho pravdepodobného vývoja kriminality. Tieto metódy sú založené na soc-psych. princípoch ankety.

c) filozofického typu a globálne – dávajú povrchový náhľad a spočívajú v kombinovaní uvedených, prípadne ďalších metód.

Zjavná a latentná kriminalita

Prostredníctvom štatistických údajov o kriminalite získavame informácie len o zjavnej (registrovanej) kriminalite, ktorá vyšla najavo a bola evidovaná v príslušných štatistikách. Jedná sa o väčšiu, prípadne menšiu časť skutočnej kriminality.

O ďalšej kriminalite, o ktorej sa orgány činné v trestnom konaní nedozvedeli, a preto nebola zaregistrovaná hovoríme ako o skrytej (latentnej) kriminalite.

Pramene informácií o registrovanej kriminalite a možnosti ich využitia

Oficiálne štatistiky: Policajná štatistika

                                Štatistiky ministerstva spravodlivosti

                                Štatistika ZUJS

Základné kriminologické smery

Biologicky orientované teórie – Cesare Lombros, Charles Goring - vychádzajú z biologickej podstaty človeka – dedičné vlohy, rasa, endokrinologická teória

Nemecký psychiater – Ernest Kretschner (19./20. stor) – konštitučná typológia. Analyzoval poznatky získané výskumom mentálne-patologických osobností a dospel tak k 4 základným telesným typom: 1. Asketický, 2. Atletický, 3. Pyknický, 4. Displastický

Psychologicky orientované teórie – Sigmund Freud – psychoanalýza; podvedomé motivácie správania

Sociologicky orientované teórie – Enrico Ferri, Raffaelle Garafalo, Karol Marx – kriminalita, kapitalizmus; pri vysvetľovaní kriminality – faktory: soc., kult., hosp. a spol.

Teória diferencovanej asociácie – správanie a prijímanie vzorov

Multifaktorové teórie – viacero teórií

Príčiny a podmienky kriminality

- príčina – konkrétny TČ a všeobecné príčiny páchania TČ určujú prečo bol spáchaný TČ

- podmienka

- medzi príčinou a podmienkou je užší vzájomný vzťah vzájomne sa podmieňujúci, napr. neriešená podmienka kriminality (nezabezpečený byt) sa môže stať príčinou spáchania TČ a naopak (neúčelný trest – recidíva k Tčinnosti)

- kriminogénne faktory

a) rizikové činitele (príčina aj podmienka), ktoré vyvolávajú, uľahčujú alebo podporujú páchanie TČ

b) konkrétne – príčinné súvislosti individuálneho trestu

c) zvláštne – typické pre určité skupiny a kategórie TČ (napr. majetková Tčin., násilná kriminalita)

d) všeobecné – postihujú kriminalitu ako hromadný jav, vyjadrujú širší spoločenský kontext do eko., právnych, politických súvislostí

Kriminogénne faktory – rodina, škola, pracovný kolektív

1. v oblasti kultúrnej, politickej, ekonomickej, právnej, biologickej a psychologickej

Osobnosť páchateľa

- kultúrne, politické a hospodárske vplyvy – prvoradé pre skúmanie vzniku zločinu

Orientácia na páchateľa stratia význam. Pri páchaní zločinu – ľudské správanie.

Skúmať, kto je páchateľom, ako sa pozná, ktoré pohnútky určujú jeho konanie, ako sa s ním účelne a primerane zaobchádza, ako sa podľa potreby potláča a ako sa privádza späť k spoločnosti, je od počiatku jedna z prvoradých úloh kriminológie.

- pojem „páchateľ TČ“ a jeho obsah je z pohľadu trestného práva užší ako podľa kriminológie

Páchateľ:

§19 – ten, kto TČ spáchal sám, odst.2 – len FO

§20 – spolupáchateľ – ak TČ – 2 alebo viac osôb – zodpovedá každá z nich, ako by TČ spáchala sama

Kriminológia pri zhromažďovaní svojich poznatkov o osobe páchateľa používa multidisciplinárny prístup – využíva poznatky z iných vied – psych., soc., z ktorých vychádza pri tvorbe vlastných teórií a koncepcií.

Typológia páchateľa, prognózovanie

Prognózovanie kriminálnej kariéry

A. Okruh spoločenských faktorov

- príslušnosť ku sociálnej „medzivrstve“

- chýbanie pozitívnych a trvalých sociálnych vzťahov

- selektívna sociabilita v disociálnej skupine

- osvojenie si spoločensky nežiaducich zručností počas väzby

- nadviazanie intímneho vzťahu k sociálne deklasovanému alebo delikventnému partnerovi

- prinútenie k recidíve spolupáchateľmi

B. Okruh osobnostných faktorov

- primitívna osobnosť na báze mentálnej subnormy alebo debility

- poškodenie mozgu v detstve, iné poškodenia

- abnormálna psychopatická osobnosť s protispoločenskými motiváciami konania

- sexuálna a psychosexuálna aberácia – obdobia nedobrovoľnej sex. abstinencie, neuspokojenie pud. Potrieb

- agresivita, egoizmus

C. Okruh symptomatických faktorov

- dominantná forma delikvencie v anamnéze

- včasný začiatok delikvencie

- stupňovanie frekvencie deliktov

- stupňovanie spoločenskej závažnosti deliktov

- stupňovanie brutality konania

Viktimológia

- súčasť kriminologickej vedy – zaoberá sa osobnosťou obete TČ

Predmet:

1) Osoba obeti

2) Vzťahy medzi páchateľmi a obeťou

3) Proces viktimizácie (potenciálna obeť → skutočná)

4) Rola obeti v procese odhaľovania, vyšetrovania a súdneho prejednávania veci

5) Pomoc obetiam TČ

6) Ochrana občanov pred viktimizáciou

Viktímnosť – súhrn predpokladov k tomu, aby sa človek stal obeťou TČ (príslušnosť k minoritám – typické obete násilia, urážok, rasovej nenávisti)

Viktimácia – proces premeny potenciálnej obete na skutočnú

- vzťah obeť - páchateľ

Typológia obetí

- obete, ktoré zavinili svoji viktimizáciu

a) individuálne

b)príslušnosť k rizikovej skupine (spoločensky hodnotenej negatívne – napr. prostitútky),

- obete, ktoré nezavinili svoju viktimizáciu

a) individuálne

b) prislušnosť k rizikovej skupine, spoločensky hodnotená pozitívne (policajti)

- predestinovaná obeť, predstierajúca obeť, dobrovoľná obeť, obeť recidivista, skrytá obeť

Spôsobená ujma obeti

1) primárna – priamo súvisí s trestným jednaním páchateľa, napr. zranenie, ktoré pri útoku spôsobil

2) sekundárna – vzniká až následkom v náväznosti na už spáchaný TČ

Pomoc obetiam trestných činov

1) poradenská, sociálna, terapeutická pomoc – naliehavé v dobe bezprostredne po čine, kedy je postavenie obeti najťažšie – napr. je zranená, v duševnom šoku, bez finančných prostriedkov

2) pomoc obetiam realizovaná trestnoprávnymi prostriedkami – informácie pre poškodeného - §49 Trestného poriadku: poškodený – osoba, ktorej bolo TČ ublížené na zdraví, spôsobená majetková ujma, morálna alebo iná škoda

- poškodený má v trestnom konaní postavenie strany trestného konania. V konaní sa môže dať zastupovať splnomocnencom, poškodený má nárok na náhradu škody

Práva poškodeného:

- či súhlasí s trestným konaním

- nárok na náhradu škodu

- nazerať do spisu, preštudovať si ho

- zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní, verejnom zasadnutí

- predniesť záverečnú reč

- podávať opravné prostriedky (podľa Trestného poriadku)

- vysloviť súhlas so schválením zmieru

Informácia o podmienkach odškodňovania osôb poškodených násilnými TČ

- Zákon č. 255/1998 Z.z.

Podmienky:

- poškodený – úmyselný TČ – škoda na zdraví, pozostalí, ktorým sa poskytovala alebo bola povinná poskytovať výživu osoba, ktorá bola TČ spôsobená smrť

- škoda na zdraví – ublíženie na zdraví, ťažká ujma na zdraví, smrť, znásilnenie, sexuálne násilie

- odškodnenie – poskytnutie jednorazovej finančnej sumy poškodenému

- odškodnenie v prípade znásilnenia, sexuálneho násilia, asexuálneho zneužívania – nesmie presiahnuť 50 násobok minimálnej mzdy (50x8100)

Prevencia kriminality

Pojem a význam prevencie kriminality

- všetky aktivity smerujúce k predchádzaniu páchania TČ, k znižovaniu ich výskytu cestou neutralizácie príčin a podmienok vzniku TČ → hlavne opatrenia, ktorých cieľom je zmenšovanie rozsahu a závažnosti kriminality prostredníctvom obmedzenia kriminogénnych faktorov alebo pôsobením na potencionálne obete a páchateľov TČ. Prevencia teda predstavuje pokus eliminovať TČ ešte pred jej začatím prípadne pokračovaním

Prevencia:  sociálna ↔ situačná

                  primárna ↔ sekundárna ↔ terciárna

Sociálna – zameraná na sociálne faktory kriminality, pričom jej opatrenia spadajú do oblasti soc. politiky. Jej podstatou je humanizácia života a prostredia, v ktorom prebiehajú procesy socializácie a soc integrácie; široká problematika rodiny, školstva, zdravotníctva, voľného času, urbanizmu....

Situačná – opatrenia, ktoré znižujú možnosť spáchania TČ a zvyšujú pravdepodobnosť odhalenia páchateľa. Orientuje sa na odstraňovanie príležitostí na páchanie TČ, na obmedzovanie kriminogénnych situácií a na zvyšovanie rizika odhalenia a chytenie potencionálneho páchateľa. Opatrenia situačnej prevencie majú charakter prevažne technický, organizačný a administratívny.

Podľa adresátov:

1.Primárna – vytváranie optimálnych podmienok pre rozvoj spoločnosti, jej inštitúcií a občanov. Oblasť sociálnej politiky, zamestnania, územného plánovania. Adresát – celá spoločnosť.

2.Sekundárna – zameraná na rizikové skupiny a jedincov, u ktorých je zvýšená pravdepodobnosť, že sa stanú páchateľmi alebo obeťami TČ. Ide o priamu stratégiu prevencie kriminality.

3.Terciálna – predchádzanie recidíve TČ. Orientuje sa teda na jednotlivcov a skupiny, ktorí sa už v minulosti dopustili TČ a na osoby , ktoré sa už stali obeťami TČ. Tiež priama stratégia prevencie kriminality.

Subjekty prevencie kriminality

Prevencia kriminality zahŕňa širokú škálu rozličných aktivít vyvíjaných veľkým počtom subjektov. Predchádzanie kriminalite nie je záležitosť iba orgánov justície, podieľajú sa na nej štátne organizácie pôsobiace vo sfére soc kontroly, ale aj organizácie neštátne (záujmové a pol združenia občanov, cirkvi, nadácie...)

Zvláštna úloha pripadá orgánom obcí v našich podmienkam miestnym zastupiteľstvám. Regióny a obce berú na seba väčší diel zodpovednosti za zaistenie vnútornej bezpečnosti a verejného poriadku. To sa týka v prvom rade prevencie kriminality.

Činnosť jednotlivých subjektov prevencie je vhodné účelne koordinovať (spolupráca štátnych a neštátnych inštitúcií a rovnako aj orgánov obcí).

Objekty prevencie kriminality

- sociálne prostredie – príčiny a podmienky kriminality

- páchatelia, obete TČ

Násilná kriminalita

Pojem násilnej kriminality – TČ, kde úmyselné násilie fyzického alebo psychického charakteru smeruje voči telesnej integrite obete s cieľom ublížiť je na živote alebo zdraví alebo ako prostriedok k získaniu neoprávneného prospechu na úrok majetku obete

Násilná kriminalita – skupina TČ, kde páchateľ používa úmyselne násilie alebo hrozbu násilia ako prostriedok na konečný predmet útoku – ľudské telo.

- v osobitnej časti Trestného zákona – 1. hlava – TČ proti životu a zdraviu.

Typológia páchateľov násilnej kriminality

- afektívny – TČ predchádza emotívne vyhrotená situácia (napr. partnerské vraždy)

- deviantný – nemá osobný vzťah k obeti, útočí nevyberaným spôsobom na náhodnú obeť, aby tak uspokojil svoju fantáziu

- racionálny – chladné premyslenie činu a kalkulovanie rizík, usmrtenie osoby je výsledkom zámerne navodenej situácie a je spojené so ziskom

Majetková kriminalita

- po r. 1989 – kvalitatívne a kvantitatívne zmeny; najpočetnejší druh TČ páchanej v SR

Pojem:

- útok voči cudziemu majetku, pričom nie je rozhodujúce, či majetok patrí jednotlivcovi, skupine alebo štátu

- Trestný zákon – 4tá hlava – TČ proti majetku – krádež, sprenevera, neoprávnené užívanie cudzej veci, podvod....

Štruktúra:

1. krádež vlámaním – do predajných priestorov, výkladov, bytov, škôl, chát...

2. krádeže ostatné – vrecové krádeže, krádeže motorových vozidiel, bicyklov

3. ostatné majetkové trestné činy – poškodzovanie cudzej veci, pytliactvo, neoprávnený zásah do domu, bytu, podvod, sprenevera a iné......

Páchatelia majetkovej kriminality

Najpočetnejšiu skupinu tvoria mladí vo veku od 18 rokov (mládež), ďalej recidivisti (krádeže vlámaním).

Typológia páchateľov majetkovej Tčinnosti

1) vývojový páchateľ – deti a mladistvé osoby až do veku 21 rokov. Typická emocionálna labilita a nezrelosť. Motív je snaha o sebarealizáciu.

2) Príležitostný páchateľ – najčastejší typ, normálny občan. Ide o momentálny impulz.

3) Recidivujúci páchateľ – chronický zlodej (profesionál). Krádeže sú súčasťou životného štýlu.

Kriminalita mládeže

1) Maloletý páchateľ – TČ spácha pred dovŕšením 14 rokov. Nie je trestné zodpovedná osoba – neprípustnosť trestného stíhania.

2) Mladistvý páchateľ – od 14 do 18 rokov. Je trestne zodpovedná, vzťahujú sa na ňu osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých

3) Mladý dospelý páchateľ – po dovŕšení 18 roku. Je trestne zodpovedný.  Zákon umožňuje predĺžiť ochrannú výchovu osobe vo veku 19 rokov uloženú mladistvému. Vek blízky veku mladistvého znamená všeobecnú poľahčujúcu okolnosť.