Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Katolícka univerzita / Pedagogická fakulta / Štatnicové otázky sociálna politika (pre Bc.)

Sociálna politika 17-24 (socialna_politika_17_-_24_(janka).doc)

17. Choroba a invalidita ako sociálna udalosť. Zdravotná politika.

- zdravie, jeho miesto a význam v spoločnosti

- choroba, práceneschopnosť, invalidita

- základné typy zdravotných sústav

- charakteristika a problémy zdravotníctva SR

Zdravie je chápané buď úzko (biologický stav človeka), alebo široko (biologicky prijateľné podmienky a prostredie). Zdravie je stav úplnej fyzickej, psychickej a sociálnej pohody  a nielen neprítomnosť choroby, alebo poruchy funkcie.

Zdravie je výsledkom rovnováhy určitého biologického, fyzického a sociálneho prostredia, ktoré vytvára predpoklady pre to, aby sa človek mohol socializovať, integrovať, správať sa a prejavovať ako sociálna bytosť. Pokiaľ dôjde k narušeniu tejto rovnováhy biologických a psychických faktorov a ich vzájomného pôsobenia vo fyzickom a sociálnom prostredí, hovoríme o chorobe.

Starostlivosť o zdravie

Zdravie sa stáva sociálnou udalosťou v okamihu, keď človek potrebuje ochranu alebo liečbu, ktorá vyžaduje odbornú pomoc, zariadenie, techniku a lieky, ktorých náklady obvykle presahujú finančné možnosti človeka.

O zdravie sa stará:

a) prevenciou, t. j. ochranou človeka pred chorobou a úrazom,

b) terapiou, t. j. liečbou následkov ochorení alebo úrazov,

c) rehabilitáciou, t. j. obnovou nezávislého a plnohodnotného telesného aj duševného života osôb po úraze, chorobe alebo závislosti alebo zmiernením trvalých následkov choroby alebo úrazu pre život a prácu človeka,

d) reintegráciou, t. j. kompenzáciou strát na zdraví umožňujúce plné alebo aspoň čiastočné uplatnenie človeka v jeho obvyklých spoločenských rolách, t. j. v rodine, v komunite (obec, štát, širšie spoločenské prostredie) a v práci.

Zdravie je osobnou zodpovednosťou, ale aj právom občana. Je teda súkromnou záležitosťou občana. Vecou verejnou sa stáva vtedy a len vtedy, pokiaľ porucha zdravia ohrozuje iných občanov (napr. nákazou). Potom sa ochrana práva na zdravie ostatných stáva spoločenskou záležitosťou a spoločnosť môže vnútiť chorej osobe určitý model chovania.

Všetci tí, ktorí sa nemôžu o seba postarať sami, musia mať možnosť spoločenskej pomoci. Spoločenská pomoc v demokratickej spoločnosti je koncipovaná ako záchranná sieť.

Právo na zdravie má ešte jednu stránku: nikto nemôže iného operovať alebo liečiť bez jeho súhlasu.

Choroba

Súhrn reakcií organizmu na vplyv činiteľov, ktoré môžu vyvolať poškodenie organizmu. Choroba je každá odchýlka od normálneho priebehu životných procesoch rastliny, živočícha a človeka. Choroba je spojená s oslabením napadnutého organizmu alebo jeho časti. Vzniká porušením rovnováhy medzi organizmom a prostredím. Každá choroba má svoje prejavy, príznaky (symptómy).

Choroba sa stáva sociálnou udalosťou v okamihu, keď človek nemôže zabrániť poruche svojho zdravia, alebo nemá dosť vlastných síl a zdrojov, aby túto poruchu odstránil, liečil a rehabilitoval sa. Sociálnou udalosťou sa choroba stáva, pokiaľ potrebuje človek pomoc inej osoby alebo pomoc peňažnú (ekonomickú pomoc) či pomoc inštitucionálnu (službu).

Zvláštnym prípadom choroby je úraz. Je to vonkajší zásah pôsobiaci na organizmus

Práceneschopnosť

Pracovná neschopnosť je nemožnosť ekonomickej činnosti pre chorobu alebo úraz.

Môže byť

- nezavinená – onemocnenie, úraz

- zavinená - ujma na vlastnom zdraví spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti.

Môže byť:

- úplná – napr. pri hospitalizácii, karanténe..

- čiastočná – postihnutý môže vykonávať niektoré práce

- špeciálna – choroba bráni postihnutému vykonávať určitý druh práce (zdravotná spôsobilosť pre prácu s potravinami).

Sociálnou udalosťou sa choroba, úraz a karanténa stávajú, ak vyvolávajú potrebu starostlivosti treťou osobou (lekára, lieky..) alebo spôsobujú pracovnú neschopnosť.

Prvky choroby ako sociálnej udalosti teda sú:

a) príčina; choroba, úraz, karanténa (zdravotný stav),

b) dôsledok, strata zárobku alebo ekonomického príjmu,

c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi príčinou a následkom,

d) sociálna podmienka – predpísané chovanie postihnutého, napr. dodržiavanie liečebného poriadku, zákaz úmyselného sebapoškodzovania, zhoršovanie či predlžovanie niektorých faktorov za účelom získania výhod (sociálna podmienka slúži ako zábrana zneužitia sociálnej ochrany).

Invalidita

Invalidita je stabilizovaná nemoc so zdravotným postihnutím dlhodobejšieho rázu. Môžeme ju chápať ako významnejšie prechodné alebo trvalé telesné či duševné poškodenie alebo stratu určitej funkcie či časti organizmu a v dôsledku toho i zníženú pracovnú schopnosť alebo spoločenské uplatnenie.

Jednotiacim prvkom rôznych významových odtieňov pojmu invalidita je však dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav so závažnými profesionálne ekonomickými dôsledkami, teda element biologický a zároveň sociálne ekonomický.

Invalidita je sociálnou udalosťou, pretože vyraďuje človeka zo štandardných situácií trvalo alebo dlhodobo. Zatiaľ čo s chorobou bojujeme a liečime ju, s invaliditou sa musíme naučiť žiť. To je základný rozdiel medzi chorobou a invaliditou, ktorý má dôležité sociálne dimenzie.

Potencia človeka sa uplatňuje ako ekonomicky, tak i spoločensky (napr. spôsobilosť mať rodinu, pohybovať sa v spoločnosti, zaujímať v nej určité postavenie, vstupovať do politiky).  Deprivácia invalidného človeka je teda podstatne širšiu ako u chorého. Invalidita nedeprivuje človeka len ekonomicky, ale aj sociálne (kvalitatívne stránky invalidity).

Právna definícia invalidity

V teórií sociálneho zabezpečenia boli vypracované rôzne koncepcie invalidity:

- koncepcia tzv. invalidity fyzickej, vychádzajúca z hľadiska fyziologicky funkčného. Invalidita je posudzovaná podľa rozsahu zhoršenia fyziologických schopností, spôsobených stratou alebo zhoršením činnosti určitého orgánu. Zjednodušene možno povedať, že zdravotne postihnutý je porovnávaný so zdravým a práceschopným človekom. Dôsledky zmeny zdravotného stavu sa vyjadrujú v percentách. Pri tejto koncepcii sa neprihliada k ekonomickým a profesionálnym dôsledkom invalidity.

- koncepcia tzv. invalidity profesionálnej, vychádzajúca z hodnotenia zmien v profesionálnom živote postihnutého, berie do úvahy doterajšie povolania pred vznikom invalidity, resp. zamestnanie v určitom odbore či odvetví a nemožnosť jeho výkonu v dôsledku zmeny zdravotného stavu.

- koncepcia tzv. invalidity všeobecnej vychádza z príčinnej súvislosti medzi zmenou zdravotného stavu a nemožnosťou uplatnenia postihnutého v akomkoľvek zamestnaní. Táto koncepcia sa usiluje o stimulovanie záujmu zdravotne postihnutého o určité pracovné uplatnenie, primerané jeho zdravotnému stavu, teda o využitie jeho zostávajúcej pracovnej schopnosti (tzv. validity) tým, že zásadne pripúšťa možnosť uznať za invalidného iba postihnutého, pre ktorého je akékoľvek sústavné zamestnanie za obvyklých pracovných podmienok vylúčené.

Podľa miery invalidity sa priznáva odškodnenie (kvantitatívna stránka invalidity):

- od 40% do 70% strata pracovnej schopnosti – občan je invalidný (v minulosti čiastočne invalidný dôchodok)

- nad 70% strata pracovnej schopnosti – občan je invalidný (v minulosti plný invalidný dôchodok).

Základné typy zdravotných sústav sú:

- vysoko centralizované sústavy – výlučným vlastníkom a prevádzkovateľom zdravotných zariadení je štát

- jednotné národné sústavy zdravotnej starostlivosti – financované prevažne z daní, avšak s relatívnou nezávislosťou zdravotných zariadení

- sústavy s povinným zdravotným poistením

- liberálne sústavy založené na uplatnení trhu s dobrovoľným súkromným zdravotným poistením

Charakteristika a problémy zdravotníctva SR

Na Slovensku je katastrofálny stav zdravotníctva, absolútny nedostatok financií na prevádzku, havarijné stavy, neuhradené dlhy z minulosti, nejasná situácia k vyrovnaniu sankcií ako sú úroky, penále,... Zdravotnícke zariadenia majú problémy nielen z materiálnej, technickej, softvérovej stránky, nie je dostatok času ani na preskúmanie právnych, daňových, ekonomických a iných dokladov v činnosti zdravotníckych zariadení. Riaditelia sa musia učiť ako manažovať kolos zvaný zdravotnícke zariadenie. Začínajú sa zamýšľať a niekde už aj realizovať úsporné opatrenia. Je potrebné si uvedomiť, že korektnou spoluprácou, konsensom v spoločnom záujme možno dosiahnuť, že občan, klient nebude vyhľadávať služby v zahraničí, že zdravotnícke zariadenia sa v konkurencii presadia primeranou kvalitou a v neposlednej miere dostupnosťou. Kým nebude v systéme dostatok finančných prostriedkov, je potrebné občanovi zaistiť zo zákona za rovnakých podmienok dostupnosť aspoň súčasnej kvality a rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Pri posilnení a dobudovaní komplexného systému urgentnej starostlivosti (zdravotná záchranná služba, rýchla zdravotná pomoc, lekárska služba prvej pomoci) bude možné aj v tejto oblasti poskytovať kvalitné služby. Je potrebné sa spoločnými silami usilovať, aby sa čo v najkratšom čase dospelo k vyrovnanému hospodáreniu bez tvorby ďalších dlhov zdravotníckych zariadení. Budúcnosť je závislá od spôsobu transformácie jednotlivých nemocníc, výšky ekonomických zdrojov, zlikvidovaní starých dlhov, očakávaných legislatívnych systémových zmien, ale aj od mobilizácie vnútorných a vonkajších zdrojov, prístupu všetkých terajších zamestnancov, zdravotníckych pracovníkov, vrátane manažmentu na všetkých úrovniach.

Zdravie jeho miesto a význam v spoločnosti

Hlavným pilierom fungujúceho štátu je zdravá spoločnosť. Na výstavbu kvalitného systému zdravotnej starostlivosti je potrebné veľké množstvo financií a naša krajina potrebuje zdokonaliť a dovybaviť zdravotné prostriedky, ktoré sú nevyhnutné. Nákup týchto zariadení je priamo podporovaný spoločnosťou a neziskovými fondmi a nadáciami. Najväčším bohatstvom je zdravie a preto si ho treba chrániť a starať sa oňho už od útleho detstva.

Zdravotná politika

Zdravotná politika by mala byť zameraná na dosiahnutie troch základných cieľov:

1. zlepšovanie zdravotného stavu populácie

2. zvyšovanie akcieschopnosti zdravotného systému zodpovedajúcemu potrebám obyvateľov

3. zabezpečenie finančnej ochrany jednotlivcov pred tzv. katastrofickými nákladmi na zdravotnú starostlivosť.

Zdravotný stav populácie nie je priaznivý. Medzi zdravotným stavom populácie a výškou disponibilných zdrojov neexistuje priamy vzťah. Vzhľadom k tomu, že zdravotnícky systém dokáže ovplyvniť len 17 až 25 % zdravotného stavu populácie, krajiny s vysokými výdavkami nemusia byť automaticky aj zdravšie. Zdravie je dominantne závislé od genetických predispozícií životného štýlu, demografického vývoja, sociálno - ekonomickej situácie, životného prostredia, telesného pohybu, stravovacích návykov. Predchádzajúce zistenia poukazujú na neudržateľnosť zdravotného systému socialistického typu založeného na extenzívnej sieti nemocníc s dôrazom na fyzickú dostupnosť. Ten bol síce úspešný v zvládaní komunikatívnych chorôb, ale je zjavne neúčinný v zápase proti neprenosným chorobám, ktorý vzrástol v 2 polovici 20 str. ako dôsledok starnutia populácie. Nadmerné očakávania obyvateľov sú na Slovensku podporené neprimerane vysokou finančnou ochranou, na ktorú však spoločnosť nemá dostatok zdrojov. Systém na základe povinného zdravotného poistenia poskytuje občanom zdravotné služby bezplatne, bez akejkoľvek finančnej protihodnoty a pri minimálnej finančnej spoluúčasti pacienta. Takto široko definovaná a vládou garantovaná solidarita spôsobuje neudržateľnú výšku nákladov a potláča zodpovednosť jednotlivca za svoje zdravie. Dôsledkom je kontinuálny rast nákladov nad rámec ich financovania. Súčastná situácia slovenského zdravotníctva je dôsledkom nahromadenia súčasných demografických trendov so zdedenými systémovými deformáciami na všetkých úrovniach. Na ich odstránenie chýbalo reformné know-how, v oblasti zvýšenia efektívnosti systému a politická rozhodnosť pri presadzovaní nepopulárnych opatrení smerujúcich k zníženiu očakávaní občanov a zvýšeniu ich finančnej spoluúčasti. Kľúčovú úlohu zohráva parlament, ktorý zákonom o zdravotnom poistení a zákonom o štátnom rozpočte nastavuje parametre objemu zdrojov pre zdravotníctvo a cez liečebný poriadok stanovuje rozsah tzv. bezplatnej zdravotnej starostlivosti. Vláda zodpovedá za stratégiu zdravotnej politiky. 18. Rodinná politika

- zameranie rodinnej politiky: materstvo, rodičovstvo, výchova dieťaťa, ochrana detí a mládeže, pomoc pri strate živiteľa

- systém podpory rodín a nástroje realizácie rodinnej politiky

Rodinná politika na pomoc rodine sa spravidla sústreďuje na:

- materstvo

- rodičovstvo a rodinu

- výchovu a výživu detí v rodine

- ochranu detí a žien v rodine a mimo nej

- pomoc pri strate živiteľa.

Pomoc a podpora rodine je v Európe všeobecne uznávaná, uplatňuje sa podľa toho, ktorý princíp v sociálnej politike prevláda.

Rozoznávame princípy:

a) občiansky, univerzálny – poskytuje rovnakú podporu všetkým občanom a ich rodinám (anglosaský a škandinávsky model) – uplatňuje sa aj u nás

b) korporatívny, poisťovací – založený na povinnom poisťovacom systéme s tendenciou rozlišovať medzi osobami zamestnanými a ostatnými

c) solidárny – je orientovaný na populačnú politiku, ide o komplexný, sociálne politický inštitucionalizovaný systém

d) liberálny – rozsah sociálneho zabezpečenia je obmedzený, zdravotné, nemocenské a rodinné programy neexistujú.

Materstvo

Sociálnou udalosťou nie je tehotenstvo, pôrod a materstvo, ale až druhotné potreby s nimi spojené ako sú:

- náklady na zdravotnú starostlivosť

- strata zárobku vyvolaná potrebným pracovným voľnom

- zvýšené náklady vyvolané potrebou rodiny adaptovať sa na prírastok nového člena

Materská dovolenka má 2 významy:

1. je ospravedlnenou a tolerovanou absenciou – ochrana pracovno-právna

2. je dôvodom na priznanie dávky, ktorá ženu hmotne zabezpečuje po dobu kedy  pre tehotenstvo a materstvo nemôže pracovať – ochrana poskytnutá systémom sociálneho zabezpečenia

Rodičovstvo

Rodičovstvo nie je sociálnou udalosťou. Cez rodičovskú dovolenku spravidla matka a otec nepracujú a nemajú nárok na mzdu a preto po splnení zákonom stanovených podmienok majú nárok na rodičovský príspevok.

Po vyčerpaní materskej dovolenky má rodič v súvislosti so starostlivosťou od dieťa takmer vo všetkých európskych krajinách nárok na ďalšie ospravedlnené pracovné voľno.

Snaha umožniť rodičovi zárobkovú činnosť pri súčasnom poberaní rodičovského príspevku – v SR neobmedzene.

Výchova dieťaťa v rodine

- narodenie a výchova dieťaťa znamená zvýšené rodinné výdavky na ošatenie, výživu a spravidla na bývanie

- sociálnou udalosťou sú náklady na výživu, preventívnu a liečebnú starostlivosť, vzdelanie a výchovu, životný štart dieťaťa

- základnou formou hmotného zabezpečenia rodín s deťmi sú prídavky na deti; ich účelom je prispieť rodine k úhrade zvýšených nákladov spojených s výchovou dieťaťa a obmedziť tak znižovanie životnej úrovne rodín s deťmi v porovnaní s rodinami bezdetnými

Štáty pomáhajú rodinám s deťmi tiež daňovými úľavami – v SR daňový bonus.

V niektorých štátoch sa poskytujú ešte špecifické dávky, ktoré vychádzajú z tradície danej zeme a súčasne reflektujú jej zámery a ciele v oblasti rodinnej politiky (vo Francúzsku príplatok na stráženie dieťaťa, v Nemecku príplatok na bývanie, detský stavebný príplatok a dodatočná rodinná pôžička).

Rada zemí poskytuje dávky určené k úhrade nákladov rodiny na zvýšenú starostlivosť o zdravotne postihnuté deti (Francúzsko, Belgicko, ČR, SR).

V SR dotácie pre deti v hmotnej núdzi – strava, školské pomôcky, štipendium...

Ochrana detí a mládeže

Rodina môže zlyhať krátkodobo a dlhodobo. Dlhodobo zlyháva rodinná starostlivosť zánikom rodiny, napr. smrťou, mentálnou invaliditou rodičov, zlyhaním rodičov v dôsledku alkoholizmu, drogovej závislosti, ale aj zanedbávaním, týraním detí...

Sociálnou udalosťou sa stala potreba ochrany a starostlivosti o deti opustené, osirelé a v rodine týrané, zneužívané a zanedbávané, preto sa rozvíja sociálno-právna ochrana a sociálne služby týraným, zneužívaným a zanedbávaným deťom (Dohovor o právach dieťaťa).

Strata živiteľa smrťou

Sociálnou udalosťou je ekonomické ohrozenie pozostalých:

-  jednorazové (výdavky na pohreb)

- krátkodobé (nevyhnutná adaptácia rodinného rozpočtu na stratu 1 príjmu)

- dlhodobé (ohrozenie sociálnej existencie).

Zakladá nárok najbližších pozostalých na hmotné zabezpečenie. Ide o dôchodok vdovský, vdovecký, sirotský. Účelom je zabezpečiť pri úmrtí člena rodiny pozostalým primeranú životnú úroveň. Dávky pozostalým sú historicky najstaršími dávkami.

Druhy štátnych sociálnych dávok určené rodinám

- príspevok pri narodení dieťaťa

- príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá

- prídavok na dieťa

- rodičovský príspevok

- príspevok na bývanie

- príspevok na pohreb

19. Nezamestnanosť ako sociálna udalosť

- charakteristika nezamestnanosti a jej druhy

- pasívna a aktívna politika zamestnanosti

- nástroje politiky zamestnanosti a trhu práce

Nezamestnanosť sa chápe z ekonomického hľadiska ako sociálno-ekonomický jav vyjadrujúci neúplné využitie práceschopného obyvateľstva, ktoré má záujem o prácu. Za nezamestnaných sa nepovažujú tí, ktorí sa pripravujú na povolanie, osoby, ktoré vedú domácnosť (obyčajne ženy), ani osoby, ktoré žijú z rôznych majetkových výnosov. Najvýstižnejšie je považovať za nezamestnané tie práceschopné osoby, ktoré proti svojej vôli stratili prácu, prípadne si prácu hľadajú, ale nemôžu si nájsť vhodné zamestnanie.

Nezamestnanosť – podľa slovníka sociálneho pracovníka je nedobrovoľné a dlhotrvajúce prerušenie práce z dôvodu nemožnosti nájsť si zamestnanie. Medzi zamestnancom a zamestnávateľom neexistuje, alebo bol prerušený pracovno-právny vzťah.

Nezamestnaný je ten, kto je schopný pracovať, je ochotný behom určitej doby do práce nastúpiť, nemá platené zamestnanie ani sebazamestnanie a aktívne ho hľadá.

Doba trvania nezamestnanosti predstavuje konkrétny časový úsek, vyjadrujúci dĺžku obdobia nezamestnanosti a tú môžeme klasifikovať na:

1. krátkodobú – 0 až 6 mesiacov

1. strednodobú – 6 až 12 mesiacov

1. dlhodobú – od 12 a viac mesiacov.

Druhy nezamestnanosti:

Frikčná nezamestnanosť – ide o nezamestnanosť, ktorá vzniká v dôsledku nedokonalého prenosu informačného toku a trvá nejaký čas, kým si záujemca o prácu nájde zodpovedajúce pracovné miesto. Zmena zamestnania teda vyžaduje určitý čas, pretože trh sa nevyrovnáva, respektíve neprispôsobuje okamžite. Úroveň frikčnej nezamestnanosti je v ekonomike definovaná tokmi ľudí, ktorí vstupujú a vystupujú z trhu práce a časom, rýchlosťou vyrovnania voľných pracovných miest. Táto rýchlosť je podmienená i inštitúciami na trhu práce, ktoré ovplyvňujú cyklus frikčnej nezamestnanosti (časové obsadenie voľných pracovných miest).

Štrukturálna nezamestnanosť – vyznačuje sa tým, že ponuka práce predstavuje určitý druh, ktorý nenachádza uplatnenie v dopyte; pre štrukturálnu nezamestnanosť sú typické dva znaky: vysoký počet neobsadených pracovných miest a na strane druhej vysoký počet nezamestnaných, keďže dopyt rastie len po určitom druhu práce a ponuka iného druhu práce klesá; dochádza k nej napríklad pri zmenách technického pokroku, keď jedno odvetvie prepúšťa a iné prijíma; ľudia po preškolení obvykle prácu nájdu.

Cyklická nezamestnanosť – dochádza k nej vtedy, keď je celkový dopyt po pracovnej sile nízky.

Nedobrovoľná nezamestnanosť – je taká, keď je počet nezamestnaných vyšší ako počet voľných pracovných miest. Teda dopyt po práci prevyšuje ponuku, miera nezamestnanosti prevyšuje prirodzenú mieru nezamestnanosti, to je 4 – 6 percent.

Dlhotrvajúca nezamestnanosť – postihuje obyčajne osoby, ktoré hlavne pre ich osobnostné charakteristiky (napríklad zdravotný stav, postoj k práci) pravdepodobne zostanú nezamestnané bez ohľadu na zmeny v pracovných príležitostiach.

Sezónna nezamestnanosť – vyvoláva ju medziodvetvová nerovnomernosť v nadväznosti na produktívnu pracovnú činnosť, vzniká najmä v poľnohospodárstve, lesníctve, stavebníctve a cestovnom ruchu (to je v sezónnych odvetviach), je označovaná ako „tichá rezerva“ na strane ponuky pracovných síl.

Čiastočná nezamestnanosť – vzniká vtedy, keď pracovníci v  dôsledku krátkodobých ekonomických faktorov (napríklad nedostatočný odbyt výrobkov) trpia nedostatkom práce.

Latentná (skrytá) nezamestnanosť – je špecifickým typom nezamestnanosti, pretože zahrňuje práceschopné osoby, ktoré sa o prácu neuchádzajú a ani nepovažujú za potrebné sa zaregistrovať na príslušnom úrade práce.

Dočasná nezamestnanosť – keď istý typ osôb po strate zamestnania bez väčších ťažkostí nachádza nové zamestnanie.

Dlhodobá nezamestnanosť – je vážnym problémom. Pokiaľ sa ľuďom po dlhej dobe nedarí nájsť si vhodné pracovné miesto, môžu sa dostať do ekonomických problémov, začínajúcich poklesom životnej úrovne a môže to viesť k existenčným problémom celej rodiny. Tieto zmeny spúšťajú lavínu sociálnych a psychologických problémov. Veľké straty pôsobia aj v ekonomike ako celku: nižšie úspory, nižšie dane, nižší produkt. Ďalšou príčinou môže byť aj pokles miezd. Človek si postupne zvykne, že nepracuje a vypadne z pravidelného životného rytmu. Odpadne obtiažnosť hľadania práce a žije sa voľnejšie. Niektorí stratia vieru, že si ešte vôbec nájdu prácu. Dajú prednosť pohodlnejšiemu a skromnejšiemu životu. Dlhodobá nezamestnanosť je inou sociálnou udalosťou, lebo človek po určitej dobe stráca spôsobilosť byť zamestnaný pre stratu kvalifikácie, stratu pracovných návykov, získaný zvyk žiť zo sociálnych dávok (padnutie do sociálnej pasce). Tu už ide o sociálnu pomoc. Dlhodobá nezamestnanosť postihuje najviac:

1. nepružnú, dlhodobo nezamestnanú pracovnú silu
2. osoby s nízkymi príjmami, nekvalifikovanú pracovnú silu
3. príslušníkov etnických skupín a imigrantov;
4. osoby s kumulovanými osobnými a sociálnymi handicapmi
5. obyvateľov vidieckych oblastí;
6. zdravotne postihnutých
7. mladistvých, čerstvých absolventov škôl, starších nezamestnaných.

3 formy pomoci nezamestnaným:

1. dávky v nezamestnanosti hradené ako poistné z príspevkov zamestnávateľov a zamestnaných osôb

2. sociálna podpora a pomoc nezamestnaným, ktorí nemajú nárok na dávky z poistenia

3. aktívna politika zamestnanosti.

Pasívna a aktívna politika zamestnanosti

1. aktívna politika trhu práce – je systém nástrojov na podporu zvýšenia zamestnanosti, prostredníctvom ktorých môže fyzická alebo právnická osoba získať príspevok. Nástrojmi sú rekvalifikácia, podpora vytvárania nových pracovných miest, absolventská prax, verejnoprospešné práce, podpora zamestnávania osobitných skupín občanov, podpora na udržanie pracovných miest, podpora prevádzky pracovných miest, podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti, podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím (chránené dielne...).

2. pasívna politika venuje pozornosť sprostredkovaniu ponuky a dopytu na trhu práce, vyplácanie podpôr v nezamestnanosti - na ktoré sa však stále vynakladá menej finančných prostriedkov.

Hlavným cieľom sociálnej politiky v tejto oblasti spravidla býva:

- podpora zamestnanosti vytváraním nových pracovných príležitostí

- podpora samostatnej ekonomickej aktivity (SZČO), podpora malého a stredného podnikania

- príprava ľudí na zamestnanie alebo inú ekonomickú činnosť, kvalitným vzdelávaním a získavaním potrebných vedomostí.

Takáto politika sa označuje ako aktívna politika zamestnanosti.

Nástroje politiky zamestnanosti

Pasívne opatrenia politiky zamestnanosti sú v zásade tie, ktoré riešia vzniknutý následok – stratu (alebo nezískanie) zamestnania, formou dávky alebo príspevku v nezamestnanosti. Z hľadiska vynaložených nákladov patria sem svojou povahou aj všetky ostatné náklady, ktorými bola zabezpečená realizácia pasívnych opatrení.

Aktívne opatrenia majú za cieľ udržať alebo získať zamestnanie. Podľa formy nasadenia sú to nástroje priame, resp. nástroje a opatrenia realizované na trhu práce prostredníctvom orgánov služieb zamestnanosti; sú to napríklad finančné a iné hmotné stimulovanie vytvárania pracovných miest alebo ich udržania, podpora pri vytváraní nových pracovných príležitostí, príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť a príprava ľudí na zamestnanie, aktivačná činnosť, poskytovanie špecializovaných služieb majúcich za cieľ uľahčiť a urýchliť návrat do zamestnania..., alebo sú to nástroje nepriame, spravidla označované za makroekonomické zásahy (opatrenia) – bezprostredne určené iným segmentom trhu. Sú to viaceré druhy zákonných alebo organizačných opatrení napr. v daňovej, fiškálnej, mzdovej a iných politikách podporujúce rast dopytu po práci, prípadne pôsobiace na zníženie jej ponuky.  Pomer aktívnych k pasívnym opatreniam sa v jednotlivých krajinách vzájomne líši, i keď spravidla prevažujú pasívne nad aktívnymi.

Za realizáciu štátnej sociálnej politiky zamestnanosti v príslušnom regióne zodpovedajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny – odbory služieb zamestnanosti. Vykonávajú informačnú, poradenskú a sprostredkovateľskú činnosť, zabezpečujú rekvalifikáciu, iniciujú vytváranie nových pracovných miest, organizujú menšie obecné služby, spolupracujú na tvorbe a realizácii oblastných programov riešenia otázok zamestnanosti... Hlavnú zodpovednosť za rozvíjanie politiky zamestnanosti má Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, významnými partnermi sú odbory a organizácie zamestnávateľov.

Občan má podľa zákona o službách zamestnanosti nárok na tieto príspevky:

- príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť,

- príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie,

- príspevok na vykonávanie absolventskej praxe,

- príspevok na aktivačnú činnosť,

- príspevok na sťahovanie za prácou,

- príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie,

- príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti,

- príspevok na činnosť pracovného asistenta,

- príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Nezamestnaným na Slovensku je poskytovaná pomoc pri:

a) hľadaní zamestnania,

b) zmene zamestnania,

c) obsadzovaní voľných pracovných miest,

d) uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce s osobitným zreteľom na pracovné uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Služby zamestnanosti poskytujú:

- ústredie a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,

- právnická a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania, poskytujú odborné poradenské služby a uplatňujú aktívne opatrenia na trhu práce na základe uzatvorených písomných dohôd,

- právnická a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu,

- agentúra dočasného zamestnávania,

- agentúra podporovaného zamestnávania.

Modely politík zamestnanosti:

1. reálne socialistický model – právo a povinnosť pracovať sú zakotvené v zákonoch (direktívne nástroje riadenia, plány, nesloboda; existuje na Kube)

2. škandinávsky model – štát sa snaží zachovať plnú zamestnanosť za cenu zvyšujúceho sa daňového zaťaženia

3. model konsenzuálnej, korporatívnej demokracie – koordinované, predom inštitucionálne a tradíciou podporované vyjednávanie o mzdách prostredníctvom tripartity (Nemecko, Rakúsko)

4. model trhovo liberálny – nezamestnanosť je poňatá ako nutný zvyšok dobre fungujúcej ekonomiky

20. Staroba ako sociálna udalosť

- definícia staroby, možnosti sociálnej ochrany občanov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek

- špecifická problematika: starnutie obyvateľstva, zvýhodnené postavenie žien v oblasti odchodu do dôchodku

- trendy: diverzifikácia zdrojov, trojpilierový dôchodkový systém

Staroba je posledným obdobím periodizácie ľudského života. Pod pojmom starnutie rozumieme súhrn zmien v štruktúre a funkciách organizmu, ktoré podmieňujú jeho zvýšenú zraniteľnosť, pokles schopností a výkonností. Starnutie je výsledkom vzájomného pôsobenia genetických podmienok a faktorov vonkajšieho prostredia.

Možnosti sociálnej ochrany občanov, ktorí už dovŕšili dôchodkový vek:

1. sociálne poradenstvo – informácie o legislatívnych zmenách, organizáciách sociálnych služieb;                            sám sa v tom senior orientuje ťažko

1. základné poradenstvo (info. o zmenách, práva a povinnosti...)
2. špeciálne poradenstvo (odborné)

2. sociálno-právna ochrana

1. informovanie seniora o jeho právach (občianskych a sociálnych)
2. orientácia seniora v mechanizme dodržiavania ľudských práv
3. pomoc pri domáhaní sa rešpektovania ľudských práv
4. práca s rodinou seniora (zmena v medziľudských vzťahoch, odstraňovanie príčin zlyhávania)

3. sociálne služby: opatrovateľská služba, organizovanie spoločného stravovania, prepravné služby,

starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb, sociálna pôžička.

Sociálne služby delíme na:

- terénne (opatrovateľská a prepravná služba, organizovanie spoločného stravovania)

- ambulantné (kluby dôchodcov, denné stacionáre)

- pobytové (komunitné bývanie, ústavné sociálne služby – domovy dôchodcov, penzióny, zariadenia opatrovateľskej služby)

Opatrovateľská službu možno poskytnúť:

1. občanovi, ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečovaní

nevyhnutných životných úkonov, nevyhnutných prác v domácnosti, kontaktu so spoločenským prostredím.

2. občanovi, ktorému sa poskytuje peňažný príspevok  na osobnú asistenciu.

Organizovanie spoločného stravovania

- spoločné stravovanie možno organizovať pre občana, ktorého stravovanie nemožno zabezpečiť inak a ktorý: a) je poberateľom starobného dôchodku; b) pre svoj nepriaznivý zdravotný stav je odkázaný na spoločné stravovanie.

- poskytuje sa najmä v jedálňach pre dôchodcov a v ďalších zariadeniach sociálnych služieb

Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb

–   starostlivosť možno poskytovať občanovi, ktorému nemožno poskytovať inú sociálnu službu a ktorý je:

1. poberateľom starobného dôchodku,
2. pre svoj nepriaznivý zdravotný stav vyžaduje sústavnú starostlivosť inej osoby, ktorú občanovi nemôže zabezpečiť jeho rodina ani poskytovanie opatrovateľskej služby,
3. poskytovanie starostlivosti v DD potrebuje z iných dôvodov.

V DD  sa poskytuje:

1. nevyhnutná starostlivosť (stravovanie, bývanie, zaopatrenie)
2. ďalšia starostlivosť (poradenstvo, záujmová činnosť, kultúrna činnosť)
3. osobné vybavenie
4. podporuje účasť na spoločenskom živote
5. zabezpečuje úschovu cenných vecí.

Zariadenie opatrovateľskej služby

- starostlivosť možno poskytovať občanovi, ktorý podľa posudku príslušného orgánu je odkázaný na zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov, ak tomuto občanovi nemože:

1. pomoc poskytnúť rodina,
2. poskytnúť opatrovateľskú službu v jeho byte,

- starostlivosť nemožno poskytnúť občanovi, ktorému sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu.

V ZOS sa poskytuje: nevyhnutná starostlivosť, nevyhnutné životné úkony.

Klub dôchodcov

- utvárajú sa tu podmienky pre záujmovú a kultúrnu činnosť, na udržiavanie fyzickej a psychickej aktivity občana, ktorý je poberateľom starobného dôchodku

Hospic

- špecializované zariadenie, ktoré poskytuje tzv. paliatívnu starostlivosť zameranú na úľavu od bolesti, ktorú prináša postupujúce ochorenie. Je určený pre ľudí v konečnom štádiu ochorenia.

Myšlienka hospicu vychádza z úcty k človeku ako k jedinečnej a neopakovateľnej bytosti a z jeho potrieb (biologických, psychických, sociálnych, duševných).

Delenie:

1. domáca hospicová starostlivosť,
2. stacionáre – denné pobyty (pacient je prijatý ráno a popoludní alebo večer sa vracia domov)
3. lôžková hospicová starostlivosť.

Starnutie obyvateľstva

Aj keď populácia na Slovensku je mladá (najmä oproti západným krajinám), v súčasnosti pozorujeme jej starnutie a v blízkej budúcnosti sa očakáva prudký nárast počtu a váhy starších obyvateľov v spoločnosti. Podľa prognóz by sa mal počet starších ľudí výrazne zvyšovať. To bude tlačiť nielen na rast nárokov na financovanie dôchodkov, ale aj dlhodobej starostlivosti zdravotne oslabených starších ľudí.

Veková štruktúra obyvateľstva - v roku 1999 sa podiel detí do 15 rokov znížil pod 20% a podiel osôb starších ako 60 rokov sa priblížil k 16 %. Zastúpenie obyvateľov vo veku  15 - 59 rokov v súčasnosti dosahuje takmer 65%.

V dôsledku trvalého poklesu pôrodnosti od  80. rokov sa znižuje absolútny počet aj relatívne zastúpenie detí v populácii (od roku 1991 do 1999 o 230 tisíc). Od roku 1991 sa zvýšila početnosť vekovej skupiny 15 až 59 ročných o 300 tisíc, ako aj počet obyvateľov 60 a viac ročných celkovo o 5 %. Rastie index starnutia, v roku 1999  pripadalo na 100 obyvateľov mladších ako 15 rokov takmer 58 obyvateľov vo veku 65 a viac rokov. Narastá tiež početnosť slobodných osôb starších ako 15 rokov, klesá podiel ženatých (vydatých) osôb a rastie podiel rozvedených v populácii. Na Slovensku, čo do vekovej štruktúry existujú dva odlišné regionálne typy. Kraje s progresívnou vekovou štruktúrou obyvateľstva - Žilinský, Prešovský a Košický kraj, ktoré charakterizuje vysoký podiel 0 až 14 ročných (nad 20%) a naopak nízky podiel staršieho obyvateľstva (15 % podiel 60 a viac ročných). Krajmi s regresívnou vekovou štruktúrou obyvateľstva s vysokým zastúpením staršieho obyvateľstva a relatívne nízkym podielom detskej zložky sú Nitriansky, Trnavský, Trenčiansky a Banskobystrický kraj.

Ženy a odchod do dôchodku

- znevýhodnené postavenie žien v oblasti odchodu do dôchodku

- v EÚ sa presadzuje rovnosť medzi mužmi a ženami pri odchode do dôchodku

- diskriminácia podľa pohlavia

- uplatňovanie jednotnej politiky v tejto oblasti ľudských práv

Dôchodkový systém pozostáva z 3 pilierov:

1. pilier – tzv.  priebežný dôchodkový systém: reprezentuje ho Sociálna poisťovňa. Ide o povinný systém, do ktorého musia osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť, ako aj ich zamestnávatelia, platiť odvody. Sociálna poisťovňa vyzbierané peniaze hneď používa na výplatu dôchodkov pre súčasných dôchodcov. Keď aktívny občan odíde do starobného dôchodku, Sociálna poisťovňa mu  pravidelne vypláca starobný dôchodok. Okrem starobných dôchodkov Sociálna poisťovňa vypláca aj pozostalostné dôchodky a invalidné dôchodky. 1. pilier (Sociálna poisťovňa) v rámci dôchodkovej reformy prešiel viacerými zmenami. Najdôležitejšie je, že od 1. januára 2004 Sociálna poisťovňa vypočítava občanovi starobný dôchodok z 1. piliera podľa spravodlivejšej metódy, ktorá berie do úvahy počet odpracovaných rokov (roky poistenia) a príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období (v zásade od roku 1994 do dovŕšenia dôchodkového veku). Takisto sa zavádza možnosť predčasného alebo neskorého odchodu do dôchodku, zvýhodňujú sa rodiny s deťmi, občanom sa umožňuje poberať dôchodok aj pracovať a súčasným dôchodcom sa ich dôchodky pravidelne zvyšujú. Nový dôchodkový systém takisto chráni občanov, ktorí stratia prácu tesne pred dôchodkom a odmeňuje občanov, ktorí zostanú pracovať aj po dovŕšení dôchodkového veku.

2. pilier – súkromný, kapitalizačný alebo sporivý pilier. Reprezentujú ho osobné dôchodkové účty v súkromných Dôchodkových správcovských spoločnostiach (DSS). Fungovanie DSS podlieha prísnym pravidlám a dôslednej kontrole štátu. Garantom fungovania 2. piliera je štát. Zapojením sa do 2. piliera, časť odvodov (vo výške 9% z hrubej mzdy), ktoré doteraz platil zamestnávateľ do Sociálnej poisťovne, pôjde na osobný dôchodkový účet. Každý mesiac tak na osobnom dôchodkovom účte pribudne 9% z príjmu. Celková výška odvodov sa teda nezmení, len sa rozdelí medzi 1. a 2. pilier. Peniaze na osobnom dôchodkovom účte v DSS sa budú prostredníctvom vybraných dôchodkových fondov investovať a zhodnocovať tak, aby ich hodnota postupne rástla. Takýto dôchodok bude pozostávať z dvoch zdrojov – prvá časť zo Sociálnej poisťovne (1. pilier) a druhá časť z vlastných peňazí nasporených a zhodnotených na osobnom dôchodkovom účte (2. pilier). Dôchodok z 1. piliera bude závisieť od počtu odpracovaných rokov a príjmov počas celého pracovného života. Hlavným kritériom pre vstup do 2. piliera vek.

3. pilier – doplnkové dôchodkové poistenie. Doplnkové dôchodkové poistenie je individuálne zabezpečenie sa pred finančnou neistotou. Je to dobrovoľná forma dlhodobého sporenia s možnosťou prispievania zamestnávateľa, kde klient uzatvára zmluvu s Doplnkovou dôchodkovou poisťovňou a zaväzuje sa pravidelne prispievať na svoj individuálny účet  v Doplnkovej dôchodkovej poisťovni. Doplnková dôchodková poisťovňa zhodnocuje vklady svojich klientov a zaväzuje sa vyplácať poistencovi doplnkový dôchodok  po splnení náležitých podmienok určených v zmluve a dávkovom pláne. Doplnkové dôchodkové poistenie nie je poistenie, hoci do má v názve. Nekryje žiadne riziká, ide len o sporenie. Systém doplnkového dôchodkového poistenia garantuje každému klientovi nárok minimálne na ním vložené prostriedky. Tieto sa nemôžu spotrebovať na náklady. Je tu možnosť kedykoľvek prerušiť účasť na doplnkovom dôchodkovom poistení, kedykoľvek znížiť alebo zvýšiť príspevky bez obmedzenia a bez sankcií. Doplnkové dôchodkové poistenie zatiaľ nepodlieha žiadnym poplatkom, s výnimkou sankcie pri zrušení v prvom roku sporenia.  

21. Sociálna udalosť súvisiaca s núdzou

- absolútna a relatívna chudoba

- hmotná a sociálna núdza

- existenčné, sociálne a životné minimum

- spoločenská pomoc chudobným

Absolútna chudoba - ide o fyzické prežitie. Znamená taký nedostatok prostriedkov na uspokojenie základných potrieb, že po určitom čase to ohrozuje život. Absolútna chudoba je stav, kedy nedostatok prostriedkov neumožňuje uspokojovať základné životné potreby (strecha nad hlavou, oblečenie, jedlo) do takej miery, že je ohrozená sama existencia človeka a hrozí mu smrť.

Relatívna chudoba je stav, v ktorom jedinec, rodina alebo sociálna skupina uspokojuje svoje potreby na výrazne nižšej úrovni, než je priemerná úroveň v danej spoločnosti (štáte). Teda na relatívne nižšej úrovni. Je taká chudoba, keď ľudia nemajú zdroje, postačujúce na zaistenie takého druhu stravy, participácie, životných podmienok a požitkov (nie pôžitkov), ktoré sú obvyklé v príslušnej spoločnosti.

Absolútna chudoba sa vyskytuje v rozvojových krajinách, v Európe ide predovšetkým o chudobu relatívnu. Chudoba je tiež výsledkom materiálneho vývoja spoločnosti a relativizuje sa. Chudoba sa meria, hodnotí a konštatuje na základe porovnávania s celkovou životnou úrovňou danej krajiny. Všeobecne sa dochádza k záveru, že chudoba prináša sociálnu izoláciu a stav núdze. Izolácie je nebezpečným faktorom pre harmonický vývoj občianskej spoločnosti, pretože ju rozdeľuje, stavia jej časti proti sebe a izoluje ju.

Občan, ktorý je v stave sociálnej núdze, má právo na nevyhnutnú pomoc k zaisteniu svojich základných sociálnych potrieb. Sociálnymi potrebami označujeme potrebu istoty a bezpečia, ochrany, zaistenie základných potrieb, súhrn všeobecných ľudských potrieb, práv a záujmov ako je sociálnoprávna ochrana, výkon rodičovských práv a plnenie povinností, ochrana detí a mládeže pred negatívnymi vplyvmi a pod.

Meranie hranice chudoby:

- objektívna chudoba – je daná štátom; stav, v ktorom nie sú podľa názoru štátu uspokojované základné ľudské potreby na prijateľnej úrovni; problémom je hľadanie merítok objektívnej chudoby

- subjektívna chudoba - stav, o ktorom sa spravidla ten, kto je v takej situácii domnieva, že je chudobný, lebo nemôže uspokojovať potreby podľa svojich predstáv; tieto predstavy však vychádzajú skôr z porovnávania so spotrebou bohatých, menej však so spotrebou priemernou

Na meranie objektívnej chudoby sa používajú 2 metódy:

1. normatívna metóda – stanoví sa minimálny, spoločensky prijateľný, v danej zemi a čase reálne naplnený spotrebný kôš; súhrn cien tovarov a služieb v tomto koši je hranicou príjmu, pod ktorou už nastáva stav chudoby; je to v SR

2. relatívna metóda – stanovenie úrovne príjmov vo vzťahu k dosahovanému priemernému príjmu v danej krajine; tí, ktorí majú príjmy pod touto hranicou sú považovaní za chudobných:

- existenčné minimum – je taká minimálna úroveň príjmov, ktorá umožňuje elementárnu existenciu človeka, t. j. stravu, odev a ochranu pred počasím; nižší príjem znamená ohrozenie človeka hladom a zimou (polovica priemerného čistého príjmu na osobu)

- sociálne minimum – taký príjem, ktorý odráža celkovú životnú úroveň v danej zemi; vyjadruje všeobecný názor na najnižšie prijateľné uspokojovanie všetkých potrieb človeka, aj keď len na minimálnej úrovni; 2/3 priemerného čistého príjmu na osobu

- životné minimum – spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze; pohybuje sa medzi existenčným a sociálnym minimom, od jeho výšky sa odvodzuje rada dávok; upravuje sa vždy k 1. 7. (od 1. 7. 2006 – 4 980,- Sk)

Pri stanovení konkrétnej sociálnej pomoci sa prihliada k dôvodom, ktoré viedli k vzniku chudoby a k snahe občana riešiť vlastnú situáciu. Ak ide o chudobu spôsobenú vlastným zavinením, uplatňujú sa mechanizmy stlačujúce úroveň pomoci k existenčnému minimu.

Rozlišujeme dvojaký stav núdze:

Stav hmotnej núdze – keď si občan svojím príjmom a majetkom nemôže zabezpečiť základné životné podmienky sám alebo za pomoci svojej rodiny; pod hranicou životného minima. Je to situácia, v ktorej sa nachádza občan, ktorého základné životné podmienky nie sú zabezpečené dostatočnými príjmami a ktoré si nemôže vlastným pričinením alebo za pomoci svojej rodiny tieto podmienky alebo prostriedky na ich vytvorenie zaistiť. Do tejto situácie sa človek môže dostať v dôsledku nízkeho príjmu, straty alebo zníženia príjmu pre chorobu, invaliditu, starnutie a pod. Postihnutý človek nedisponuje ani majetkom, ktorého predajom, prenájmom či iným využitím, by mohol získať prostriedky k zaisteniu svojich potrieb. Spoločensky uznanou hranicou príjmu občana, pod ním nastáva stav hmotnej núdze, je životné minimum, stanovené spravidla právnou normou. Za určených podmienok je občanovi v hmotnej núdzi poskytovaná sociálna pomoc a to podľa konkrétnej individuálnej situácie. Charakteristickou formou pomoci je doplnenie príjmu prostredníctvom peňažných alebo vecných dávok.

Stav sociálnej núdze – v stave sociálnej núdze sa nachádza občan, ktorý pre nízky vek, zdravotný stav, dysfunkciu rodiny, absenciu sociálneho zázemia, z dôvodu osobnostných, ohrozenia vlastných záujmov inou osobou alebo z iných závažných dôvodov nie sú schopní zabezpečovať svoje základné životné a sociálne potreby, v zmysle zabezpečenia starostlivosti o svoju osobu, o svoje práva a oprávnené záujmy a potreby, o svoju výživu a domácnosť. Takýto občan má právo na dostupnú, dostatočnú a kvalifikovanú sociálnu pomoc, ktorá nahradí jeho chýbajúcu sebestačnosť. Charakteristickou formou takejto sociálnej pomoci sú sociálne služby.

Spoločenská pomoc chudobným

Chudoba je v súčasnej dobe predmetom trvalého záujmu štátu i medzinárodných organizácií. Je najzávažnejším dôsledkom niektorej sociálnej udalosti. Celková stratégia boja proti chudobe spočíva vo vytvorení sociálnej politiky (sociálneho zabezpečenia), ktorá zabráni, aby občania, rodiny a sociálne skupiny prepadli do chudoby. Vytvárajú sa sociálne mechanizmy, ktoré zabezpečujú občanov pre prípad bežných, štandardne sa vyskytujúcich sociálnych situácií. Pretože týmito situáciami sú choroba, staroba, invalidita, nezamestnanosť a pod. je kľúčovou ochranou proti schudobneniu sociálne poistenie (je tiež ochranou štátu, štát ho preto robí povinným).Druhou aktivitou štátu je sociálna podpora tým skupinám, ktoré by bez jeho pomoci nemohli svoje potreby uspokojovať spôsobom všeobecne považovaným za primeraný a ktoré by sa bez jeho pomoci mohli prepadnúť do stavu chudoby (ide hlavne o pomoc rodinám s deťmi). Najvážnejšou formou sociálnej podpory je štátna sociálna podpora. Charakteristickou oblasťou tejto intervencie štátu je pomoc rodinám s deťmi.

Treťou aktivitou je sociálna pomoc určená ľuďom, ktorí sa nachádzajú v stave chudoby. Je zameraná na to, aby im napomohla vrátiť sa do stavu sociálnej suverenity (nezávislosti) alebo ich zabezpečila po dobu, po ktorú toho sami nie sú schopní. Na rozdiel od sociálnej podpory sú dávky sociálnej pomoci určené individuálne osobám, ktoré preukážu sociálnu potrebu a nedostatok príjmu alebo nemajetnosti.

22. Základná charakteristika sociálnej správy

- pojem sociálna správa, teoretické vymedzenie podľa prof. Tomeša

- používanie uvedeného termínu v iných krajinách

- štruktúra a oblasti sociálnej správy, inštitucionálne vymedzenie

- definovanie charakteru sociálnej správy

Na prelome 19. a 20. storočia sa začal v Európe požívať pojem sociálna správa. Pojem sociálna správa (angl. social administration) sa rozumela sústava štátnych inštitúcií poskytujúcich sociálnu ochranu nízkopríjmovým a chudobným ľuďom. Rozvinula sa v priebehu 19. storočia. Tento pojem sa v Európe používa i dnes. Sociálna správa vykonáva dve funkcie:

1. mocenskú – kedy dozerá nad dodržiavaním právnych predpisov (priemyselná inšpekcia)

2. služobnú – kedy občanom poskytuje služby a spravuje rozdeľovanie štátnych prostriedkov získaných z poplatkov a daní na sociálne účely, ako sú definované právnym poriadkom. Poskytuje občanom sociálne služby.

Historicky sa obsah pojmu sociálna správa menil. V 19 storočí bol používaný na označenie sociálnych služieb v najširšom slova zmysle – ako ústrednej tak regionálnej alebo miestnej správy. V roku 1913 sa začala sociálna správa vyučovať v Londýne. Dnes zahŕňa štátne a verejnoprávne inštitúcie poskytujúce sociálnu ochranu. Predchádzal pojmom sociálna politika, sociálna bezpečnosť, sociálna ochrana.

Sociálna správa – súhrn inštitúcií, ktoré majú sociálny cieľ a  ktoré vykonávajú sociálnu činnosť a svojou činnosťou (funkčnosťoou) smerujú k:

- výstavbe určitého systému, jeho zmysluplnej organizácii, aby jednotlivé mechanizmy prirodzene fungovali

- činnostiam v rámci jednotlivých oblastí sociálnej práce.

Sociálna správa = verejná správa + súkromná správa

Používanie termínu v iných krajinách

V anglosaskej literatúre sa používa pojem social welfare state (štát sociálnej starostlivosti), vo Francúzsku ĺétat social (sociálny štát),  po nemecky sozialrechtliches Staat (sociálno-právny štát).

Štruktúra a oblasti sociálnej správy:

- sociálno-právna ochrana detí, zamestnanosť, zdravotníctvo, sociálne poistenie, doplnkové a dôchodkové poistenie, štátna sociálna podpora, sociálna starostlivosť, sociálne služby, školstvo, bývanie

Inštitucionálne vymedzenie

 ústredné orgány

- vláda

- ministerstvá /MPSVAR/

 orgány miestnej štátnej správy

- ústredie práce sociálnych vecí a rodiny

- úrady práce sociálnych vecí a rodiny

 verejnoprávne inštitúcie

- sociálna poisťovňa

- verejný ochranca práv

 samospráva

- obce

- mestá

- VÚC

Vláda

Vláda SR je najvyšší orgán výkonnej moci. Skladá sa z predsedu, podpredsedov a ministrov. Vládu vymenúva prezident na návrh predsedu vlády. Za výkon svojej funkcie vláda zodpovedá Národnej rade SR.

Vláda spoločne rozhoduje o návrhoch zákonov, o nariadeniach vlády, o programe vlády a jeho plnení, o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR, o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu, o medzinárodných zmluvách SR, o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, o podaní návrhu zákona NR SR alebo iného závažného opatrenia na verejnú diskusiu, o tom, že požiada o vyslovenie dôvery, o udelení amnestie vo veciach priestupkov, o výmene a odvolávaní štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom, o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR)

Pôsobnosť ministerstva

Ministerstvo je ústredným orgánom štátnej správy SR pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov, zamestnanosti, kolektívneho vyjednávania, miezd a iných odmien za prácu, sociálneho zabezpečenia, sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže, starostlivosti o rodinu a pre ďalšie veci sociálnej politiky.

V rozsahu svojej pôsobnosti ministerstvo zriaďuje rozpočtové a príspevkové organizácie, ak osobitný predpis neustanovuje inak, zakladá iné právnické osoby.

Hlavné úlohy ministerstva

Ministerstvo v rámci pôsobnosti plní úlohy najmä

a) v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a právnych vzťahov verejnej služby, vrátane pracovných podmienok a ochrany práce

1. vydáva pracovnoprávne predpisy pre jednotlivé odvetvia,
2. povoľuje nočnú službu žien,
3. povoľuje zavedenie skráteného pracovného času bez zníženia mzdy zo zdravotných dôvodov,
4. rozhoduje o započítaní iných dôb do doby trvania pracovného pomeru na účely dovolenky,

b) v oblasti politiky zamestnanosti a politiky trhu práce

1. podieľa sa na vytváraní podmienok pre zamestnanosť občanov vstupujúcich na trh práce a v dôsledku demografického vývoja aj pre znižovanie nezamestnanosti,
2. podieľa sa na tvorbe programov podpory zamestnanosti v spolupráci s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy,
3. navrhuje nástroje a opatrenia na ovplyvňovanie dopytu a ponuky na trhu práce,
4. určuje priority politiky trhu práce
5. určuje

- postup a podrobnejšie podmienky udeľovania povolenia na zamestnanie cudzincom,

- minimálny obsah, rozsah a periodicitu štatistických zisťovaní o trhu práce a minimálny obsah, rozsah a periodicitu analýz trhu práce,

c) v oblasti kolektívneho vyjednávania v súkromnom a verejnom sektore a ďalších participačných mechanizmov v rámci sociálneho dialógu, sociálneho partnerstva a tripartizmu:

1. rozširuje záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa aj na zamestnávateľov, ktorí nie sú členmi organizácie zamestnávateľov, ktorá kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzavrela,
2. ukladá a oznamuje uloženie platných kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v Zbierke zákonov,
3. určuje sprostredkovateľov alebo rozhodcu pri riešení kolektívnych sporov,

d) v oblasti politiky pracovných príjmov na úseku miezd, platov, odmien a iných odmien za prácu a v oblasti náhrad výdavkov zamestnancov v súvislosti s výkonom práce:

1. zabezpečuje harmonizáciu odmeňovania zamestnancov v štátnom zamestnaneckom pomere ozbrojených zložiek
2. pri vytváraní nástrojov štátnej politiky pracovných príjmov a podmienok ich uplatnenia v rámci koncepcie ceny práce,

e) v oblasti sociálneho zabezpečenia, na úseku nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci, vrátane zariadení sociálnych služieb:

1. vypracúva koncepciu sociálneho zabezpečenia,
2. vypracúva projekty životného minima,
3. vykonáva v 2. stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v 1. stupni konajú krajské úrady,
4. odborne riadi služby sociálnej starostlivosti,

f) na úseku štátnej rodinnej politiky v oblasti starostlivosti o rodinu, vrátane sociálnoprávnej ochrany deti a mládeže:

1. vypracúva koncepciu štátnej rodinnej politiky, sleduje a koordinuje jej realizáciu v pôsobnosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy,
2. vypracúva koncepciu ústavnej výchovy,
3. vypracúva koncepciu rozvoja náhradnej rodinnej starostlivosti
4. metodicky usmerňuje výkon sociálnoprávnej ochrany uskutočňovaný orgánmi miestnej štátnej správy,

Ministerstvo vykonáva:

a) štátny dozor nad zabezpečovaním politiky trhu práce, nad vykonávaním nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia Sociálnej poisťovne a nad činnosťou doplnkových dôchodkových poisťovní

b) kontrolu dodržiavania právnych predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a právnych vzťahov verejnej služby, vrátane predpisov o odmeňovaní a predpisov v oblasti zamestnanosti.

Ministerstvo zabezpečuje plnenie povinností vyplývajúcich z Ústavy Medzinárodnej organizácie práce a ďalej zabezpečuje plnenie záväzkov z dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, ktorými je SR viazaná.

Iné úlohy ministerstva

Ministerstvo ďalej plní úlohy

a) vo vzťahu k štátnemu rozpočtu

b) pri správe majetku štátu

c) na úseku kontrolnej činnosti

d) na úseku obrany

e) na úseku ochrany štátneho a služobného tajomstva

f) na úseku medzinárodných vzťahov, vrátane európskej integrácie

g) v oblasti rozvoja jednotného informačného systému

h) pri príprave návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,

i) ustanovené inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a uzneseniami vlády  SR.

Postavenie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny je orgánom štátnej správy, zabezpečujúcim výkon štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti. Inštitúcia bola zriadená v januári 2004 zákonom číslo 453/ 2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti v znení neskorších predpisov.  Ústredie riadi, kontroluje koordinuje a metodicky usmerňuje výkon prostredníctvom 46 úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.

Pôsobnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny

V oblasti sociálnych vecí vykonáva štátnu správu na úseku:

1. štátnych sociálnych dávok
2. sociálnej pomoci
3. poradensko – psychologických služieb
4. sociálno – právnej ochrany detí a sociálnej kurately

V oblasti služieb zamestnanosti vykonáva štátnu správu v nasledovných oblastiach:

5. evidencia nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie
6. evidencia voľných pracovných miest
7. sprostredkovanie vhodného zamestnania
8. poskytovanie poradenských služieb
9. vzdelávanie a príprava pre trh práce
10. implementácia aktívnych opatrení na trhu práce
11. zvýšenej starostlivosti o pracovné uplatnenie osobitných skupín občanov
12. prípravy a realizácie projektov spolufinancovaných z Európskeho sociálneho fondu

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR)

ÚPSVaR vykonáva štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a rodiny a služieb zamestnanosti prostredníctvom 2 odborov:

1. odbor sociálnych vecí a rodiny, ktorý sa člení na:

- oddelenie pomoci v hmotnej núdzi

- oddelenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, referát poradensko-psychologických služieb

- oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia

- oddelenie štátnych sociálnych dávok

Činnosť odboru sociálnych vecí a rodiny napomôže širokej skupine občanov zorientovať sa v oblasti uplatňovania sociálnych dávok, poradí pri rodinných i výchovných problémoch...

2. odbor služieb zamestnanosti, ktorý sa člení na:

- oddelenie informačných a poradenských služieb

- oddelenie sprostredkovateľských služieb

- oddelenie služieb odborného poradenstva

Činnosť odboru napomôže širokej skupine občanov v oblasti zamestnanosti (voľné pracovné miesta, poradenstvo, odborné informácie...).

Sociálna poisťovňa

Sociálna poisťovňa vznikla 1. novembra 1994 zákonom č. 274/1994 Z. z. ako verejnoprávna inštitúcia poverená výkonom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ktoré prevzala od svojej predchodkyne Národnej poisťovne. Od Slovenskej poisťovne prevzala 1. apríla 2002 aj poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania. Od 1. januára 2004 vykonáva v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. sociálne poistenie, t. j. nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie - starobné a invalidné, ďalej úrazové poistenie, garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Od 1. januára 2005 vykonáva aj činnosti v rámci starobného dôchodkového sporenia – predovšetkým vyberá príspevky, postupuje ich dôchodkovým správcovským spoločnostiam a registruje zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení.

Verejný ochranca práv

Všeobecne možno povedať, že ombudsman je osobnosť, ktorú štát poveril ochranou práv občanov. Väčšinou sa právomoc ombudsmana vzťahuje na oblasť výkonu štátnej správy, ale táto právomoc je v rôznych krajinách rôzna. Verejný ochranca práv nemá donucovaciu moc, stojí mimo štátnych mocí a pôsobí silou svojej autority.

Inštitút ombudsmana v demokratickej spoločnosti je miestom, kde občania môžu v odôvodnených prípadoch vyjadriť svoj nesúhlas alebo problémy pri styku najmä s orgánmi verejnej správy. Je predovšetkým inštitucionálnym hovorcom občanov vo vzťahu k štátnym orgánom. Plní tiež funkciu sociálno – psychologickú. Funkcia ombudsmana je osvedčená inštitúcia na tlmenie konfliktov medzi občanmi a štátom.

Všeobecne ho možno charakterizovať takto: vždy pomáha občanovi v styku so správou, pôsobí na správnosť a korektnosť administratívneho konania, je činný na základe sťažnosti, alebo na základe vlastnej iniciatívy, na plnenie svojich úloh má veľmi rozsiahle práva na informácie, čiže štátne orgány sú povinné mu poskytovať informácie.

Rozsah pôsobnosti ombudsmana: Ochranca je oprávnený prešetrovať podnety, ktoré poukazujú na porušenie základných práv a slobôd fyzických alebo právnických osôb konaním, rozhodnutím alebo nečinnosťou orgánov správy.
Ochranca práv je oprávnený z vlastnej iniciatívy prešetrovať súlad postupov a konaní orgánov verejnej správy s právnym poriadkom SR a s princípmi demokratického a právneho štátu, ak sa domnieva, že boli porušené základné práva a slobody fyzických alebo právnických osôb. Spôsob činnosti ochrancu: Pri ochrane práv a slobôd fyzických a právnických osôb ochranca:
1. Prešetruje postup orgánov verejnej správy.
2. Podáva upozornenia orgánom verejnej správy na nesúlad ich konania, rozhodnutia alebo nečinnosti s právnym poriadkom SR alebo s princípmi demokratického a právneho štátu spolu s odporúčaniami na urobenie nápravy.
3. Podáva návrh na začatie správneho konania alebo vstupuje do začatého správneho konania. 4. Orgánom verejnej správy a NR SR podáva podnety na zmenu všeobecne upravujúcich vnútorné pomery orgánov, ktorý ich vydal. 5. Vypracúva a publikuje správy o svojej činnosti.

Inštitút ombudsmana môže zaniknúť z obligatórnych a fakultatívnych dôvodov.
Obligatórne: nadobudnutie právoplatnosti rozsudku, ktorým bol ombudsman odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, resp. strata voliteľnosti.
Fakultatívne: situácia ak zdravotný stav verejnému ochrancovi práv dlhodobo, najmenej však počas 3 mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti. Verejný ochranca práv sa môže vzdať svojej funkcie aj písomným oznámením predsedovi NR SR.
- doc. JUDr. Pavol Kandráč, CSc. - prvý slovenský verejný ochranca práv; svojej funkcie sa ujal zložením sľubu do rúk NR SR dňa 27. 03. 2002 v zmysle zákona číslo 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv

Pomoc verejného ochrancu práv Verejný ochranca práv nemôže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie žiadneho orgánu. Môže príslušný orgán upozorniť, že jeho rozhodnutie alebo konanie je nesprávne alebo je nečinný. Ak tento orgán neurobí vo veci nápravu alebo nedostatočnú nápravu, verejný ochranca práv sa v takomto prípade môže obrátiť aj na nadriadený orgán a ak taký neexistuje, tak sa môže obrátiť priamo na vládu SR.

Obec

Obec je základný územný samosprávny a správny celok. Obec tvorí jedno alebo viac sídiel. Jej územie je tvorené najmenej jedným katastrálnym územím. Združuje občanov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. V Európe je v súčasnosti asi 140 000 obcí.

Niektoré obce na Slovensku majú štatút mesta. V SR je v súčasnosti 2 883 obcí z toho 138 miest. Väčšie obce sa ďalej delia na časti obcí, v mestách nazývané mestské časti.

Obce majú občanmi volené obecné a mestá mestské zastupiteľstvá. Na čele obce je starosta, na čele mesta primátor.

Do pôsobností obcí patrí najmä základné školstvo, správa miestnych komunikácií, stavebné konanie, správa majetku obce a iné.

Obec pri výkone samosprávy najmä:

a) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania,

b) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce,

c) rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu,

d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických a fyzických osôb a

k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci,

e) utvára účinný systém kontroly a vytvára vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na jeho nezávislý výkon,

f) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce,

g) zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu,

h) utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport,

i) plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce; určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská,

j) obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci,

k) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce,

l) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje podľa osobitných predpisov svoje rozpočtové a príspevkové organizácie, iné právnické osoby a zariadenia,

m) organizuje hlasovanie obyvateľov obce o dôležitých otázkach života a rozvoja obce,

n) zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste,

o) zabezpečuje ochranu kultúrnych pamiatok v rozsahu podľa osobitných predpisov dbá o zachovanie prírodných hodnôt,

p) plní úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu,

r) vykonáva osvedčovanie listín a podpisov na listinách,

s) vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku, prípadne aj v jazyku národnostnej menšiny.  

Mesto

Mesto je sídlo alebo zoskupenie sídiel, ktorého počet obyvateľov sa spravidla pohybuje nad 2 000 obyvateľov. Od vidieckych obcí sa líši koncentráciou výrobných a nevýrobných aktivít (služieb), výškovou zástavbou, hustotou zaľudnenia, komplexnou vybavenosťou a sociálnymi vzťahmi.

Činnosť krajského úradu a obvodného úradu

 Krajský úrad

 odbor všeobecnej vnútornej správy a živnostenského podnikania – plní úlohy na úsekoch:

-  matrík, štátneho občianstva,

-  priestupkovom,

-  územného a správneho usporiadania, štátnych symbolov, verejných zbierok,

- volebnom (voľby prezidenta SR,  voľby do NR SR, referenda, volieb do orgánov územnej samosprávy)

-  vzťahov k územnej samospráve,

-  registrácie (mimovládnych organizácií, registrácie spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, vydáva osobitné označenie vozidiel a oprávnenie na jeho používanie),

-  živnostenského podnikania a živnostenskej kontroly,

-  úlohy vo veciach sčítania obyvateľov, domov a bytov,

 odbor krízového riadenia – plní úlohy na úsekoch:

- podpory obrany štátu,  vnútornej bezpečnosti, sekretariátu bezpečnostnej rady kraja, sekretariátu krízového štábu krajského úradu, hospodárskej mobilizácie,

- ochrany utajovaných skutočností,

- civilnej ochrany obyvateľstva,

- integrovaného záchranného systému, zriaďovania, materiálneho a finančného zabezpečovania koordinačného strediska integrovaného záchranného systému, zabezpečovania a vedenia informačných systémov ATON, REGIS a CIPREGIS

 odbor financií - plní úlohy na úsekoch:

-  rozpočtu, účtovníctva,

- správy majetku štátu

- zákonného zmluvného poistenia motorových vozidiel podľa zákona č. 381/2001 Z. z.  o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

- mimosúdnych rehabilitácií.

 kancelária prednostu - plní úlohy na úsekoch:

-  drogových záležitostí, prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti,

-  koordinácie výkonu štátnej správy uskutočňovaného obcami a VÚC

-  kontroly výkonu štátnej správy uskutočňovaného obvodnými úradmi,

-  masmediálnej politiky,

-  poskytovania informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, vedie centrálnu evidenciu o poskytnutých  informáciách,

-  informatiky,

-  správy  registratúry, podateľne,

-  vzťahov k územnej samospráve a úlohy súvisiace s uverejňovaním vyhlášok krajského úradu.

 správa  vnútornej prevádzky - plní úlohy na úsekoch:

-  verejného obstarávania, investičnej činnosti, materiálno-technického zabezpečenia,

-  autoprevádzky,

-  správy budov vrátane ich prevádzky a údržby,

-  bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ochrany pred požiarmi a civilnej ochrany a to aj pre obvodné úrady,

-  stravovania zamestnancov, rozmnožovne a pod.

Obvodný úrad

 odbor všeobecnej vnútornej správy - plní úlohy na úsekoch:

-  vedenia matrík (osvedčuje listiny a podpisy na listinách)

-  priestupkovom

-  evidencie dohôd nových obcí v obvode

-  štátnych symbolov, verejných zbierok, názvoslovnej komisie, poskytuje údaje z registra obcí,

-  sčítania obyvateľov, domov a bytov,

- volieb (vykonáva organizačno-technické zabezpečenie voľby prezidenta SR, volieb do NR SR,  referenda, volieb do orgánov územnej samosprávy)

-  likvidácie nadácií,

-  hlásenia pobytu občanov SR a registra obyvateľov.

  odbor živnostenského podnikania - plní úlohy na úseku živnostenského podnikania (vedie živnostenský register, vykonáva kontrolu podnikateľských subjektov)

 odbor krízového riadenia - plní úlohy na úsekoch:

-  podpory obrany štátu, vnútornej  bezpečnosti,  sekretariátu bezpečnostnej rady obvodu, sekretariátu krízového štábu obvodného úradu,  

- hospodárskej mobilizácie,

- ochrany utajovaných skutočností,

- civilnej ochrany obyvateľstva, zabezpečovania a vedenia informačných systémov ATON, REGIS a CIPREGIS.

 odbor  odvetvových činností a vnútornej prevádzky - plní úlohy na úsekoch:

- hospodárenia so zvereným preddavkom (zabezpečuje poukazovanie decentralizačnej dotácie na prenesený výkon štátnej správy - v odvetvovej pôsobnosti ministerstva)

- personálnom,

- masmediálnej politiky,

- poskytovania informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, vedie centrálnu evidenciu o poskytnutých informáciách,

-  informatiky,  

-  správy registratúry,

-  podateľne, rozmnožovne,

-  stravovania zamestnancov,

- zákonného zmluvného poistenia motorových vozidiel podľa zákona č. 381/2001 Z. z.  o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (rozhoduje v I. stupni o ukladaní pokút).

VÚC

Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. Pritom najmä

a) zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja,

b) vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja,

c) obstaráva, prerokúva a schvaľuje územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov,

d) účelne využíva miestne ľudské, prírodné a iné zdroje,

e) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť -  v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov a rozvoja samosprávneho kraja,

f) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov,

g) podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia,

h) utvára predpoklady na optimálne usporiadanie vzájomných vzťahov sídelných útvarov a ostatných prvkov svojho územia,

i) utvára podmienky na rozvoj výchovy a vzdelávania, najmä v stredných školách a na rozvoj ďalšieho vzdelávania,

j) utvára podmienky na tvorbu, prezentáciu a rozvoj kultúrnych hodnôt a kultúrnych aktivít a stará sa o ochranu pamiatkového fondu,

k) koordinuje rozvoj cestovného ruchu,

l) koordinuje rozvoj telesnej kultúry a starostlivosť o deti a mládež,

m) spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí,

n) podieľa sa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja,

o) rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov,

p) vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi.

23. Popis štátnej správy

- legislatívne rámce štátnej správy

- charakteristika jednotlivých subjektov štátnej správy

- organizácia a členenie úradov práce, sociálnych vecí a rodiny

- popis činností v jednotlivých odboroch (OSZ a OSV)

Pojem štátnej správy je jedným zo základných pojmov vedy správneho práva, ktorý vychádza z podstaty štátnej správy ako súčasti riadenia spoločnosti, ale skúma aj osobitný druh štátnej činnosti. Štátna správa je najrozsiahlejším druhom štátnej činnosti. Výkonom štátnej správy sa zabezpečuje realizácia všetkých funkcií štátu - vnútorných a vonkajších. Vnútornou funkciou je napr. ochrana majetku, obrana štátu pred živelnými pohromami, polícia,  súdnictvo. Vonkajšie: obrana pred vonkajším napadnutím štátu, zahraničná politika. Zabezpečujú ich orgány štátnej správy.

Rozdelenie:

- štátna správa

- ústredná štátna správa - vláda, ministerstvá

- miestna štátna správa - krajské úrady, obvodné úrady

- špecializovaná miestna štátna správa - na úsekoch cestnej dopravy a pozemných komunikácií, pozemkového a lesného hospodárstva, sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, ochrany životného prostredia, školstva..

Štátnu správu môžeme charakterizovať:
1. z aspektu postavenia v spoločnosti – ide o to, že orgány štátnej správy, ktoré majú znaky štátnych orgánov sú na to vymedzené pôsobnosťou a právomocami a majú možnosť využiť prostriedok štátneho donútenia, majú mocenskú právomoc
2. z aspektu osobitného druhu štátneho orgánu – osobitosť vyplýva z toho, že ide o druh činnosti štátu,
3. z aspektu organizačného – z tohto aspektu sa orgán štátnej správy chápe ako samostatná organizačná jednotka, čo je vyjadrením jeho administratívno-správnou subjektivitou.

Orgány štátnej správy

1. ústredné orgány
2. vláda
3. ministerstvá
4. ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
5. miestne orgány
6. úrady práce, sociálnych vecí a rodiny

Charakteristika jednotlivých subjektov štátnej správy

Vláda SR

Úrad vlády SR je ústredným orgánom štátnej správy pre kontrolu plnenia úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy, kontrolu plnenia úloh z uznesení vlády, ako aj pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností. Úrad vlády SR môže v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom kontrolovať použitie prostriedkov štátneho rozpočtu určených na plnenie úloh štátnej správy. Úrad vlády SR kontroluje plnenie úloh z uznesení vlády. Úrad vlády SR plní aj úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti vlády.

Vláda je najvyšším (spravidla kolektívnym) orgánom výkonnej moci v štáte. V rôznych krajinách má odlišné názvy, napr. rada ministrov, kabinet a podobne.

Vláda sa spravidla skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov, v niektorých krajinách aj z ďalších členov, napr. štátnych tajomníkov.  

Rozhodnutia prijíma vláda spravidla hlasovaním, pri ktorom má každý člen vlády jeden hlas.

V parlamentných štátoch sa vláda zodpovedá parlamentu, v prezidentských republikách prezidentovi a v niektorých monarchiách, najmä absolutistických kráľovi.

Ministerstvá

Ministerstvo je ústredný orgán štátnej správy, ktorý je zodpovedný a má najvyššie právomoci v určitej oblasti.

Na jeho čele je minister (prípadne štátny tajomník...), ktorý je členom vlády. Vo svojej oblasti ministerstvo stojí na čele štátnych orgánov danej oblasti; v prípadoch ustanovených zákonom má normotvorné právomoci - vydáva nariadenia a vyhlášky.

Za všetky koncepčné rozhodnutia ministerstva zodpovedá kolektívne vláda. V parlamentných systémoch sa vláda aj jednotliví ministri zodpovedajú parlamentu, v prezidentských systémoch prezidentovi.

V SR pôsobia tieto ministerstvá, na ktorých čele je člen vlády:

a) Ministerstvo hospodárstva SR

b) Ministerstvo financií SR

c) Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR

d) Ministerstvo pôdohospodárstva SR

e) Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR

f) Ministerstvo vnútra SR

g) Ministerstvo obrany SR

h) Ministerstvo spravodlivosti SR

i) Ministerstvo zahraničných vecí SR

j) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

k) Ministerstvo životného prostredia SR

l) Ministerstvo školstva SR

m) Ministerstvo kultúry SR

n) Ministerstvo zdravotníctva SR

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVaR SR)

MPSVaR SR je ústredným orgánom štátnej správy pre:

a) pracovnoprávne vzťahy, právne vzťahy pri vykonávaní verejnej služby a právne vzťahy volených funkcionárov orgánov územnej samosprávy,

b) bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

c) inšpekciu práce,

d) stratégiu zamestnanosti, politiku trhu práce a koordináciu politiky zamestnanosti,

e) nemocenské poistenie, úrazové poistenie, dôchodkové zabezpečenie, doplnkové dôchodkové poistenie,

f) štátne sociálne dávky, sociálnu pomoc,

g) sociálnoprávnu ochranu detí a koordináciu štátnej rodinnej politiky.

MPSVaR SR zabezpečuje výkon štátneho dozoru nad zabezpečovaním politiky trhu práce, vykonávaním nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, činnosťou doplnkových dôchodkových poisťovní a nad hospodárením Sociálnej poisťovne.

Postavenie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny je orgánom štátnej správy, zabezpečujúcim výkon štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti. Inštitúcia bola zriadená v januári 2004 zákonom číslo 453/ 2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti v znení neskorších predpisov.  Ústredie riadi, kontroluje koordinuje a metodicky usmerňuje výkon prostredníctvom 46 úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.

Pôsobnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny

V oblasti sociálnych vecí vykonáva štátnu správu na úseku:

13. štátnych sociálnych dávok
14. sociálnej pomoci
15. poradensko – psychologických služieb
16. sociálno – právnej ochrany detí a sociálnej kurately

V oblasti služieb zamestnanosti vykonáva štátnu správu v nasledovných oblastiach:

17. evidencia nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie
18. evidencia voľných pracovných miest
19. sprostredkovanie vhodného zamestnania
20. poskytovanie poradenských služieb
21. vzdelávanie a príprava pre trh práce
22. implementácia aktívnych opatrení na trhu práce
23. zvýšenej starostlivosti o pracovné uplatnenie osobitných skupín občanov
24. prípravy a realizácie projektov spolufinancovaných z Európskeho sociálneho fondu

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR)

ÚPSVaR vykonáva štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a rodiny a služieb zamestnanosti prostredníctvom 2 odborov:

1. odbor sociálnych vecí a rodiny, ktorý sa člení na:

- oddelenie pomoci v hmotnej núdzi

- oddelenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, referát poradensko-psychologických služieb

- oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia

- oddelenie štátnych sociálnych dávok

Činnosť odboru sociálnych vecí a rodiny napomôže širokej skupine občanov zorientovať sa v oblasti uplatňovania sociálnych dávok, poradí pri rodinných i výchovných problémoch...

2. odbor služieb zamestnanosti, ktorý sa člení na:

- oddelenie informačných a poradenských služieb

- oddelenie sprostredkovateľských služieb

- oddelenie služieb odborného poradenstva

Činnosť odboru napomôže širokej skupine občanov v oblasti zamestnanosti (voľné pracovné miesta, poradenstvo, odborné informácie...).

ÚPSVaR - Odbor sociálnych vecí

1. Oddelenie pomoci v hmotnej núdzi

- posúdenie stavu hmotnej núdze

- určenie a uvoľnenie osobitného príjemcu

- poradenstvo pri pomoci v hmotnej núdzi

- podklady a účelnosť využitia dávky pomoci v hmotnej núdzi

- vykonávanie štátnej správy v 2. stupni (ak v 1. stupni rozhoduje obec)

- poskytnutie dotácie na výkon osobitného príjemcu (strava, učebné pomôcky pre dieťa)

2. Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

- rozhoduje o výchovných opatreniach

- vykonáva sociálnu prevenciu, poradenstvo

- vyhľadáva a pripravuje občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť

- vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka (chráni záujmy dieťaťa)

- vykonáva individuálnu, skupinovú, komunitnú a terénnu sociálnu prácu

- spolupracuje s inými subjektami v rámci sociálnoprávnej ochrany (Návrat, Úsmev ako dar...)

3. Oddelenie štátnych sociálnych dávok

- rozhoduje o štátnych sociálnych dávkach

- príprava, prešetrovanie, preverovanie podkladov na štátne sociálne dávky

- sledovanie účelného využitia štátnych sociálnych dávok

- poradenstvo vo veciach štátnych sociálnych dávok

- koordinovanie súčinnosti orgánov organizácií

 štátne sociálne dávky:  jednorazové – príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok na pohreb, jednorazový príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti; opakované: prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok rodičom, ktorým sa narodili 3 deti alebo viac detí, alebo ktorým sa v priebehu 2 rokov opakovane narodili dvojčatá, zaopatrovací príspevok, opakovaný príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti, odmena pestúna

4. Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP)

- zisťovanie, príprava, rozhodovanie vo veci peňažného príspevku na kompenzáciu

- zúčtovanie, kontrola účelu, uzatváranie dohody a zmlúv

- vykonávanie poradenstva a terénnej sociálnej práce

- spolupráca s inými subjektami v oblasti kompenzácie ŤZP

5. Oddelenie posudkových činností

- podklady pre vypracovanie posudku, vydáva posudok

- vykonáva terénnu sociálnu prácu

- rozhoduje o miere funkčnej poruchy, vydáva preukazy pre občanov s ŤZP

- vykonáva sociálnu prevenciu a poradenstvo

- koordinuje činnosť iných orgánov a subjektov v oblasti sociálnej pomoci ľuďom s ŤZP

ÚPSVaR - Odbor služieb zamestnanosti

1. Oddelenie informačných a poradenských služieb

- poskytuje informačné a poradenské služby pre oddelenia ÚPSVaR

- informačné a poradenské služby pre špecifické skupiny nezamestnaných

- zbiera informácie k voľbe povolania, výberu zamestnania, rekvalifikácii, situácii na trhu práce

- spolupráca a koordinácia v rámci projektov Európskeho sociálneho fondu

2. Oddelenie sprostredkovateľských služieb

- koncepčné a metodické otázky v oblasti evidencie a sprostredkovania zamestnania

- štandardizácia metód a foriem práce s klientom

- vyhľadávanie, evidencia a obsadzovanie voľných pracovných miest

- spolupráca so zamestnávateľmi a inými partnermi na trhu práce

- spolupráca pri odhaľovaní nelegálnej práce

3. Oddelenie služieb odborného poradenstva

- poradenstvo pri bezprostrednej práci s klientom (jeho mobilizácia, motivácia...)

- dlhodobo nezamestnaní, vypracovávanie, realizácia a vyhodnotenie akčných plánov klientov

- tvorba projektov, odborné semináre, poradenské programy

- realizácia preventívneho, dištančného a psychologického poradenstva

Nevýhody (nedostatky) štátnej správy:

- strata identity obce

- absencia sociálnej kontroly občanov

- strata motivácie zamestnancov štátnej správy

- vysoké výdaje na štátny aparát

- nedostatočné podmienky pre výkon

- časté personálne zmeny, politické vplyvy.

24. Charakteristika samosprávy

- členenie samosprávy, legislatívny rámec samosprávy

- charakteristika subjektov samosprávy (obce, mestá, VÚC) a ich organizačná štruktúra

- samosprávna funkcia orgánov samosprávy

Samosprávu považujeme za nenahraditeľný prostriedok, pomocou ktorého sa verejná politika a verejné služby dostávajú do priamej pôsobnosti občanov.

Najobjektívnejším subjektom, ktorý dokáže vecne zmapovať sociálne problémy a uskutočňovanie záujmov obyvateľstva regiónu sú samosprávy. Vstupovaním do rozdeľovacieho a prerozdeľovacieho procesu disponujú dostatočným poznaním, špecifikáciou požiadaviek a reálnym posúdením sociálnej potrebnosti regiónu.

Štát v transformačnom procese mení svoj prioritný status a mnohé z jeho kompetencií prechádzajú na mestá a obce, čo je spojené s vytvorením modelu verejnej správy, v ktorom samospráva miest, obcí a VÚC funguje ako jednotka s právnou, územnou, organizačnou a finančnou autonómiou.

Samosprávu v oblasti verejnej správy vykonávajú subjekty verejnej správy, pre ktoré je charakteristické, že nie sú orgánmi štátu, ale neštátnymi právnickými osobami, že sú zriadené zákonom a že ich samosprávne úlohy vymedzuje zákon.

Členenie samosprávy

- územná samospráva - vykonávajú ju združenia zriadené na územnom princípe; územnú samosprávu tvorí obec a VÚC, ktoré sú samostatné samosprávne a správne celky SR združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt

- záujmová samospráva (tvorí združenie osôb alebo majetku, ktoré vykonávajú určitú činnosť štátnej správy v rozsahu uvedenom zákonom; základnou formou záujmovej samosprávy sú stavovské organizácie; hlavným reprezentantom stavovských organizácií sú profesijné komory, ktoré združujú príslušníkov tradičných tzv. slobodných povolaní, napr. právnikov.

Obec - postavenie obcí, ktoré sú základnými jednotkami samosprávy, upravuje v súčasnosti Ústava SR a viaceré zákony, najmä zákon č. 369/ 1990 zb. o obecnom zriadení.

Obec, je samostatná právnická osoba, s vlastnými orgánmi (starosta, obecné zastupiteľstvo). Má svoje príjmy, svoj vlastný majetok a svojich povinných členov (obyvateľov obce).

Ústava SR obsahuje v 4. hlave pod názvom Územná samospráva základnú úpravu týkajúcu sa obcí

(postavenie obce, oprávnenie obce, spôsoby uskutočňovania samosprávy, orgány obce a spôsob ich voľby, samosprávu VÚC). Orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta.

Obecné zastupiteľstvo - môže zriadiť a zrušiť podľa potreby výkonné, kontrolné a poradné orgány a určuje im náplň práce. Je to zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. Funkčné obdobie obecného zastupiteľstva sa začína zložením sľubu poslancov na 4 roky. Počet poslancov na celé volebné obdobie sa určí podľa počtu obyvateľov obce.  

Obecné zastupiteľstvo:

- určuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a štátu

schvaľuje rozpočet obce a jeho zmeny, kontroluje ho

schvaľuje územný plán obce a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života

rozhoduje o zavedení a zrušení miestnej dane alebo miestneho poplatku

rozhoduje o prijatí úveru a pôžičky

vyhlasuje hlasovanie obyvateľov obce o dôležitých otázkach života a rozvoja obce

určuje organizáciu obecného úradu

zriaďuje, ruší a kontroluje rozpočtové a príspevkové organizácie

zriaďuje a ruší orgány potrebné na samosprávu obce a určuje náplň práce a iné.

Starosta obce - je predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom, zastupuje obec, rozhoduje vo všetkých veciach správy obce. Je štatutárnym orgánom v majetko-právnych vzťahoch zamestnancov obce.

Mesto - mesto môže zriaďovať v mestských častiach s vlastným územím výbory. Členmi výborov sú všetci poslanci mestského zastupiteľstva, zvolení v mestskej časti. Výbory reprezentujú obyvateľov mestskej časti a podieľajú sa na samospráve mesta. Medzi orgány mesta patrí mestské zastupiteľstvo a primátor.

Mestské zastupiteľstvo - rozhoduje o zriadení výborov v mestských častiach, ustanovuje znaky mesta, schvaľuje štatút mesta.

Primátor - je predstaveným mesta a jeho najvyšším orgánom.

VÚC- je podľa ústavy SR a zákona 302/ 2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov samosprávny kraj, právnická osoba, ktorá hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. Obyvateľ samosprávneho kraja je osoba, ktorá má trvalý pobyt v obci na jeho území. Orgány samosprávneho kraja sú zastupiteľstvo a predseda samosprávneho kraja.

Samosprávny kraj sa pri výkone samosprávy stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. Najmä zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja.