Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Katolícka univerzita / Pedagogická fakulta / Štatnicové otázky Metódy SP (pre Bc.)

Metódy SP 21-24 (metody_sp_paty.doc)

21. Terénna sociálna práca

      - definícia terénu

      - hodnoty, zvyky, symboly,

      - zásady práce s klientom v terénnej sociálnej práci

Čo je terénna sociálna práca a jej cieľ

Terénna sociálna práca, je práca s klientom v situácii „ vyhľadávanie“, pričom v pomáhajúcom vzťahu je znížený vplyv až úplná absencia inštitucionálnej moci.

Cieľ : Cieľom SP je pomáhať klientovi, aby bol kompetentnejší  pri riešení svojich problémov, ktoré  nemusia spočívať  v tom, že nie je informovaný, ale že nepružne a netvorivo rieši životné situácie. Ak si zvykol pred problémami unikať do alkoholového opojenia , ak svoje problematické sabahodnotenie  kompenzuje agresívnym správaním, ak svoj život nedokáže naplniť  niečím významným a túto existencionálnu prázdnotu naplňuje hazadrnými hrami, pričom nevidí iné možnosti  svojho bytia , sociálny pracovník mu pomáha odstrániť túto „ slepotu“. Vtedy, keď sa klient naučí  vidieť z vlastného rozhodnutia zodpovedene realizovať svoje vlastné životné možnosti efektívnejšie  než doteraz,  práca s klientom splnila svoje poslanie.

Za prácu v teréne  považujeme:

a) prácu s klientom alebo s jeho rodinným príslušníkom v prostredí jeho rodiny

b) návštevu klienta na jeho pracovisku, alebo v inštitúcii, s ktoru nie je sociálny pracovník v pracovnom pomere

c) streetwork – prácu na verejných  priestranstvách a v nízkoprahových zariadeniach

K tomu , aby  sociálny pracovník vnikol do sveta pocitov a osobných významov klienta a videl ich tak, ako ich vidí on, bez túžby hodnotiť ho , slúžia dve základné metódy : pozorovanie a rozhovor.

Pozorovanie klienta a jeho prostredia  - dôležité prvky  potrebné pri pozorovaní  prostredia

Kvality prostredia možno posudzovať napr. podľa následovných kritérií :

1) priestorové usporiadanie – rozmiestnenie nábytku v miestnosti, prípadne voľných  plôch či budov, občianskej vybavenosti a pod.

2) systémy pohybu v priestore – usporiadanie komunikácií – mestskej hromadnej dopravy, chodníkov ale aj prechodov byte, priestorových bariér v komunikácií

3) informačno – komunikačné systémy – technické prostriedky v komunikácii, prostriedky masmediálnej  komunikácie – ich výskyt , vplyv a používanie

4) atmosféra prostredia – prítomnosť pocitu bezpečia a intimity, útulnosť, úroveň hygieny, estetický vzhľad

5) symbolika – prítomnosť kultúrnych symbolov, ktoré vypovedajú o subkultúre pozorovanej skupiny a prípadne o kultúre okolitého prostredia ( napr. graffity)

6) vybavenosť zariadením potrebným na využívanie daného priestoru  

Mestské prostredie , v ktorom pozorujeme klienta, označujeme ako prirodzenú oblasť ( natural area). Terénni sociálni pracovníci sledujú oblasti od rozlohy  jednotlivých miestností v byte do rozlohy  mestskej štvrte

Pozorovanie  klienta v súvislosti s prostredím – čo pozorujeme

Pozorovanie ako prieskumná metóda si vyžaduje systematické spracovávanie a usporadúvanie pozorovaných údajov. Pokiaľ nie je možné pozorovanú situáciu fixovať ako zvukovú či vizuálnu nahrávku , robia sa terénne poznámky. Aspoň spočiatku sa odporúča písať ich po zhruba 1 hodine pozorovania. Píšeme ich k pozorovanému materiálu, samozrejme ako naše dojmy a nie ako danosť pozorovanej skutočnosti ( príklad). Vytvorený deskriptívny text kódujeme slovami opisujúcimi „ o čom to je“ ( priklad). Záverečný krok spočíva v zaznamenávaní vzťahov medzi jednotlivými kategóriami, čím vznikne teoretický popis pozorovanej skutočnosti – objavuje sa fenomén, ktorý sme pozorovaním odkryli, ktorý predstavuje zmysel pozorovaných javov.

Pozorovanie prostredia sa má konať na miestach, kde sa klient často vyskytuje a kde si môže dovoliť správať sa spontánne. Bývajú to väčšinou priestory, kde sa klienti ocitnú na základe slobodnej voľby a ku ktorým majú pozitívny vzťah, kde sa cítia bezpečne. Pozorujeme prostredie ( setting) – detaily mestskej štvrte i osoby, dôležité krčmy , miesta, ale aj časy stretnutia , zvyky, obrady, životný štýl, úpravu obytných priestorov, vecí, oblečenie, časopisy, tetováž, slang,  neverbálnu komunikáciu ako sústavu symbolov, ktorá má dve stránky : spôsob vyjadrenia – deskripcia štýlu reči, obliekania, dohovorených znakov v tetováži , graffiti a pod. a obsah vyjadrenia ( „ o čom to je“) , ktorý poukazuje na zdieľané hodnoty cieľovej skupiny. V takom prostredí sa môžu klienti uvoľniť, správať sa spontánne, nemusia sa priveľmi kontrolovať.

Miesta pozorovania môžeme deliť na verejné , kde sa klienti stretávajú so svojimi známymi, s rovesníkmi, kde sa odohráva spoločenský život a súkromné, kde sa stretávajú s členmi najbližšej rodiny, alebo kde majú pocit súkromia sami pre seba.

Cieľom terénnych služieb – pomáhať klientovi pri prekonávaní náročných životných situácii nesystematickým poradenstvom , mediáciou, prípadne sprevádzaním klienta k relevantným osobám, pomáhať pri  presadzovaní ich legálnych práv a záujmov ( športové, či kultúrne vyžitie), pomáhať pri prekonávaní  sociálnej exklúzie šírením osvety o cieľovej skupine prostredníctvom médií, prednášok .... motivovať klientov k aktívnemu a zmysluplnému využívaniu voľného času,  tým že participujú na tvorbe a realizácii programu, predchádzať ., zabraňovať a obmedzovať sociálnopatologické správanie.

Zásady práce s cieľovou skupinou :

1. dodržiavať zásady bezpečnosti : pri priamej práci s klientom – preventívne očkovanie proti infekčnej hapatitíde, v lokalite cieľovej skupiny sa pohybovať vo dvojici
2. prispôsobiť sa oblečením a slangovými výrazmi,  osvojiť si neverbalitu,  stať sa možno neutrálnym prvkom v prostredí, čo však záleží od situácie a neplatí to teda absolútne
3. intenzívne interagovať
4. neklásť sugestívne otázky ( také ktoré forsírujú odpoveď) či otázky, ktoré zaháňajú klienta do ofenzívy, nemoralizovať teda vyhnúť sa tomu  
5. nenechať sa vtiahnuť do interpersonálneho  , intraskupinového ani interskupinového konfliktu jednej z nepriatelených strán.  ( okrem vycvičeného mediátora a fgacialitátora)
6. nestať sa svedkom, alebo spolupáchateľom trestného činu  
7. nestať sa informátorom  represívnych inštitúcii ( polícia) – komunita klientov  streetworku sa vyznačuje aj delikventným  správaním, ale zvyčajne platí pravidlo  mlčanlivosti vo vzťahu k policajným orgánom. Kto toto pravidlo poruší, býva z komunity vylúčený.

20. Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí

 typy prostredí, v ktorých sa opatrenia vykonávajú

 opatrenia SPO detí na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine

 opatrenia SPO detí na oboznámenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov

 výchovné opatrenia

Právna úprava, účel a ciele sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately

Právna norma- zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele (SPODaSK) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Definovanie základných pojmov: sociálnoprávna ochrana a sociálna kuratela - predmet úpravy

Upravuje SPO na zabezpeč. predch. vzniku krízových situácií v rodine, ochrany práv a právom chránených záujmov deti (D), predchádzania prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického (P), fyzického (F) a sociálneho (S) vývinu deti a plnoletých FO, zamedzenie nárastu sociálnopatologických javov. Sociálnoprávna ochrana D je súbor opatrení na zabezpečenie ochrany D, pre jeho blaho, rešpektuje jeho záujem podľa medzinárodného dohovoru, výchovy a všestranného vývinu D v prirodz. rodinnom prostredí, náhradného prostredia dieťaťu ak nemôže byť vychovávané vo vlastnej rodine. Sociálna kuratela - súbor opatrení na odstránenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania, opakovania porúch psychického, fyzického a sociálneho vývinu D a plnoletej FO a poskytovanie pomoci v závislosti od závažnosti poruchy a situácie, v ktorej sa nachádzajú.

Vymenovanie základných subjektov, z hľadiska osobného rozsahu zákona o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele

Osobný rozsah- opatrenia SPODaSK sa vyk. pre dieťa, s trvalým, prechodným pobytom v SR, alebo ich povolením, tolerovaným pobytom (obvyklý pobyt), občana SR na území iného štátu, nie je občan SR na území SR bez sprievodu rodiča, inej plnoletej FO, (maloletý bez sprievodu), mladistvý. -plnoletúFO do 25 r. ,s  obvyklým pobytom v SR (mladý dospelý), inú plnoletú FO, s  obvyklým pobytom v SR.

Charakteristika subjektov, pre ktoré sa vykonávajú opatrenia,

Opatrenia sa vykonávajú pre D, pl. FO, rodinu, skupinu a komunitu  

Charakteristika spôsobu a miesta výkonu (realizácie) opatrení sociálnoprávnej ochrany, t.j. prostredia

Opatrenia sa vykonávajú prostredníctvom sociálnej práce, metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o vývoji sociálnopatologických javov v spoločnosti.

Opatrenia na seba nadväzujú, vzájomne podmieňujú. Pri ich voľbe a uplatňovaní majú prednosť opatrenia na zabezpečenie výchovy a všestranného vývinu D v prirodzenom rodinnom alebo v náhradnom rodinnom prostredí.

Opatrenia  sa vykonávajú v prirodzenom, náhradnom rodinnom, otvorenom prostredí a utvorenom na výkon opatrení.

Prirodzené rodinné prostredie  je domáce prostredie dieťaťa, rodiny, pl. FO, ak je vhodné a účelné aj v širšom sociálnom prostredí D, rodiny, pl. FO, domácnostiach FO, ktoré sú v príbuzenskom vzťahu , alebo majú blízky vzťah.

Náhradné rodinné prostredie domáce prostredie pl. FO, ktorej súd zveril dieťa do starostlivosti , dočasne zverené rozhodnutím orgánu SPODaSK do starostlivosti. Takým je aj domáce prostredie FO zapísanej v zozname, ktorá chce byť pestúnom alebo osvojiteľom, prostredie FO (prarodičia, súrodenci, osoby ku ktorým má dieťa blízky vzťah).

Otvorené prostredie - každé verejné priestranstvo, objekt alebo komunikácia, pre jednotlivcov a skupiny prirodzeným sociálnym prostredím, kde sa zvyčajne zdržiavajú, a mobilné alebo stále priestorové zázemia jednotlivcov a skupín.

Prostredie utvorené a usporiadané na výkon opatrení - zariadenie SPODaSK (zariadenie).

Opatrenia SPOaSK na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine a na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov

Vymenovať príkladmo opatrenia na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine

na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine

organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch, tréningoch a aktivitách na podporu plnenia rodičovských práv a povinností, plnenia funkcií rodiny, na utváranie a upevňovanie vzťahov medzi manželmi, rodičmi a deťmi, rozvoj schopností riešiť problémové situácie a adaptovať sa na nové situácie, zameraných na predchádzanie sociálnopatologickým javom, sprostredkovanie kultúrnych, záujmových a iných aktivít zameraných na podporu vhodného využívania voľného času detí.

Vymenovať príkladmo opatrenia na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov

na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú PV, FV, SV dieťaťa, FO,

pomoci dieťaťu, rodičom, FO, sprostredkovanie pomoci pri výchovných, rodinných problémov, uplatňovaní nárokov dieťaťa (HN), sledovanie negatívnych vplyvov pôsobiacich na dieťa a rodinu, zisťovanie príčin vzniku a vykonávanie opatrenia na obmedzenie pôsobenia nepriaznivých vplyvov, organizovanie programov zameraných na riešenie problémov v rodine, škole, výchovných, sociálnych problémov v rodine, medziľudských vzťahoch, zameraných na pomoc deťom, FO ohrozeným správaním člena rodiny, iných osôb, na obmedzenie a odstránenie negatívnych vplyvov prostredia, predchádzanie sociálnemu vylúčeniu detí a FO v náhradnom prostredí.

Pri rozvode, je potrebné rodičom sprostredkovať sociálne poradenstvo, odporučiť psychologickú pomoc pre obnovu spolužitia, v záujme predchádzania nepriaznivým vplyvom rozvodu na dieťa. Dieťaťu zabezpečiť psychologickú pomoc aj po rozvode. Opatrenia na obmedzenie negatívnych vplyvov na vývin dieťaťa.

Charakteristika výchovných opatrení (subjekty, formy, spôsob ukladania)  

Ak je potrebné v záujme dieťaťa, orgán SPODaSK rozhodne o uložení výchovných opatrení:

a) upozorní vhodným spôsobom dieťa, jeho rodičov alebo osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa, ak svojím správaním môžu ohroziť alebo narušiť priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin dieťaťa, uloží dieťaťu povinnosť liečby v špecializovanej ambulantnej starostlivosti, na výchovnom alebo sociálnom programe. Rozhodnutím o uložení výchovného opatrenia nemôže odňať dieťa z osobnej starostlivosti rodičov. Určí rozhodnutím PO alebo FO, akreditovaný subjekt, na spolupôsobenie pri výkone výchovného opatrenia, a obdobie, po uplynutí ktorého zhodnotí účinky výchovného opatrenia. Dieťaťu, jeho rodičom musí byť poskytnutá pomoc na odstránenie príčin a využité všetky metódy, techniky a postupy sociálnej práce v závislosti od povahy príčin. Povinnosť liečby v špecializovanej ambulantnej starostlivosti môže určiť len na základe odporúčania lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Orgán SPODaSK vypracováva sám alebo s akreditovaným subjektom plán výkonu výchovného opatrenia uloženého orgán SPODaSK alebo súdom, ktorý je súčasťou plánu sociálnej práce s dieťaťom, jeho rodičmi. Plnenie účelu výchovného opatrenia sa najmenej raz za dva mesiace, vyhodnocuje, zmena musí byť zaznamenaná v pláne výkonu výchovného opatrenia. Pritom spolupracuje s orgánmi štátnej správy, obcou, školou, zariadením, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, špecializovanými zariadeniami a akreditovaným subjektom. Nakoniec zhodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie zruší, ak splnilo svoj účel a sleduje, či trvajú účinky výchovného opatrenia.

Ak výchovné opatrenie, ktoré uložil orgán SPODaSK, nesplnilo svoj účel, môže rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovného opatrenia,

Opatrenia podľa tohto zákona sa vykonávajú v zariadeniach, ktorými sú detský domov, detský domov pre maloletých bez sprievodu, krízové stredisko, resocializačné stredisko pre drogovo závislých (ďalej len „resocializačné stredisko“) a v iných zariadeniach zriadených na vykonávanie opatrení podľa tohto zákona.

(2) Opatrenia podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, sa vykonávajú v zariadeniach, ktoré zriadili určený orgán SPODaSK, obec, VÚC alebo akreditovaný subjekt.

(3) Obec a VÚC môžu zriaďovať zariadenia najmä na účely výkonu samosprávnych pôsobností podľa tohto zákona. Tento účel môže obec a vyšší územný celok zabezpečiť aj prostredníctvom akreditovaných subjektov a PO alebo FOpodľa § 71 ods. 1 písm. e).

(4) VÚC poskytuje obciam, ktoré sa nachádzajú v jeho územnom obvode, na účely výkonu ich samosprávnej pôsobnosti informácie o akreditovaných subjektoch pôsobiacich v jeho územnom obvode.

(5) Ak zriadi obec alebo vyšší územný celok zariadenie podľa § 49, 50, 62 a 63, vyžaduje sa rovnako ako u akreditovaného subjektu splnenie podmienok bezúhonnosti všetkých zamestnancov, ktorí vykonávajú svoje povolanie v priamom kontakte s deťmi, odbornej spôsobilosti a zdokumentovania metód práce a formy ich výkonu (§ 79).

§ 46

(1) Ak je to účelné pre priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin dieťaťa a plnoletej FO, vykonávanie ďalších metód, techník a postupov podľa tohto zákona sa v zariadeniach uvedených v § 49, 50, 62 a 63 nevylučuje.

(2) Pôsobnosť iných subjektov podľa osobitných predpisov8) nie je dotknutá.

§ 47

(1) Každé zariadenie musí mať označenie, z ktorého vyplýva predmet jeho činnosti a odborné zameranie, a ak je to vhodné a účelné, aj jeho cieľovú skupinu.

(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, metódy, techniky a postupy práce a starostlivosť, uvedené v odseku 3, možno voliť a kombinovať tak, aby zariadenie plnilo účel, na ktorý bolo zriadené.

(3) Účel, na ktorý bolo zariadenie zriadené, sa zabezpečuje

a) vykonávaním najmä

1. sociálnej práce podľa § 3,

2. odbornej diagnostiky,

3. pomoci na zvládnutie krízy,

4. špeciálneho sociálneho poradenstva,

5. výchovy,

6. pomoci pri príprave na školské vyučovanie,

7. liečebno-výchovnej starostlivosti,

8. psychologickej starostlivosti,

9. špeciálno-pedagogickej starostlivosti,

10. resocializácie a resocializačných programov,

11. rekreačnej činnosti,

12. rehabilitačnej činnosti,

13. pracovnej terapie,

b) utváraním podmienok najmä na

1. prípravu stravy,

2. záujmovú činnosť,

3. kultúrnu činnosť,

4. pracovné uplatnenie,

5. úschovu cenných vecí,

c) zabezpečením najmä

1. psychoterapie,

2. stravovania,

3. zdravotnej starostlivosti,

4. vzdelávania a prípravy na povolanie,

5. psychologickej starostlivosti,

d) poskytovaním starostlivosti najmä

1. bývania,

2. stravovania,

3. obslužných činností,

4. osobného vybavenia.

(4) Zariadenie vykonáva svoju činnosť podľa účelu, na ktorý bolo zriadené,

a) ambulantnou formou,

b) celodennou formou alebo po určitú časť dňa,

c) pobytovou formou.

(5) Ak tento zákon neustanovuje inak, možno formy činnosti podľa odseku 4 vhodne a účelne kombinovať.

(6) Ak je v záujme plnenia účelu, na ktorý bolo zariadenie zriadené, potrebné vykonávať niektorú z činností podľa odseku 3 jednorazovo alebo krátkodobo, možno ich výkon zabezpečiť inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa požadované odborné predpoklady; toto sa nevzťahuje na zariadenia uvedené v § 49 a 50.

(7) Na účel zvyšovania profesionality práce v zariadení zariadenie vypracúva a uskutočňuje program supervízie.

(8) V zariadení sa poskytuje bývanie, ak zariadenie plní svoj účel pobytovou formou.

(9) Bývanie na účely tohto zákona je užívanie obytnej miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti a spoločných priestorov, ich prevádzkového zariadenia a vybavenia a vecné plnenia spojené s bývaním.

(10) Stravovanie na účely tohto zákona je poskytnutie stravy v súlade so zásadami zdravej výživy a s prihliadnutím na vek a zdravotný stav detí a plnoletých fyzických osôb podľa stravných jednotiek.

(11) Osobné vybavenie na účely tohto zákona je šatstvo, obuv, hygienické potreby, školské potreby a iné veci osobnej potreby poskytnuté deťom v zariadení a mladým dospelým v detskom domove.

(12) Obslužné činnosti na účely tohto zákona sú upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva.

(13) Poskytovanie stravovania vrátane spôsobu zabezpečovania stravovania, poskytovanie bývania a ostatné podrobnosti o poskytovanej starostlivosti v zariadeniach, ktoré zriadila na účel výkonu zverených pôsobností podľa tohto zákona obec alebo vyšší územný celok, upraví vo všeobecne záväznom nariadení príslušná obec alebo vyšší územný celok, ak tento zákon neustanovuje inak.

(14) Zariadenie, ktoré zaniklo alebo prestalo plniť účel, na ktorý bolo zriadené, je povinné vykonať nevyhnutné úkony na zabezpečenie klientov zariadenia, ak nebola pomoc a ochrana klientov zabezpečená iným spôsobom.

§ 48

(1) Zariadenie vykonáva svoju činnosť bez úhrady.

(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, úhrada sa určuje len za starostlivosť poskytnutú podľa § 47 ods. 3 písm. d) prvého až tretieho bodu.

(3) Ak sa v zariadení podľa § 49 a v domove sociálnych služieb pre deti s celoročným pobytom32) vykonáva rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej starostlivosti alebo ak sa poskytuje mladému dospelému alebo inej plnoletej fyzickej osobe starostlivosť podľa tohto zákona, postupuje sa pri určení úhrady za poskytnutú starostlivosť podľa odseku 2.

(4) Ak sa v zariadení podľa § 49 vykonáva rozhodnutie súdu o nariadení predbežného opatrenia, rozhodnutie súdu alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o uložení výchovného opatrenia, poskytuje sa starostlivosť podľa tohto zákona bezplatne.

(5) Úhradu za poskytovanú starostlivosť v zariadeniach, ktoré zriadila obec alebo vyšší územný celok, upraví vo všeobecne záväznom nariadení príslušná obec alebo vyšší územný celok.

(6) Úhradu za poskytovanú starostlivosť v zariadení zriadenom akreditovaným subjektom dohodne zriaďovateľ tohto zariadenia s rodičom dieťaťa alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo s plnoletou fyzickou osobou.

(7) Ak sa v zariadeniach, ktoré zriadila obec, vyšší územný celok alebo akreditovaný subjekt, vykonáva rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, rozhodnutie súdu o nariadení predbežného opatrenia alebo rozhodnutie súdu alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o uložení výchovného opatrenia, ustanovujú sa úhrady za poskytnutú starostlivosť podľa odsekov 2 a 4.

Charakteristika zariadení sociálnoprávnej ochrany

§ 49 Detský domov

(1) Detský domov je prostredie utvorené a usporiadané na účely vykonávania rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia.39)

(2) Detský domov dočasne nahrádza dieťaťu jeho prirodzené rodinné prostredie alebo náhradné rodinné prostredie.

(3) Ak ústavná starostlivosť skončí dosiahnutím plnoletosti alebo predĺžením ústavnej starostlivosti do 19 rokov veku, môže mladý dospelý požiadať detský domov o poskytovanie starostlivosti až do jeho osamostatnenia sa, najdlhšie do 25 rokov veku. Osamostatnenie na účely tohto zákona je zabezpečenie si bývania a schopnosť samostatne sa živiť.

(4) Detský domov podľa dôvodov, pre ktoré rozhodol súd o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia, postupuje podľa § 47 ods. 3 písm. a) prvého až tretieho bodu, piateho až dvanásteho bodu, písmena b) druhého, tretieho a piateho bodu, písmena c) druhého až štvrtého bodu, písmena d) a odseku 4 písm. c).

(5) V detskom domove možno poskytovať zdravotnú starostlivosť za podmienok ustanovených osobitným predpisom.40)

(6) Ak to vyžaduje zdravotný stav dieťaťa alebo dôvod, pre ktorý dieťa bolo umiestnené do detského domova, detský domov utvorí podmienky na zriadenie školy na účely plnenia povinnej školskej dochádzky a prípravy na povolanie.

§ 50 Detský domov pre maloletých bez sprievodu

(1) Na detský domov pre maloletých bez sprievodu, v ktorom je umiestnený maloletý bez sprievodu predbežným opatrením súdu podľa osobitného predpisu,28) ustanovenia § 52 až 56 a § 58 až 60 sa vzťahujú rovnako, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Pri výkone predbežného opatrenia v detskom domove pre maloletých bez sprievodu treba prihliadať na predchádzajúcu výchovu dieťaťa a rešpektovať kultúrne a náboženské odlišnosti dieťaťa.

(3) Detský domov pre maloletých bez sprievodu zabezpečí lekársku prehliadku v rozsahu podľa § 31 písm. c), ak pred umiestnením dieťaťa do detského domova pre maloletých bez sprievodu nebol doložený doklad podľa § 31 písm. c).

(4) Detský domov pre maloletých bez sprievodu utvára podmienky na výučbu slovenského jazyka, ak je to vhodné a účelné pre rozvoj dieťaťa.

(5) Detský domov pre maloletých bez sprievodu je povinný zistiť, ak je to vzhľadom na vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť možné, názor dieťaťa na všetky skutočnosti, ktoré sa ho týkajú, najmä zistiť názor dieťaťa na jeho premiestnenie, zlúčenie s rodinou, návrat do krajiny pôvodu, azyl, a to už pred vykonaním úkonov na účely jeho premiestnenia, zlúčenia rodiny, návratom do krajiny pôvodu alebo pred podaním žiadosti o azyl. Na účely zisťovania názoru dieťaťa podľa prvej vety detský domov pre maloletých bez sprievodu zabezpečí tlmočenie do jazyka, ktorému dieťa rozumie.

Spoločné ustanovenia o detských domovoch

§ 51

(1) Do detského domova možno prijať dieťa na základe

a) právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti,

b) predbežného opatrenia súdu podľa osobitného predpisu,30)

c) právoplatného rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia.41)

(2) V naliehavých prípadoch, najmä ak sa dieťa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je život alebo zdravie dieťaťa ohrozené, možno prijať dieťa do detského domova bez dokladov podľa § 30 ods. 2; tieto doklady je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately povinný poskytnúť dodatočne.

§ 52

(1) V detskom domove sa vykonáva ústavná starostlivosť, predbežné opatrenie a výchovné opatrenie

a) v profesionálnej rodine, ktorá môže vykonávať ústavnú starostlivosť, predbežné opatrenie alebo výchovné opatrenie v dome alebo v byte, ktoré sú vymedzenou časťou detského domova alebo vo vlastnom dome alebo vo vlastnom byte pre určený počet detí; suma poskytnutá detským domovom na úhradu výdavkov na dieťa alebo mladého dospelého v profesionálnej rodine je podľa veku dieťaťa najviac vo výške trojnásobku sumy životného minima,42)

b) v samostatných diagnostických skupinách, ktoré vykonávajú odbornú diagnostiku (ďalej len „samostatná diagnostická skupina“), v samostatných skupinách alebo špecializovaných samostatných skupinách pre určený počet detí, so samostatným stravovaním, hospodárením a vyčleneným rozpočtom, zriadených v samostatnom dome, byte alebo vo vymedzenej časti detského domova; starostlivosť o deti v jednej skupine zabezpečujú vychovávatelia a ďalší zamestnanci detského domova.

(2) Vykonávanie ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a výchovného opatrenia v profesionálnej rodine má prednosť pred ich vykonávaním v samostatných skupinách a v špecializovaných samostatných skupinách.

§ 55

(1) Detský domov vypracúva individuálny plán rozvoja osobnosti dieťaťa, ktorého súčasťou je najmä plán výchovnej práce s dieťaťom, plán sociálnej práce s dieťaťom a jeho rodinou vypracovaný v spolupráci s obcou a orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo v spolupráci s akreditovaným subjektom. Individuálny plán rozvoja osobnosti dieťaťa sa vyhodnocuje najmenej jedenkrát mesačne.

(2) Ak je dieťa ťažko zdravotne postihnuté, súčasťou individuálneho plánu rozvoja osobnosti dieťaťa je aj program rehabilitačnej činnosti vykonávanej s cieľom aktivizovať vnútorné schopnosti dieťaťa na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

§ 56

(1) Detský domov utvára podmienky na stretávanie sa dieťaťa s jeho rodičmi. Dieťaťu a jeho rodičom poskytuje detský domov, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a obec pomoc na uľahčenie priebehu stretnutí, na rozvoj a úpravu ich vzájomných vzťahov a na úpravu rodinných pomerov dieťaťa.

(2) Detský domov dohodne s rodičmi dieťaťa a s dieťaťom, ktoré je schopné vyjadriť svoj názor, miesto, čas, rozsah a spôsob stretávania sa s ohľadom na potreby dieťaťa, možnosti a schopnosti rodičov dieťaťa.

(3) Ak je to v záujme dieťaťa nevyhnutné, detský domov môže určiť, že rodičia dieťaťa sa môžu stretnúť s dieťaťom

a) len za prítomnosti zamestnanca detského domova, ktorý je dieťaťu známou osobou,

b) len v detskom domove, ktorý na tento účel utvára vhodné podmienky,

c) mimo detského domova na území obce, v ktorej je sídlo detského domova,

d) na inom mieste vhodnom alebo utvorenom na účel stretávania sa dieťaťa s jeho rodičmi.

(4) Na účely úpravy vzťahov medzi dieťaťom a jeho rodičmi detský domov utvára podmienky na pobyt rodičov v detskom domove. Detský domov písomne dohodne s rodičmi podmienky ich pobytu v detskom domove.

(5) Ak je to vhodné a účelné, môže detský domov v súlade s individuálnym plánom rozvoja osobnosti dieťaťa umožniť dieťaťu pobyt u rodičov.

(6) Detský domov oznámi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately čas, miesto a dĺžku pobytu dieťaťa u rodičov najmenej tri pracovné dni pred odchodom dieťaťa k rodičom tak, aby mohol orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytnúť detskému domovu aktuálne informácie o rodinnom prostredí, ak je to potrebné v záujme dieťaťa.

(7) Dieťa sa môže zdržiavať mimo detského domova len so súhlasom detského domova, o čom sa vedú záznamy, v ktorých je uvedený čas odchodu dieťaťa z detského domova a čas návratu dieťaťa do detského domova, osobné údaje fyzickej osoby, ktorá dieťa preberá, a to jej meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a miesto pobytu dieťaťa. Detský domov sleduje vplyv pobytu dieťaťa mimo detského domova na jeho psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin.

(8) Dieťa má právo stretávať sa s prarodičmi, so súrodencami a s fyzickými osobami, ku ktorým má blízky vzťah. Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa vzťahujú rovnako.

(9) Detský domov môže po dohode s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a obcou podať súdu podnet na zrušenie ústavnej starostlivosti.

(10) Ak sa mladý dospelý pripravuje na povolanie, detský domov mu zabezpečuje stravovanie vyplatením sumy na zabezpečenie stravy v hodnote časti dennej stravnej jednotky zodpovedajúcej obdobiu, počas ktorého sa zdržiaval mimo detského domova.

(11) Detský domov nepretržite skúma, či sú u dieťaťa splnené podmienky na osvojenie podľa osobitného predpisu44) a bezodkladne, najneskôr v prvý pracovný deň po ich splnení oboznamuje určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o tejto skutočnosti.

§ 57

(1) Detský domov môže utvoriť podmienky na pobyt tehotnej ženy od začiatku šiesteho mesiaca tehotenstva a ženy po pôrode a jej dieťaťa počas dojčenia, najdlhšie do šiestich mesiacov veku dieťaťa. Na účel prijatia potrebných opatrení detský domov spolupracuje s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

(2) Detský domov poskytuje tehotnej žene, matke dieťaťa a dieťaťu podľa odseku 1 bývanie, stravovanie a obslužné činnosti; podmienky poskytovania starostlivosti a pobytu dohodne detský domov písomne.

§ 58

(1) Ak dieťa opustí detský domov bez súhlasu, detský domov je povinný túto skutočnosť oznámiť bezodkladne najbližšiemu útvaru policajného zboru, rodičom dieťaťa, súdu, ktorý nariadil ústavnú starostlivosť, predbežné opatrenie alebo uložil výchovné opatrenie, a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

(2) Ak detský domov umožnil pobyt dieťaťu mimo detského domova a dieťa sa v určenom čase do detského domova nevrátilo, detský domov je povinný ihneď, najneskôr do 24 hodín vyzvať rodičov dieťaťa alebo osoby podľa § 56 ods. 8, aby do 24 hodín zabezpečili návrat dieťaťa do detského domova. Ak sa dieťa v určenom čase do detského domova nevráti, postupuje detský domov podľa odseku 1.

§ 59

(1) Výkon ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia alebo výchovného opatrenia sa skončí

a) zrušením ústavnej starostlivosti právoplatným rozhodnutím súdu,

b) uplynutím obdobia predbežného opatrenia,

c) uplynutím obdobia, na ktoré bolo uložené výchovné opatrenie,

d) právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o dočasnom zverení dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom, alebo právoplatným rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov,

e) právoplatným rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo právoplatným rozhodnutím o osvojení dieťaťa,

f) dosiahnutím plnoletosti alebo uplynutím jedného roka po dosiahnutí plnoletosti, ak súd predĺžil ústavnú starostlivosť.

(2) Ak bol v detskom domove umiestnený maloletý bez sprievodu, výkon rozhodnutia súdu sa skončí aj

a) zabezpečením zlúčenia maloletého bez sprievodu s jeho rodičom alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa,

b) zabezpečením bezpečného návratu maloletého bez sprievodu do krajiny jeho pôvodu,

c) podaním vyhlásenia podľa osobitného predpisu,27)

d) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa.

(3) Dieťa možno pri odchode z detského domova po skončení výkonu ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia alebo výchovného opatrenia v detskom domove podľa odseku 1 písm. a) až e) odovzdať len rodičovi alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa.

(4) Po odchode dieťaťa alebo mladého dospelého z detského domova detský domov najmenej dva roky udržiava kontakt s dieťaťom a jeho rodinou alebo s mladým dospelým a mladému dospelému poskytuje potrebnú pomoc pri osamostatňovaní.

(5) Mladému dospelému so zdravotným postihnutím, ktorý sa nemôže osamostatniť vzhľadom na svoj zdravotný stav po skončení výkonu ústavnej starostlivosti dosiahnutím plnoletosti, detský domov v spolupráci s obcou, vyšším územným celkom a orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo akreditovaným subjektom zabezpečí prijatie do zariadenia chráneného bývania alebo iného zariadenia zriadeného podľa osobitného predpisu,32) ktoré poskytuje služby zodpovedajúce jeho potrebám, ak je odkázaný na poskytovanie týchto služieb.

§ 60

(1) Detský domov vedie spisovú dokumentáciu dieťaťa, ktorá obsahuje

a) rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia alebo výchovného opatrenia,

b) rodný list dieťaťa,

c) vysvedčenie,

d) sociálnu správu o dieťati,

e) diagnostickú správu o dieťati,

f) správu o zdravotnom stave dieťaťa,

g) fotografie dieťaťa dokumentujúce život dieťaťa,

h) obrazový a zvukový záznam dokumentujúci podstatné udalosti v živote dieťaťa,

i) iné informácie rozhodujúce na posúdenie plnenia účelu ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia alebo výchovného opatrenia,

j) osobný denník dieťaťa, v ktorom sa zaznamenávajú údaje o psychickom vývine, fyzickom vývine a sociálnom vývine dieťaťa,

k) záznamy o návštevách rodičov a ostatných návštevách,

l) individuálny plán rozvoja osobnosti dieťaťa.

(2) Časti spisovej dokumentácie dieťaťa uvedené v odseku 1 písm. c) až l) sa priebežne aktualizujú.

(3) Detský domov vedie spisovú dokumentáciu maloletého bez sprievodu podľa odseku 1 písm. a), d) a i) až l).

§ 61

(1) Za poskytovanú starostlivosť dieťaťu s nariadenou ústavnou starostlivosťou podľa § 47 ods. 3 písm. d) druhého a tretieho bodu sa určuje úhrada. Úhrada za poskytovanú starostlivosť sa hradí z výživného určeného rodičovi súdom. Ak je rozsah súdom určeného výživného vyšší ako určená úhrada za poskytovanú starostlivosť, rozdiel patrí dieťaťu na tvorbu úspor, ktoré sú vedené na osobnom účte dieťaťa alebo na jeho vkladnej knižke. Ak je rozdiel súdom určeného výživného nižší ako určená úhrada za poskytovanú starostlivosť, platenie rozdielu sa od rodiča nevyžaduje.

(2) Ak dieťa poberá sirotský dôchodok po každom zomretom rodičovi, úhrada za poskytovanú starostlivosť sa hradí v určenej výške z toho sirotského dôchodku, ktorého suma je vyššia. Ak dieťa poberá sirotský dôchodok po jednom zomretom rodičovi, úhrada za poskytovanú starostlivosť sa hradí v rozsahu súdom určeného výživného žijúcemu rodičovi; odsek 1 sa vzťahuje rovnako.

(3) Ak je sirotský dôchodok dieťaťa vyšší ako určená úhrada za poskytovanú starostlivosť, rozdiel medzi sirotským dôchodkom a určenou úhradou za poskytovanú starostlivosť patrí dieťaťu na tvorbu úspor, ktoré sa vedú na osobnom účte dieťaťa alebo na vkladnej knižke dieťaťa.

(4) Osobný účet dieťaťa alebo vkladnú knižku dieťaťa zriaďuje rodič, majetkový opatrovník alebo poručník dieťaťa. Na nakladanie s prostriedkami na účte dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

(5) V detskom domove, ktorý utvoril podmienky podľa § 56 ods. 4 a podľa § 57, sa poskytuje za úhradu starostlivosť podľa § 47 ods. 3 písm. d) druhého a tretieho bodu.

(6) Mladý dospelý, ktorý požiadal o poskytovanie starostlivosti, platí úhradu za starostlivosť podľa § 47 ods. 3 písm. d) prvého až tretieho bodu.

(7) Úhradu za bývanie v detskom domove platí mladý dospelý vo výške najviac 30 % sumy životného minima podľa osobitného predpisu.42)

(8) Ak trvá vyživovacia povinnosť rodiča k mladému dospelému, odsek 1 sa vzťahuje rovnako.

(9) Nezaplatená úhrada alebo jej časť je pohľadávkou štátu, ak sa poskytuje starostlivosť v detskom domove, ktorý zriadil určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

§ 62  Krízové stredisko

(1) Krízové stredisko podľa tohto zákona zabezpečuje

a) vykonávanie opatrení podľa tohto zákona, ak sa dieťa, rodina alebo plnoletá fyzická osoba nachádza v krízovej životnej situácii,

b) výkon rozhodnutia súdu o výchovnom opatrení podľa osobitného predpisu,41)

c) výkon rozhodnutia súdu o predbežnom opatrení podľa osobitného predpisu,30)

d) výkon výchovného opatrenia podľa § 12 až 15.

(2) Krízové stredisko vykonáva svoju činnosť podľa § 47 ods. 4 písm. c), ak zabezpečuje výkon súdneho rozhodnutia podľa odseku 1 písm. b) a c).

(3) V krízovom stredisku sa môže predbežné opatrenie vykonávať v profesionálnej rodine. Profesionálna rodina poskytuje starostlivosť dieťaťu vo svojom vlastnom prirodzenom rodinnom prostredí. Zamestnanci krízového strediska, ktorí zabezpečujú starostlivosť o dieťa v profesionálnej rodine, musia splniť podmienky podľa § 53 ods. 7 a 8. Manžel zamestnanca krízového strediska, ktorý zabezpečuje starostlivosť o dieťa vo svojom vlastnom prirodzenom rodinnom prostredí, musí spĺňať podmienku podľa § 39 ods. 4.

(4) Na vykonávanie opatrení podľa § 47 ods. 4 písm. a) nie je potrebný súhlas rodiča, osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo zariadenia, v ktorom je dieťa umiestené.

(5) Krízové stredisko vykonáva činnosť podľa § 47 ods. 3 písm. a) prvého až štvrtého bodu, siedmeho a ôsmeho bodu, písmena b) druhého bodu a ak vykonáva činnosť pobytovou formou, aj podľa § 47 ods. 3 písm. a) piateho a šiesteho bodu, písmena c) tretieho a štvrtého bodu, písmena d) prvého až tretieho bodu.

(6) Ak sa v krízovom stredisku vykonáva rozhodnutie súdu podľa odseku 1 písm. b) a c), krízové stredisko vedie spisovú dokumentáciu, ktorá obsahuje doklady podľa § 30 ods. 2 a 4 a poskytuje starostlivosť aj podľa § 47 ods. 3 písm. d) štvrtého bodu.

§ 63  Resocializačné stredisko

(1) Resocializačné stredisko podľa tohto zákona sa zriaďuje na účel aktivizovania vnútorných schopností detí a plnoletých fyzických osôb na prekonanie psychických dôsledkov, fyzických dôsledkov a sociálnych dôsledkov drogových závislostí alebo iných závislostí a na zapojenie sa do života v prirodzenom prostredí.

(2) V resocializačnom stredisku sa

a) poskytuje odborná pomoc dieťaťu so skončenou povinnou školskou dochádzkou a plnoletej fyzickej osobe po skončení liečby na základe odporúčania poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,

b) vykonáva rozhodnutie súdu o výchovnom opatrení podľa osobitného predpisu.41)

(3) Resocializačné stredisko vykonáva činnosť podľa § 47 ods. 3 písm. a) prvého, štvrtého, desiateho, dvanásteho a trinásteho bodu, písmena b) druhého až štvrtého bodu, písmena c) prvého bodu, tretieho až piateho bodu, písmena d) prvého a druhého bodu.

(4) Poskytovanie stravovania v resocializačnom stredisku je aj príprava stravy v rámci pracovnej terapie.

(5) Resocializačné stredisko vypracúva individuálny resocializačný plán, ktorého súčasťou je presné vymedzenie štádia resocializačného procesu, v ktorom je dieťa alebo plnoletá fyzická osoba zaradená. Podrobnosti o priebehu resocializácie resocializačné stredisko zaznamenáva a vyhodnocuje najmenej jedenkrát mesačne.

(6) V resocializačnom stredisku sa resocializácia drogových závislostí a iných závislostí vykonáva pobytovou formou najmenej osem mesiacov.

(7) Ak sa v resocializačnom stredisku vykonáva rozhodnutie súdu podľa odseku 2 písm. b), resocializačné stredisko vedie spisovú dokumentáciu, ktorá obsahuje doklady podľa § 30 ods. 2 a 4.

22. Metódy práce v terénnej sociálnej práci

1. formy práce a typy činností
2. priama práca
3. nepriama práca
4. presahujúca práca

terénny prieskum cieľovej skupiny.

1. pozorovanie prostredia (verejné a privátne priestory)
2. výber vhodného stanoviska pre pozorovanie klienta
3. zúčastnené pozorovanie ako metóda
4. uskutočnenie prvého kontaktu s členom cieľovej skupiny

Pozorovanie – metóda, ktorú charakterizujeme ako výskumnú metódu práce, je to kvalitatívna metóda.

Pozorovanie súvisí s koncepciou prirodzeného sveta, kam musíme vstúpiť ( nemusí to byť len rodina, môže to byť aj inštitúcia )

1. zúčastnené pozorovanie – používa sa najčastejšie, v prostredí vytvárame neutrálny objekt ( napr. hlavná stanica – robíme to čo iní, priama interakcia s ľuďmi, človek žije s ľuďmi v ich teritóriu a patrí k nim.)
2. nezúčastnené pozorovanie – používame vtedy, keď nevstupujeme do interakcií klienta a ak nás klient nevidí (napr. hlavná stanica – kamera )

Výber stanoviska pozorovania je dôležitý, ak chcem pozorovať skupinu ľudí, tak, aby sme videli pozorovaných ľudí, ako sa správajú prirodzene, takých aký sú. Miesta bývajú vzdialené od dozorných miest.

Pozorovanie klienta – pozorujeme jeho správanie v prostredí, kde sa cíti bezpečne (kde sa často vyskytuje )

1. klient má určitý priestor sám pre seba
2. nesmieme nútiť klienta k uniformite
3. sledujeme zariadenie bytu
4. pozorujeme privátne a verejné priestory
5. postavenie medzi ostatnými v skupine

Stanoviská

1. verejné priestranstvá – štadióny, pohostinstvá, ulica .....
2. privátne – privátne priestory klienta

Terénny sociálny pracovník sa musí o klienta uchádzať – ide o dobrovoľný, pracovný vzťah medzi terénnym pracovníkom a klientom.

Terénny sociálny pracovník pracuje so svojimi schopnosťami, znalosťami a osobnosťou. Musí mať profesionálny odstup od klienta, inak sa práca s klientom stráca. Je potrebné sa do klienta vcítiť, avšak nie stotožniť. Pritom terénny pracovník riskuje, že ho klient odmietne ( môže sa to považovať za neúspech ). Na začiatku musí byť terénny pracovník ofenzívny, musí sa snažiť klienta vtiahnuť do rozhovoru, ďalším nástrojom je schopnosť viesť s klientom rozhovor.

Rozhovor :

- dialóg s klientom používame tak, že sa s klientom rozprávame o jeho problémoch

- vychádzame z metódy aktívneho počúvania, princíp spätnej väzby

- rozhovor môžeme analyzovať z nahrávky

- ak klient nehovorí niečo systematicky – musíme text analyzovať

- musíme jednotlivé témy uceliť

Prvý kontakt s klientom – je dôležitý ako tie ostatné. Dlhšie pretrvávanie prvého kontaktu je motivujúce alebo demotivujúce, klienti nie sú viazaní k tomu aby prišli znova. Prvý kontakt musí byť bez pocitu nálepkovania a stigmatizácie. Klienta máme akceptovať takého aký je. Môžeme dať najavo nesúhlas ale nie úplné odmietnutie. Určitá technika komunikácie, stavanie otázok, nehodnotiť.

Poznáme tieto typy nadviazania kontaktu s cieľovou skupinou:

1. metóda priameho oslovenia – ponúknutie určitej varianty
2. pasívny kontakt – prispôsobenie sa
3. nadviazanie kontaktu cez 3. osobu – dobre informovaný informant (osoba významná z cieľovej skupiny)
4. metóda snehovej gule ( postupné získavanie informácii )

Priklad:

Ak ideme pozorovať určitú skupinu ľudí, tak by sme si mali osvojiť ich zvyky a slovník. Najlepšie by bolo, ak by sme mali ku skupine blízko, t.j. mali by sme spoločné záujmy ( hudba ). V teréne musíme klásť väčší dôraz na kultúru pozorovanej skupiny. Ak chceme zapadnúť do určitej skupiny diskotékovej subkultúry, nesmieme robiť zo seba šaša. Nemali by sme sa na niekoho hrať.

Musíme poznať hodnotový rebríček určitej kultúry, ktorú ideme pozorovať. V prípade určitej skupiny diskotékovej subkultúry ide o zúčastnené pozorovanie, t.j. vytvárame neutrálny objekt a sme v priamej interakcii s tými ktorých pozorujem.

17. Legislatívny rámec sociálno-právnej ochrany detí

1. právne postavenie detí, prístup k právam dieťaťa
2. právne normy na ochranu detí: Ústava SR....
3. medzinárodné dokumenty: Dohovor o právach dieťaťa
4. UNICEF

Opatrenia na zabezpečenie ochrany života, zdravia a vývinu dieťaťa

Podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a mládeže a o zmene a doplnení niektorých zákonov každý je povinný upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na porušovanie práv dieťaťa.

Dieťa má právo požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, iný štátny orgán, ktorý je príslušný podľa osobitných predpisov chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa, zariadenie, obec, vyšší územný celok, akreditovaný subjekt, školu, školské zariadenie alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

Všetky orgány, právnické osoby a fyzické osoby uvedené v prvej vete sú povinné poskytnúť dieťaťu okamžitú pomoc pri ochrane jeho života a zdravia, vykonať opatrenia na zabezpečenie jeho práv a právom chránených záujmov, a to aj sprostredkovaním tejto pomoci. To platí aj vtedy, ak dieťa nemôže vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť požiadať o pomoc samo, ale prostredníctvom tretej osoby.

Dieťa má právo požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv aj bez vedomia rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa. Tým nie sú dotknuté práva a povinnosti rodičov vyplývajúce z rodičovských práv a povinností a práva osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa.

Rodič a osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa, majú právo pri výkone svojich práv a povinností požiadať o pomoc orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, iný štátny orgán, ktorý je príslušný podľa osobitných predpisov chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa, zariadenie, obec, vyšší územný celok, akreditovaný subjekt, školu, školské zariadenie a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti; tieto orgány a akreditovaný subjekt sú povinné rodičovi a osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, túto pomoc poskytnúť v rozsahu svojej pôsobnosti.

Podľa § 75a zákona 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ak sa ocitne maloleté dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd bez návrhu alebo na návrh orgánu povereného výkonom sociálnoprávnej ochrany a prevencie podľa osobitných predpisov predbežným opatrením nariadi, aby bolo maloleté dieťa dočasne zverené do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí.

Sociálna kuratela je súbor opatrení na odstránenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby a poskytovanie pomoci v závislosti od závažnosti poruchy a situácie, v ktorej sa nachádza dieťa alebo plnoletá fyzická osoba.

Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa vykonávajú:a) pre dieťa, ktoré
1. má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, prechodný pobyt, povolenie na prechodný pobyt, povolenie na trvalý pobyt alebo má povolený tolerovaný pobyt (ďalej len obvyklý pobyt ),
2. je občan Slovenskej republiky a nachádza sa na území iného štátu,
3. nie je občan Slovenskej republiky a nachádza sa na území Slovenskej republiky bez sprievodu rodiča alebo inej plnoletej fyzickej osoby, ktorej by mohlo byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti (ďalej len maloletý bez sprievodu ),
4. je mladistvý podľa osobitného predpisu, (Trestný zákon)b) pre plnoletú fyzickú osobu do 25 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt (ďalej len mladý dospelý ), c) pre inú plnoletú fyzickú osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt.

Vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa vykonávajú pre dieťa, plnoletú fyzickú osobu, rodinu, skupinu a komunitu najmä prostredníctvom sociálnej práce, metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji sociálnopatologických javov v spoločnosti.

Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na seba nadväzujú a vzájomne sa podmieňujú. Pri voľbe a uplatňovaní opatrení majú prednosť opatrenia na zabezpečenie výchovy a všestranného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí alebo v náhradnom rodinnom prostredí.

Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa vykonávajú, ak tento zákon neustanovuje inak,

1. v prirodzenom rodinnom prostredí, ktorým je domáce prostredie dieťaťa, rodiny alebo plnoletej fyzickej osoby. Ak je to vhodné a účelné, opatrenia podľa tohto zákona sa vykonávajú aj v širšom sociálnom prostredí dieťaťa, rodiny alebo plnoletej fyzickej osoby a v domácnostiach fyzických osôb, ktoré sú s nimi v príbuzenskom vzťahu alebo ktoré majú s nimi blízky vzťah.
2. v náhradnom rodinnom prostredí, ktorým je domáce prostredie plnoletej fyzickej osoby, ktorej súd zveril dieťa do starostlivosti alebo ktorej bolo dieťa dočasne zverené rozhodnutím orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately do starostlivosti.
3. v otvorenom prostredí, ktorým je každé verejné priestranstvo, verejný objekt alebo komunikácia, ktoré sú pre jednotlivcov a skupiny prirodzeným sociálnym prostredím, v ktorom sa zvyčajne zdržiavajú, a mobilné alebo stále priestorové zázemia jednotlivcov a skupín.
4. v prostredí utvorenom a usporiadanom na výkon opatrení podľa tohto zákona - zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

Sociálna kuratela detí

Sociálnu kuratelu detí zabezpečuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávaním opatrení podľa tohto zákona najmä pre

a) maloletého, ktorý sa dopustil páchania činu inak trestného podľa osobitného predpisu, b) mladistvého páchateľa trestnej činnosti alebo mladistvého podozrivého z páchania trestnej činnosti Trestného zákona č. 140/1961 Zb., c) dieťa, ktoré sa dopustilo priestupku, d) dieťa, ktoré je členom skupiny, ktorá ho svojím negatívnym vplyvom ohrozuje, e) dieťa zneužívajúce drogy alebo dieťa závislé od drog, f) dieťa hrajúce hazardné hry alebo dieťa závislé od hazardných hier, internetu, počítačových hier a iných hier, g) dieťa, u ktorého sa pre poruchy správania prejavujú problémy najmä v škole, v skupinách, vo vzťahoch s inými deťmi, rodičmi alebo inými plnoletými fyzickými osobami, h) dieťa, u ktorého sa prejavujú poruchy správania zanedbávaním školskej dochádzky, útekmi z domu alebo zo zariadenia, v ktorom je umiestnené, i) dieťa, u ktorého sa neprejavili problémy v správaní ani poruchy správania, avšak jeho jednorazové správanie alebo krátkodobé správanie vyžaduje pre svoju závažnosť alebo neprimeranosť pomoc.

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri pomoci dieťaťu s poruchami správania v závislosti od povahy a závažnosti poruchy správania dieťaťa a situácie, v ktorej sa dieťa nachádza,

· plní úlohy v trestnom konaní podľa Trestného zákona,
· zisťuje a oznamuje orgánom činným v trestnom konaní a súdu dôležité skutočnosti o vývine mladistvého, životných udalostiach, ktoré ovplyvnili jeho správanie, o vzťahoch v rodine, v škole, o jeho rodinných pomeroch, o rodinnom prostredí a sociálnom prostredí,
· udržiava písomný kontakt a osobný kontakt s mladistvým počas výkonu trestu odňatia slobody, výkonu ochrannej výchovy a spolupôsobí pri jeho prevýchove a riešení jeho osobných problémov, rodinných problémov a sociálnych problémov,
· podieľa sa na príprave mladistvého na prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, z výkonu väzby a z výkonu ochrannej výchovy,
· pôsobí na rodinné prostredie mladistvého a pripravuje rodinu na návrat mladistvého do rodiny,
· pomáha mladistvému po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, z výkonu väzby a z výkonu ochrannej výchovy, najmä pri uľahčení návratu do rodiny, hľadaní možností pokračovať v ďalšej príprave na povolanie, pri hľadaní zamestnania, riešení osobných problémov a vzťahových problémov,
· poskytuje pomoc a ochranu mladistvému a plní úlohy v priestupkovom konaní,
· spolupracuje so zariadením, v ktorom dieťa vykonáva ústavnú starostlivosť, ochrannú výchovu alebo výchovné opatrenie podľa osobitného predpisu, 4) a udržiava osobný kontakt a písomný kontakt s dieťaťom umiestneným v tomto zariadení,
· motivuje k liečbe drogových závislostí a iných závislostí, udržiava kontakt s dieťaťom počas liečby a resocializácie a pomáha dieťaťu po návrate zo zariadenia na liečbu závislosti alebo z resocializačného strediska,
· vykonáva ďalšie opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa tohto zákona.

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytuje súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní pri plnení úloh, ktoré súvisia s trestným konaním, a súčinnosť pri výkone probácie a mediácie podľa zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa vykonávajú najmä

· v osobnom styku s dieťaťom, jeho rodičmi, osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, a s inými fyzickými osobami, ktoré môžu mať vplyv na ochranu dieťaťa a pomoc dieťaťu,
· v prirodzenom rodinnom prostredí dieťaťa alebo otvorenom prostredí, v ktorom sa dieťa zvyčajne zdržiava.

Sociálna kuratela plnoletých fyzických osôb

Sociálnu kuratelu zabezpečuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj pre plnoletú fyzickú osobu, a to najmä

a) po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby,
b) ak je účastníkom probácie alebo mediácie podľa osobitných predpisov, 16)
c) ak zneužíva drogy alebo je závislá od drog,
d) po zániku ústavnej starostlivosti alebo ochrannej výchovy po dovŕšení plnoletosti,
e) ak bola prepustená zo zdravotníckeho zariadenia na liečbu drogových závislostí alebo iných závislostí,
f) ak bola prepustená zo zariadenia na resocializáciu drogovo závislých,
g) ak požiada o pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie

(2) Osobitná pozornosť sa pri výkone opatrení sociálnej kurately pre plnoletú fyzickú osobu venuje mladým dospelým (plnoletá fyzická osoba do 25 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt).

Pri výkone opatrení sociálnej kurately pre plnoletú fyzickú osobu orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v závislosti od povahy a závažnosti životnej situácie alebo problému plnoletej fyzickej osoby najmä

· udržiava písomný kontakt a osobný kontakt s plnoletou fyzickou osobou počas výkonu trestu odňatia slobody, výkonu väzby a spolupôsobí pri jej prevýchove a riešení jej osobných problémov, rodinných problémov a sociálnych problémov, najmä pri udržiavaní a posilňovaní rodinných väzieb,
· podieľa sa na príprave plnoletej fyzickej osoby na prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby,
· pomáha plnoletej fyzickej osobe po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby, najmä pri uľahčení návratu do rodiny, pracovnom uplatnení, hľadaní bývania, hľadaní možností pokračovať v ďalšej príprave na povolanie a pri riešení osobných problémov a vzťahových problémov,
· motivuje plnoletú fyzickú osobu k liečbe drogových závislostí a iných závislostí, udržiava kontakt s plnoletou fyzickou osobou počas liečby a následnej resocializácie v záujme podpory liečby a resocializácie,
· pomáha plnoletej fyzickej osobe po návrate zo zariadenia na liečbu závislosti alebo z resocializačného strediska najmä pri uľahčení návratu do rodiny, riešení osobných problémov a vzťahových problémov, pracovnom uplatnení a hľadaní bývania,
· motivuje plnoletú fyzickú osobu k aktívnemu prístupu pri hľadaní zamestnania a k získavaniu alebo udržaniu pracovných zručností a spôsobilostí,
· odporúča a sprostredkúva plnoletej fyzickej osobe pomoc špecializovaných inštitúcií,
· ponúka plnoletej fyzickej osobe účasť na resocializačných programoch a iných programoch organizovaných inými orgánmi štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami a akreditovanými subjektmi,
· motivuje plnoletú fyzickú osobu k účasti v svojpomocných skupinách zameraných na riešenie osobných problémov a vzťahových problémov,
· vykonáva ďalšie opatrenia podľa tohto zákona.

Pri poskytovaní pomoci plnoletej fyzickej osobe postupuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately najmä v súčinnosti s obcou a akreditovaným subjektom.

Opatrenia sociálnej kurately pre plnoletú fyzickú osobu sa vykonávajú najmä v prirodzenom rodinnom prostredí plnoletej fyzickej osoby alebo v otvorenom prostredí, v ktorom sa obvykle zdržiava.

Náhradná osobná starostlivosť

(§ 45 zákona č. 36/2005 Z. z. zákon o rodine)

Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba:

1. s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,
2. ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
3. osobné predpoklady,
a. najmä zdravotné,
b. osobnostné a morálne,
c. spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

(§ 46 zákona č. 36/2005 Z. z. zákon o rodine)

Maloleté dieťa možno zveriť:
1. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
2. do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela. (Súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak zadováženie súhlasu je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.)

(§ 47 zákona č. 36/2005 Z. z. zákon o rodine)

Náhradná osobná starostlivosť zaniká
a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b) smrťou maloletého dieťaťa,
c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti,
f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti.

Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť rozvodom manželov a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.
Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela.
Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodu:
· smrti osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
· právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti,
a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.

Ústavná starostlivosť

(Zákon č. 36/2005 Z. z. zákon o rodine)

Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.

Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná

Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.Vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zariadení
(podľa zákona 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov)Opatrenia podľa tohto zákona sa vykonávajú v zariadeniach, ktorými sú:
1. detský domov,
2. detský domov pre maloletých bez sprievodu,
3. krízové stredisko,
4. resocializačné stredisko pre drogovo závislých (ďalej len resocializačné stredisko )
5. a v iných zariadeniach zriadených na vykonávanie opatrení podľa tohto zákona.

Opatrenia podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, sa vykonávajú v zariadeniach, ktoré zriadili
1. určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
2. obec,
3. vyšší územný celok,
4. akreditovaný subjekt.

Každé zariadenie musí mať označenie, z ktorého vyplýva predmet jeho činnosti a odborné zameranie, a ak je to vhodné a účelné, aj jeho cieľovú skupinu. Účel na ktorý bolo zariadenie zriadené sa zabezpečuje najmä vykonávaním pomoci na zvládnutie krízy, pomoci pri príprave na školské vyučovanie, psychologickej starostlivosti, poskytovaním bývania, stravovania a pod.

Zariadenie vykonáva svoju činnosť podľa účelu, na ktorý bolo zriadené ambulantnou formou, celodennou formou alebo po určitú časť dňa, pobytovou formou.

Detský domov

Detský domov je prostredie utvorené a usporiadané na účely vykonávania rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia. Detský domov dočasne nahrádza dieťaťu jeho prirodzené rodinné prostredie alebo náhradné rodinné prostredie.

Ak ústavná starostlivosť skončí dosiahnutím plnoletosti alebo predĺžením ústavnej starostlivosti do 19 rokov veku, môže mladý dospelý požiadať detský domov o poskytovanie starostlivosti až do jeho osamostatnenia sa, najdlhšie do 25 rokov veku. Osamostatnenie na účely tohto zákona je zabezpečenie si bývania a schopnosť samostatne sa živiť (§ 49 zákona).

Detský domov pre maloletých bez sprievodu

Pri výkone predbežného opatrenia v detskom domove pre maloletých bez sprievodu treba prihliadať na predchádzajúcu výchovu dieťaťa a rešpektovať kultúrne a náboženské odlišnosti dieťaťa. Detský domov pre maloletých bez sprievodu utvára podmienky na výučbu slovenského jazyka, ak je to vhodné a účelné pre rozvoj dieťaťa.

Detský domov pre maloletých bez sprievodu je povinný zistiť, ak je to vzhľadom na vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť možné, názor dieťaťa na všetky skutočnosti, ktoré sa ho týkajú, najmä zistiť názor dieťaťa na jeho premiestnenie, zlúčenie s rodinou, návrat do krajiny pôvodu, azyl, a to už pred vykonaním úkonov na účely jeho premiestnenia, zlúčenia rodiny, návratom do krajiny pôvodu alebo pred podaním žiadosti o azyl. Na účely zisťovania názoru dieťaťa podľa prvej vety detský domov pre maloletých bez sprievodu zabezpečí tlmočenie do jazyka, ktorému dieťa rozumie.

V detskom domove sa vykonáva ústavná starostlivosť, predbežné opatrenie a výchovné opatrenie

1. v profesionálnej rodine, ktorá môže vykonávať ústavnú starostlivosť, predbežné opatrenie alebo výchovné opatrenie v dome alebo v byte, ktoré sú vymedzenou časťou detského domova alebo vo vlastnom dome alebo vo vlastnom byte pre určený počet detí; suma poskytnutá detským domovom na úhradu výdavkov na dieťa alebo mladého dospelého v profesionálnej rodine je podľa veku dieťaťa najviac vo výške trojnásobku sumy životného minima, 2. v samostatných diagnostických skupinách, ktoré vykonávajú odbornú diagnostiku, v samostatných skupinách alebo špecializovaných samostatných skupinách pre určený počet detí, so samostatným stravovaním, hospodárením a vyčleneným rozpočtom, zriadených v samostatnom dome, byte alebo vo vymedzenej časti detského domova; starostlivosť o deti v jednej skupine zabezpečujú vychovávatelia a ďalší zamestnanci detského domova.

Vykonávanie ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a výchovného opatrenia v profesionálnej rodine má prednosť pred ich vykonávaním v samostatných skupinách a v špecializovaných samostatných skupinách.

Ústavná starostlivosť, predbežné opatrenie a výchovné opatrenie sa vykonávajú v profesionálnej rodine najmä pre dieťa, ktoré

· bolo odňaté zo starostlivosti rodičov na prechodný čas potrebný na úpravu pomerov dieťaťa,
· vyžaduje na základe výsledkov odbornej diagnostiky liečebno-výchovnú starostlivosť alebo je občan s ťažkým zdravotným postihnutím,
· vyžaduje zvýšenú starostlivosť na základe výsledkov odbornej diagnostiky z dôvodu porúch správania,
· vyžaduje zvýšenú starostlivosť na základe výsledkov odbornej diagnostiky z dôvodu, že je drogovo závislé alebo inak závislé,
· vyžaduje zvýšenú starostlivosť na základe výsledkov odbornej diagnostiky z dôvodu, že bolo týrané, pohlavne zneužívané alebo bol na ňom spáchaný trestný čin ohrozujúci jeho priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin.

Ústavná starostlivosť, predbežné opatrenie a výchovné opatrenie sa vykonávajú v samostatných diagnostických skupinách

· v samostatnej diagnostickej skupine najdlhšie šesť mesiacov,
· v samostatnej skupine,
· v špecializovanej samostatnej skupine v prípade, že nemožno túto vykonať podľa predchádzajúcich dvoch bodov, a to

1. pre deti od narodenia do troch rokov veku, ktoré vzhľadom na svoj vek alebo zdravotný stav vyžadujú osobitnú zvýšenú opateru a starostlivosť,

2. pre deti s poruchami správania, ktoré vyžadujú starostlivosť na základe odbornej diagnostiky,

3. pre deti drogovo závislé a inak závislé po skončení liečby na základe odporúčania poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,

4. pre deti, ktoré vyžadujú zvýšenú starostlivosť z dôvodu, že boli týrané, pohlavne zneužívané alebo boli na nich spáchané trestné činy ohrozujúce ich priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin,

5. pre maloletých bez sprievodu, ktorí vyžadujú osobitnú starostlivosť pre jazykové, kultúrne a náboženské odlišnosti,

6. pre deti s mentálnym postihnutím, telesným postihnutím, zmyslovým postihnutím, kombináciou postihnutí a pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím,

· v samostatnej skupine pre mladých dospelých.

V profesionálnej rodine zabezpečujú starostlivosť o deti manželia, ktorí sú zamestnanci detského domova, alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnancom detského domova. Manželia môžu zabezpečovať starostlivosť v profesionálnej rodine, ktorá je zriadená v samostatnom dome alebo byte, ktorý je vymedzenou časťou detského domova, len ak sú obaja zamestnanci detského domova.

Detský domov utvára podmienky na stretávanie sa dieťaťa s jeho rodičmi. Dieťaťu a jeho rodičom poskytuje detský domov, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a obec pomoc na uľahčenie priebehu stretnutí, na rozvoj a úpravu ich vzájomných vzťahov a na úpravu rodinných pomerov dieťaťa. Detský domov dohodne s rodičmi dieťaťa a s dieťaťom, ktoré je schopné vyjadriť svoj názor, miesto, čas, rozsah a spôsob stretávania sa s ohľadom na potreby dieťaťa, možnosti a schopnosti rodičov dieťaťa.

Ak je to v záujme dieťaťa nevyhnutné, detský domov môže určiť, že rodičia dieťaťa sa môžu stretnúť s dieťaťom

1. len za prítomnosti zamestnanca detského domova, ktorý je dieťaťu známou osobou,
2. len v detskom domove, ktorý na tento účel utvára vhodné podmienky,
3. mimo detského domova na území obce, v ktorej je sídlo detského domova,
4. na inom mieste vhodnom alebo utvorenom na účel stretávania sa dieťaťa s jeho rodičmi.

Na účely úpravy vzťahov medzi dieťaťom a jeho rodičmi detský domov utvára podmienky na pobyt rodičov v detskom domove. Detský domov písomne dohodne s rodičmi podmienky ich pobytu v detskom domove.

Ak je to vhodné a účelné, môže detský domov v súlade s individuálnym plánom rozvoja osobnosti dieťaťa umožniť dieťaťu pobyt u rodičov. Detský domov oznámi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately čas, miesto a dĺžku pobytu dieťaťa u rodičov najmenej tri pracovné dni pred odchodom dieťaťa k rodičom tak, aby mohol orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytnúť detskému domovu aktuálne informácie o rodinnom prostredí, ak je to potrebné v záujme dieťaťa.

Dieťa sa môže zdržiavať mimo detského domova len so súhlasom detského domova, o čom sa vedú záznamy, v ktorých je uvedený čas odchodu dieťaťa z detského domova a čas návratu dieťaťa do detského domova, osobné údaje fyzickej osoby, ktorá dieťa preberá, a to jej meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a miesto pobytu dieťaťa. Detský domov sleduje vplyv pobytu dieťaťa mimo detského domova na jeho psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin.

Dieťa má právo stretávať sa s prarodičmi, so súrodencami a s fyzickými osobami, ku ktorým má blízky vzťah.

Detský domov môže po dohode s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a obcou podať súdu podnet na zrušenie ústavnej starostlivosti.

Ak sa mladý dospelý pripravuje na povolanie, detský domov mu zabezpečuje stravovanie vyplatením sumy na zabezpečenie stravy v hodnote časti dennej stravnej jednotky zodpovedajúcej obdobiu, počas ktorého sa zdržiaval mimo detského domova.

Ak dieťa opustí detský domov bez súhlasu, detský domov je povinný túto skutočnosť oznámiť bezodkladne najbližšiemu útvaru policajného zboru, rodičom dieťaťa, súdu, ktorý nariadil ústavnú starostlivosť, predbežné opatrenie alebo uložil výchovné opatrenie, a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Ak detský domov umožnil pobyt dieťaťu mimo detského domova a dieťa sa v určenom čase do detského domova nevrátilo, detský domov je povinný ihneď, najneskôr do 24 hodín vyzvať rodičov dieťaťa alebo prarodičov, súrodencov alebo iné osoby, ku ktorým má dieťa blízky vzťah, aby do 24 hodín zabezpečili návrat dieťaťa do detského domova.

Krízové stredisko

Krízové stredisko podľa zákona č. 305/2005 Z. z. zabezpečuje

a) vykonávanie opatrení podľa tohto zákona, ak sa dieťa, rodina alebo plnoletá fyzická osoba nachádza v krízovej životnej situácii,
b) výkon rozhodnutia súdu o výchovnom opatrení podľa osobitného predpisu,
c) výkon rozhodnutia súdu o predbežnom opatrení podľa osobitného predpisu,
d) výkon výchovného opatrenia

V krízovom stredisku sa môže predbežné opatrenie vykonávať v profesionálnej rodine. Profesionálna rodina poskytuje starostlivosť dieťaťu vo svojom vlastnom prirodzenom rodinnom prostredí. Zamestnanci krízového strediska, ktorí zabezpečujú starostlivosť o dieťa v profesionálnej rodine, musia splniť podmienky podľa § 53 ods. 7 a 8. Manžel zamestnanca krízového strediska, ktorý zabezpečuje starostlivosť o dieťa vo svojom vlastnom prirodzenom rodinnom prostredí, musí spĺňať podmienku podľa § 39 ods. 4.

(4) Na vykonávanie opatrení podľa § 47 ods. 4 písm. a) nie je potrebný súhlas rodiča, osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo zariadenia, v ktorom je dieťa umiestené.

(5) Krízové stredisko vykonáva činnosť podľa § 47 ods. 3 písm. a) prvého až štvrtého bodu, siedmeho a ôsmeho bodu, písmena b) druhého bodu a ak vykonáva činnosť pobytovou formou, aj podľa § 47 ods. 3 písm. a) piateho a šiesteho bodu, písmena c) tretieho a štvrtého bodu, písmena d) prvého až tretieho bodu.

(6) Ak sa v krízovom stredisku vykonáva rozhodnutie súdu podľa odseku 1 písm. b) a c), krízové stredisko vedie spisovú dokumentáciu, ktorá obsahuje doklady podľa § 30 ods. 2 a 4 a poskytuje starostlivosť aj podľa § 47 ods. 3 písm. d) štvrtého bodu.

Resocializačné stredisko

Resocializačné stredisko sa, zriaďuje na účel aktivizovania vnútorných schopností detí a plnoletých fyzických osôb na prekonanie psychických dôsledkov, fyzických dôsledkov a sociálnych dôsledkov drogových závislostí alebo iných závislostí a na zapojenie sa do života v prirodzenom prostredí.

V resocializačnom stredisku sa

· poskytuje odborná pomoc dieťaťu so skončenou povinnou školskou dochádzkou a plnoletej fyzickej osobe po skončení liečby na základe odporúčania poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,
· vykonáva rozhodnutie súdu o výchovnom opatrení podľa zákona o rodine.

V resocializačnom stredisku sa resocializácia drogových závislostí a iných závislostí vykonáva pobytovou formou najmenej osem mesiacov.

pestúnska starostlivosť

Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa ustanovené predpoklady (ďalej len pestún ).

Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba:
1. s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,
2. ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
3. ktorá má osobné predpoklady,
a. najmä zdravotné,
b. osobnostné
c. morálne,
4. ktorá je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu (zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých predpisov)
5. ktorá spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela. Súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
V rozhodnutí o pestúnskej starostlivosti súd vymedzí rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu.

Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti. Ak sa s pestúnom nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo pestúna súd.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali orgánu sociálnoprávnej ochrany detí.

Pestúnska starostlivosť zaniká
a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b) smrťou maloletého dieťaťa,
c) smrťou pestúna,
d) umiestnením maloletého dieťaťa do ochrannej výchovy alebo nástupom do výkonu trestu odňatia slobody,
e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení pestúnskej starostlivosti,
f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti.
Súd zruší pestúnsku starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak pestún zanedbáva starostlivosť o maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to požiada pestún.
Ak zanikla pestúnska starostlivosť rozvodom manželov a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.
Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti, zomrie, stáva sa pestúnom pozostalý manžel.
Ak s tým pestún a maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti súhlasia, súd môže z dôležitých dôvodov predĺžiť pestúnsku starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Ak zanikne pestúnska starostlivosť z dôvodov:
· smrťou pestúna,
· právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení pestúnskej starostlivosti.
a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej starostlivosti o dieťa; ak súd zistí, že u maloletého dieťaťa sú predpoklady na osvojenie, začne aj bez návrhu konanie o osvojiteľnosti.

Sprostredkovanie pestúnskej starostlivosti alebo osvojenia podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Ak rodičia nezabezpečujú, alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa a nie je možné dieťa zveriť do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sprostredkuje dieťaťu pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie (ďalej len náhradná rodinná starostlivosť ).
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately určený na účely organizovania náhradnej rodinnej starostlivosti (ďalej len určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ) alebo zariadenie, ak je v ňom dieťa umiestnené, musí poskytnúť dieťaťu, ktorému treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, sociálne poradenstvo, informácie o účinkoch náhradnej rodinnej starostlivosti a psychologickú starostlivosť (ďalej len príprava dieťaťa ) spôsobom primeraným veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa. Prípravu dieťaťa realizuje určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo akreditovaný subjekt upovedomený o potrebe pripraviť dieťa, alebo zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené, bezodkladne po naplnení podmienok ustanovených v prvom odseku.
Ak vykonával pre dieťa, ktorému treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, niektoré z opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa tohto zákona akreditovaný subjekt, ktorého zástupca, prípadne zamestnanec je pre dieťa osoba známa, ponúkne určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately možnosť pripraviť dieťa tomuto akreditovanému subjektu. Ak akreditovaný subjekt v lehote dvoch týždňov neprejaví vôľu, že chce dieťa pripravovať, prípravu dieťaťa vykoná určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zariadenie, v ktorom sa dieťa nachádza.
Sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti podľa zákona č. 305/2005 Z. z. je
a) vedenie prehľadu detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť,
b) evidencia žiadostí fyzických osôb, ktoré majú záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, o zapísanie do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť (ďalej len zoznam žiadateľov ),
c) príprava, posúdenie a odporúčanie fyzickej osoby podľa písmena b) na zapísanie do zoznamu žiadateľov,
d) rozhodovanie o zapísaní fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, do zoznamu žiadateľov,
e) vedenie zoznamu žiadateľov,
f) sprostredkovanie nadviazania osobného vzťahu medzi dieťaťom, ktorému treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, a žiadateľom o pestúnsku starostlivosť alebo o osvojenie (ďalej len žiadateľ ).
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zariadenie, kde bolo dieťa umiestnené, alebo akreditovaný subjekt poskytuje dieťaťu, ktorému bola sprostredkovaná náhradná rodinná starostlivosť podľa tohto zákona, a fyzickej osobe, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej rodinnej starostlivosti, podľa potreby a s ich súhlasom pomoc a sociálne poradenstvo na uľahčenie plnenia účelu náhradnej rodinnej starostlivosti.

Evidencia žiadostí fyzických osôb, ktoré majú záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom

Evidenciu žiadostí fyzických osôb, ktoré majú záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, o zapísanie do zoznamu žiadateľov vedie určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.Žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov obsahuje osobné údaje fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, a to jej meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia, bydlisko, rodné číslo, štátna príslušnosť a národnosť. K žiadosti musia byť priložené
a) dotazník,
b) odpis z registra trestov fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, nie starší ako tri mesiace,
c) správa o zdravotnom stave fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom,
d) doklad o majetkových pomeroch na preukázanie primeraného majetkového základu na plnenie ekonomicko-zabezpečovacej funkcie rodiny.

Ak fyzická osoba žiada o sprostredkovanie medzištátneho osvojenia, spisová dokumentácia obsahuje okrem skutočností podľa odseku 4 aj fotografie, obrazový a zvukový záznam tejto fyzickej osoby a jej rodinného prostredia.
Fyzickej osobe, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, každý orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, obec, vyšší územný celok alebo akreditovaný subjekt, ktorý vykonáva prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť, poskytuje informácie potrebné na podanie žiadosti o zapísanie do zoznamu žiadateľov.Príprava fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, na náhradnú rodinnú starostlivosťSubjekt vykonávajúci prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť na účely tohto zákona je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a akreditovaný subjekt, ktorý vykonáva prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a akreditovaný subjekt vykonávajúci prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť, detský domov, obec alebo vyšší územný celok informujú fyzickú osobu, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, o možnosti vybrať si subjekt vykonávajúci prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť.
Príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, sa vykonáva v rozsahu najmenej 26 hodín
· individuálnou formou alebo
· skupinovou formou.
Príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť fyzickej osoby, ktorß mß zßujem stať sa pest·nom alebo osvojiteľom, spočÝva
a) v poskytnutí základných informácií najmä o
1. náhradnej rodinnej starostlivosti,
2. vývine dieťaťa a potrebßch dieťaťa,
3. právach dieťaťa v nßhradnej rodinnej starostlivosti,
4. právach a povinnostiach rodičov dieťaťa,
b) v posudzovaní spôsobilosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pest·nom alebo osvojiteľom, na vykonßvanie nßhradnej rodinnej starostlivosti.
Určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately rozhoduje o zapísaní fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, do zoznamu žiadateľov do 15 dní odo dňa doručenia záverečnej správy o príprave fyzickej osoby na vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti.

Opatrenia na zabezpečenie ochrany života, zdravia a vývinu dieťaťa

Podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a mládeže a o zmene a doplnení niektorých zákonov každý je povinný upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na porušovanie práv dieťaťa.

Dieťa má právo požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, iný štátny orgán, ktorý je príslušný podľa osobitných predpisov chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa, zariadenie, obec, vyšší územný celok, akreditovaný subjekt, školu, školské zariadenie alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

Všetky orgány, právnické osoby a fyzické osoby uvedené v prvej vete sú povinné poskytnúť dieťaťu okamžitú pomoc pri ochrane jeho života a zdravia, vykonať opatrenia na zabezpečenie jeho práv a právom chránených záujmov, a to aj sprostredkovaním tejto pomoci. To platí aj vtedy, ak dieťa nemôže vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť požiadať o pomoc samo, ale prostredníctvom tretej osoby.

Dieťa má právo požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv aj bez vedomia rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa. Tým nie sú dotknuté práva a povinnosti rodičov vyplývajúce z rodičovských práv a povinností a práva osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa.

Rodič a osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa, majú právo pri výkone svojich práv a povinností požiadať o pomoc orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, iný štátny orgán, ktorý je príslušný podľa osobitných predpisov chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa, zariadenie, obec, vyšší územný celok, akreditovaný subjekt, školu, školské zariadenie a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti; tieto orgány a akreditovaný subjekt sú povinné rodičovi a osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, túto pomoc poskytnúť v rozsahu svojej pôsobnosti.

Podľa § 75a zákona 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ak sa ocitne maloleté dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd bez návrhu alebo na návrh orgánu povereného výkonom sociálnoprávnej ochrany a prevencie podľa osobitných predpisov predbežným opatrením nariadi, aby bolo maloleté dieťa dočasne zverené do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí.

Výchovné opatrenia

Ak je to potrebné v záujme dieťaťa, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately rozhodne podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov o uložení výchovného opatrenia ustanoveného zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine alebo o uložení týchto výchovných opatrení:

· upozorní vhodným spôsobom dieťa, jeho rodičov alebo osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa, ak svojím správaním môžu ohroziť alebo narušiť priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin dieťaťa,
· uloží dieťaťu povinnosť zúčastniť sa na liečbe v špecializovanej ambulantnej starostlivosti,
· uloží dieťaťu povinnosť zúčastniť sa na výchovnom programe alebo na sociálnom programe.

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nemôže rozhodnutím o uložení výchovného opatrenia odňať dieťa z osobnej starostlivosti rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa.

V rozhodnutí o výchovnom opatrení orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately určí právnickú osobu alebo fyzickú osobu, alebo akreditovaný subjekt, ktorý má spolupôsobiť alebo spolupracovať pri výkone výchovného opatrenia, a obdobie, po uplynutí ktorého zhodnotí účinky výchovného opatrenia.

Dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, musí byť poskytnutá pomoc na odstránenie príčin, pre ktoré bolo uložené výchovné opatrenie. Pri poskytovaní pomoci na odstránenie príčin, pre ktoré bolo uložené výchovné opatrenie, musia byť využité všetky metódy, techniky a postupy sociálnej práce v závislosti od povahy týchto príčin.

Výchovné opatrenia podľa zákona o rodine

Nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:

· vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
· určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,
· uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
· uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach

Deklarácia práv dieťaťa a Dohovor o právach dieťaťa
Deklarácia práv dieťaťa , ktorú prijala OSN roku 1959, obsahuje 10 morálnych princípov potvrdzujúcich, že “ľudstvo je povinné dať dieťaťu to najlepšie čo má”. Roku 1979 v medzinárodnom roku dieťaťa sa začali práce na Dohovore o právach dieťaťa , ktorý predstavuje historickú dohodu štátov a preto má širokú podporu. Roku 1990 pristúpila k nemu aj Slovenská republika.

DEKLARÁCIA PRÁV DIEŤAŤA:
1. Dieťaťu náležia všetky práva uvedené v tejto deklarácii. Na tieto práva majú nárok všetky deti bez jedinej výnimky, bez rozdielu rasy, farby, pohlavia, reči, náboženstva, politického alebo iného presvedčenia, národného alebo sociálneho pôvodu, majetkového alebo iného spoločenského postavenia, či už dieťaťa samého alebo jeho rodiny.
2. Dieťaťu sa má dostať zvláštnej ochrany a treba mu zákonmi a inými prostriedkami, zabezpečiť, aby sa v slobodných a dôstojných podmienkach zdravím a normálnym spôsobom vyvíjalo telesne, duševne, mravne, duchovne a sociálne. Pri primaní zákonov hlavným hľadiskom majú byť najvlastnejšie záujmy dieťaťa.
3. Dieťa má mať od narodenia právo na meno a štátnu príslušnosť.
4. Dieťaťu sa majú dostať výhody sociálneho zabezpečenia. Má mať právo dospievať a vyvíjať sa v zdraví, preto treba jemu a jeho matke poskytovať zvláštnu starostlivosť a ochranu vrátane primeranej starostlivosti pred narodením a po ňom. Dieťa má mať právo na primeranú výživu, bývanie, zotavenia a zdravotnícke služby.
5. Telesne, duševne alebo sociálne postihnutému dieťaťu treba poskytnúť zvláštnu opateru, výchovu a starostlivosť, akú vyžaduje jeho konkrétny stav.
6. Plný a harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa vyžaduje lásku a porozumenie. Všade kde j to možné, má vyrastať obklopené starostlivosťou a zodpovednosťou svojich rodičov a vždy v ovzduší lásky a mravnej a hmotnej istoty, výnimkou mimoriadnych okolností sa dieťa nemá odlúčiť od matky. Má byť povinnosťou spoločnosti a úradov venovať osobitnú starostlivosť deťom, ktoré nemajú rodinu, a tým ktorým sa nedostáva primeraných prostriedkov na výživu. Je žiadúce , aby štát poskytoval finančnú pomoc, alebo inú na výživu mnohopočetným rodinám.
7. Dieťa má nárok na vzdelanie, ktoré má byť bezplatné a povinné, aspoň na základnom stupni.

Má sa mu dostávať vzdelávanie, ktoré mu zvýši jeho všeobecnú kultúrnu úroveň a poskytne mu rovnaké možnosti rozvíjať svoje schopnosti a svoje názory a svoj zmysel pre mravnú a spoločenskú myseľ, aby sa mohlo stať užitočným členom spoločnosti.
8. Dieťa má byť za každých okolností medzi prvými , ktorým sa poskytuje pomoc.
9. Dieťa má byť chránené pred všetkými formami zanedbávania, krutosti a využívania. Dieťa sa nesmie zamestnávať pred dovŕšením primeraného, minimálneho veku, v nijakom prípade ho nemožno vnútiť, alebo mu dovoliť, aby vykonávalo prácu alebo zamestnanie, ktoré je na úkon jeho zdravie alebo vzdelávania alebo bráni jeho telesnému, duševnému alebo mravnému vývinu
10. Dieťa treba chrániť pred pôsobením, ktoré môže podnecovať rasovú, náboženskú alebo akúkoľvek inú formu diskriminácie. Dieťa sa má vychovávať v duchu porozumenia, znášanlivosti, priateľstva medzi národmi, mieru a bratstva všetkých ľudí, aby si plne uvedomovalo, že má svoje sily a schopnosti venovať službe ostatným ľuďom.

DEKLARÁCIA PRÁV DIEŤAŤA:
1. Právo na pomoc a ochranu: právo na použitie vyžaduje pomoc deťom a ich ochranu zo strany rodiny i spoločnosti.
Právo na bezpečie: dieťa má právo na osobnú bezpečnosť, bezpečnosť svojho vlastníctva.
2. Právo na vývoj: právo na vývoj sa týka vzdelania, právo na hru a prázdniny i na kultúrne aktivity
3. Právo na slobodný prejav: základom otvorenej demokracie spoločnosti je sloboda prejavu. Každý z nás si môže myslieť čo chce, a slobodne to vyjadriť.
Právo na spravodlivosť: máme práva aby iný nepoznali naše súkromie bez nášho súhlasu. Ak sa tak nestane máme právo domáhať sa spravodlivosti.
4. Právo na slobodu vyznania a náboženstva: spoločnosť vyznáva aj naše právo žiť podľa vlastného náboženského a národného presvedčenia.
Právo na slobodu pokojného združovania a zhromažďovania sa: sloboda pokojného združovania a zhromažďovania sa pramení z prirodzenej potreby, každého človeka spájať sa s inými ľuďmi.

Unicef

UNICEFF – Detský fond OSN je jedinou špecializovanou agentúrou organizácie spojených národov, zameranou na pomoc deťom. Bol založený v r.1946, pôvodne s poslaním poskytnúť pomoc deťom postihnutým v dôsledku II. Svetovej vojny. (United Nations International Children‘s Emergency Fund). Až v r.1953 sa stal trvalou súčasťou štruktúry OSN, nakoľko dovtedy financoval aktivity zo zvyškov fondu určeného na pomoc krajinám zúčastneným vo vojne -(UNRRA.) Jeho pôvodným poslaním bolo pomáhať deťom z rozvojových krajín, žijúcim v extrémnej chudobe. Meno agentúry skrátili na Detský fond OSN, ale skratka zostala – najmä kvôli kontinuite - pôvodná:UNICEF. V dejinách organizácie je niekoľko rozhodujúcich mílnikov, s ktorými sa môžete bližšie oboznámiť. UNICEF sa usiluje o zníženie detskej chorobnosti a úmrtnosti a chráni deti v miestach, kde došlo k prírodným alebo vojnovým katastrófam.
Prispieva k zabezpečovaniu starostlivosti a stimulácii detí v ich najranejšom vývojovom štádiu; upozorňuje rodičov na význam vzdelania rovnako pre dievčatá ako pre chlapcov. UNICEF tiež vedie deti k tomu, aby spolurozhodovali o záležitostiach, ktoré sa ich týkajú a a usiluje sa, aby všade na svete boli podmienky pre dôstojný a bezpečný život detí.

V spolupráci s jednotlivými vládami, mimovládnymi organizáciami a ostatnými agentúrami OSN ochraňuje UNICEF práva detí, poskytuje im služby a zabezpečuje potrebné dodávky. Má za cieľ dosiahnuť, aby všetky politické rozhodnutia boli prijímané v záujme detí. UNICEF sa významne zaslúžil o vznik a implementáciu Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý je základným ľudsko-právnym dokumentom a najširšie akceptovanou normou medzinárodného práva na svete. UNICEF o.i. sústreďuje a publikuje údaje o stave detí a spracováva (najmä prostredníctvom svojho výskumného centra Innocenti Centre vo Florencii) podklady pre kvalifikované rozhodnutia vlád jednotlivých krajín. Ako súčasť prípravy na Mimoriadne VZ OSN (máj 2002) realizoval UNICEF tiež prieskum názorovej a hodnotovej orientácie mladých ľudí.

Vedenie UNICEF - výkonná rada - pozostáva z 36 reprezentantov krajín celého sveta, Centrála UNICEF sídli v New Yorku a pracuje prostredníctvom siedmych regionálnych a 126 územných kancelárií (country offices) v 158 krajinách a oblastiach sveta. V 36 rozvinutých krajinách, medzi ktoré patrí aj Slovensko, pôsobia národné výbory. Ich úlohou je najmä sústreďovanie fondov a popularizácia práv detí.
UNICEFu pomáha množstvo dobrovoľníkov získavať fondy na pomoc deťom, nakoľko – ako jediná z agentúr OSN – nie je financovaný z jej zdrojov.

Od vzniku UNICEF stáli na jeho čele štyri osobnosti: Maurice Pate do r. 1965
Henry R. Labouisse do r.1979
James P.Grant do r. 1995
Carol Bellamy do r.2005
Ann M. Veneman - súčasná riaditeľka
Viac informácií o práci UNICEF vo svete môžete získať na adrese: www.unicef.org

UNICEF je na Slovensku od r. 1993 zastúpený samostatným národným výborom. S centrálou Detského fondu OSN je spojený asociačnou dohodou.

Národné výbory pracujú v 37 rozvinutých krajinách, zatiaľčo v rozvojových krajinách má UNICEF t.zv. Field Office - polnú kanceláriu, alebo Country office. Kritériom zaradenia medzi rozvinuté alebo rozvojové krajiny je pre účely práce UNICEF stav detí; úroveň ich zdravotného stavu, dostupné zdravotnícke služby, vzdelávanie a dochádzka do školy i hospodársky potenciál krajiny.

Prácu Slovenského výboru pre UNICEF riadi Predsedníctvo volené Valným zhromaždením na obdobie 4 rokov. Súčasnou predsedníčkou je doc.MUDr.Veronika Lehotská, CSc., výkonným riaditeľom je Ing.Miroslav Kaňa. UNICEF, podľa prieskumu švajčiarskej výskumného inštitútu z r. 2000 (IHA-GfM International Research Centre in Lausanne) je na Slovensku rešpektovanou a známou humanitnou organizáciou. Jeho práca v prospech detí je druhou najpopulárnejšou humanitnou činosťou spomedzi všetkých medzinárodných organizácií. (Najpopulárnejší Červený kríž má niekoľkonásobne dlhšiu históriu pôsobenia v bývalom Československu).

UNICEF má spomedzi ostatných agentúr OSN špecifické poslanie: je ním ochrana detí a ich práv a práca na zlepšení podmienok ich života

Vybrané právne normy na ochranu detí a mládeže

V súčasnej  právnej vede je venovaná značná pozornosť otázkam právneho postavenia dieťaťa v štáte a v rodine. Niet pochybnosti o tom, že majú odlišné psychické a fyzické potreby ako dospelí. Napriek faktu, že dieťa je na spoločnosti dospelých určité obdobie svojho života závislé, je členom spoločnosti a ako také má určité práva a aj povinnosti. Je teda neprípustné nazerať na dieťa  ako na bezprávneho jedinca.

V súčasnosti môžeme hovoriť o existencii dvojakého prístupu k právam dieťaťa vo svete a to o tzv. liberálnom a paternalistickom prístupe

Paternalistický prístup pokladá dieťa za nesvojprávne, poskytuje mu ochranu a vo väčšej alebo menšej miere dieťa kontroluje. Obrazne povedané, štát sa stavia do pozície „dobrého strýka“, ktorý hovorí nielen samotnému dieťaťu, ale aj jeho rodičom, čo sa smie a čo nie. Štát im určuje priestor a podmienky, za ktorých sa je ochotný o nich postarať.

Liberálny prístup stavia dieťa na úroveň dospelých členov spoločnosti. Tj, že priznáva dieťaťu všetky práva, aké majú dospelí, bez ohľadu na možnosť realizácie priznaných práv dieťaťom. Ale aj zástancovia tohto liberálneho prístupu k právam dieťaťa uznávajú, že napriek proklamovanej rovnosti v právach, dieťa potrebuje zvláštnu ochranu práve za účelom naplnenia týchto práv.

Základný postoj štátu k dieťaťu sa premieta do konkrétnych právnych noriem platných v danej spoločnosti, vrátane implementácie medzinárodných právnych noriem.

Právne normy na ochranu detí:

Ústava SR

Základ právneho postavenia dieťaťa sa u nás odvodzuje od práva ústavného. Ústava SR vyjadruje ochranný status detí a mladistvých tradične v oblasti politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv.

Pri práci v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže musí sociálny pracovník poznať Ustavu SR, ktorá je základným prameňom, od ktorého sa odvíjajú všetky naše právne normy. Skutočnosť, že Ústava SR bola prijatá až v r. 1992 po podpísaní dohovoru o právach dieťaťa a iných dokumentov z oblasti ľudských práv bývalou Československou republikou, výrazne ovplyvnila obsah a rozsah práv dospelých i detí obsiahnutých v základnej zákonnej norme nášho štátu.

Základné práva a slobody sa zaručujú na území SR všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo postavenie.

V slovenskom právnom poriadku nie sú základné práva dieťaťa kodifikované samostatným spôsobom, konkretizujú sa tieto práva v jednotlivých právnych odvetviach a to najmä v občianskom, rodinnom, trestnom, pracovnom práve, v práve sociálneho zabezpečenia a nemocenského poistenia a v správnom práve.

Miera realizácie práv dieťaťa v konkrétnom štáte závisí na miere a úrovni realizácie všeobecných ľudských práv v spoločnosti. Čím širší základ ľudských práv garantuje štát zastúpený svojím právnym systémom dospelým členom spoločnosti, tým je väčší predpoklad aj rozvoja práv dieťaťa.

Garantom práv dieťaťa je štát, ale realizácia týchto práv prináleží rodičom, alebo iným zákoným zástupcom dieťaťa.

Súčasťou legislatívneho rámca sociálnoprávnej ochrany sú nasledovné pramene:

1. Ústava Slovenskej republiky,
2. Zákon o rodine,
3. Trestný zákon,
4. Občiansky zákon,
5. Zákon o pestúnskej starostlivosti,
6. Zákon o sociálnej pomoci a príslušné vyhlášky a vykonávacie predpisy vzťahujúce sa k problematike sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže.

Do legislatívneho rámca sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže patria tiež   všetky medzinárodné zmluvy a dohovory z uvedenej oblasti, ktoré delíme na 2 skupiny:

1. medzinárodné dokumenty, ktoré SR ratifikovala a ktoré sa tak stali súčasťou jej právneho systému,

2. medzinárodné dokumenty, ktoré SR neratifikovala. Tieto dokumenty zahŕňame do        legislatívneho rámca sociálnoprávnej ochrany preto, že ich štúdiom a žiadosťou o ich realizáciu v SR rozširujeme a upevňujeme rozsah sociálnoprávnej ochrany dieťaťa.

Medzinárodné dokumenty a ochrana práv dieťaťa

Po prvý raz sa medzinárodné spoločenstvo zaoberalo právami detí v r.1924 v tzv. Ženevskej deklarácii práv dieťaťa. Neskôr, vychádzajúc zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv, OSN prehlásili, že deťom patrí osobitná starostlivosť a podpora, pričom vyslovili presvedčenie, že rodinaako základná jednotka spoločnosti a zároveň prirodzené prostredie pre rast a blaho všetkých svojích členov a najmä detí si zasluhuje potrebnú pomoc a ochranu tak, aby bola schopná plniť svoju úlohu v spoločnosti.

20. novembra 1959 bola Valným zhromaždením OSN prijatá Deklarácia práv dieťaťa, kde sa uvádza, že „dieťa pre svoju telesnú a duševnú nezrelosť potrbuje osobitné záruky, starostlivosť a zodpovedajúcu právnu ochranu pred narodením aj po ňom“.

Oba dokumenty na ochranu práv detí vznikli bezprostredne po skončení I. a II. sv. vojny a s nimi súvisiace ohrozované najzákladnejšie podmienky prežitia  boli určite dôvodom pre znovu oživenie úsilia chrániť deti v ich základných právach a to v práve na život, na jeho dôstojnosť, v práve žiť v rodine atď...

Neskôr boli vypracované a prijaté niekoľké medzinárodné dokumenty na ochranu práv dieťaťa, ktoré vyvrcholili prijatím Rezolúcie č.81. konferencie Medzinárodnej únie o ochrane práv dieťaťa (18.-19. marca 1989) a vyústili do  Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý bol podpísaný v New Yorku 20. 11. 1989.

Pre bývalú ČSFR nadobudol Dohovor o právach dieťaťa platnosť 6. 2. 1991.

Vychádza z Charty Spojených národov, najmä z jej zásad prirodzenej ľudskej dôstojnosti, rovnosti všetkých ľudí, slobody, spravodlivosti pre všetkých a práva na život v mieri...

Obsah je rozdelený do jednotlivých časti až po kontrétne práva a ich realizáciu v praxi.

V „Dohovore“ sa jasne uvádza, že štát je povinný zabezpečiť ochranu práv každého dieťaťa, ktoré sa nachádza pod jeho jurisdikciou (teda na ktoré sa vzťahuje právo daného štátu) bez akejkoľvek diskriminácie podľa rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného, etnického alebo sociálneho pôvodu, majektu, telesnej alebo duševnej nespôsobilosti, rodu a iného postavenia dieťaťa alebo jeho rodičov alebo zákonných zástupcov.

K základným právam dieťaťa, tak ako to vyplýva z Dohovoru, patrí:

1. právo na život, na jeho zachovanie a osobný rozvoj,
2. právo na meno, štátnu príslušnosť, právo poznať svojich rodičov,
3. právo na starostlivosť rodičov, na život vo vlastnej rodine,
4. právo na slobodu prejavu,
5. právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva,
6. právo na prístup k informáciám,
7. dieťa ma právo na ochranu pred svojvoľným zasahovaním do jeho súkromného života, rodiny, domova, korešpondencie,
8. právo na ochranu pred nezákonnými útokmi na jeho česť a povesť,
9. dieťa bez svojho rodinného prostredia má právo na osobitnú ochranu a pomoc zo strany štátu, má právo na náhradnú rodinnú starostlivosť  a to bez ohľadu na dôvody straty rodinného prostredia (smrť rodičov, odobranie dieťaťa z rodiny, zrieknutie sa dieťaťa matkou resp. Rodičmi atď)

V súvislosti s ratifikáciou dohovoru o právach dieťaťa boli prijaté i zásady, podľa ktorých sa sociálni pracovníci pracujúci na úseku ochrany a propagácie práv dieťaťa majú riadiť.

Práva dieťaťa z pohľadu dneška

Ratifikácia Dohovoru o právach dieťaťa viac ako 150-timi štátmi sveta potvrdzuje dobrú vôľu štátov, ktoré sa stali zmluvnou stranou Dohovoru, naplniť všetky ustanovenia tohto medzinárodného právneho dokumentu a tak zabezpečiť pokojné detstvo, rozvoj osobnosti dieťaťa tak, aby z neho vyrástol spoločnosti prospešný jednotlivec.

V súčasnosti sa spomínajú tzv. Ľudské práva 3. generácie, ku ktorým patria napr.:

1. požiadavka zdravého životného prostredia,
2. zachovanie trvalého mieru,
3. právo národov na sebaurčenie,
4. ochrana národnostných menšín,
5. odzbrojenie atď...

Samotný Dohovor o právach dieťaťa by nestihol zabezpečiť všetky podmienky potrebné pre harmonický vývoj dieťaťa, preto sa táto oblasť neustále rozširuje ďalšími, podpornými aktivitami aké vyvíja napr. ILO, alebo WHO...

V poslednom desaťročí sa čoraz častejšie spomínajú aj práva detí v nemocniciach. K posledným krokom v tejto oblasti patrí dokument – Deklarácia o právach pacientov v Európe, ktorá bola prerokovaná v Amsterdame – 1994.

Slovenská lekárska verejnosť aplikovala tento dokument na podmienky SR a vypracovala Návrh Charty práv pacientov ešte v roku 1995.

Jednou z najvýznamnejších osobností bojujúcich za práva malých pacientov je James Robertson, ktorý patrí k iniciátorom Charty práv detských pacientov .

K jedným z prvých nemocníc v SR, ktoré získali plaketu UNICEF „Baby Friendly Hospital“   (nemocnica priateľská deťom) je aj Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici.

UNICEF sa spolupodiela na presadzovaní práv detských pacientov v jednotlivých členských štátoch.

Začiatkom 90. rokov zahájila Medzinárodná organizácia práce ILO novú kampaň zameranú na odstránenie detskej práce. Boj za odstránenie práce zo života detí je programovo najstarším bodom ILO.

Slovensko pristúpilo k ratifikovaniu tohto Dohovoru až v novembri 1998 a to formou Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR uverejneného v Zbierke SR.

Posledné desaťročia priniesli do oblasti zneužívania detí za účelom zárobku nové prvky, ktoré majú priamu súvislosť s páchaním trestnej činnosti, ako napr. Detská prostitúcia, detská pornografia, zneužívanie detí na predaj drog atď. ILO sa snaží upozorniť celosvetovú verejnosť aj na problémy spojené s takýmto „zamestnávaním detí“.

18. Metódy sociálnej práce používané v oblasti SPO detí

 základné vedomosti a predpoklady sociálneho pracovníka pracujúceho na oddelení SPO detí

OBSAH SOCIÁLNOPRÁVNEJ OCHRANY DETÍ A MLÁDEŽE

Obsah sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže môžeme rozdeliť do troch stupňov:

l. základný stupeň -  tvoria vedomosti nevyhnutne nutné pre prácu sociálneho pracovníka s deťmi a mládežou.

Tieto vedomosti by mal sociálny pracovník získať už v predchádzajúcej príprave. Sú nimi znalosti základných informácii z oblasti práva, psychológie a patopsychológie ako aj z peda gogiky a to predovšetkým z oblasti sociálnej pedagogiky a tiež z etopédie.

2. nadstavbový stupeň tvoria vedomosti a zručnosti nevyhnutné pre prácu s klientom ako napr. komunikácia, empatia, schopnosť budovania profesionálnych sietí...

3. praktická aplikácia teoretických poznatkov, vlastný výkon sociálnoprávnej ochrany deti a mládeži.

Sociálny pracovník, pracujúci na úseku sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže musí ovládať základné  vedomosti z:

- psychológie a patopsychológie dieťaťa,

- sociálnej psychológie,

- vybrané právne informácie,

- výchovné prístupy  

- problematiku rodiny

musí disponovať psychosociálnymi zručnosťami ako sú komunikácia,

asertivita, empatia.

Popri týchto predpokladoch musí ovládať špeciálne metódy a techniky práce s deťmi a mládežou ale aj s dospelými tak, aby ich použitím bolí schopný dosahovať žiadané sociálne ...

METÓDY SOCIÁLNEJ PRÁCE POUŽÍVANÉ NA ÚSEKU SOCIÁLNOPRÁVNEJ OCHRANY DETÍ  MLÁDEŽE

Na úseku sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže sa používajú všetky známe metódy,  s ktorými sa bežne pracuje v tzv. humánnych vedách respektíve vo vedných odboroch na človeka. Len pre rekapituláciu si zhrnieme čo máme na mysli pod pojmom  bežné metódy . Patri sem napr.  rozhovor, pozorovanie, dotazník (najmä dotazník zameraný na sociálne prostredie) metódy sociometrické,  rôzne terapeutické metódy, metóda prípadová a iné.

Popri tejto skupine metód sa v sociálnoprávnej ochrane detí a mládeže používajú špecifické metódy, ktoré sú v praxi úzko viazané pravé k problematike sociálnoprávnej ochrany detí a  mládeže. Z hľadiska rozsahu ich pôsobností ich môžeme rozdeliť na dve skupiny: A to:

1/ špecifické metódy práce používané aj v iných oblastiach

práce s klientom predovšetkým v sociálnej pedagogike, etopédii, na niektorých úsekoch práce,  psychológa a pod.

Do tejto skupiny patria napr:

Metóda izolácie

Cieľ tieto metódy je, ako už vyplýva  z jej názvu, izolovať dieťa od niečoho. V oblasti  sociálnoprávnej ochrany dieťaťa ide o izolovanie maloletého, respektíve mladistvého od nevhodné ho pôsobenia jeho sociálneho prostredia. Táto metóda sa v sociálnej práci uplatňuje vo vzťahu k problémom vyplývajúcich z

- nevhodného rodinného prostredia,

- porúch správania klienta,

- páchania trestnej činností či už samotným klientom, alebo osobami v jeho bezprostrednej blízkosti a podobne.

Izolácia čiže odlúčenie dieťaťa od nežiaduceho pôsobenia konkrétnej osoby, respektíve osôb, môže sledovať dva parciálne ciele:

l / odlúčenie, znemožnenie kontaktu dieťaťa a osoby, alebo skupiny osôb, ktoré majú na die ťa negatívny vplyv sa môže realizovať len sprostredkovane, t.j. že táto metóda môže byť realizovaná v spolupráci so súdom (v niektorých prípadoch je možné uplatniť tzv. predbežné opatrenie).

Izolácia dieťaťa, najmä ak sa jedná o izoláciu vo vzťahu k rodičom dieťaťa, musí byť položena súdnym rozhodnutím.

2./ zmenu výchovného prostredia, nahradenie nežiaducich výchovných vplyvov novým vý chovným prostredím

Metódy izolačné majú pôsobiť nielen na dieťa, ale aj na rodinu. Prerušením prirodzeného kontaktu rodiča, respektíve rodičov, s dieťaťom sa v niektorých prípadoch sleduje nielen zmena v sociálnom správaní dieťaťa, ale aj zmena zodpovednej dospelej osoby k zverenému dieťaťu.

Pri odlúčení dieťaťa od rodiny môže prísť k odstráneniu nežiaduceho správania sa dospelej osoby, napr. matka, ktorá zanedbávala výchovnú starostlivoť o dieťa môže prehodnotiť svoj pristúp k výchovným problémom dieťaťa. Matka - alkoholičká môže byť izoláciou od dieťaťa ovplyvnená natoľko, že sa. dobrovoľne podrobí protialkoholickej liečbe a pod..

Predpokladom zmeny v správaní zodpovedného dospelého je aj kontakt so sociálnym pracovníkom, ktorý sa nemá prerušiť umiestnením dieťaťa v  niektorej z foriem náhradnej rodin nej výchovy.

O "metódach izolačných1'. čže o súbore metód zameraných na izoláciu dieťaťa hovoríme z toho dôvodu, že vnútorne môžeme rozčleniť tieto metódy podľa ich zámeru na:

- izolácia dieťaťa, ktorej cieľom je zmena výchovného prostredia  z dôvodu zlej. Respektíve nedostatočnej starostlivosti v  rodine dieťaťa,

-izoláciu dieťaťa alebo mladistvého v nadväznosti na poruchy správania až delikvenciu.

Pričom v prvom prípade pôjde o pomoc dieťaťu a v druhom prípade o určitú formu spoločen ského trestu. Dopad pri použili týchto dvoch izolačných metód bude pre dieťa rozdielny. V prípade bude dieťa napr. umiestnené v detskom domove, v pestúnskej rodine a pod. s

tým, že bude izolované len od svojej primárnej rodiny. Toto dieťa bude bežne navštevovať, záujmové krúžky, chodiť do kina atd'. V druhom prípade, ak pôjde napr. o delikventa, bude metóda izolácie od rodinného prostredia umocnená aj izoláciou od prirodzeného sociálneho prostredia vôbec. Voľný pohyb mladistvého v rámci svojho nového prechod ného bydliska je značne obmedzovaný a navyše sa nad nim vykonáva sprísnený dohľad.

Už na základe naznačeného je zrejmé, že metódy izolácie majú jeden spoločný prvok - za bránenie v kontakte s určitým okruhom osôb. Vnútorne, podľa výchovného zámeru, môžu sa izolačné metódy ešte ďalej deliť. K najznámejším izolačným metódam v oblasti sociálnej práce patrí uložená ochranná výchova.

Metódy posilňujúce odolnosť dieťaťa

Pri týchto metódach, ako uvádza Bakošová (1994, s. 42) "dieťa nie je mechanicky odtrhnuté od nevhodných vplyvov domova, ale zostáva doma a je vedené k odolnosti voči deštruktív nym vplyvom prostredia". Bakošová uvádza, že typickými metódami posilňujúcimi odolnosť dieťaťa sú napr. priama dohoda, útecha. prognózovanie, príprava na zvládanie situácií spôso bených nevhodnou sociálnou klímou rodiny a pod..

Tieto metódy, pôsobiace na vôľovú oblasť dieťaťa, sa používajú ako v psychologických tré ningoch, tak v pedagogike i v sociálnej práci.

Z hľadiska možností využitia v praxi sociálnej práce je zaujímavá napr. metóda postupných krokov. Keď dieťa postupne, začínajúc od najjednoduchších úkonov sleduje zmenu vlastného správania. Napr.: "Každý deň sa pripravím do školy. Do školy pôjdem aj v prípade, že mi rodič (matka, otec) je ochotný poskytnúť ospravedlnenie. Budem si vo svojich veciach udr žiavať poriadok. V prípade rodičovskej hádky sa budem hrať s mladšími súrodencami." Táto metóda, ktorá je založená na racionalizácii správania sa dieťaťa, na prevzatí "zodpovednosti" za vlastný vývoj samotným dieťaťom, predpokladá častý, možno až každodenný, kontakt so sociálnym pracovníkom, ktorý vedie dieťa k posilňovaniu žiaduceho správania. Pri aplikácii tejto metódy je nesmierne dôležité morálne ocenenie každého, hoci aj malého úspechu dieťa ťa.

Metódy ochranné                                                      

Tieto metódy sa opierajú o pozitívny kontakt medzi dieťaťom a dospelým, respektíve dieťa ťom a dieťaťom, keď prichádza k vytvoreniu citovej väzby - priateľstva, "náhradného rodi čovstva", alebo jednoducho si dieťa vytvorí vzťah založený na dôvere v ochranu a pomoc dospelej, alebo len od seba dospelejšej osoby.

Metódy ochranné sa zase môžu vnútorne deliť. Jednou z ochranných metód je napr. výchovný dohľad v prípade porušovania základnej starostlivosti zo strany rodiča. Ak sa výchovný dohľad nad rodinou, respektíve nad maloletými uloží z dôvodu zabezpečenia riadnej starostlivosti dospelej zodpovednej osoby (strava, hygiena a pod.), môže byť výchovný dohľad zara dený medzi ochranné metódy. Za špecifickú ochrannú metódu môžeme označiť aj sociálnu dávku, cieľom ktorej je saturovať ekonomické problémy rodiny s účelom predchádzania patologického procesu v rodine.

Metódy rekonštrukčné

Tieto metódy sú v sociálnej práci zamerané predovšetkým na rodinu. Ich cieľom je znovuvýstavba, oprava, čiže rekonštrukcia vzťahov uprostred rodiny. Rekonštrukčné metódy majú napomôcť k vzájomnej komunikácii všetkých členov rodiny, majú im pomôcť vybudovať ich vlastné rodinné pravidlá, vytvoriť rodinný systém a nájsť nové možností kontaktov aj rodinu. Sociálna práca používa rekonštrukčné metódy napríklad pri dlhodobom odlúčení neho z rodičov (po výkone trestu), pri návrate dieťaťa do rodiny a pod.. Tieto metódy sú merané predovšetkým na oblasť rodinnej klímy, spolupráce a rodinnej atmosféry. Sociálny pracovník ich môže využiť napr. pri mladých, dostatočne osobnostne nezrelých manželov,  ktorí nie sú pripravení na prevzatie roly rodiča, manžela, manželky atď.

Ku klasickým rekonštrukčným metódam používaných v sociálnej práci patrí napr. sanácia rodinného prostredia a tiež náhradná rodinná starostlivosť. Menej známe sú u nás rekonštrukčné metódy zamerané na spolužitie viacgeneračných rodín. K najznámejším osobnostiam v oblasti rodinnej rekonštrukcie patrí Virgínia Satirová.

Metóda zážitková

Je založená na pozitívnych zážitkoch, prostredníctvom ktorých má dieťa možnosť zažiť niečo nové, povzbudivé a tým si vytvárať batériu pozitívnych spomienok, budovať si nový sebaobraz, ktorý vedie k sebaakceptácii, posilneniu vôľového konania atd". Zážitkové metódy môžu byť realizované prostredníctvom záujmových krúžkov, prostredníctvom organizovaných sú ťaží, exkurzií a pod. Dôležité je, aby dieťa prostredníctvom nového zážitku si postupne mohlo meniť obraz samého seba. Zážitkové metódy sa odporúčajú najmä pri deťoch s poru chami správania, pri delikventnej mládeži, kedy sledujú cieľ vybudovania nových stereotypov v správaní klienta. Ich praktická upotrebiteľnosť je však aj v prací so zanedbávaným, týraným či zneužívaným dieťaťom, kedy sú vhodným doplnkom k niektorej z doporučených terapií a cieľom pri ich použití pri tejto klientele je "vytesnenie", resp. nahradenie negatívnych frustrujúcich zážitkov novými, povzbudzujúcimi, pozitívnymi zážitkami.

Metódy intervenčné

Ide o metódy vstupujúce, zasahujúce do života rodiny, alebo jednotlivca. Intervenčné metódy sa zameriavajú na podporu, posilnenie rodiny, alebo jednotlivca. Na podnietenie jeho schop nosti zvládnuť sociálnu realitu v ktorej sa ocitol. Súčasťou intervenčných metód môže byť krátkodobá priama pomoc klientovi v situácii, ktorú objektívne nie je schopný vyriešiť sám.

Medzi intervenčné metódy zaraďujeme aj najmodernejšie metódy sociálnej práce, ktoré sú založené na vstupe sociálneho pracovníka priamo do rodiny klienta Tieto metódy vychádzajú z bežnej, každodennej reality odohrávajúcej sa v živote klienta. Sociálny pracovník sleduje v rodine spôsob interpersonálnej komunikácie, postavenie klienta v rámci rodiny, mieru vzájom nej akceptácie a podobne. Spolu so všetkými zúčastnenými sa potom zúčastňuje hodnotenia, hľadania príčin poruchy vzťahov v rámci rodiny, komunikačné chyby atď. a samozrejme hľa dania možností riešenia. K metódam pracujúcim na tomto základe patrí napr. metóda "portidge", ktorá dosiahla dobré výsledky najmä pri práci so zdravotne handicapovanými deťmi Tieto metódy využívajú modernú videotechniku (prácu s videokamerou), prostredníctvom ktorej sa snažia dosiahnuť maximálne možnú mieru objektivity a aj potrebný) odstup klienta (pri hodnotení reálne prežitých situácii) od vlastnej osobnosti.

Metóda pozitívnej aktivizácie

Je zameraná na podnecovanie užitočnej, pre klienta prínosnej, obohacujúcej činnosti. Horňáková túto metódu vníma ako metódu "na podnecovanie k užitočnej i sebauspokojujúcej čin nosti, a to rozvíjaním záujmov, sociálneho cítenia, primeraného sebahodnotenia i vyhraňovaním životnej zameranosti." (In: Vašek a kol.. 1994, s. 94)

Väčšina spomínaných metód sa používa vo vzájomnej kombinácii s využitím rôznych tech nik. Ich výber a použiteľnosť závisia jednak od samotného sociálneho pracovníka od jeho odbornej prípravy a osobnostnej spôsobilosti. Sociálny pracovník musí konkrétnu metódu zvoliť adekvátne potrebám dieťaťa a jeho skúsenostiam, schopnostiam ako aj osobnostnej zrelosti detského klienta.

Pre oblasť sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže majú veľký význam aj metódy inscenačné, exemlifikačné, či metódy zmeny postojov s ktorými pracujú ako psychológovia, psychiatri tak i špeciálni či liečební pedagógovia a tiež sociálni pracovnici.

Metódy situačné - study case

Tieto metódy sú založené na konfrontácii klienta s konkrétnou situáciou, ktorá je svojou pod statou pre klienta problémovou. Navodenie problémovej situácie umožňuje klientovi variovať rôzne prístupy k riešeniu danej situácie a v rámci diskusie sa tak pripraviť na riešenie reálnej záťažovej situácie. Ako uvádza Zelina (1994) k najbežnejším variantám situačných metód patria :

- metóda rozboru situácie,

- metóda konfliktnej situácie,

- metóda postupného zoznamovania sa s prípadom,

- metóda kritických incidentov

Situačné metódy, ktoré sú v sociálnej práci známe skôr ako "study causy", čiže prípadové štúdie už od začiatku 20 stor. ako najúčinnejšie metódy sociálnej práce, sa nám spájajú s menšinami ako M. Richmondová, V. Robinsonová, či M. Krakešová- Došková a ďalší.

Situačné metódy, respektíve prípadové metódy sa používajú rozdielne v psychológií, peda gogike a sociálnej práci.

V pedagogike sú zaraďované do tzv. preventívnych metód, ktorých cieľom je pripraviť jed notlivca v dostatočnom predstihu na riešenie možnej konfliktnej situácie. V rámci tohto pre ventívneho výchovného pôsobenia sa pracuje s fiktívnymi situáciami, ktoré môžu byť prene sené do hrovej situácie z reality (napr. z tlače, s televízie a pod.).

V psychológii sa často razy používa táto metóda na odstránenie negatívnych následkov pre žitej, čiže reálnej problémovej situácie klienta.

V sociálnej práci sa v rámci study case - situačných metód pracuje tiež so skutočnými, klientom reálne prežívanými situáciami, ktorého nejakým spôsobom ohrozujú. Tieto metódy sa v sociálnej práci môžu používať v dvoch rozdielnych polohách a to :

Ako metódy práce samotného sociálneho pracovníka, kedy ich používa predovšetkým ako    

a/ zdroj informácií,

b/možnosť odhalenia príčiny zlyhania klienta, resp. jeho sociálneho prostredia.

Ako metódy práce sociálneho pracovníka s klientom. V tejto polohe používa sociálny pra covník situačné metódy ako

a/  možnosť odhalenia klienta ohrozujúcich faktorov,

b/  možnosť prehodnotenia "vlastnej viny",

c/ inšpiráciu pre požadovanú zmenu v správaní klienta a podobne.

Situačné metódy majú štyri základné fázy a to : "príprava a prezentovanie situácie, jej rozbor, diskusia a závery " (Zelina. 1994, s 80). Z hľadiska sociálneho pracovníka samotná príprava, čiže štúdium prípadu (správy, hlásenia, zápisnice, eventuálne svedecké výpovede a pod. ) patrí k najnáročnejším fázam prípadovej štúdie.

Ako uvádza Strieženec (1996, s. 115) "Samotné štúdium je časovo náročné ale detailnejšie vystihuje vývoj a najmä dynamiku sociálnych procesov, zmien a reakcií." Práve pre možnosť odhalenia týchto skutočnosti je potrebné venovať prípravnej fáze dostok času a pozornosti, lebo od zhodnotenia tejto vstupnej fázy závisí ďalšia práca s klientom.

Metódy inscenačné

Tieto metódy, ako uvádza Zelina (1994, s. S2), "zasahujú okrem kognitívnej oblasti najmä afektívnu zložku a konatívnu zložku osobnosti." Na rozdiel od situačných metód, kedy sme v práci s klientom využívali skutočnú udalosť, čiže prípad, v prípade použitia inscenačných metód ide o navodenie simulovanej životnej situácie. Táto simulovaná situácia musí byť do predu dodatočne pripravená a každému z aktérov v nej musí byť pridelená konkrétna pozícia, rola, pričom by mal mať klient možnosť vyskúšať si niekoľko protichodných pozícií v rámci jednej hrovej situácie. Tieto metódy sa využívajú na Osvojenie určitého typu správania klienta v konkrétnom sociálnom prostredí (napr. na odmietnutie drogy, zvládnutie verbálneho útoku a podobne). Dôležitou súčasťou inscenačných metód je záverečné zhodnotenie inscenácie. Zá verečné zhodnotenie dotvára celkové pôsobenie tejto metódy na klienta a to najmä v prípade, ak klient sám, respektíve samotní klienti prevedú záverečné zhodnotenie podľa vopred daných inštrukcií sociálneho pracovníka.

K najznámejším inscenačným metódam patria hranie rolí, psychodráma, sociodránia, scenárová metóda a iné.

Metódy exemplifikácie

Ide o metódy pri ktorých sa využívajú príklady a protipríklady, respektíve vzory a antivzory pôsobiace okrem iného i na navodenie určitých modelov správania klienta. Ako uvádza J. Grác (1990, s. 10) "Pod pojmom exemplefikäcia rozumieme pôsobenie príkladu ako prostriedku alebo metódy medziľudského ovplyvňovania, ktorým sa môže výrazne meniť alebo utvárať vzťah a výkon človeka".

Tento mechanizmus pozná ľudstvo v jeho náhodnej, neorganizovanej forme celé tisícročia. Ide o akt, pri ktorom sa jednotlivec stotožňuje s vybraným vzorom, necháva sa ním inšpiro vať, napodobňuje správanie sa vybraného vzoru.

Ako poukazoval S. Freud, klasickým príkladom exemplifikácie je identifikácia dieťaťa s ro dičmi.

Ak sa sociálny pracovník rozhodne pracovať s exemplfikáciou, ako metódou sociálnej práce, dostáva sa do pozície exemplifikácie, čiže príkladovateľar " Je to človek, ktorý zámerne mo difikuje alebo utvára vzory, čiže mení ich na modely tak, aby nimi dosiahol vopred programované ovplyvnenie percipienia" (Grác,Jr, 990, s.10).

K metódam exemplifikácie patria imitácia, identifikácia, štúdium životopisov, pôsobenie tzv. verejných odobností, filmových a literárnych a dnes už i videoprogramových hrdi nov atď.

Exemplifikácia, ako metóda práce sociálneho pracovníka, predpokladá okrem znalosti pozitívnych vzorov, schopnosť emotívneho naladenia na vybraný vzor pre konkrétneho klienta a schopnosť sprostredkovania (ponúknutia) tohto vzoru. Výsledkom tejto metódy by malo byť posilnenie požadovaného modelu správania klienta.

Exemplifikácia však, ako sme už spomínali, má aj svoju živelnú formu, ktorá v sebe ukrýva riziko prevzatia negatívnych, asociálnych vzorov. Týmito negatívnymi, nežiaducimi vzormi môžu byť napr. agresívny otec. ľahostajná matka, záporní hrdinovia z televíznej obrazovky (Rambo) alebo z komiksových seriálov a pod.

Metódy zmeny postojov

"Sociálny postoj sa chápe ako označenie subjektívnych orientácií indivíduí ako členov skupiny na určité hodnoty, ktoré predpisujú sociálne uznávané spôsoby správania, mechanizmy autoreguláce, stability a sociálneho správania, celého procesu socializácií" (Strieženec, 1996, s 158). Sociálny postoj tak môžeme chápať aj ako realizáciu potreby sociálneho zaradenia jednotlivca jeho stotožnenia sa s určitou skupinou, alebo s jej odmietnutím. Ked'že budovanie si primárneho postoja vyplýva z pocitu potreby realizovať svoje spoločenské zaradenie na základe vlastného výberu indivídua musíme predpokladať, že k jeho zmene (pokiaľ táto zme na nie je súrodá, teda pôsobiaca v smere pôvodného postoja, ktorou sa mení len intenzita pô vodného postoja) neprichádza v bežnom živote jednotlivca .

V sociálnej práci s klientom sa používajú tieto metódy na zmenu dvoch nákladných okruhov a to:

- na zmenu postoja klienta k vlastnej osobe, k vlastnej sociálnej realite,

- na zmenu postoja klienta k svojmu sociálnemu prostrediu.

Sociálny pracovník by mal vedieť, že táto zmena závisí od

- inteligencie klienta

- pohotovosti klienta prijímať sociálne vplyvy z okolia bez ohľadu na komunikátora, číže nositeľa týchto vplyvov,

- zmysel pre obranu vlastnej osobnosti,

- dostupnosť potrebných informácií,

- príťažlivosti predkladanej zmeny,

- vplyvu sociálneho prostredia atď..

2./ Špecifické metódy sociálnoprávnej ochrany používane v štátnej správe

Do druhej skupiny špecifických metód práce patria metódy, ktoré sa svojou realizáciou viažu bezprostredne na oblasť výkonu štátnej správy pri realizácii sociálnoprávnej ochrany.

19. Špecifické metódy sociálnoprávnej ochrany používané v štátnej správe

 sociálno právna ochrana detí, ako metóda sociálnej práce

 metóda prevencie, metóda rodinnej rekonštrukcie, metóda vyhľadávania ohrozených detí, náhradná rodinná starostlivosť, ukladanie výchovných opatrení, opatrovníctvo (opatrovník, kolízny opatrovník), výchovno-poradenská starostlivosť...

Špecifické metódy sociálnoprávnej ochrany používané v štátnej správe patria do skupiny metód, ktoré sa svojou realizáciou viažu bezprostredne na oblasť výkonu štátnej správy pri realizácii sociálnoprávnej ochrany.

Sociálnoprávna ochrana ako metóda sociálneho pracovníka je to súbor opatrení na ochranu práv a právom chránených záujmov FO, predovšetkým detí a mladistvých. Poskytuje: a) maloletému v zmysle Občianskeho zákona a Zákona o sociálnej pomoci  b) dospelej osobe, ktorá bola rozhodnutím súdu pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo bola v ich rozsahu čiastočne obmedzená c) ďalším FO, ktoré nie sú schopné uplatňovať vlastnými silami svoje práva. Soc práv ochrana sa uskutočňuje: vyhľadávaciou, poradenskou, výchovnou, sprostredkovateľskou, rozhodcovskou, preventívnou činnosťou , činnosťou spojenou s výkonom funkcie kolízneho opatrovníka maloletého, činnosťou spojenou s výkonom funkcie opatrovníka maloletého adť..    Činnosť sa vykonáva na ÚPSVaR na oddelení SPO a prevencie a dá sa rozdeliť na tri skupiny: 1. výkony súvisiace so sociálnou ochranou 2. výkony súvisiace s právnou ochranou 3. výkony súvisiace s prevenciou, ako špecifickou metódou práce. Najvýznamnejšími špecifickými metódami sú: metóda prevencie, metóda rodinnej rekonštrukcie, metóda vyhľadávania ohrozených detí, náhradná rodinná starostlivosť, ukladanie výchovných opatrení, opatrovníctvo ( opatrovník, kolízny opatrovník), výchovno-poradenská činnosť.

Prevencia—práca na iných oddeleniach, preventívne pôsobia v oblasti pomoci rodinám, čím sa sleduje predchádzanie vzniku nežiadúcich situácií v rodine s maloletými či mladistvým. K týmto metódam patrí: dávka sociálnej pomoci, komplexná koordinovaná činnosť o zdravotnom postihnutí deti, sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu a iné.

Metóda rod rekonštrukcie—dôležité je, aby bola vnútorná klíma rodiny výchovne vhodná, tz, aby rodina bola vhodným prostredím pre výchovu dieťaťa ako po stránke ekonomickej, sociálnej, zdravotnej, výchovnej, čiže aby bola schopná zabezpečovať aspoň základné životné potreby nezaopatreným deťom.

Výchovné opatrenia: napomenutie, dohľad, obmedzenie, v praxi SP rozoznávame tzv primerané obmedzenie a omedzenie—až prerušenie rodič práv.

Kolízny opatrovník sa ustanovuje len na vykonanie urč úkonu, činnosti, pre konkrétny prípad v ktorom by sa záujmy rodiča, osvojiteľa alebo opatrovníka mohli dostať do kolízie zo záujmami dieťaťa. Funkcie má stanovené súdom.

Špecifické metódy sociálnoprávnej ochrany používané v štátnej správe patria do skupiny metód, ktoré sa svojou realizáciou viažu bezprostredne na oblasť výkonu štátnej správy pri realizácii sociálnoprávnej ochrany.  Sociálnoprávna ochrana ako metóda soc prevencie je to súbor opatrení na ochranu práv a právom chránených záujmov FO, predovšetkým detí a mladistvých. Poskytuje: a maloletému v zmysle Občianskeho zákona a Zákona o soc pomoci  b dospelej osobe, ktorá bola rozhodnutím súdu pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo bola v ich rozsahu čiastočne obmedzená c ďalším FO, ktoré nie sú schopné uplatňovať vlastnými silami svoje práva.  Soc práv ochrana sa uskutočňuje: vyhľadávaciou, poradenskou, výchovnou, sprostredkovateľskou, rozhodcovskou, preventívnou činnosťou , činnosťou spojenou s výkonom funkcie kolízneho opatrovníka maloletého, činnosťou spojenou s výkonom funkcie opatrovníka maloletého adť..    Činnosť sa vykonáva na ÚPSVaR na oddelení socpráv ochr a prevencie a dá sa rozdeliť na tri skupiny: 1. výkony súvisiace so soc ochranou 2. výkony súvisiace s právnou ochranou 3. výkony súvisiace s prevenciou, ako špecifickou metódou práce Najvýznamnejšími špecif metódami sú: metóda prevencie, metóda rodinnej rekonštrukcie, metóda vyhľadávania ohrozených detí, náhradná rodinná starostlivosť, ukladanie výchovných opatrení, opatrovníctvo  opatrovník, kolízny opatrovník, výchovno—poradenská činnosť- prebieha na všetkých úsekoch ÚPSVaR, podáva základné informácie o právnych rámcoch, metódach, možnostiach riešenia konkrétnej situácie, podrobnejšie sa ním zaoberá sociálne poradenstvo, ktoré môže byť základné- základné informácie a soc prac klienta odporučí na odborníka v danej oblasti, špecifické poradenstvo, ktoré sa zaoberá konkrétnou témou, môže to byť poradenstvo pre  rodiny, deti , mladistvých a pod.

Prevencia—práca na iných oddeleniach, preventívne pôsobia v oblasti pomoci rodinám, čím sa sleduje predchádzanie vzniku nežiadúcich situácií v rodine s maloletými či mladistvým. K týmto metódam patrí: dávka sociálnej pomoci, komplexná koordinovaná činnosť o zdrav post deti, soc služby, peňažné príspevky na kompenzáciu a iné.

Metóda rod rekonštrukcie—dôležité je, aby bola vnútorná klíma rodiny výchovne vhodná, tz, aby rodina bola vhodným prostredím pre výchovu dieťaťa ako po stránke ekon, soc, zdrav, výchovnej, čiže aby bola schopná zabezpečovať aspoň základné životné potreby nezaopatreným deťom.

Výchovné opatrenia: napomenutie, dohľad, obmedzenie, v praxi SP rozoznávame tzv primerané obmedzenie a omedzenie—až prerušenie rodič práv. Vhodnými výchovnými opatreniami sa sleduje odstránenie závažného stavu vo výchove maloletých detí. Môžu byť uložené okresným súdom. Výchovné opatrenia obmedzujúce rodičovské práva sú výhradne v kompetencii súdu. Všetky inštitúcie- obec, škola, zdrav zariadenie, iné organizácie,  sa riadia podľa zákona o rodine, majú sa podieľať na monitorovaní zanedbávania, ohrozovania alebo narušovania výchovy maloletého dieťaťa v rodine. Pri zistení podozrenia preverí vecne príslušný ÚPSVaR, odbor soc vecí v spolupráci s inými inštitúciami a potom môže uložiť:

Napomenutie v menej závažných  prípadoch ÚPSVaR môže uložiť napomenutie dieťaťu, rodičom alebo iným občanom zodpovedným za výchovu dieťaťa, prípadne občanom, ktorí ohrozujú alebo narušujú nepriaznivý vývoj dieťaťa. –

Dohľad v závažných prípadoch, ak boli predchádzajúce napomenutia neúčinné určí ÚPSVaR dohľad nad maloletým alebo mladistvým. Pri výkone dohľadu nad maloletým ÚPSVaR sústavne pôsobí na maloletého, jeho rodičov alebo iné osoby zodpovedné za jeho výchovu. Sleduje jeho správanie, starostlivosť jeho rodičov, ako aj iné dôležité skutočnosti. Za účelom objektivity spolupracuje ÚPSVaR so školou, psychológom, obcou, pediatrom, záujmovými i dobrovoľ organizáciami al združeniami.  

Primerané obmedzenie uloží ÚPSVaR maloletému, ak ho treba osobitne chrániť pred nežiadúcimi, respektívne škodlivými vplyvmi. Obmedzenia sa môžu vzťahovať napr na zákaz návštevy podnikov, alebo zábav  preň nevhodných, ale aj zákaz styku s osobami, ktoré majú alebo môžu mať naňho nepriaznivý vplyv. ÚPSVaR nemôže obmedziť kontakt s rodičmi, ale môže podať návrh na súd a ten vydá také rozhodnutie. Výchovné opatrenia môže uložiť aj súd. Môžu sa zrušiť len prostredníctvom orgánu, ktorý ich uložil.  

Opatrovník je daný pre maloleté dieťa, ktorého obidvaja rodičia zomreli alebo boli pozbavení rodič práv alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Požiadavka stanovenia opatrovníka sa vzťahuje aj na tie prípady, keď boli práva rodičov obmedzené v oblasti, v ktorej treba nahradiť vykonávateľa týchto práv, napr spravovanie majetku a pod. Opatrovníctvo je čestnou funkciou, bez nároku na odmenu, a poverená ňou môže byť ako FO tak aj právnická osoba, napr ÚPSVaR.

Kolízny opatrovník sa ustanovuje len na vykonanie urč úkonu, činnosti, pre konkrétny prípad v ktorom by sa záujmy rodiča, osvojiteľa alebo opatrovníka mohli dostať do kolízie zo záujmami dieťaťa. Funkcie má stanovené súdom. Uskutočnením úkonu, alebo činnosti, ktoré boli dôvodom pre ustanovenie inštitútu kolízneho opatrovníka, končí aj funkcia kolízneho opatrovníka a obnovujú sa práva rodiča, osvojiteľa alebo opatrovníka.

Výkony súvisiace so soc prevenciou: soc prev je odborná činnosť na predchádzanie a zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psych vývinu, fyz vývinu alebo soc vývinu občana. Vo vzťahu k neplnoletým členom spoločnosti, teda k deťom a mládeži, zákon o soc pomoci 195/98 Z.z. hovorí, že soc prev sa vykonáva najmä vtedy keď: ak doterajšia výchova  je vážne ohrozená alebo narušená, ak ide o dieťa s poruchami správania, ak ide o žiaka, ktorý zanedbáva povinnú školskú dochádzku, ak ide o dieťa, ktorému bola súdom nariadená ústavná výchova alebo uložená ochranná výchova, ak sa maloletý, mladistvý dopustil konania so znakmi trestného činu. Z hľadiska vecnej postupnosti môžeme hovoriť o soc prev primárnej, sekundárnej a terciálnej, pričom každá z nich používa vlastné metódy práce. Napr k najznámejším metódam primárnej prev, ktorá je zameraná na vytváranie najvhodnejších podmienok pre vývoj detí a mládeže ako aj na skvalitnenie ich soc usmernenia, patria tzv peer group, večery otázok a odpovedí, zábavné popoludnia, metóda známa ako zdravý životný štýl a iné. Pri sekundárnej soc prev, ktorej cieľom je zabrániť prehlbovaniu už vzniknutých porúch soc prac volí predovšetkým metódy zamerané na posilňovanie vôľového konania, zvyšovanie emočnej a stresovej odolnosti, situačné metódy a pod. Osobitný význam pre detského klienta majú tzv výchovno—rekreačné tábory a pod. Z metód používaných v terciálnej soc prev majú najväč význam individuálne programy, resocializačné metódy a techniky, postpenitencionárna star a pod. Najvýznamnejšiou metódou, viažucou sa k soc prev je

vyhľadávacia činnosť soc prac: vyhľadávanie maloletých,- ktorých rodičia z vážnych dôvodov nemôžu alebo nechcú riadne plniť svoje rodičovské práva a povinnosti, - ktorých rodičia svoje práva zneužívajú alebo závažným spôsobom zanedbávajú plnenie rodič povinností. Predmetom vyhľadávacej činnosti soc prac sú tiež maloletí:- s poruchami správania, - pre ktorých treba zabezpečiť náhradnú rodinnú star, - u ktorých je dôvodné podozrenie z týrania alebo pohlavného zneužívania, - ktorí sú ohrození z iných vážnych dôvodov. Vyhľadávanie detí a mládeže, ktorí potrebujú pomoc či podporu je prvým krokom k naplneniu socpráv ochr dertí a mládeže. Ide o aktívnu metódu, inicátorom, ktorej má byť samotný soc prac v spolupráci s tzv rozšíreným soc prostredím dieťaťa. Ns tento krok potom nadvôzuje nápravná činnosť, ktorá predstavuje súhrn postupov zameraných na dosiahnutie pozitývnej zmeny a odstránenie nedostatkov vo výchovných pomeroch rodiny. Pri nápravnej činnosti soc prac veľa rázy spolupracuje s psychológom, so školou, zamestnávateľom rodiča a pod. Za špecifickú metódu práce odborov soc vecí môže tiež ozn komplexnú koordinovanú star o zdrav post deti, ktorá nespočíva len v ich evidencii a poskytovaní rôznych príspevkov alebo kompenz pomôcok na prekonanie alebo zmiernenie ich zdrav postihnutia, ale aj vo vytváraní podmienok na integráciu týchto detí v celom rozsahu do spoločnosti. Tz možnosť zaradenia do predškol výchovy, do integrovanej výchovy v rámci ZŠ, pokiaľ je to v prospech postihnutého dieťaťa, príprava na povolanie a pod. Ale patria sem aj činnosti vyžadujúce si medzinárodnú spoluprácu napr v oblasti školstva je to príprava škôl s integrovaným vzdelávaním, príprava detí ťažko zdrav post v špec školskom systéme, práca s deťmi s poruchami správania, oblasť prevencie pred nežiadúcimi patol javmi- drogy, alkoholizmus a pod. V oblasti spolupráce s rezortom zdravotníctva ide predovšetkým o vybudovanie potrebných rehabilit služieb, o možnosti poskytovania informácií, o novinkách z oblasti liečeb metód pre rodičov handicapovaných detí a pod. Komplexnú koordinovanú star zaraďujeme preto do špecific metód z týchto dôvodov: - poskytovaním včasných podporných služieb do rodiny s postih dieťaťom sa sleduje jeho prijatie všetkými členmi rodiny, - poskytovaním rôznych dávok sa sleduje podpora zdrav handic dieťaťa v rodine, - vytváraním príležitostí pre vzdelávanie, zamestnanie, kultúru a pod sa sleduje jeho integrácia do prirodzeného prostredia. V prípade, že sa nám podarí realizovať aspoň tieto tri základné okruhy, je predpoklad, že dieťa, napriek jeho zdrav handic sa bude vyvíjať normálne, čiže táto metóda zároveň posilňuje pôsobenie preventívnych metód práce soc prac. Ak chceme dosiahnuť čo najväčší efekt je podrebná aj spolupráca všetkých zainteresovaných odborníkov. 1. Dieťa dočasne alebo trvalo zbavené svojho rodin prostredia alebo dieťa, ktoré vo vlastnom záujme nemôže byť ponechané v tom prostredí, má právo na osobitnú ochranu a pomoc poskytovanú štátom. 2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia takému dieťaťu  v súlade so svojím vnútroštátnym zákonodárstvom náhradnú rodinnú star. Článok 20 Dohovoru o právach dieťaťa.

Náhradná rodinná starostlivosť rodina je základnou ekon-soc- biol bunkou spoločnosti. Základnú defin a ostatné funkcie pozri v o tázke TSP- Košta. Náhradná rodina je rodina, ktorá bola umelo vytvorená pre deti, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu vyrastať vo svojej prirodzenej rodine. Do kategórie náhrad rod star patria: - osvojiteľská rodina, - pestúnska rodina, - profesionálna rodina, - zverenie dieťaťa do výchovy iného občana, - inštitucionálna rodina alebo ústavná výchova. Za náhradnú rod výchovu sa ozn výchova dieťaťa, kt je prostredníctvom štátom organizovanej star umiestnené do niektorej z uvedených možností. Dôležité právne dokumenty- zákon o rodine, zákon o soc pomoci a iné sú pre najoptimálnejšie podmienky náhradnej rodiny, aby malo dieťa čo naj podmienky pre svoj zdravý vývin. Osvojenie: vychádza z prirodzených potrieb dieťaťa patriť niekam, byť členom rodiny. Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom taký pomer, aký je medzi rodičom a dieťaťom a medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa pomer príbuzenský. Osvojitelia majú práva a povinnosti rodičov. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa, sú dva druhy osvojenia: - osvojenie I. stupňa tzv obyčajné, na matrike sa nezapisujú osvojitelia namiesto biolog rod je to zrušiteľné  osvojenie. Návrh na zrušenie môže podať osvojiteľ i osvojenec., II. Stupňa nezrušiteľné osvojenie, čiže adopcia, týmto druhom nemožno adoptovať dieťa mladšie ako 1 rok. Pri osvojení je potrebný súhlas rodičov dieťaťa, zákonného zástupcu, opatrovník- ak sú rodičia pozbavení rod práv. privolenie nie je potrebné ak: - rodičia nejavia záujem o dieťa po dobu 6 mesiacov, - rodičia dajú privolenie na osvojenie vopred, bez vzťahu k urč osvojiteľom. Osvojenie prichádza do úvahy ak:- rodičia nie sú schopní al ochotní sa o dieťa starať, zabezpečiť mu riadnu výchovu, - iba v prípade maloletého dieťaťa, - medzi osvojiteľom a osvojencom nesmie ísť o blízky príbuzenský vzťah.

Pestúnska star možno dať dieťa do pest star ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou formou- osvojenie. DO pest star sa môže zveriť: - jednému z manželov, ale len zo súhlasom druhého, - obom manželom. Pest star vzniká rozhodnutím súdu a zaniká dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, úmrtím dieťaťa al pestúna, rozhodnutím súdu. Spoločná pest star zaniká rozvodom pestúnov, úmrtím jedného z pestúnov. Vzťahy pestúnov a dieťaťa: pestún je povinný sa odieťa starať osobne, má práva a povinnosti rodičov, zastupuje dieťa a spravuje jeho záležitosti len v bežných veciach. M8 nárok na príspevok na úhradu potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky. Po jej skončení má nárok na príspevok ak sa dieťa pripravuje na budúce povolanie do 25 rokov veku, alebo ak je ŤZP, ak je vedené v evidencii o uchádzačov o zamestnanie.

Zverenie dieťaťa do star iného občana, ten mu zabezpečuje jeho riadnu výchovu, pričom tento občan, ktorému bolo dieťaťa do výchovy zverené nemá nárok na odmenu za činnosti súvisiace s výchovou zvereného dieťaťa. Predpokladom je: záujem dieťaťa na jej nariadení, - záruka, že u občana resp u manželov, ktorým bola výchova dieťaťa zverená súdom, bude výchova riadne zabezpečená. Súd využíva túto možnosť keď sa jedná o starých rodičov dieťaťa.

Ústavná výchova je tou formou náhrad rod výchovy, kt sa realizuje v inštitúciách. Rozhoduje o nej príslušný súd a to v dvoch formách:- nariadenie ústavnej výchovy, - ochranná ústavná výchova. Realizuje sa napr: v detských domovoch, reedukačných DD, reedukačných domovoch pre mládež.Zväčša ide o dlhodobý pobyt, ktorý presahuje 12 mesiacov. Pri krátkodobých pobytoch sa realizuje v Diagnostickom centre, SOS, krízovom stredisku, resocializačnom stredisku, domovoch pre osamelých rodičov. Presné definície sú v zákone 195/98 Z.z o soc pomoci.

Profesionálna rodina alebo rod profesionálne vykonávajúca náhrad rod star z poverenia vedenia DD, ktorého je organizačnou súčasťou na dohodnutý čas umiestni do profes rod dieťa, nad ktorým bola nariadená ústavná vých. Star sa o deti, kt vyžadujú individuálnu a výchovnú star. Star zabezpečuje zamestnanec kmeňového DD a v osobnej star sa môže starať najviac o tri deti. V prípade súrodencov môže byť zamestnaný druhý z manželov a star sa o väčšiu súrodeneckú skupinu.

Samostatná výchovná skupina je organizačnou jednotkou DD, ktorý ju zriadil. Star zabezpečuje pedag zamestnanec DD. Počet detí v skupine je zhodný s počtom detí vo výchovných skupinách v DD. Môže byť súčasťou DD, alebo je v samostatnom objekte a je financovaný z DD.  

20   Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí

typy prostredí, v ktorých sa opatrenia vykonávajú

opatrenia SPO detí na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine

opatrenia SPO detí na oboznámenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov

výchovné opatrenia

Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí

Je súbor opatrení na zabezpečenie ochrany dieťaťa, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa medzinárodného dohovoru. Zabezpečuje výchovu a všestranný vývin dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí. Ďalej zabezpečuje náhradné prostredie dieťaťu, ktoré nemôže byť vychovávané vo vlastnej rodine.

Opatrenia SPO detí sa vykonávajú pre dieťa, ktoré má na území SR trvalý pobyt, prechodný pobyt, je občanom SR a nachádza sa na území SR, nie je jej občanom, je bez sprievodu dospelej osoby, ktorej by mohlo byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

Typy prostredí, v ktorých sa opatrenia vykonávajú

V prirodzenom rodinnom prostredí – je domáce prostredie dieťaťa, rodiny alebo plnoletej fyzickej osoby. Ak je to vhodné a účelné, opatrenia sa vykonávajú aj v širšom sociálnom prostredí dieťaťa, a v domácnosti fyzických osôb, ktoré sú s nimi v príbuzenskom vzťahu alebo ktoré majú s nimi blízky vzťah.

V náhradnom rodinnom prostredí – domáce prostredie plnoletej fyzickej osoby, ktorej súd zveril dieťa do starostlivosti, alebo ktorej dieťa bolo dočasne zverené rozhodnutím orgánu SPO detí a kurately do starostlivosti.

V otvorenom prostredí – je to každé verejné priestranstvo, verejný objekt alebo komunikácia, ktoré sú pre jednotlivcov a skupiny prirodzeným sociálnym prostredím, v ktorom sa zvyčajne zdržiavajú. A mobilné alebo stále priestorové zázemie jednotlivcov a skupín.

V prostredí utvorenom a usporiadanom na výkon opatrení – je zariadenie SPO detí a sociálnej kurately.

Opatrenia SPO  detí na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine

Ide o organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch, tréningoch a aktivitách zameraných na podporu plnenia rodičovských práv a povinností, plnenia funkcii rodiny, na utváranie, upevňovanie vzťahov medzi manželmi, rodičmi a deťmi, rozvoj schopností riešiť problémové situácie a adaptovať sa na nové situácie. Organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch a aktivitách zameraných na predchádzanie sociálnopatologickým javom. Sprostredkovanie kultúrnych, záujmových a iných aktivít zameraných na podporu vhodného využívania voľného času detí.

Opatrenia SPO detí na oboznámenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov

Opatrenia SPO detí na oboznámenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú psychický, fyzický alebo sociálny vývin dieťaťa sú  ponúknutie pomoci dieťaťu, rodičom alebo inej plnoletej fyzickej osobe alebo sprostredkovania pomoci pri riešení výchovných problémov alebo rodinných problémov a pri uplatňovaní nárokov dieťaťa. Sledovanie negatívnych vplyvov pôsobiacich na dieťa a rodinu, zisťovanie príčin ich vzniku a vykonávanie opatrenia na obmedzenie pôsobenia nepriaznivých vplyvov. Organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch zameraných na pomoc pri riešení problémov detí v rodine, v škole a na pomoc rodinám pri riešení výchovných problémov, sociálnych problémov v rodine a v medziľudských vzťahoch.

Výchovné opatrenia

Ak je to potrebné SPO detí upozorní vhodným spôsobom dieťa, jeho rodičov alebo osobu ktorá sa o dieťa stará, ak svojím správaním môžu ohroziť alebo narušiť priaznivý psychický, fyzický a sociálny vývin dieťaťa. Uloží dieťaťu povinnosť zúčastniť sa na liečbe v špecializovanej ambulantnej starostlivosti, alebo zúčastniť sa na výchovnom programe alebo na sociálnom programe. Orgán SPO detí  nemôže rozhodnutím o uložení výchovného opatrenia odňať dieťa s osobnej starostlivosti rodičov.

Plnenie účelu výchovného opatrenia sa pravidelne vyhodnocuje (raz za 2 mesiace) za účasti dieťaťa, jeho rodičov. Každá zmena musí byť zaznamenaná v pláne výkonu výchovného opatrenia. Pri zabezpečovaní účelu výchovného opatrenia orgán SPO detí spolupracuje s inými orgánmi štátnej správy, obcou, školou, zariadením ak je v ňom dieťa umiestnené, lekárom...

Výchovné opatrenia

Ak je to potrebné v záujme dieťaťa, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately rozhodne podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov o uložení výchovného opatrenia ustanoveného zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine alebo o uložení týchto výchovných opatrení:

· upozorní vhodným spôsobom dieťa, jeho rodičov alebo osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa, ak svojím správaním môžu ohroziť alebo narušiť priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin dieťaťa,
· uloží dieťaťu povinnosť zúčastniť sa na liečbe v špecializovanej ambulantnej starostlivosti,
· uloží dieťaťu povinnosť zúčastniť sa na výchovnom programe alebo na sociálnom programe.

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nemôže rozhodnutím o uložení výchovného opatrenia odňať dieťa z osobnej starostlivosti rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa.

V rozhodnutí o výchovnom opatrení orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately určí právnickú osobu alebo fyzickú osobu, alebo akreditovaný subjekt, ktorý má spolupôsobiť alebo spolupracovať pri výkone výchovného opatrenia, a obdobie, po uplynutí ktorého zhodnotí účinky výchovného opatrenia.

Dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, musí byť poskytnutá pomoc na odstránenie príčin, pre ktoré bolo uložené výchovné opatrenie. Pri poskytovaní pomoci na odstránenie príčin, pre ktoré bolo uložené výchovné opatrenie, musia byť využité všetky metódy, techniky a postupy sociálnej práce v závislosti od povahy týchto príčin.

Výchovné opatrenia podľa zákona o rodine

Nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:

· vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
· určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,
· uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
· uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach

21. Terénna sociálna práca

 definícia pojmov

 zásady pohybu sociálneho pracovníka v teréne

 návšteva v rodine, administrácia terénnej sociálnej práce.

Nie je novou formou pomoci, rozvíjala sa v dlhom historickom kontexte. Vychádza z aktuálnych potrieb a tak sa postupne vyvinuli špecifické metódy a potreby.

Klenovský: TSP sa vymedzuje ako prácu s klientom v podmienkach mimo-inštitucionálneho vzťahu.

V širšom poňatí: práca vo vzťahu zamestnanca danej inštitúcie a jeho klienta, pokiaľ sa odohráva mimo prostredia danej inštitúcie. napr. aktivity, kt. realizuje vychovávateľ s deťmi vo výchovnom ústave, výlety. Odohráva sa v neštandardných podmienkach kde sa prejavuje vplyv inštitúcie, ale oveľa menšej miere než v jej prostredí.

V užšom prostredí: práca s klientom alebo s jeho rodinnými príslušníkmi, návštevu klienta  na jeho pracovisku a špecifickú formu TSP-streetwork.

Základné zásady práce v teréne

TP sa usiluje dosiahnuť k cieľovým skupinám populácie. Kontaktuje cieľové skupiny ľudí mimo dosahu organizácií. Nečaká na to, že jednotlivci vyhľadajú pomoc, ale hľadá jednotlivcov aby im poskytla služby priamo v určitom spoločenstve. Je to efektívne pri práci s narkomanmi, lebo to umožňuje zasiahnuť do ich života ešte predtým, ako prejdú napr. na škodlivejšie formy užívania.

Typy práce v teréne

Je veľa rôznych typov terénu a veľa rozličných typov práce.

Rhodes: terénnymi sú všetky aktivity, kt. sprostredkúvajú vzdelávanie a poskytujú služby rizikovej populácii,kt. nie v účinnom dosahu jestvujúcich služieb na individuálenej báze.

Rozlišujeme napr. tieto 3typy práce:

1. Vysunutá /detašovaná/ práca – v teréne sa vykonáva mimo akýkoľvek inštitucionálny kontakt .takto sa pracuje na uliciach , baroch...Tento druh práce sa usiluje o bezprostrednú a priamu , alebo pomalú a nepriamu zmenu.
2. Domáca TP  - vykonáva sa priamo v domoch cieľovej populácie. tento druh TP sa odohráva pravidelnými návštevami domov klientov,kt. sú projektu známi a tiež návštevami domov dílerov, alebo tam kde si klienti pichajú drogy vo väčšom počte.
3. Pričlenená TP . vykonáva sa v sociálne založených zariadeniach, alebo inštitúciách ako sú väznice, nevestince, školy.. Namiesto vybraných jednotlivcov sa tento druh práce zameriava na organizácie, kde možno nakontaktaktovať cieľové skupiny.

V praxi terénne tímy často používajú zmes vštekých 3typov. Primeraná rovnováha závisí na konkrétnej miestnej situácii.

Typy terénnych služieb

Presná závažnosť služieb v teréne závisí od cieľov projektov na miestnej úrovni.

K obvyklým službám pre užívateľov         drog patria:

1. distribúcia injekcií a príslušenstva
2. distrb. dezinfekčných roztokov
3. zdravotno-výchovná literatúra
4. svojpomocná lieteratúra
5. pohyblivé oddelenia TSP
6. testovanie na HIV
7. terénne strediská rýchlej pomoci

Fázy vykonávania práce v teréne

1. Hodnotenie potrieb
2. Plánovanie cieľov zásahu, zámerov a postupov
3. Výber najímanie a výcvik osôb pre prácu v teréne
4. Výkon práce v teréne a riadenie samotných zásahov

Plánovanie TSP si vyžaduje dôkladné hodnotenie potrieb. najlepšie sa vykonáva ako súčasť miestnej situačnej analýzy. Znamená to identifikáciu rozsahu a problémov s užívaním drog, aj vyhodnotenie efektívnosti služieb pri prevencii problémov súvisiacich s užívaním drog.

Základné predpoklady TSP

8. TSP, nezávislosť na inštitúciách, odborná supervízia, koedukovaný tím, zázemie pre prácu a nadväzové programy, nadväznosť voľnočasových programov a aktivít, zavádzanie alternatívnych modelov využitia času a lokálnej komunikácie.

Bezpečnosť terénnych pracovníkov

Práca v teréne sa odohráva v potencionálne nebezpečných situáciách, tak pre pracovníkov ako aj pre klientov. Pri klientoch sa týka bezpečnosť najmä zachovanie anonymity ako aj ochrany pred inými ako policajti či informátori.

Dôvernosť informácií musí byť zaručená pri každom kontakte s klientom počas terénnej práce, pri jeho odporúčaní do iného typu služieb, pri zaznamenávaní údajov o klientoch...

Streetwork

Je špecifickým druhom TSP, špecifická metóda SP, kt. vyhľadáva svoje cieľové skupiny v ich prirodzenom soc. prostredí parkoch, disko, uliciach. Streetwork teda nevytláča svoje cieľové skupiny z verejného priestoru, skôr akceptuje účinkovanie svojich klientov v miestach, kt. sú pre nich prirodzené. verejné miesta sú totiž miesta, kt. ponúkajú veľké možnosti nadväzovania kontaktu s inými ľuďmi a utvárajú tak nové možnosti pre výkon SP.

Návšteva v rodine

Vedenie dokumentácie v SP

Predpokladom systematicky vykonávanej sociálnej práce a jej skutočnej odbornosti sú nielen správna orientácia v sociálnej situácii človeka a správne zameranie sociálnych zásahov, ale aj správne vedená dokumentácia, ktorá umožňuje preukázať:

 systematickú odbornú prácu

 riešenie sociálnej problematiky iným pracovníkom

 prácu sociálneho pracovníka, najmä v prípade sporných záležitostí.

Dokumentácia sa musí viesť tak, aby sa v spisoch nej pracovník dobre a rýchlo orientoval. Základom je sociálny záznam, t.j. obvykle úradný formulár používaný v príslušnej sociálnej agende. Predtlačený text, prípadne otázky sú prispôsobené potrebám príslušnej agendy. Ďalšie záznamy majú rozličnú formu:

 technické záznamy,

 záznamy o sociálnej diagnostike a terapii,

 záznamy o rozhovoroch a návštevách.

Všetky záznamy, ktoré sociálny pracovník urobí, musia mať formálne náležitosti (dátum záznamu, podpis toho, kto záznam urobil.)

Za obsah záznamu nesie sociálny pracovník zodpovednosť, pretože so spisom alebo záznamom pracujú aj iní pracovníci a klient má právo nazrieť do záznamu o sebe a svojej rodine.

Technické záznamy

Zachycujú nevyhnutné fakty, ktoré sa získali z oficiálnych prameňov. Tieto záznamy sú stručné a výstižné. Musia obsahovať:

 dátum vykonania záznamu,

 adresu zariadenia, ktoré poskytlo informáciu alebo sľúbilo spolupracovať,

 meno referenta, ktorý má záležitosť klienta na starosti (možnosť, prípadne odvolanie alebo udržanie ďalšej plynulej spolupráce

 jeho telefónne číslo, číslo spisu, pod ktorým sa záležitosť klienta na tomto pracovisku vedie,

 dátum, kedy sa stretnutie uskutočnilo.

Ďalej nasleduje len konštatovanie základných faktov, ktoré sa zistili.

Záznamy o sociálnej diagnostike a terapii

Sú to odborné závery, ktoré sociálny pracovník vypracuje na základe svojich šetrení – rozhovorov a pozorovaní klienta a rodiny a na základe rokovaní s ďalšími inštitúciami, ktoré sa takisto zaoberajú problematikou klienta z rôznych hľadísk. Patrí sem:

 komplexné šetrenie,

 sociálna diagnóza,

 psychogenetický rozbor,

 diagnosticko – terapeutická štúdia.

V týchto záznamoch možno zachytiť skutočnosti, ktoré poukazujú na zmenu postojov klienta, na objasnenie niektorých jeho povahových čŕt a podobne. Na konci záznamu je vhodné urobiť súhrn, v ktorom treba zachytiť rozpory, ktoré si pracovník uvedomil v reči klienta, určité psychologické osobitosti, ktoré postrehol, konkrétne zmeny postojov klienta, pod akým vplyvom a pôsobením k nim došlo.

Záznamy o rozhovoroch a návštevách

Zachycujú dátum a priebeh rozhovoru s klientom v teréne alebo na pracovisku i náhodné stretnutia s klientom. Záznam má zachytiť podstatné veci, ktoré sa počas rozhovoru zistili. Pre väčšiu prehľadnosť a ľahšiu orientáciu treba na konci zápisu urobiť stručný záznam, ktorý bude obsahovať:

 nové okolnosti, ktoré vznikli od ostatného stretnutia,

 údaje o tom, čo treba do nasledujúceho stretnutia vo veci klienta urobiť,

 predpokladané zmeny, ktoré by mali do nasledujúceho stretnutia v dôsledku zásahov sociálneho pracovníka nastať,

 približný dátum ďalšieho stretnutia,

 plán rozhovoru pre nasledujúce stretnutie s klientom a miesto, kde sa uskutoční.

Záznamy o rozhovoroch a návštevách sa vedú spolu s ďalšími v chronologickom poradí.

Písomná dokumentácia

Okrem záznamov, ktoré si vedie sociálny pracovník, prichádzajú ešte ďalšie rozličné správy alebo hlásenia týkajúce sa klienta. Ich obsah by sa mal uložiť  do spisov medzi technické záznamy.

Aby dokumentácia skutočne plnila svoj účel, treba všetky záznamy spracovať hneď po skončení stretnutia, dokiaľ má pracovník všetko dobre v pamäti, situácia klienta mu je jasná a je schopný účelne pripraviť i ďalšie stretnutia.

Pri zaoberaní sa klientom alebo rodinou využije sociálny pracovník všetky dostupné informácie, ktoré sú v materiáloch k dispozícii, a starostlivo ich preštuduje, tým predíde opakovaným otázkam na veci, ktoré sa už klientovi uložili a ktoré sa nemohli zmeniť. Preto je dobré urobiť si krátky prehľad materiálu – výpis zo spisov, ktorý má obsahovať:

 meno klienta, vek,

 základný dôvod evidencie,

 zmenu sociálnej situácie, ktorá vyvolala potrebu zásahu,

 ako dlho je klient (alebo rodina) vedený v evidencii,

 zmeny,. Ktoré nastali v situácii klienta,

 technické a výchovné zásahy, ktoré sa doposiaľ uskutočnili a s a kým výsledkom.

Takýto prehľad uľahčí prácu sociálneho pracovníka na diagnostický alebo terapeutický rozhovor, návštevu a rokovanie v záujme klienta na úradoch a v inštitúciách. Pracovník potom nemusí so sebou nosiť celý spis, nemusí zložito hľadať dôležité údaje v spise pri rokovaní.

22. Metódy práce v terénnej sociálnej práci

5. formy práce a typy činností
6. priama práca
7. nepriama práca
8. presahujúca práca

Streetwork – práca na ulici – presne vymedzená metóda sociálnej práce – špecifická vyhľadávacia mobilná terénna práca, ktorá zahŕňa aktuálne nízkoprahovú ponuku sociálnej pomoci, určenú nositeľom sociálne – patologického správania sa a osobám, spravidla mladšieho veku, žijúcim rizikovým spôsobom života, u ktorých je predpoklad, že sociálnu pomoc potrebujú a sami ju nevyhľadávajú. Preto sú klienti kontaktovaní vo svojom sociálnom prostredí.

Formy práce a typy činností

Sociálna práca na ulici je dôležitou súčasťou preventívnych aktivít zameraných na ochranu spoločnosti pred šírením sociálne-patologických javov, vrátane šírenia nákazlivých chorôb. Činnosť terénneho sociálneho pracovníka  môžeme analogicky k všeobecnej pedagogike rozdeliť na nasledujúce tri formy:

1. priama práca,
2. nepriama práca,
3. presahujúca práca.

A)Priama práca

je konkrétna činnosť vykonávaná s cieľovými skupinami v teréne alebo v zariadení. Obsahuje vlastnú prácu na ulici (streetwork), skupinovú a individuálnu prácu v teréne i v nízkoprahovom zariadení. Streetwork predstavuje prácu zameranú na cieľovú skupiny, vykonávanú v ich sociálnom prostredí. Súčasťou streetworku je mapovanie terénu z rôznych hľadísk, vyhľadávanie rizikových, nápadných skupín detí a mládeže, nadväzovanie prvého kontaktu, doprevádzanie krízovým obdobím života aktuálna krízová intervencia, znižovanie zdravotných a sociálnych rizík (tzv. harm reduction) u ľudí, ktorí nechcú zmeniť svoj spôsob života.

Dôležité je dosiahnuť zmeny noriem jednotlivých členov, resp. celej skupiny v zmysle minimalizovania rizikového správania.

Individuálna práca sa orientuje na konkrétneho rizikového alebo problemového jedinca a predpokladá z jeho strany aspoň minimálnu mieru motivácie ku spolupráci.

Skupinová práca sa cielene zameriava na špecificky definovanú skupinu. Vychádza zo znalosti psychológie skupín a využíva skupinovú dynamiku. Jej predpokladom je dobrá znalosť cieľovej skupiny a jej fungovania, postavenia členov, vzťahu a hierarchie v skupine, rozdelenie rolí a pod.

Individuálna a skupinová práca môže byť vykonávaná v otvorenom priestore – terénne, ale aj v určitom zariadení, ako je nízkoprahové centrum, klub mládeže, komunitné centrum a pod.

Spoločným obsahom individuálnej a skupinovej práce je sociálna intervencia, sociálne poradenstvo a socioterapia. Skupinová práca môže ďalej zahŕňať preventívne besedy s mládežou, zážitkovú pedagogiku, niektoré techniky skupinovej práce a psychoterapeutické postupy.

Sociálna intervencia – je forma sociálneho zásahu zameraná na cieľovú skupinu, ktorá sa dostala do krízovej situácie a je z hľadiska vzniku sociálne-patologického správania riziková, prípadne sa už dostala do konfliktu s normami spoločnosti.

Špecifickou formou sociálnej intervencie je aktuálna krízová intervencia, ktorá predstavuje okamžitý sociálny zásah väčšinou priamo v teréne, a je orientovaná na deti a mladistvých, ktorí sa ocitli v akútnej kríze. Krízovou situáciou môže byť. Útek od rodiny alebo z ústavného zariadenia, akútny abstinenčný príznak, depresívne stavy, pokusy o samovraždu.

Krízová intervencia má krátkodobý charakter (5 stretnutí). Podľa závažnosti problému sa na riešení krízy podieľa viac odborníkov (psychológ, lekár, sociálny pracovník, pedagóg a pod.), streetworker diagnostikuje a analyzuje situáciu, vyhodnocuje možnosti pomoci, sprostredkováva kontakt na príslušného odborného pracovníka a v prípade potreby doprevádza k nemu klienta.  

Sociálne poradenstvo – ide o poskytovanie relevantných informácií o spôsoboch a možnostiach riešenia obtiažnej sociálnej situácie, o subjektoch, ktorí môžu nadobudnúť odbornú pomoc, vrátane sprostredkovania. Súčasťou poradenstva je poskytnúť informácie a rady, sprostredkovať kontakt na špecializované zariadenie, pomoc v pochopení problému, objasnenie jeho vzniku a pod.

Socioterapia – obsahuje súbor opatrení, slúžiacich k priaznivému ovplyvneniu stavu a situácie klienta, ktorá je z hľadiska vzniku a vývoja sociálne-patologických javov riziková. Táto činnosť smeruje k sociálnej rehabilitácii a integrácií, k obnoveniu zdravých sociálnych vzťahov, praktických schopností a zručností, ktoré sú v dôsledku spôsobu života týchto klientov narušené. Súčasťou môže byť aj psychosociálny výcvik, ktorý je zameraný na tréning psychosociálnych zručností a vedú k zvyšovaniu sociálnych kompetencií potrebných k riešeniu nepriaznivých sociálnych situácií vlastnými silami.

Psychosociálny výcvik predstavuje cielený nácvik praktických techník orientovaný na získanie zručností, ktoré sú nevyhnutné k samostatnému zabezpečovaniu životných potrieb. Ide napr. o nácvik hospodárenia s finančnými prostriedkami, vedenie samostatnej domácnosti, pohovor so zamestnávateľom, písanie žiadosti o zamestnanie a životopisu, telefonovanie na úrad, cielené plánovanie voľného času a jeho účelné využitie a pod.

B) Nepriama práca

        zahŕňa činnosť spojenú so zaisťovaním a plánovaním všetkej činnosti sociálneho asistenta, prezentácie jeho práce, nevyhnutnú administratívu, jednanie s inštitúciami v záujme cieľových skupín a pod.

C) Presahujúca práca

        alebo zmiešaná v sebe zahŕňa priamu aj nepriamu prácu. Zahŕňa metodické vedenie, špecifické profesijné vzdelávanie, supervíziu a intervíziu. Prostredníctvom nej sa hľadajú nové efektívne formy, prístupy a metódy práce za pomoci metodických pracovníkov, supervízorov a kolegov z odboru.

23. Typy činností priamej práce: mapovanie terénu

 orientácia na terén, problém alebo typ klientely

 vyhľadávanie – metóda terénnej sociálnej práce

 monitoring, depistáž, kontaktovanie – druhy a spôsoby.

Priama práca je konkrétna činnosť vykonávaná s cieľovými skupinami v teréne alebo v zariadení. Obsahuje vlastnú prácu na ulici, skupinovú a indiv. prácu v teréne a nízkoprahovom zariadení. Streetwork predstavuje prácu zameranú na cieľové skupiny, vykonávanú v ich sociálnom prostredí. Súčasťou streetworku je mapovanie terénu s rôznych vopred stanovených špecifických hľadísk, vyhľadávanie rizikových nápadných skupín detí a mládeže, nadväzovanie prvého kontaktu, zameraného na získanie dôvery, sprevádzanie krízovým obdobím života a pri samostatnom vytváraní nových životných perspektív, aktuálna krízová intervencia, znižovanie zdravotných a sociálnych rizík /harm reduction/ u ľudí, ktorí nechcú zmeniť svoj spôsob života.

Individuálna práca sa orientuje na konkrétneho rizikového alebo problémového jedinca  predpokladá z jeho strany aspoň minimálnu mieru motivácie ku spolupráci. Často sa uskutočňuje v kontexte so skupinou.

Skupinová práca sa cielene zameriava na špecifickú definovanú referenčnú skupinu detí a mládeže. Vychádza zo znalosti psychológie skupiny a využíva skupinovú dynamiku. Jej predpokladom je dobrá znalosť cieľovej skupiny, jej fungovania, postavenie členov vzťahy a hierarchia vo vnútri skupiny rozdelenie rolí atď.

Individuálna a skupinová práca môžu byť vykonávané tak v otvorenom priestore – v teréne, ako aj v určitom zariadení , ako je nízkoprahové centrum, klub mládeže, komunitné centrum atď. Spoločným obsahom uvedených typov práce je:

1. sociálna intervencia
2. sociálne poradenstvo a socioterapia
3. skupinová práca môže zahŕňať aj preventívne besedy, besedy s mládežou, zážitkovú pedagogiku, niektoré techniky skupinovej práce a psychoterapeutické postupy.

Sociálna intervencia je forma sociálneho zásahu zameraná na deti a mladistvých ktorí sa dostali do krízovej situácie a sú z hľadiska vzniku sociálno patologického správania rizikoví, prípadne sa už dostali do konfliktu s normami spoločnosti. Za špecifickú formu sociálnej intervencie možno označiť aktuálnu krízovú intervenciu, ktorá predstavuje okamžitý sociálny zásah, väčšinou priamo v teréne, orientovaný na deti a mladistvých, ktorí sa ocitli v akútnej kríze. KI možno spojiť so zaistením krátkodobej hospitalizácie, v špecializovanom zariadení /krízová sit – útek od rodiny samovražda depka/ KI nepresahuje 5 stretiek.

Sociálne poradenstvo – chápe sa ako poskytnutie relevantných info o spôsoboch a možnostiach riešenie obtiažnej sociálnej situácie o subjektoch ktoré môžu ponúknuť odbornú pomoc v rátane ich prípadného sprostredkovania. Súčasťou poradenstva je sprostredkovanie kontaktu na špecializované zariadenie, pomoc v pochopení problému, objasnenie príčin jeho vzniku.

Socioterapia – obsahuje súbor opatrení slúžiacich k priaznivému ovplyvneniu stavu a situácii detí a mládeže, ktorá je z hľadiska vzniku, a vývoja sociálno patologických javov riziková. Smeruje k rehabu a integrácii.. Súčasťou môže byť aj psycho sociálny výcvik.

Mapovanie terénu – jednou s prvých úloh terénneho s.p. je vybrať lokalitu v ktorej bude makošiť. Výber do istej miery závisí na jeho vlastnom uvážení, na jeho osobnosti, možnostiach práce a problémoch cieľových skupín alebo jednej určitej skupiny. Voľba lokality je často daná spoločenskou potrebou riešiť aktuálny problém, na určitom presne definovanom mieste. Môže mu ho prideliť zamestnávateľ.

Prvý krok je vyhľadávacia činnosť – monitoring, depistáž a kontaktovanie členov cieľovej skupiny. Sociálny pracovník sa musí naučiť rozumieť prostrediu, odsledovať zvláštnosti skupiny, má pomáhať doprevádzať klienta, nie ho moralizovať, napomínať, jeho cieľom, nie je zmeniť ho, ale ho pochopiť. Ide o dobrovoľnú funkciu, nedirektívny spôsob práce

Ďalším krokom je mobilita práce – ide o konkrétne záujmy a potreby cieľovej skupiny. Ide o pružnú reakciu na vzniknutú situáciu, na zmenu priestoru a času cieľovej skupiny. Tá často závisí od ročného obdobia, hodiny dňa..

Sociálny pracovník musí byť veľmi mobilný a nemala by mu robiť problém zmena času a pracoviska kedykoľvek v závislosti od potrieb a záujmov klientov.

Monitoring – ide o mapovanie terénu.  Pri tejto činnosti musí pracovník brať do úvahy nasledujúce skutočnosti

1. charakter lokality /veľkosť typ zástavby, možnosti kultúrneho a športového vyžitia/
2. demografické podmienky /počet lidí, veková štruktúra, zamestnanosť pohlavie/
3. podmienky, možnosti a miesta stretiek detí a mládeťe
4. možnosti pôsobenia zo strany pracovníkov, prípadne určitého osobnostného nastavenia

Jedna z podstatných úloh predstavuje zmapovanie lokality z hľadiska inštitucionálnej siete /zariadenia pre spoluprácu/. Súčasťou mapovania je poznanie konkrétnych skupín detí a mládeže v danej lokalite ich zloženie z hľadiska veku a pohlavia, hlavné problémy ktoré ich ženú na ulicu a bežný spôsob trávenia voľného času.

- t.j. krízové centrá, poradne, školy, útulky..., ďalej možnosti trávenia voľného času, mapovanie miest pre nezákonné a spoločensky neakceptovateľnú zárobkovú činnosť – prostitúcia, masážne salóny

Depistáž – hromadné opakované vyšetrenie s cieľom podchytenia identifikovania určitým spôsobom ohrozených jedincov. Je to taktiež zber info o výskyte určitého javu: plošné vyšetrenie určitej časti populácie /prevencia/ orientuje sa na výskyt nápadných skupín ľudí so sklonmi k násiliu, s ktorým už streetwork nadväzuje kontakt s cieľom pomôcť mu zmeniť smer života, spôsob života a pod.

Nadväzovanie prvého kontaktu – riziková časť práce. Nedá sa naprogramovať, závisí na ňom úspech alebo neúspech celej práce.

Typy nadväzovania kontaktu

1. aktívny – ofenzívny – streetwork sám osloví skupiny, iniciatíva vychádza od streetwork
2. pasívny – defenzívny – streetwork dlhodobo trávi čas v prostredí cieľovej skupiny. Iniciatíva vychádza od cieľovej skupiny
3. cez 3 osobu – tento kontakt si vyžaduje dopredu vytvorené kontakty

24.Typy činností priamej práce: vlastná práca s jednotlivcom a skupinou

1. individuálna a skupinová práca,
2. sociálna intervencia, sociálne poradenstvo, socioterapia,
3. psychosociálny výcvik, zážitková pedagogika

Individuálna práca

1. činnosť orientovaná na konkrétneho rizikového alebo problémového jedinca
2. zo strany klienta sa predpokladá určitá miera motivácie ku spolupráci. Paradoxne sa táto práca uskutočňuje v kontexte so skupinou.

Skupinová práca

1. je zameraná na špecificky definovanú skupinu, spravidla detí, mládeže a mladých dospelých
2. vychádza zo znalosti psychológie skupín a využíva predovšetkým skupinovú dynamiku
3. predpokladom pre dobrú skupinovú prácu je dobrá znalosť cieľovej skupiny, jej fungovanie, postavenie členov, hierarchia a vzťahy vo vnútri skupiny, rozdelenie rolí a pod.
4. skupinová práca zahŕňa ďalej preventívne besedy s mládežou, zážitkovú pedagogiku, niektoré techniky skupinovej práce, psychoterapeutické postupy

Individuálna i skupinová práca môžu byť vykonávané tak v teréne, ako aj v určitom zariadení ako je nízkoprahové centrum.

Spoločným obsahom individuálnej a skupinovej práce je sociálna intervencia, sociálne poradenstvo a socioterapia.

Sociálna intervencia – je forma určitého sociálneho zásahu, zameraného na cieľovú skupinu, ktorá sa dostala do krízovej situácie a je z hľadiska vzniku sociálno-patologického chovania riziková, prípadne sa už dostala do konfliktu s normami spoločnosti.

        Špecifickou formou sociálnej intervencie je aktuálna krízová intervencia, ktorá predstavuje okamžitý sociálny zásah väčšinou priamo v teréne orientovaný na osoby, ktoré sa ocitli v aktuálnej kríze (napr. útek od rodiny alebo z ústavného zariadenia, akútne abstinenčné príznaky, depresívne stavy ...). Sociálna intervencia v tomto prípade znamená prvú pomoc socioterapeutického charakteru a tiež prvú sociálnu diagnostiku.

Pri krízovej intervencii streetwork:

1. diagnostikuje a analyzuje situáciu
2. vyhodnotí možnosti pomoci
3. sprostredkuje kontakt na odborného pracovníka, alebo zariadenie
4. v prípade potreby doprevádza klienta k odbornému pracovníkovi

Sociálne poradenstvo – ide o poskytovanie relevantných informácii o spôsoboch a možnostiach riešenia obtiažnej sociálnej situácie, o subjektoch, ktoré môžu poskytnúť odbornú pomoc vrátane sprostredkovania kontaktu.

Socioterapia – obsahuje súbor opatrení slúžiacich k priaznivému ovplyvneniu stavu a situácie klienta (príslušníkov cieľovej skupiny), ktorá je z hľadiska vzniku a vývoja sociálno-patologických javov riziková.

Táto činnosť smeruje predovšetkým k sociálnej rehabilitácii a integrácii, t.j. obnoveniu zdravých sociálnych vzťahov, praktických schopností, ktoré sú v dôsledku sociálneho prostredia a spôsobu života klienta narušené.

Psychososiálny výcvik – je cielený nácvik praktických techník orientovaný na získavanie schopností, ktoré sú nevyhnutné k samostatnému zabezpečovaniu životných potrieb, hospodáreniu s finančnými prostriedkami, vedenie domácnosti, písanie žiadostí o zamestnanie pohovor so zamestnávateľom, cielené plánovanie voľného času a jeho účelové využitie.

Zážitková pedagogika – pri zážitkovej pedagogike je pravdepodobnosť a predpoklad, že na základe prežitej situácie si klient pevnejšie a hlbšie osvojí príslušné návyky a konanie, ako pri verbálne vyjadrených pokynoch a príkazoch.

Metódy zážitkovej pedagogiky sa začali využívať najskôr pri liečebných terapiách, neskôr aj pri rekreačne orientovaných aktivitách.

Patrí tu:

1. navodenie situácie, ktorej sa účastníci nemôžu vyhýbať a musia ju riešiť
2. navodenie situácie, ktorej zvládnutie vyžaduje kreativitu, fyzické či iné schopnosti
3. navodenie situácie, ktoré umožňujú prevzatie zodpovednosti za seba alebo za skupinu
4. navodenie situácie, ktoré prinášajú subjektívne pocity problémových riešení

Ku každej akcii zážitkovej pedagogiky musí za vhodného lekárskeho vedenia nasledovať analýza celej situácie a každý účastník by mal pocítiť posunutie svojich hraníc o krok ďalej.

Vlastná práca s jednotlivcom a skupinou

1. nastáva už po nadviazaní prvého kontaktu
2. obsah sa riadi potrebami skupiny
3. streetworker prichádza s alternatívnymi ponukami práce, ktoré skupina príjme alebo nie
4. cieľom je nenásilnou formou dosiahnuť dohodu so skupinou, nasmerovať skupinu k spoločensky prijateľnej činnosti napr. návšteva koncertov, športových podujatí, vlastná aktivita skupiny (prezentácia vlastnej hudby, grafitov, výrobkov ...)

Skupinová sociálna práca je oveľa jednoduchšia ako práca so skupinou.

Sociálna práca s jednotlivcom

1. pri skupinovej práci je potrebné sledovať jednotlivcov a načúvať im
2. ide o rad problémov, ktoré nemožno riešiť v skupine, kedy je potrebný a individuálny prístup za pomoci odborníkov. U jednotlivca ide často o bolestné emotívne záležitosti, kedy by mal soc. pracovník vytvoriť klientovi bezpečné prostredie, aby v skupine nedochádzalo k psychickému zraňovaniu klienta.

Pre riešenie individuálnych prípadov používa soc. pracovník tieto prostriedky:

1. individuálny diagnostický pohovor s klientom
2. odborné sociálne poradenstvo
3. krízová pomoc a intervencia
4. mediácia
5. socioterapia
6. konzultácie s odborníkmi na danú tému
7. doprovod klienta v problémových fázach života
8. kontaktovanie relevantných inštitúcii

Sociálny pracovník je často jediná osoba, ktorej sa klient môže zveriť, otvoriť, zveriť svoje emócie, pričom nie je zosmiešňovaný, napomínaný a káraný. Klient nachádza u soc. pracovníka bezvýhradné prijatie seba a svojho života, vrátane podpory pri riešení svojich problémov.