Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Katolícka univerzita / Pedagogická fakulta / Štatnicové otázky Metódy SP (pre Bc.)

Metódy SP 25-26 (metody_sp_25-26_(zuzka).doc)

25. Streetwork ako jedna z foriem terénnej sociálnej práce

 definícia streetworku

 história vzniku streetworku

 východiská vzniku nového typu sociálnej práce

 kvalita práce - štandardy

Streetwork – ang. slovo a v preklade znamená prácu na ulici.

Streetwork je špecifická, vyhľadávacia, mobilná terénna sociálna práca, ktorá zahŕňa aktuálnu nízkoprahovú ponuku sociálnej pomoci užívateľom drog a osobám spravidla mladšieho veku žijúcim rizikovým spôsobom života, a u ktorých je predpoklad, že sociálnu pomoc potrebujú a nie sú v kontakte s touto inštitúciou, preto sú títo klienti kontaktovaní vo svojom prirodzenom prostredí, dobe a čase, kedy sa najviac vyskytujú.

Sociálny pracovník nečaká, že ho klient vyhľadá, ale ho vyhľadáva. Tieto osoby, nie sú užívatelia sociálnych služieb, sú kontaktované vo svojom časopriestore, to znamená v dobe a miestach, kde a keby sa obvykle zdržiavajú, spontánne schádzajú a trávia svoj voľný čas, t.j. na ulici, reštauráciách, rockových kluboch, herniach, futbalových štadiónoch, opustených domoch, skladoch, parkoch, diskotékach a pod.

Úloha streetwork

1. ponúknuť cieľovej skupine alternatívny spôsob trávenia voľného času
2. ukázať iný model riešenie konfliktov
3. doviesť členov cieľovej skupiny k novým skúsenostiam, hľadajúc spôsob riešenia v náročných životných situáciách
4. spoločne riešiť sociálny problém, aby došlo k akceptácii u oboch strán

Streetwork ponúka možnosť poskytovať pomoc klientovi anonymne, bez nutnosti určenia jeho identity. Je založený na dôvere, ktorá by mohla byť zisťovaním identity klienta narušená. Reprezentuje metódu terénnej sociálnej práce, ktorá miesto pasívnych stacionárnych modelov riešenia sociálnych konfliktov ponúka aktívnu vyhľadávaciu formu sociálnej intervencie a krízovej pomoci.

Sociálny pracovník sa orientuje na podporu záujmov skupín či jednotlivcov, kedy akceptuje ich videnie sveta, ich názory a spôsob života. Zaoberá sa riešením ich problémov, sprostredkúva dialóg so spoločnosťou, je tzv. mediátorom či tlmočníkom medzi dvoma odlišnými svetmi.

CIEĽ – cieľom je osloviť skupiny, ktoré potrebujú pomoc, avšak samy ju nevyhľadávajú, prípadne ju odmietajú, ako aj poskytnúť týmto cieľovým skupinám podporu pri zvládaní krízových období ich života. Ponúka sociálne poradenstvo a socioterapeutickú pomoc v prirodzenom prostredí cieľových skupín.

STREETWORK – predchádza vzniku a šíreniu sociálno-patologických javov a udržuje rovnováhu sociálneho systému prostredníctvom sociálnej prevencie.

Koncepcia streetwork

5. po čase dochádza k čiastočnej inštitucionalizácii streetwork – t.j. vzniká potreba mať miesto, kde sa budú stretávať t.j. rôzne kluby, centrá, OZ /občianske združenia/

SR – má nízkoprahové centrá – neformálna forma trávenie voľného času + poskytujú špecifické sociálne služby t.j. podpora samostatnosti, spoluzodpovednosti..

6. zariadenia majú charakter stacionárny /budovy/  alebo mobilný /autobusy, maringotky/
7. nízkoprahový systém práce – klient prichádza anonymne, bez členstva, pravidiel a pod. ide o maximálnu možnú dostupnosť pre každého jedného
8. kontaktné centrá prvého kontaktovania, kde ide o poskytnutie anonymnej pomoci užívateľom drog s cieľom minimalizovať nebezpečie plynúce z ich spôsobu života – napr. monitoring, poradenstvo, lekárske vyšetrenia, liečba, zbieranie použitého materiálu,, testy na AIDS, HIV, minimálne potravinové a vitamínové programy, krízové telefónne linky...

história streetwork

9. na začiatku to boli kňazi, ktorí navštevovali chudobné štvrte, kde okrem duchovnej pomoci poskytovali aj potravinovú alebo inú hmotnú činnosť /don BOSCO/
10. 14. storočie - Ján Milíř z Kromnéríže – založil zorná obec pre padlé ženy, detí a mládež v Prahe
11. prelom 19. – 20 storočie USA – streetwork pracoval s cieľovými skupinami, ktorými boli  delikventi, ganstrí, pouličné gangy, drogovo závislí. Aj tieto cieľové skupiny prispeli k tomu, že dochádzalo  k úpadku celých veľkých štvrtí amerických miest. Pracovníci začínajú vychádzať do ulíc a pracovať s mladými delikventmi priamo na ulici - prví streetwork.  Tu sa špecifikujú aj ďalšie skupiny ako je hooligans, skinhead, prostitúcia, deti ulice, detí na ulici a pod.
12. 60. – 70. roky 20. storočia – rozšírenie do všetkých zemí západnej Európy – Švajčiarsko, Rakúsko, Škandinávia, Veľká Británia, Nemecko. Preniká sa s cieľom minimalizovať vznik a rozšírenie sociálno-patologických javov, trestnej činnosti a drogových závislosti medzi mladistvými.
13. vznik medzinárodnej odbornej spoločnosti pre mobilnú prácu s mládežou ISMO – sídlo v Švajčiarsku. Táto organizácia usporadúva medzinárodné sympózia o výmene skúsenosti
14. r. 1989 prenik do NDR, postupne aj do Maďarska, Poľska, Bulharska, Rumunska, niektorých krajín bývalého Sovietskeho zväzu.
15. v ČR a SR bola veľmi zložitá situácia, preniká tu až v 90-tych rokoch 20. storočia, po nežnej revolúcii, kedy sa nachádzajú v zložitej situácii, zapríčinenej dlhodobých totalitným režimom. /nárast nezamestnaných, chudobných, kriminalita, prostitúcia starých, závislých, delikventov/. Dochádza nielen s zmene socio-ekonomických podmienok spoločnosti ale aj celého hodnotového systému. Bol zaznamenaný nárast sociálnych problémov aj v dôsledku nedostatku sociálnych pracovníkov, ktorí by boli schopní pracovať metódami terénnej sociálnej práce t.j. je potreba meniť charakter sociálnej práce a preniesť dôraz na terénnu sociálnu prácu s deťmi a mládežou.

CR – sociálni asistenti – špecializovaní pracovníci so skupinami v prirodzenom prostredí, sú súčasťou štátnej správy ale aj neštátnych organizácií. Ide o prácu s drogovo závislými, delikventmi, prostitúciou...

SR – streetwork prebieha na úrovni neštátnych organizácii.

Východiská vzniku streetwork

16. streetwork vzniká ako reakcia na zlyhanie tradičného prístupu sociálnej práce, ku ktorému došlo v súvislosti s rýchlym šírením sociálneho úpadku celých štvrtí amerických miesť a následným vznikom gangu detí a mládeže. Toto prinútilo sociálnych pracovníkov opustiť kancelárie a vydať sa za klientmi do ich prirodzeného prostredia

V ČR a SR boli východiskami nasledujúce body

17. nárast byrokracie sociálnej práce a jej stagnácie v rokoch reálneho socializmu
18. nárast intolerancie voči všetkému neznámemu a odlišnému v spoločnosti
19. vykazovanie značnej tolerancie spoločnosti voči sociálno-patologickým javom
20. ako priorita spoločnosti sa ukazuje potreba zamerať úsilie spoločnosti na deti a mládež, lebo oni majú byť jej prioritou
21. trávenie voľného času na ulici detí a mladistvých, ktorí vyrastajú v málo podnetnom rodinnom prostredí /panelákové sídliska/
22. mladí ľudia ohrození sociálno-patologickými javmi nikdy sami nevyhľadávajú pomoc úradov, majú nedôveru k inštitúciám, odmietajú životný štýl rodičov
23. úplná ľahostajnosť občanov vo všetkom, čo sa ich bezprostredne nedotýka, čo stojí mimo ich kontrolu, ako aj mimo kontrolu rodičov
24. doterajší systém sociálnej práce nedával záruku, že nastávajúci sociálni pracovníci budú pracovať novými metódami s rizikovými deťmi a mládežou priamo v teréne.

Kvalita práce – štandardy

SR ešte nemá vypracované štandardy streetwork

Štandardy – ide o požiadavky na kvalitu poskytovania sociálnych služieb, ktoré popisujú ako má daná sociálna služba vyzerať.

Členenie štandardov:

Procedurálne štandardy – stanovujú požiadavky na ciele, spôsoby a postupy poskytovania služby. Služba musí byť poskytovaná na odbornej úrovni, rozvíjať dôstojný život užívateľa služieb, a zachovať ochranu osobných údajov klienta.

Personálne štandardy – určujú štruktúru a počet pracovníkov, potrebné vzdelanie, požiadavky na osobný rozvoj.

Prevádzkové štandardy – stanovujú ako má vyzerať priestor, kde sa služba poskytuje, akú dobu má byť k dispozícii a pod. vychádzajú z potrieb cieľovej skupiny a charakteru služby. Služby musia byť verejne prístupné bez ohľadu na pohlavie, vek, rasu, náboženstvo, psychický a fyzický stav, socio-ekonomickú úroveň a pod.

Tieto štandardy sú členené na:

25. obligatórne – t.j. ktoré musí spĺňať každý, ktoré ponúka danú službu, danému typu klientovi
26. fakultatívne- t.j. také ktoré rozširujú ponuku a nie sú povinné zo zákona

26. Cieľové skupiny streetworku

 typy klientov a práca s nimi

 užívatelia drog (ich členenie)

 deti na ulici a deti ulice

 skupiny jednostranne špecificky orientovanej mládeže, mládež s aletrnatívnych skupín

 osoby pracujúce v sexbiznise

 bezdomovci

Streetwork sa najčastejšie zameriava na špecifické cieľové skupiny členené podľa znakov, ktoré sú spoločné pre ich životný štýl. Sú to:

1. Užívatelia drog
2. Deti na ulici, deti ulice
3. Skupiny jednostranne špecificky orientovanej mládeže (skinhedi, hooligans), mládež z alternatívnych skupín (sklotéri, grafity, punkeri)
4. Osoby pracujúce v sexbiznise (pouliční prostitúti a homoprostitúti)
5. Bezdomovci

Kritéria pre výber cieľovej skupiny streetworku vychádza z:

1. Konkrétny problém alebo konflikt so spoločnosťou
2. Objednávka spoločnosti vo forme konkrétnej zásielky od nadriadeného pracovníka (úloha zadaná zamestnávateľom)
3. Spôsob trávenia voľného času a špecifický životný štýl danej cieľovej skupiny (pitie alkoholu, požívanie drog, vandalizmus, krádeže, ...)
4. Typ príslušnej lokality (železničné stanice, parky, rokové kluby, diskotéky, reštaurácie, ...)
5. Vek (deti staršieho školského veku, mladiství, mladí dospelí, dospelí) a pohlavie členov cieľovej skupiny

UŽIVATELIA DROG

Úloha streetworku:

1. nadviazať kontakty s tými, ktorí pomoc potrebujú,
2. udržať staré kontakty
3. motivovať klientov k vyhľadávaniu ďalších služieb, napr. detoxikačná jednotka, liéčebňa, kontaktné centrá...

Rizikové faktory zvyšujúce potenciálne užívanie návykových látok:

1. Rodina – kde niektorí členovia berú drogy, alkoholizmus, disfunkčná rodina, rodina s nízkou sociálno-kultúrnou úrovňou
2. Rovesnícke skupiny – skupiny s kladným postojom k drogám, alkoholu
3. Poruchy chovania v detstve a dospievaní
4. Osobnostné vlastnosti – psychická labilita

Kritéria delenia uživateľov drog sú: druch drogy, spôsob podania drogy, intenzita užívania drogy.

V niektorých prípadoch môže intenzita užívania drogy ovplivniť i druch drogy a spôsob podania drogy. Metóda streetwork sa zameriava na všetkych uživateľov drog bez ohľadu na dĺžku ich drogovej kariéry.

Delenie užívateľov drog podľa miery závislosti:

Experimentátori – ide o osoby, ktoré už skúsili jednorazovo alebo opakovane ilegálnu drogu

1. závislosť ešte nie je vyvinutá; nejako výrazne sa nemení ani spôsob života, jedinec je schopný pracovať, študovať; majú kamarátov, ktorí sú nezávislí na drogách; v rodinách maju bezkonfliktné vzťahy.
2. Droga dáva jedincovi silný emocionálny prežitok, eufóriu, pocit spolupatričnosti s ostatními, inak prežíva realitu-príjemne.
3. Sú presvedčení, že maju drogu pod kontrolou, a že závislími sa stávajú ľudia so slabou vôľou alebo zníženým intelektom.
4. Ide o skrytú populáciu drog, jedinci nie súv kontakte so sociálnym odborným zariadením.

Rekreační, víkendoví užívatelia – ide o osoby, ktoré nie sú závislé na drogách, berú ich relatívne pravidelne, aj keď nie denne.

5. jedinec má fyzické, psychické a sociálne problémy
6. začína sa objavovať začiatok závislosti na droge.

Drogovo závislí jedinci – jedinci majú neprekonateľnú túžbu po droge, bez ohľadu na následky , o ktorých je informován.

7. organizmus jedincov je zviknutý na prísun drogy, je tu návyk na drogu a stále väčšia potreba zvyšovať dávku.
8. Drogy v tejto fáze majú negatívne účinky nielen na človeka, ale aj na jeho bezprostredné prostredie a vo svojich dôsledkoch i na celú spoločnosť.
9. Jedinec má množstvo fyzických, psychických, zdravotných a sociálnych problémov (silné bolesti svalov, kĺbov, tras tela, kŕče, silné potenie). U jedinca sa vyskytujú obrovské bolesti, je tam veľká túžba po droge, je potrebný pravidelný prísun.
10. Život jedinca je podriadený droge, je neschopný pracovať, študovať, stráca záujem o kamarátov, stráca sociálne kontakty, rodinu, stráca zmysel života, ten vidí len v droge, v jej pravidelnom požití, aby netrpel, necítil bolesť a mohol normálne fungovať.
11. Celý jeho život je naprogramovaný výhradne na drogu, na starosť zohnať dennú dávku.
12. U tochto jedinca je to už len krôčik k trestnej činnosti, keďže denná dávka stojí niekoľko tisíc Sk, finančné prostriedky získava často nelegálnou cestou (krádeže, lúpeže, predaj drog, prostitúcia).

Špecifickú podskupinu tvoria ľudia, ktorí sa pokúsili o liečbu, ale prepadli opäť závislosti – často sa dostávajú až na dno spoločnosti, pokiaľ sa pre nich nepodarí zaistiť vhodnú liečbu, hrozí im nebezpečenstvo – smrť predávkovaním.

Odliečení toxikomani – ide o osoby zbavené fyzickej a psychickej závislosti, z medicínského hľadiska bola liečba ukončena.

13. nemá však vybudované nové životné perspsktívy, sociálne väzby a hodnotový systém
14. k úplnému začleneniu do spoločnosti potrebuje intenzívnu socioterapeutickú pomoc
15. tu nastupuje streetwork, ktorý ponúka a poskytuje oporu pri naštartovaní nového spôsobu života bez prítomnosti drogy.

Význam terénnej sociálnej práce pri užívateľoch drog:

16. zameraná na mladých drogovo závislých jedincov
17. vstupuje do priestoru, kde je sociálny pracovník považovaný za votrelca, je tu veľké riziko neprijatia, napadnutia zo strany klienta. Najťažšie je nadviazanie vzťahov, získať si podporu u vodcu skupiny, tým sa dosiahne akceptácia. Tieto vzťahy ľahšie nadväzujú streetworkeri, ktorí závislosť prekonali sami (vedia sa lepšie vcítiť do problému, pochopiť užívateľov drog).
18. ponúka také služby, ktoré su inak pre klienta nedostupné
19. streetwork je náročný nielen rizikom odmietnutia ale aj organizáciou činnosti t.j. jej koordináciou, rozdelením času a pod.
20. je tu potreba supervízie
21. streetwork má snahu ponúknuť užívateľom drog preventívne ciele (HARMREDUCTION–prevencia zdravého užívania drog):

- statégia znižovania rizika – ponúka informácie o rizikách pri užívaní drog, snaží sa znížiť riziká rôznymi letákmi, slovne, alebo inými formami

- poskytovanie sterilných striekačiek, ihiel, zdravotníckeho materiálu výmenou za použitý materiál, prípadne jeho zbieranie, likvidácia použitého materiálu, kde ich klienti nechali.

- sprostredkovanie vyšetrenia v zdravotníckych zariadeniach, pri ktorých je testovaný na prenosné choroby prostredníctvom užívania drog – žltačka typu B, C HIV, pohlavné choroby...

- sprostredkovanie liečby týchto chorôb

- poskytnutie informácií o možnosti liečby závislosti a motivovať klienta k absolvovaniu takejto liečby.

DETI NA ULICI

22. vyskytujú sa hlavne vo vyspelých krajinách, opustili svoje domovy z vlastného rozhodnutia, často pre zlé rodinné prostredie, sú na úteku, skrývajú sa, buď sa po čase sami vrátia späť domov alebo sú umiestňované v ústavoch, z ktorých zase utečú.
23. Deti, ktoré sa na noc vracajú domov, ale väčšinu svojho voľného času trávia na ulici, sú to „deti s kľúčikom na krku“

DETI ULICE

24. ide o deti v rozvojových krajinách, ktoré nemajú rodičov alebo nepoznajú rodičov, z dôvodu chudoby opustili svoje domovy a žijú na ulici, nemajú sa kam vrátiť.
25. Sú to malí bezdomovci, ktorí sa živia žobraním alebo krádežami

Špecifickú podskupinu tvoria tzv. mladí SOMERPUNKERI – objavili sa vo veľkomestách.

26. hlásia sa k slobode, voľnosti, bratstvu, nezávislosti
27. odmietajú konvencie, konzumný spôsob života, ich zmyslom života je jeden veľký a nepretržitý večierok
28. zgrupujú sa pri veľkých obchodných domoch, kde žobrú (somrujú) peniaze na alkohol.
29. Tento spôsob života je rizikový pre spoločnosť, aj pre mládež – majú zdravotné problémy, zlú hygienu, zlú a nesprávnu životosprávu, časté sú u nich infekcie

OSOBY PRACUJÚCE V SEXBIZNISE

Prostitútky – ženy žijúce veľmi vysokým rizikovým spôsobom života

30. delia sa podľa veku, miesta výkonu prostitúcie (ulica, bar) a dôvodu prostitúcie.
31. Streetwork zahŕňa hlavne prácu s prostitútkamy na ulici, do uzavretých súkromných nočných barov sa dostáva ťažko.
32. Prostitúcia je rozšírená vo veľkomestách a prihraničných oblastiach.

Homoprostitúti – mladí chlapci vo veku 13-24 rokov, ktorí ponúkajú za úplatok sexuálne služby homosexuálne orientovaným mužom

33. rozšírení vo veľkých mestách, vlakových staniciach, v okolí gay klubov.

Dôvody prostitúcie: – rozvod rodičov, sexuálne zneužívanie v detstve, alkoholizmus rodičov, nenávisť k rodičom, deti vyrastajúce v detských domovoch.

34. zlyháva primárna rodina, deti (homoprostitúti) nemajú kde bývať, preto prespávajú u svojich klientov.

Úloha streetworku: – pomoc, poradenstvo, poskytnúť informácie o rizikách

– v prvom rade sa žena musí sama rozhodnúť, nemôžeme ju do ničoho nútiť.

SKUPINY JEDNOSTRANNE ŠPECIFICKY ORIENTOVANEJ MLÁDEŽE

Skinheadi – ide o veľmi rôznorodé skupiny: od militantne orientovaných až po nacionalisticky orientované skupiny alebo mladí chlapci,ktorí vyznávajú skinheads-kultúru iba podľa vonkajších znakov, bez ideológie – nie sú pre spoločnosť nebezpečné.

– iné skupiny pre spoločnosť nebezpečné, porušujú právo zhromažďovať sa, združovať sa menšinám v krajine (Rómom, emigrantom, černochom, ..)

– úloha streetworku: nadviazať blísky kontakt, získať dôveru a vytvoriť spoločne akceptovatelné aktivity.

Hooligans – mladí radikálni futbaloví fanušíci, ktorí agresívnym spôsobom podporujú svoj klub a sú pre spoločnosť nebezpeční, ( v Nemecku je streetworker zamestnanec futbalového klubu).

MLÁDEŽ Z ALTERNATÍVNYCH SKUPÍN

Subkultúry – grafiti alebo skloteri – majú k sociálne-patologickým javom a kriminalite veľmi blízko, nie sú problémom pre spoločnosť, ale problém nastáva vtedy, keď sa pre niekoho život v tejto subkultúre stane drogou, pre svoju odlišnosť nemá možnosť dostať sa  k ponuke sociálnych služieb, nastupuje streetwork, ktorý sprostredkuje kontakt s príslušnými inštitúciami a s okolitým svetom.

BEZDOMOVCI

35. ľudia, ktorí nemajú žiadnu strechu nad hlavou
36. žijú v inštitúciách, pretože nemajú kde bývať
37. žijú v neistom ubytovaní
38. žijú v nevhodnom a štandardu nezodpovedajúcemu ubytovaniu

Bezdomovcov môžeme rozdeliť na ďalšie podkupiny podľa: spôsobu získavania obživy, formy bezdomovectva, miesta prenocovania a pod.

Úloha streetworku: – nadviazať kontakt

39. poskytnúť ďalšie služby: potravinový servis, prenocovanie, hygienu, šatstvo, zdravotnícke ošetrenie.

Preventívne aktivity – ide o sociálne poradenstvo v špecializovaných poradniach, alebo nízkoprahových zariadeniach.

– úlohou je priviesť klienta k sebestačnosti, pomôcť človeku tak, aby si dokázal pomôcť sám, ide o informácie ohľadom jeho práv a povinností, pomôcť im na úradoch, ktorým často nerozumejú.

Služby zamerané na naplnenie základných potrieb – ako je napr. miesto odpočinku, jedlo, teplo, šatstvo, základná lekárska starostlivosť, hygiena – efektívne poskytovaná v blízkosti zariadenia.

– cieľom týchto služieb je motivácia klientov k trvalej zmene.

Služby zamerané na reintegráciu a sebestačnosť – ide o výcvik v potrebných schopnostiach – rôzne vzdelávacie a rekvalifikačné kurzy, t. j. podpora zamestnanosti bezdomovcov, kedy získavajú pracovné návyky.

– u nás pre bezdomovcov nedostupné.