Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Podkarpatská rus

Ústavno-právne postavenie Podkarpatskej Rusi za Predmníchovskej čSR (ustavno.doc)

Ústavno-právne postavenie Podkarpatskej Rusi za Predmníchovskej ČSR

26. september 2006

1. sv. vojna a Podkarpatská Rus

(počas nej sa vlastne táto PR vytvorila)

1. menšinový problém, nie však chápaný ako problém národnostný

( kt. je len časťou, lebo menšinový môže byť aj napríklad cirkevný, náboženský...)

1.sv. vojna – zápasenie o rozdelenie sfér vplyvu medzi sv. mocnosťami

- rozpad Rakúsko-Uhorskej monarchie, kt. spôsobil, že vznikli nástupnické štáty

Českoslovenký štát (ČS)- 1918, vznikol ako nástupnický štát

2. vypuknutie 1. sv. vojny malo svoj pôvod aj v neriešení otázky v RakUhor. Monarchii.

Obidve jej časti (aj rakúska aj uhorská) boli štáty, kde väčšinu obyvateľstva netvorili maďari, ale slovanské národnosti,

čo dokazujú vierohodné štát. údaje. -  v Uhorsku žilo iba 42% Maďarov, zvyšok tvorili rusíni, slováci.

Dôvody spočívali v neriešení menšinovej otázky. V Čechách išlo o Germanizáciu, v Uhorsku sa jednalo o veľmi silnú maďarizáciu, ktorá sa začala stupňovať po Rak.Uhor. vyrovnaní 1867.

...nemali taký vplyv ako v Uhorsku.

...nevedeli ako sa ma riešiť tento problém

Zákon – pri dohode o vyrovnaní si každá časť monarchie mala riešiť národ. Otázku svojím spôsobom

Zač. 40 rokov 19. stor sa v Uhorsku (v maďarských) politických kruhoch presadila idea jednotného Uhorského národa.

Každá táto Idea /koncepcia/ vlastne neexistovala. Germaniz. nebola taká silná.

1. sv. vojna – vyhrali dohodové mocnosti, ktoré si chceli upevniť pozície.

Pre elimináciu aj národných rozporov sa vytvoril systém medzinárodných zmlúv, kt. obsahovali určité záruky pre menšiny, menšinové práva nástupnických štátov.

V období 1. sv. vojny sa objavila koncepcia sebaurčovacie právo národov, ktorá bola zosilnená v období Boľševickej (októbrovej) revolúcie v Rusku (1907)

Konečný stav ► množstvo národov a národností sa z Rak.Uhor. pretransformovalo do nástupnických štátov, preto tieto štáty museli v zmluvách súhlasiť s ustanoveniami, ktoré zaručovali menšinové záruky, a tieto mali byť zárukami.

Tak to aj bolo, dávalo im optimálne práva avšak 1938 sa rozbil ČS štát a ono zdedilo viac ako 2 mil. nemeckej menšiny a veľmi silnú maďarskú menšinu. (a zároveň aj iné)

To však nebol problém, problémom boli bývalé panujúce národy, ktoré sa dostali do postavenia národnost. menšín, i keď práva mali viac ako optimálne.

Systém národnostných menšín, ktorý bol zakotvený sa týka menšín národnostných, jazykových, náboženských.

V Predmníchovskej sa stali menšinami národnostnými

3. z toho ale nemôžeme dedukovať, že menšiny pred 1. sv vojnou neboli chránené.
4. Rozdiel bol len v ►pokiaľ právne postavenie menšín pred 1. sv. vojnou bolo záležitosťou jednotlivých štátov, (rozdiel v Rak. Časti a Uhor. Časti už nebolo záležitosťou iba tých štátov, ale po 1. sv vojne sa stalo záležitosťou medzinárodného spoločenstva, preto hovoríme, že postavenie menšín v 1. sv. vojne sa stalo novým inštitútom Medzinárodného práva. ► Medzinárodné zmluvy

Celé spoločenstvo sa zaviazalo, že bude zachovávať štandardy.

...................................................................... mala právo dohliadať na to, ako sa princíp ochrany v jednotlivých štátoch dodržiava a zachováva.

Zmluvy:

1. Saintgermanská mierová zmluva  (zmluva s nemeckom)

2. Zmluva Trianonská – medzi dohodovými štátmi a Maďarskom. /táto zmluva dosiaľ tvorí problém/

5. RakUhor. malo významné postavenie v rozpútaní vojny a túto vojnu prehralo. Víťazné mocnosti rozhodli, že časti Horného Uhorska, kde od 5 stor. žili slovania, boli odčlenené (okrem Žitného ostrova, a to len preto lebo vtedajší Minister zahraničných vecí, chcel zabezpečiť dostatok obilia)
6. Po 2. sv. vojne sa zachovali Trianonská zmluva, Maďarsko sa pripojilo k....................................................................
7. Slovensko sa pripojilo k víťazným mocnostiam.

3. Versailská mierová zmluva – všetky zmluvy, ktoré obsahovali menšinovú problematiku boli značne podobné. Charakter týchto zmlúv sa stal súčasaťou právneho poriadku Predmníchovského ČS.

To, že nástupnícke štáty prevzali tieto menšinové záväzky neznamenalo, žeby išlo o obmedzenie suverenity aj preto, že nenastávali žiadne „drenice“ v štáte.

Nástupnické štáty prijali tieto menšinové záväzky, znamenali protiplnenie zato, že tieto štáty vznikli.

Platia vojnové reparácie.

(vždy to tak bolo už počiatkom Ríma)

Zároveň nástupnické štáty, ktoré existovali pred 1. sv vojnou (Grécko), tiež to bolo protiplnenie zato, že pôvodné územia sa rozšírili o teritória. Rozhodujúce bolo, že žiadna z týchto medzinárodných zmlúv neumožňovala menšinám, aby dostali štatút akýchsi nových subjektov medzinárodného práva.

Menšinové práva sa nerealizovali ako kolektívne práva. MP neustanovovali (okrem PodkarpRUsi), aby menšiny mohli získať (autonómie) štatút štátu – t.j., Práva mali, boli im zabezpečené, aby si mohli vytvoriť samosprávne územné jednotky. OKREM P.RUSI., pretože sa hovorilo o samostatnom postavení PR. Toto právo bolo legitímnym právom – i keď sa NIKDY NEZREALIZOVALO

V zmysle MZ ochrana menšiny sa nevzťahovala len na územie nejakého štátu, ale na celý štát. Boli chránení aj mimo tohto územia. Všetky MZ (v porovnávaní) zabezpečovali pre všetky menšiny:

8. aby neboli utláčané
9. zabezpečovali ochranu života menšín
10. zabezpečovali, aby menšiny mohli vykonávať ľubovoľné (dovolené) náboženstvo
11. mali právo používať svoj jazyk v zmysle MZ

t.j. používať ho v: - v súkromnom styku

                             - obchod. Rokovaniach

                             -  náboženských úkonoch

                             -  aj pri iných prejavoch

AVŠAK nemali právo používať ho v 1. súdnom konaní (museli používať náš jazyk, mali ho vedieť, ináč nebolo štátne občianstvo (príklad pre ameriku Jazyk a ovládanie ústavy resp. preambuly)

2. pri styku s úradmi (príklad s Číňanmi )

TZV. Väčšia Saintgemerská zmluva bola 1. zmluva, ktorá riešila menšinovú otázku (problematiku) – je viac všeobecnejšia ako Menšia Saintgemerská zmluva.

Väčšia sa stala súčasťou zákona 507/1921, Menšia ako zákon 508/1921

Väčšia hovorila, že v ďalšej menšej prijmú ustanovenia o ochrane záujmov tých obyvateľov štátu, ktorí sa líšia rasou, náboženstvom a jazykom

Menšia nadväzovala

Skladala sa z 3 hláv a 21 článkov a 2 príloh.

V 1. hlave a 1. článku sa hovorilo o tom, že všetky ustanovenia menšej Saint.G. Zml. Budú rozpracované v základoch ČS štátu, s tým žiadna právna norma (nižšej právnej sily, ani úradný úkon, nebudú v rozpore s menšou SGZ.

TO znamenalo, že všetky záväzky sa musia premietnuť do právneho poriadku predmníchovskej CS a to vydalo veľa právnych noriem, ktoré upravovalo menšinový problém

ČL. 2. v 1. hlave – hovoril, že ČS sa zaväzuje vo vzťahu k všetkým obyvateľom zabezpečiť:

12. neobmedzenú ochranu života, slobody, bez ohľadu na ich pôvod, štát. občianstvo, jazyk, rasu alebo náboženstvo.

Ďalšie články upravovali len zmluvy – postavenie štát. občanov. Bez ohľadu na rasu, jaz., náb., sa všetkých československým štátnym občanom zabezpečovala:

13. rovnosť pred zákonom
14. pri používaní práv
15. prístup do orgánov úradov verejnej služby
16. výkon povolania živnosti
17. akéhokoľvek miestneho jazyka.

V menšej sa hovorilo, že menšina národnost. Menšín zaručuje, aby si vytvárali vlastné školy, výchovné zariadenia, náboženské zoskupenia s PODMIENKOU, ZE SI TIETO USTANOVIZNE BUDE SAMO HRADIT, ani MZ to neurčoval.

Rozhodujúce sú čast. Článkov 10 až 13 Menšej Zmluvy ► vyjadrený záväzok, že nástup. ČS umožní vytvorenie samosprávneho územia Podkarpatskej Rusi, s tým, že nemuselo používať tento názov (mohli sa nazývať RUSINSKO)