Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Ekonomická analýza

Ekonomická analýza (ea.doc)

1. prednáška

Ciele a základné metodické nástroje EA

1. Analýza
2. Ekonomická analýza
3. Rozbor(y)

Ekonomické modely

4. Typy modelov
5. Predpoklady, ktoré musí spĺňať ekonomický model
6. Formulácia modelu

Premenné veličiny a meranie ich zmien

7. Údaje
8. Parametre
9. Premenné veličiny
10. Ukazovatele
11. Sústavy ukazovateľov

Software na ekonomickú a finančnú analýzu

12. ESO (E – SOFTWARE, Praha, ČR)
13. FAN (AR – kontakt, Praha, ČR)

Úvod

EA pred rokom 1989 – centrálne plánovanie (malo nedostatky).

EA po roku 1989 – názor: „plánovanie ako prežitok“.

1. plánovanie ako controlling.
2. systémový prístup – zameriavame sa len na EA, lebo skúmame len ekonomické reality a používame matematické modely.

* rozbor hospodárskej činnosti – zameranie na prax

* EA – vedecké metódy skúmania

Využitie EA:

3. pre manažéra
4. pre vlastníka
5. pre oceňovanie podnikov
6. lebo plánovanie neexistuje bez analýzy

Analýza

Všeobecná metóda poznania.

Použitie analýzy:

7. na získanie nových poznatkov
8. ako metódy výkladu poznatkov

- objekt skúmania sa rozkladá na časti, aby sa prispelo k jeho lepšiemu

                                      pochopeniu

Ekonomická analýza

Metóda poznania ekonomických javov a procesov.

Spočíva v rozklade, ale v súčasnosti sa chápe „turbulencia chaosu“ – poprední vedci tvrdia, že jadro analýzy nie je v rozklade, ale že jadro spočíva v posúdení celku a jeho meniacej sa skladby.

Rozbor(y)

Disciplína, ktorá okrem EA zahrňuje aj ďalšie poznávacie metódy.

Ekonomický cieľ:

9. ROA = zisk / aktíva
10. ROE = zisk / vlastné imanie

Ekonomickým cieľom, ale aj otázkou cti, je rast ROE.

  ROE

         zisk / tržby            x             tržby / aktíva          x        aktíva / vlastné imanie

         zisková vetva                       obratová vetva                  finančná vetva

         Tieto vetvy sa ďalej rozkladajú.

         V každom odvetví sú podniky, ktoré majú iné páky (napr. v obchodnom podniku sa zvyšuje

         obratová páka).

         Absolútne ukazovatele nám povedia málo čo.

         Relatívne / pomerové ukazovatele treba používať na porovnávanie.

Hlavný nástroj používaný pri EA sú modely.

Modely

Znázornenie objektívnej reality (abstrakcia)

Typy modelov:

* Ikonické (ikonografické)

* Analógové

* Symbolické (matematické, ekonomické)

Ikonické modely: rakety, lietadlá (zmenšenie), DNA (zväčšenie)

Analógové modely: rôzne schémy (napr. v elektrotechnike)

Symbolické modely: - budeme ich používať

                                - matematické vzťahy a metódy na vyhodnotenie vplyvov čiastkových

                                   ukazovateľov

Predpoklady, ktoré musí spĺňať model

14. Jasné stanovenie problému (jasne formulovaná úloha).
15. Opiera sa o

- nesporné predpoklady (ekonomickú teóriu),

- sporné predpoklady (hypotézy).

16. Je najjednoduchším spôsobom riešenia.

Formulácia modelu

1. Stanoviť premenné a parametre
2. Sformulovať podmienky

1. definičné vzťahy
2. funkčné vzťahy
3. predpoklady fungovania

Základné typy ekonomických modelov:

* Deskriptívne

* Normatívne

* Heuristicke

* Predikatívne

Ďalej ekonomické modely členíme na:

* Mikro a makroekonomické

* Statické a dynamické

* Deterministické a stochastické

Premenné veličiny (variables):

17. Exogénne
18. Endogénne
19. Absolútne
20. Relatívne (pomerové)

Údaje (dáta)

Ukazovateľ je premenná veličina; údaj je hodnota tejto veličiny.

   UKAZOVATELE

                       absolútne                              rozdielové                         pomerové

                       - tokové                                - tokové                             - rentability

                       - stavové                              - zmiešané                          - iné

Absolútne ukazovatele

- sú prevzaté priamo z účtovníctva

- v analýze musíme zohľadniť či ide o tokové alebo stavové ukazovatele

* tokové – HV, tržby, ...; musí byť známa dĺžka obdobia

* stavové – vlastné imanie, stále aktíva,  ...; k danému obdobiu

- majú význam len pre manažment daného podniku; nemôžeme ich porovnávať s inými podnikmi            

 (nemožno ich použiť ako benchmarking)

Rozdielové ukazovatele

- väčšinou ide o tokové ukazovatele, ale môžu byť aj zmiešané

Pomerové ukazovatele

- výhoda: schopnosť porovnávania, pretože práve pomer eliminuje absolútnu veľkosť vstupných

 veličín

- ich prednosti nemôžu vyriešiť všetky problémy

- skutočnosti potrebné pre zabezpečenie predností:

* neexistujú univerzálne optimálne hodnoty pomerov ukazovateľov, ani raz a navždy odporúčané

  intervaly ich hodnôt

* na hodnotenie finančnej situácie podniku nikdy nestačí jeden pomerový ukazovateľ

* treba sa zamerať na menovateľa

Sústavy ukazovateľov

 bez formálnych väzieb

11. paralelné
12. maticové

 formálne usporiadané

13. pyramídové
14. predikčné

Najčastejšie sa používajú na Slovensku paralelné sústavy ukazovateľov, potom pyramídové, a niekedy aj predikčné.

Maticové sústavy ukazovateľov:

- najčastejšie sa tvoria tak, že sa zostaví tabuľka:

15. riadky: ukazovatele z výsledovky
16. stĺpce: ukazovatele zo súvahy
17. priesečník: riadok / stĺpec

-je to umelo vytvorené, teda nie vždy zobrazujú danú skutočnosť

Paralelné sústavy ukazovateľov:

- vždy ide o nejaké sústavy ukazovateľov podľa jednotlivých činností, ktoré sa vykonávajú v podniku:

21. financie (likvidita, dosiahnuté CF, ...)
22. výroba (objem výroby podľa sortimentu, tržby, ...)
23. odbyt (podiel na trhu, ...)

- sú to izolované sústavy ukazovateľov  nedostatok: nie sú tu vzťahy medzi jednotlivými skupinami

 ukazovateľov, napr. ako výroba ovplyvnila CF ?. Teda takto zoskupené ukazovatele do týchto troch

 skupín sú považované za rovnocenné čo sa týka významu, a sú zahrňované do týchto skupín podľa

 toho, ku ktorej skupine hospodárenia patria.

- aj keď v súčasnosti existuje všeobecne akceptovaný súbor ekonomických ukazovateľov, treba

 povedať, že existuje toľko paralelných sústav ukazovateľov, koľko je spracovateľov finančných

 analýz. Jednotlivé sústavy ukazovateľov sa líšia počtom ukazovateľov, vymedzením jednotlivých    

 skupín ukazovateľov, a vymedzením jednotlivých ukazovateľov, ktoré patria do týchto vymedzených

 skupín.

 Problémy všetkých paralelných sústav ukazovateľov sú však zhodné:

 * nedostatkom je to, že ide o izolované hodnotenie úrovne hodnôt jednotlivých ukazovateľov (napr.

    v rámci predaja, v rámci výroby atď.), ak sa nezaoberáme vzťahmi medzi ukazovateľmi (dôležité  

    sú vzťahy nielen v rámci jednej skupiny, ale vzťahy medzi skupinami).

 * nemôžeme na základe analýzy paralelnej sústavy ukazovateľov urobiť správny záver, teda

    nemôžeme určiť diagnózu, pretože nie sme schopní určiť príčiny stavu a smery ďalšieho vývoja

    v podniku.

Vypočítané hodnoty treba porovnávať s hodnotami typickými pre dané odvetvie (Bankové zúčtovacie centrum Slovenka, a. s., Bratislava – stredné hodnoty finančných ukazovateľov ekonomickej činnosti)!

Pyramídové sústavy ukazovateľov:

- používame ich na analýzu príčin vzťahov        

Program ESO

Výstupy

18. Vertikálna analýza účtovných výkazov (percentuálny rozbor)
19. Horizontálna analýza účtovných výkazov (analýza trendov)
20. Analýza pomerových ukazovateľov (rentability, likvidity, aktivity, zadĺženosti)
21. Analýza ďalších ukazovateľov (nákladovosti, produktivity, kapitál. trhu)
22. Altmanov index
23. Analýza sústavy ukazovateľov (DU PONT rozklad, ekonomický normál)
24. Porovnávanie pomerových ukazovateľov s doporučenými hodnotami, s odvetvovými priemermi, s plánom, s hodnotami konkurencie
25. Stanovenie poradia podnikov
26. Grafické zobrazenie štruktúry účtovných výkazov
27. Grafické porovnávanie vypočítaných hodnôt pomerových ukazovateľov s doporučenými hodnotami, s odvetvovými priemermi, s plánom, s hodnotami konkurenčných firiem

Vstupy

28. Výkaz ziskov a strát
29. Súvaha
30. Počet pracovníkov

2. prednáška

Metódy analýzy syntetického ukazovateľa

1. Aditívne väzby (Súčtové)

1. Metóda jednoduchých odchýlok
2. Absolútne vyjadrenie
3. Relatívne vyjadrenie

2. Multiplikatívne väzby (Súčinové)

4. Metóda zámeny činiteľov
5. Metóda reťazového dosadenia
6. Logaritmická metóda
7. Funkcionálna metóda

Sú to metódy, ktoré sa používajú na hodnotenie vplyvu jednotkových ukazovateľov v rámci pyramídových sústav, kde medzi ukazovateľmi existujú rôzne väzby.

Druhy väzieb medzi ukazovateľmi:

 aditívne

 multiplikatívne

 kombinované

Aditívne väzby

Aktíva = Stále aktíva + Obežné aktíva + Ostatné aktíva

Aktíva     Stále aktíva    Obežné aktíva     Ostatné aktíva

–––––  = –––––––––- + –––––––––––- + –––––––––––-

Aditívne väzby ukazovateľov sa v pyramídových modeloch používajú tam, kde je účelné zachytiť vzťah medzi časťou a celkom. V niektorých prípadoch celok rozkladáme na jednotlivé časti (analytický postup), inokedy zase celok „skladáme“ z častí (syntetický postup).

Multiplikatívne väzby

Tieto väzby ukazovateľov vychádzajú z toho, že celok (syntetický ukazovateľ) dostávame vynásobením alebo vydelením ukazovateľov vyjadrujúcich časti tohto celku. Pri multiplikatívnych väzbách ide spravidla o pomerové ukazovatele.

  Zisk            Zisk        Tržby

––––––-  =  –––––– * ––––––

Aktíva        Tržby       Aktíva

Z tohto rozkladu vyplýva, že syntetický ukazovateľ „rentabilita celkových aktív“ (Z / Akt) je ovplyvnený čiastkovými ukazovateľmi:

1. rentabilitou (ziskovosťou) tržieb = Z / T
2. obratom celkových aktív = T / Akt

Kombinované väzby

Kombinované väzby ukazovateľov vychádzajú z toho, že celok (syntetický ukazovateľ) dostávame z čiastkových ukazovateľov tak, že použijeme aj operácie sčítania a odčítania, aj operácie násobenia a delenia ukazovateľov, vyjadrujúcich časti tohto celku.

Z        Z      T          VI      CZ      OstPas

––  =  –– * ––– *    ––- + –––– + ––––––

VI       T    Akt        VI       VI          VI      

Aktíva = Pasíva = Vlastné imanie (VI) + Cudzie zdroje (CZ) + Ostatné pasíva (OstPas)    

Metóda jednoduchých odchýlok      

Syntetický ukazovateľ X rozložíme na analytický ukazovateľ A + B + C.

Hodnoty ukazovateľa: dve obdobia: základné (0) a bežné (1):

8. x1 = a1 + b1 + c1
9. x2 = a2 + b2 + c2

Absolútne vyjadrenie

Celková zmena:  x = x1 – x2

Čiastkové zmeny:  a = a1 – a0 =  xa

                   b = b1 – b0 =  xb

  c = c1 – c0 =  xc

Relatívne vyjadrenie

x1

Celková zmena: Ix = –––

                                  x0

       a

Čiastkové zmeny:  xa = –––– {(Ix – 1) * 100}

                                          x

       b

                             xb = –––– {(Ix – 1) * 100}

        x

        c

                             xc = ––––  {(Ix – 1) * 100}

        x

Pri rozklade syntetických ukazovateľov na analytické (čiastkové) ukazovatele, a zvlášť pri multiplikatívnych väzbách, je potrebné brať do úvahy tieto požiadavky:

1. Pri rozklade syntetického ukazovateľa je nutné voliť také ukazovatele, ktoré charakterizujú reálne existujúce činitele. Reálne činitele sú také, o ktorých pôsobení sa môžeme empiricky presvedčiť, a ktoré je možné interpretovať bez použitia logiky.
2. Snažíme sa voliť také čiastkové ukazovatele, ktoré sa pomerne ľahko kvantifikujú, a ktoré sa bežne používajú a k ich výpočtu nepotrebujeme konať žiadne špeciálne prieskumy.
3. Zvolené čiastkové ukazovatele by sa nemali prekrývať, teda mali by byť vzájomne nezávislé.
4. Medzi činiteľmi a syntetickým ukazovateľom by mala byť podľa možnosti lineárna závislosť.
5. Miera agregácie, resp. desagregácie by mala zodpovedať reálnym podmienkam a cieľu skúmania.
6. Rozklad je potrebné konštruovať tak, aby vedľa seba v rámci sústavy ukazovateľov neexistovali dva ukazovatele s rovnakou vypovedacou schopnosťou.

Metóda zámeny činiteľov

x1 = a1 * b1  a = a1 – a2

x0 = a0 * b0 a1 =  a + a0

 x = x1 – x2 b1 =  b + b0



 x = ( a + a0) * ( b + b0) – (a0 * b0)

 x =  a *  b +  ab0 +  ba0 + a0b0 – a0b0

 x =  a *  b +  ab0 +  ba0

Metóda reťazového dosadzovania

Táto metóda je založená na predpoklade, že v jednom kroku sa mení iba jeden činiteľ.

x1 = a1 * b1 * c1

x0 = a0 * b0 * c0

 x = x1 – x0

a0         a1        a1         a1

b0          b0         b1         b1      

c0          c0        c0         c1

x0

      xa      xb       xc

 xa = (a1 – a0) * b0 * c0

 xb = a1 * (b1 – b0) * c0

 xc = a1 * b1 * (c1 – c0)  

Táto metóda je jednoduchá, podhodnocuje prvé činitele, nadhodnocuje posledné činitele.

Logaritmická metóda

Čiastkové zmeny:

ln Ia

 xa = –––––– *  x

ln Ix

ln Ib

 xb = ––––––- *  x

ln Ix

Celková zmena:

 x =  xa +   xb  (ak X = A * B)

 x =  xa -  xb     (ak X = A / B)

Funkcionálna metóda

x1 = a1 * b1 * c1     kde   a1 = a0 +  a

x0 = a0 * b0 * c0                           b1 = b0 +  b

 x = x1 – x0   c1 = c0 +  c

Čiastkové zmeny:

1. v prípade troch činiteľov

             B + C      BC

      xa =  x0 * A     1 +  –––––  + –––

         2            3

                                             A + C      AC

            xb =  x0 * B     1 + –––––- + –––-

         2           3

    A + B       AB

            xc =  x0 * C      1 + –––––- + ––––

2            3

2. v prípade dvoch činiteľov

              xa = x0 * A (1 + B / 2)

       xb = x0 * B (1 + A / 2)

      kde

       a       a1

      ––– = ––– - 1 = A

       a0       a0

       b       b1

     –––- = ––– - 1 = B

       b0        b0  

             c       c1

            ––– = ––– - 1 = C

             c0      c0

Písanie záverov

Na raste celkových aktív sa podieľal najmä rast obežných aktív, túto položku treba ďalej analyzovať ( nepíšeme na zmene celkových aktív!).

                                                                                                         Obežné aktíva – treba vždy znižovať!

3. prednáška

Analýza efektívnosti podniku

1. Pojem efektívnosti
2. Hodnotenie efektívnosti

Metódy hodnotenia ekonomickej efektívnosti

     Hodnotenie sa uskutočňuje v troch krokoch:

1. Analýza výkazov
2. Tvorba sústavy ukazovateľov
3. Vyhodnotenie miery efektívnosti

Modely hodnotenia ekonomickej efektívnosti

1. Analýza absolútnych ukazovateľov
2. Analýza pomerových ukazovateľov
3. Analýza sústav ukazovateľov

Pojem efektívnosti

Tento pojem je najdôležitejším pojmom v ekonomike.

PODNIK

Vstupy                                       Výstupy



Na jednej strane leží množstvo dostupných a ocenených vstupov a na druhej strane iné množstvo ocenených výstupov, a samozrejme, medzi nimi leží podnik. V podniku prebieha transformácia vstupov na výstupy, pričom transformácia je efektívna vtedy, ak podnik používa takú kombináciu zdrojov a kapacít na produkciu výstupov, že inou kombináciou daných zdrojov a kapacít nemôže dosiahnuť vyššie množstvo výstupov.

Ak sa podnik pohybuje na hranici svojich výrobných možností  podnik je efektívny.

Teda ak platí, že hraničné náklady = hraničné príjmy, tak podnik je efektívny.

Tento vzťah platí iba v dokonalej konkurencii. V bode, kde sa hraničné náklady rovnajú hraničným príjmom, sú najnižšie náklady na jednotku produkcie a najvyššie príjmy z vyprodukovanej jednotky,

t. j. maximalizuje sa tu zisk / zisk je tu najvyšší.

V skutočnosti je konkurencia nedokonalá, a vzťah hraničné náklady = hraničné príjmy nemusí viesť, ale môže, k najnižším nákladom na jednotku produkcie a najvyšším príjmom na jednotku produkcie. Toto všetko závisí od okolia podniku a od cieľa, ktorý bude podnik sledovať. V súčasnosti ide o komplex cieľov, pričom niekedy sú tieto ciele v protiklade.

Hlavným cieľom každého podniku by mal byť udržanie trvalého rastu firmy (tento cieľ je spojený s ľudským faktorom).

Ekonomická teória nehovorí, ako dosiahnuť efektívnosť (nehovorí, ako by sa mali manažéri chovať, čo by mali robiť).

Ako dosiahnuť efektívnosť? To môže vyriešiť len komplexná ekonomická a finančná analýza, lebo vychádza z ekonomických činností a ukazovateľov podniku.

Komplexná ekonomická a finančná analýza by mala hodnotiť podnik ako celok, na základe skúmania meniacich sa častí, pričom zmeny by mali viesť k zabezpečeniu splnenia hlavného cieľa.

Ekonomická analýza tvorí podklad pre zmeny plánované, ktoré by mali viesť k vyššej efektívnosti.

Metódy hodnotenia ekonomickej efektívnosti

Ide o kvantitatívne metódy, ktoré vychádzajú z hodnotenia ekonomických ukazovateľov na základe matematických modelov.

Hodnotenie sa uskutočňuje v troch krokoch:

Prvým krokom je analýza výkazov (súvahy, výsledovky a CF). Na jej základe sa zostavuje sústava ukazovateľov, ktoré sú schopné presnejšie zachytiť vzťahy medzi jednotlivými položkami výkazov,

t. j. medzi stavovými a tokovými veličinami. Tieto sústavy treba vyhodnotiť a získať predstavu o miere efektívnosti (pyramídová sústava, predikčné metódy, pomerové ukazovatele).

Každá metóda hodnotenia zahrňuje dva základné prvky:

1. sústavu ukazovateľov
2. vlastnú metódu hodnotenia

Analýza v podniku sa spracováva v dvoch okruhoch:

1. primárna analýza

Je to analýza súhrnných ukazovateľov.

Manažér by mal začať touto primárnou analýzou, ktorá by mala byť predmetom záujmu vrcholového manažmentu.

Obsahom tohto okruhu sú tie hospodárske výsledky, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú situáciu podniku. Ide o výsledky, prostredníctvom ktorých sa podnik javí svojmu okoliu, a na základe ktorých ho okolie vníma (ide o tieto ukazovatele: ROA, ROE, ROS – rentabilita tržieb).

2. sekundárna analýza

Je to analýza parciálnych ukazovateľov.

Táto analýza by mala byť v centre pozornosti odborných útvarov. Akonáhle vrcholový manažment zistí nedostatky pri primárnej analýze, tak na príslušnom útvare nasleduje ďalšia podrobná analýza. Mala by naznačiť cesty riešenia a odkryť rezervy.

Najčastejšia oblasť jej zamerania je využitie výrobných činiteľov, viazanosť výrobných činiteľov a náklady.

Modely hodnotenia ekonomickej efektívnosti

Poznáme tri základné druhy modelov. Prvý je spojený s analýzou absolútnych ukazovateľov. Ide o analýzu „masy“ efektívnosti (napr. zisku, tržieb a pod.).

Ďalšie modely sú spojené s analýzou pomerových ukazovateľov. Tu ide o analýzu „miery / úrovne“ efektívnosti (napr. zisk / aktíva; zisk / tržby a pod.).

Ďalší krok predstavuje analýza sústav ukazovateľov. Používame tu dva základné druhy modelov:

- pyramidálne modely zamerané na retrospektívne zameranie analýzy (ex post),

- predikčné modely, ktoré umožňujú predpoveď budúceho vývoja (ex ante).

Analýza absolútnych ukazovateľov

Rozlišujeme tu dva základné druhy modelov:

1. horizontálna analýza (analýza trendov)

Táto analýza by mala byť aspoň za 5 rokov.

Používa sa ako pre analýzu absolútnych ukazovateľov, tak aj pre analýzu pomerových ukazovateľov.

Podstatou tejto analýzy je porovnávanie hodnôt zvolených ukazovateľov v rôznom čase.

Vyjadruje skutočnosť, že v jednom riadku sú umiestnené vecne rovnaké údaje za rôzne obdobie. Informácie získavané o vývoji ukazovateľov z tejto analýzy sú informácie v zásadnom význame (ide o prvý pohľad).

Horizontálna analýza súvahy dáva obraz o vývoji aktív a pasív (o vývoji majetku a finančných zdrojov jeho krytia) a vypovedá o objemových zmenách a dynamike zmien. V súvahe je veľmi vhodné porovnať vývoj obežných aktív a stálych aktív. A na stane pasív je to vývoj vlastných zdrojov a cudzích zdrojov.

Horizontálna analýza výsledovky hodnotí vývoj nákladov, výnosov a vývoj zisku  tvorba pomerových ukazovateľov, ktoré sa potom hodnotia.

Horizontálnu analýzu je možné využiť len v rámci jedného podniku.

      Zisk Stĺpcový graf

        Trendový graf

                                                                              Roky

2. vertikálna analýza (percentuálny rozbor)

Najčastejšie sa robí pri analýze súvahy a výsledovky.

Táto analýza je veľmi dôležitá pre manažérov. Ide tu napr. o podiel prevádzkových nákladov na celkových nákladoch podniku a pod.  pre manažérov je táto analýza odrazovým mostíkom, lebo manažér by sa mal venovať podstatným (základným) veciam:

* Výnosy celkom                           100 %

* Výnosy z prevádzkovej činnosti   95 %    ak chce manažér urobiť malou zmenou veľké

* Výnosy z finančných operácií        3 %        zmeny, tak sa bude zameriavať na výnosy

* Mimoriadne výnosy                       2 %         z prevádzkovej činnosti.    

* Náklady celkom                           100 %

* Náklady z prevádzkovej činnosti   80 %   ide o výrobný podnik, ktorý je poriadne

* Náklady z finančných operácií      15 %       zadĺžený. Treba sa tiež pozrieť aj na zadĺženosť,

* Mimoriadne náklady                       5 %        nielen na náklady z prevádzkovej činnosti.

Táto analýza vyjadruje participáciu časti na celku, vyjadruje teda štruktúru (napr. štruktúru aktív, výnosov, nákladov a pod.).

Zvyšuje možnosť porovnateľnosti údajov v podniku jednak z predchádzajúcich období, ale taktiež umožňuje porovnávanie podnikov rozdielnej veľkosti.

Eliminuje vplyv inflácie.

Vertikálna analýza súvahy umožňuje spoznať a následne analyzovať štruktúru majetku a zdrojov jeho krytia. Z podielov obežných aktív a stálych aktív je možné zistiť, aké je využitie majetku.

Vertikálna analýza výsledovky umožňuje zistiť, od ktorých položiek závisí tvorba výnosov, podiel obchodných činností a podiel výroby na tvorbe tržieb. Na základe štruktúry nákladov hodnotíme podnik ako materiálovo náročný alebo mzdovo náročný a pod.

ZÁVER:

Čo sa týka analýzy absolútnych ukazovateľov, nie je možné jednoznačne povedať, že podnik, ktorý dosiahol vyššiu hodnotu zisku, hospodáril lepšie ako podnik, ktorý dosiahol nižší zisk. Záleží to na veľkosti podniku a na zmenách rozsahu výrobných činiteľov.

Čo sa týka analýzy pomerových ukazovateľov, aby bol eliminovaný nedostatok absolútnych ukazovateľov, tak sa používa táto analýza - analýza pomerových ukazovateľov.

Pyramidálne modely

V súčasnosti sa odporúča používanie pyramidálnych modelov.

Jednotlivé ukazovatele, či absolútne, alebo pomerové, majú len obmedzenú vypovedaniu schopnosť. Je potrebné, aby sa analyzovali vo vzájomných súvislostiach.

Zmyslom pyramídy je kvantifikovať vplyvy zmien čiastkových ukazovateľov na syntetické ukazovatele.

Pyramidálne modely majú tri základné funkcie:

1. vysvetliť vplyv zmeny jedného alebo viacerých ukazovateľov na celé hospodárenie podniku
2. uľahčiť a sprehľadniť analýzu doterajšieho vývoja
3. umožňuje analýzu „WHAT IF“

V súčasnosti sa používa aj na plánovanie a pri kontrolingu.

Nedostatkom pyramídy je komplikovaná analýza za obdobie dlhšie ako dva roky (je snaha konverzovať vývoj v pyramíde za viac rokov do tabuliek, ale je to veľmi komplikované a zložité; nie je na to žiaden štandardný software).

Poznáme tri druhy porovnania:

1/ porovnanie s požadovanou hodnotou

2/ porovnanie v čase

3/ porovnanie v priestore

Porovnanie s požadovanou hodnotou

- kriteriálne hodnoty sú nie vždy etalónom

- keď sa hodnotí koncern, holding a pod., tak hodnoty ukazovateľov sú veľmi skreslené, lebo koncerny

 sú diverzifikované, a riziko v jednom odvetví je neutrálnym rizikom v inom odvetví

- hodnoty sú spriemerované  otázka porovnateľnosti ukazovateľov

Porovnanie v čase: treba tu dodržať určité zásady:

- hospodársky výsledok (tempo rastu zisku) musí rásť rýchlejšie ako náklady

- produktivita práce musí rásť rýchlejšie ako priemerné mzdy

- pridaná hodnota má rásť rýchlejšie ako tržby

- priemerná mzda má rásť rýchlejšie ako počet pracovníkov

- musí byť zabezpečený rast investičného majetku, obratu zásob atď.

Porovnanie v priestore

- tu treba dodržať to, aby porovnávané jednotky boli zhruba rovnaké, za rovnaké časové obdobie

 a zhruba v rovnakom odbore činnosti.

Str. 15 – 19: T. Varcholová !!!