Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy / verejna sprava / ekonomika verejného sektora

ekonomika verejneho sektora (ekonomika_verejneho_sektora.doc)

EKONOMIKA  VEREJNÉHO  SEKTORA        

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Skúška: !!!!na skúšku doniesť kalkulačku!!!!                        

Na skúške pri teóriách verejnej voľby dostaneme len určiť prvých dvoch, ktorí postúpia do druhého kola!!,

!!!!V písomke bude:                !!!POZRI  STRANY č. 8,9!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Príklad – určite poradie , koho vylúčime prvého, tak ho dáme na posledné miesto!!!

- prednášajúca pošle príklady Katke B. (už sú na školskom webe!)

Literatúra: skriptá sme si kúpili 08.12.2006 po skúške z Informatiky!

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

EKONOMIKA  VEREJNÉHO  SEKTORA

Pre VEREJNÝ  SEKTOR je rozhodujúca skutočnosť, že je FINANCOVANÝ z verejných financií.

Z toho vyplýva, že:

1. je riadený verejnou správou
2. rozhoduje sa o ňom verejnou voľbou
3. podlieha verejnej kontrole

TEÓRIA  VEREJNEJ  VOĽBY:

1. skúma, ako sa individuálne preferencie  (škola, rodina, zamestnanie) prenášajú do kolektívnych rozhodnutí.
2. je to tá časť ekonomickej vedy a politológie, kt. sa zaoberá tým, ako vlády uskutočňujú proces ekonomickej voľby, t.j. ako sa vo verejnom sektore riadia 3   EKONOMICKÉ  PROBLÉMY:

1. čo  vyrábať
2. ako  vyrábať
3. pre koho vyrábať

3. 18-19. storočie = matematici: J.C.de Borda, P.S. de Laplace, L. Carrol
4. 60-te roky 20.stor.: Duncan Blacko – využitie nástrojov ekonomickej analýzy pri riešení tradičných problémov politických vied
5. historicky sa vyvinuli 2 FORMY  DEMOKRACIE:

1. demokracia  PRIAMA (referendum)
2. demokracia  ZASTUPITEĽSKÁ (volení zástupcovia)

PODSTATA  teórie verejnej voľby:

Ekonomický trh                                            Politický trh

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

- neviditeľná ruka trhu                                - viditeľná ruka vlády

- individuálne preferencie                                - spájanie individuálnych preferencií do

                                                          kolektívnych rozhodnutí

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

- peňažné hlavy                                        - voliteľné hlasy

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

- maximalizácia zisku pre firmy                        - maximalizácie hlasov vo voľbách

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

VOLEBNÉ  PRÁVO:

1. AKTÍVNE – môcť voliť
2. POVINNÉ - byť volený
3. 1789 – v USA vzniklo právo voliť (len belosi)
4. 1870 už aj černosi
5. 1967 – volebné právo pôvodných obyvateľov Austrálie
6. 1944 – vo Francúzsku ženy získali volebné právo
7. 1971 – vo Švajčiarsku ženy získali volebné právo

6. je to právo vyjadriť svoj názor na veci verejné
7. je to právo delegovať na niekoho moc ovplyvňovať veci verejné
8. právo voliť nie je morálne právo, každý si musí sám zvážiť, či chce ovplyvňovať veci verejné sprostredkovaným spôsobom, je to každého osobná vec.

VOLEBNÝ  CENZUS:

1. rasový

1. pohlavia

1. povolania

1. vzdelania

Referenčný volič, VOLIČ  MEDIÁN (=stredný volič):

Príklad:

máme kandidátov na prezidenta X a Y a 5 voličov, aké situácie môžu nastať? Ako sa bude správať referenčný volič ?

X                             Y

––––––––––––––––––––––––

1. 0

1. 1

1. 2

1. 3

0                              4        

TEÓRIA racionálnej neúčasti vo voľbách:

RACIONÁLNA  IGNORANCIA:

1. volič volí strategicky, lebo je racionálne ignorantný (rozumovo si zváži, že náklady spojené s volebným procesom sa mu nevrátia)

DEFINÍCIE:

VOLEBNÝ  SYSTÉM:

2. legislatívny základ spôsobu volieb
3. spôsob rozdeľovania mandátov
4. sprostredkujúci článok medzi výsledkom hlasovania a konkrétnym zložením voleného orgánu
5. celá SR je jeden volebný obvod s rovnakou možnosťou voliť (tie isté politické strany,   podmienky spôsobu volenia a pod.)
6. rovnaká možnosť zvolenia preferenčných hlasov zakrúžkovaním
7. systém kandidátnej listiny (straníckeho zoznamu)

VOLEBNÁ  FORMULA:

8. definuje základné DELENIE  volebných  SYSTÉMOV a to na:

1. VAČŠINOVÉ (štát sa rozdelí na taký počet malých jednomandátových volebných obvodov, koľko je potrebné na obsadenie miest v zastupiteľskom orgáne – prezident):

1. s relatívnou väčšinou
2. s absolútnou väčšinou

2. POMERNÉ (rozdelenie mandátov v zastupiteľskom zbore zodpovedá pomeru obdržaných hlasov pre jednotlivé politické strany – parlament)

VOLEBNÁ  GEOMETRIA:

9. používa sa pri určovaní volebných obvodov (mal by byť približne rovnaký počet voličov)

VOLEBNÁ  KLAUZULA (volebné  KVÓRUM):

10. minimálna percentuálna hranica, kt. musí politická strana získať, aby bola zastúpená v parlamente (v SR 5%, pri spojení strán sa % zvyšuje) :

1.  EXPLICITNÉ  kvórum (5% hranica)
2.  IMPLICITNÉ kvórum (súbor iných faktorov, ako je % hranica, napr. zvíťazí min.v 1-3 volebných obvodoch)

11. minimálna hranica je dôležitá pre zamedzenie extrémistickým stranám vstúpiť do parlamentu.

VAČŠINOVÝ  VOLEBNÝ  SYSTÉM:

12. štát sa rozdelí na taký počet malých jednomandátových volebných obvodov, koľko je potrebné na obsadenie miest v zastupiteľskom orgáne
13. v každom volebnom obvode zvedú súboj kandidáti (stranícki, alebo nezávislí) a víťazom sa stane ten, kto dosiahne väčšinu hlasov – stáva sa reprezentantom daného obvodu v zastupiteľskom orgáne:

                                Väčšinový volebný systém

S absolútnou väčšinou (50% všetkých voličov + 1 hlas)

S relatívnou väčšinou (jednoduché)

   100 hlasov

    J.Biely

 M.Červený

   J.Čierny

               45  hlasov                                                        51  hlasov

   44  hlasov                                                         44  hlasov          

            11  hlasov                                                           5  hlasov

PRAVIDLÁ  HLASOVANIA:

Jednohlasné hlasovanie:

14. každý jednotlivec vyjadruje svoju preferenciu
15. vydieranie jednotlivcom (právo veta)
16. jednotlivec sa môže správať strategicky a ťažiť zo svojho nesúhlasu

Pravidlo jednoduchej väčšiny:

17. sčítajú sa hlasy pre a proti, víťazí väčšina
18. tyrania väčšiny (väčšina získava výhodu na úkor menšiny)
19. schválenie neefektívnych projektov

Príklad:

Obec má 5 občanov, z kt. traja nemajú motorové vozidlo. Starosta uvažuje o dohode s dopravným podnikom a o následnej výstavbe zastávky autobusu, pričom náklady na jej výstavbu sú 25 PJ. Ako svoje preferencie prejavia občania a aký bude výsledok hlasovania, ak úžitok občana, kt. nemá auto vyjadríme vo výške 6 PJ (peňažná jednotka)?

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

        Obyvateľ                1        2        3        4        5

Ukazovateľ

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Prínos pre obyvateľa                6        6        6        0        0

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Náklady na výstavbu                5        5        5        5        5

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

čistý výnos z projektu                1        1        1        -5       -5

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Hlasuje                        áno        áno        áno        nie     nie

Tabuľky:

1. pravidlom jednoduchej väčšiny víťazí Vilma s počtom hlasov 8, v porovnaní so Zuzanou, kt. získala 7 hlasov, napriek tomu, že je u 15 voličov na poslednom mieste, a teda je neefektívna

2. do druhého kola primárok s väčšinou jediného hlasu postúpi Vilma a Zuzana,  napriek tomu, že lepšiu pozíciu na prvý pohľad má Yvona

3. alternatívne hlasovanie – je to metóda podľa preferencií, je prvá z metód, kt. neberú do úvahy len prvé preferencie, ale aj poradie ostatných alternatív (ďalších preferencií). Je to metóda, kde postupne vylučujeme alternatívy s najmenším počtom hlasov (prvých hlasov - preferencií):  

K         L        M        N        P

––––––––––––––––––––––––––

20        10        8        7        6

 8        +7     +6

        +6

––––––––––––––––––––––––––

28!        23        14

príklad:

A skupina = 20 voličov

B skupina = 10 voličov

C skupina = 8   voličov

D skupina = 7   voličov

E skupina = 6    voličov

4. systém vyčerpávajúcich primárok - postupne vylučujeme alternatívy, ale vychádzame z posledných preferencií a postupne vylučujeme alternatívy, kt. by najviac voličov nevolilo, kt. majú najviac „posledných hlasov“ (zdola nahor a pozeráme, kt. alternatívu by čo najviac voličov nevolilo!), tento systém je systém, kde postupne vylučujeme alternatívy, kt. by najviac voličov nevolilo, respektíve, kt. sú na poslednom mieste u najväčšieho počtu voličov. Vo štvrtom kole sa rozhoduje medzi alternatívami X a Y. Alternatívu X uprednostňuje 5 + 2 = 7 voličov a alternatívu Y uprednostňuje 8 + 7 + 3 = 18 voličov. Víťazí teda alternatíva Y.

1. vyhodíme P
2. vyhodíme N
3. vyhodíme L
4. vyhodíme M

VYHRÁ  K !

5. hlasovanie podľa váženého usporiadania – ... (skriptá!)

6. metóda rozdelenia bodov sleduje (zohľadňuje) intenzitu (silu) preferencií., rozdelenie bodov musí mať klesajúcu tendenciu – najväčšie preferencie má prvá, najmenšie posledná. Metodika výpočtu je rovnaká, ako pri váženom.

Pravidlo kvalifikovanej väčšiny:

20. 2/3 väčšinu, 3/5 väčšina...

Primárky s väčšinou jedného hlasu (dvojité voľby):

21. v prvom kole sa berú do úvahy len prvé preferencie voličov
22. môže dôjsť k tomu, že v prvom kole bude vylúčená alternatíva, ktorú voliči volia v priemere najvyššie

Alternatívne hlasovanie:

23. na volebných lístkoch vyznačia voliči svoje preferované poradie
24. kandidát s viac ako polovicou hlasov víťazí
25. ak nie, vynechá sa kandidát s najmenším počtom prvých preferencií a jeho hlasy sa presunú kandidátom na druhom mieste...

Systém vyčerpávajúcich primárok:

26. postupné vylúčenie alternatív sériou volieb
27. ak existuje 5 alternatív, volič má 4 volebné hlasy
28. alternatíva s najmenším počtom hlasov vypadne
29. v druhom kole 3 volebné hlasy...

Systém vyčerpávajúcej väčšiny (Condorcetovo kritérium):

30. voličom sa predloží zoznam alternatív a každá sa porovnáva s každou

Hlasovanie podľa váženého usporiadania:

31. jednotlivým poradiam sú priradené váhy, vyhrá alternatíva s najväčším počtom vážených hlasov

Súhlasné hlasovanie:

32. voliči nie sú obmedzení voľbou jediného kandidáta, môžu voliť viacerých kandidátov, vyhrá ten, kt. má najviac hlasov

Metóda rozdelenia bodov:

33. vyjadruje intenzitu preferencií

Riziko cyklického hlasovania:

Adam                             Bruno                             Cyril

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Vodovod                športový areál                knižnica

Športový areál                knižnica                vodovod

Knižnica                vodovod                športový areál

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

                      Vodovod                       šport.areál                          knižnica                         vodovod

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Adam                              >                                >                        <

Bruno                              <                                >                        >        

Cyril                              >                                <                             >

Spolu                              >                                >                        >        

A > B > C

A > C

34. výsledok závisí od poradia hlasov v cyklickom hlasovaní.

Pomerný volebný systém:

35. väčšie viacmandátové obvody, v kt. kandidujú politické strany formou kandidátnej listiny
36. rozdelenie mandátov v zastupiteľskom zbore zodpovedá pomeru obdržaných hlasov pre jednotlivé strany.

Príklad postupu PRIDEĽOVANIA  MANDÁTOV:

37. súčet platných hlasov odovzdaných pre postupujúce politické strany alebo koalície sa vydelí číslom 151 (počet mandátov zväčšený o číslo 1), takto získané číslo zaokrúhlené na celé číslo sa nazýva – RVČ (=republikové volebné číslo) – Hagenbach-bischopova metóda = počet kresiel + 1. Počet platných hlasov v posledných voľbách 2 mil. 303 tisíc a počet hlasov odovzdaných postupujúcim politickým stranám 2 mil. 27 342, takmer 300 tisíc hlasov prepadlo, lebo nemáme druhé volebné kolo
38. celkový počet platných hlasov, kt. dostala politická strana sa vydelí RVČ a strane sa pridelí toľko mandátov, koľkokrát je RVČ obsiahnuté v súčte platných hlasov, kt. táto politická strana získala
39. ak sa takýmto spôsobom pridelilo o jeden mandát viac, než sa malo prideliť, odpočíta sa prebytočný mandát tej politickej strane, kt. vykázala najmenší zostatok delenia. Pri rovnakom zostatku delenia sa mandát odpočíta politickej strane, kt. získala menší počet hlasov. Ak je počet hlasov rovnaký, rozhodne žreb
40. ak neboli týmto spôsobom pridelené všetky mandáty, Ústredná volebná komisia pridelí tieto mandáty postupne tým politickým stranám, kt. majú najväčší zostatok delenia. Pri rovnosti zostatkov hlasov sa pridelí mandát politickej strane, kt. získala väčší počet hlasov. Ak je počet hlasov rovnaký, rozhodne žreb.
41. v predposledných parlamentných voľbách bolo obsadenie kresiel v parlamente takéto: SDKÚ – 28, SMER – 25, HZDS – 36, KSS – 11, SMK/MKP 20, KDH – 15, ANO – 15.
42. v posledných parlamentných voľbách boli čísla takéto:  KDH – 14, SMK – 20, HZDS – 15, SDKÚ – 31,49, SMER – 49,99, SNS – 20,12 = 149 kresiel (1 kreslo sa zvýšilo, pridelíme ho strane, kt. má najväčšie číslo delenia, teda SMER). V prípade, že by napr. mali 2 strany rovnaký počet kresiel, tak rozhodne ŽREB:

Počet hlasov postupujúcich politických strán bol 2 027 324, RVČ = 13 426 :

KDH   –  191 443  hlasov  : 13 426 = 14,259        14                

SMK   –  269 111  hlasov  : 13 426 = 20,04                20

HZDS  – 202 540  hlasov  : 13 426 = 15,08                15

SDKÚ –  422 815  hlasov  : 13 426 = 31,49                30                   Σ 149

SMER –  671 185  hlasov  : 13 426 = 49,99                50+1

SNS     –  270 230  hlasov  : 13 426 = 20,12                20          

––––––––––––––––––––––––––––––––––

S p o l u :                                   Σ  149  (súčet čísel pred desatinnou čiarkou)

==============================

Príklad (podobný bude na skúške!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!):

Bieli           žltí           červení        modrí           zelení        šedí          čierni

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

500       150         820          1 200        780            660          290

RVČ

17,86              -         29,28           42,86        27,86         28,57       10,36

Otázky k príkladu:

1. určite počet voličov (spočítame = 4 400 voličov za predpokladu platnosti všetkých hlasov)
2. (určíme si 5% kvórum)- ?ktorá z politických strán nepostúpi? = strana žltých vypadla
3. vypočítajte RVČ! (dôležité sú voličské hlasy za postupujúce strany = 4400-150 (žltí)=4250) 4250:151=28,14 RVČ = 28 (zaokrúhľuje sa aritmeticky), spočítame (148) prvé čísla, t.z. 17+29+...=148 a zvyšné 2 kreslá pridáme prvým dvom stranám, kt. majú najviac (modrí a zeleným)

Príklad 2:

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

1.skupina        2.skupina        3.skupina        4.skupina        5.skupina

      -                       -                       -                       -                      -

16 voličov     12 voličov       10 voličov        7 voličov         3 voliči

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

45     Oto      42    Peter         70    Peter     28    Rišo          35    Stano

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

25    Peter     36    Stano        20    Stano     25   Urban      25    Rišo

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

15    Rišo     15    Urban        5   Urban      23   Stano       20    Oto

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

10    Stano      6    Oto            3     Rišo        19    Peter       11    Urban

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

 5   Urban     1    Rišo           2     Oto          5    Oto            9   Peter         

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

!!!Túto tabuľku treba vypočítať všetkými spôsobmi!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Alternatívne hlasovanie:

A         B        C        D        E

16        12        10        7        3

––––––––––––––––––––––––––

O         P        P        R        S

P        S         S        U        R        

R        U         U         S        O

S         O        R        P        U        

U        R        O         O         P

––––––––––––––––––––––––––

O=16+3=19       P=12+10=29!!      R=7+3+7            S=3                 U=0 vylúčený ako prvý

43. U vyškrtneme ako prvého, lebo má nula preferencií

Vyčerpávajúce primárky:

A         B        C        D        E

16        12        10        7        3

––––––––––––––––––––––––––

O         P        P        R        S

P        S         S        U        R        

R        U         U         S        O

S         O        R        P        U        

U        R        O         O         P

––––––––––––––––––––––––––

O=17                P=3                R=12                S=0                U=16

TEÓRIA  BYROKRACIE:

Byrokracia:

o verejných záležitostiach rozhodujú politici

                ↓

rozhodnutia realizuje byrokracia

                ↓

maximalizácia rozsahu úradníckych činností

                ↓

úradníci si navzájom vytvárajú prácu

                ↓

(maximalizácia rozpočtu)

BYROKRACIA:

44. skupina ľudí profesionálne špecializovaná na spravovanie a riadenie, v bežnom zmysle slova s pejoratívnym nádychom
45. v organizácii vedie k preceňovaniu významu formálnych pravidiel na úkor osobného prístupu
46. administratívny systém, kt. charakterizujú strnulé pravidlá, hierarchické riadenie vo veľkých organizáciách, centralizované rozhodovanie na verejnej i súkromnej úrovni, rozsiahle papierovanie, malá flexibilita.

BYROKRAT:

47. pejoratívne označenie úradníka vyznačujúceho sa obmedzenosťou, skostnatenosťou, neraz zneužívaním svojej moci, neschopnosťou.

Teória byrokracie:

     Politik

Byrokrat

Volič

PRAKTIKY  súvisiace s  KORUPCIOU:

KLIENTELIZMUS:

48. konflikt záujmov, kt. vzniká uprednostňovaním na základe priateľstva, spriaznených skupín („old boys club“ – klub starých spolužiakov – angl. klientelizmus)
49. „arm´s  lenght relation“ – držať si ľudí od tela – tzv. nárazníkový princíp

NEPOTIZMUS:

50. osoba využíva výkon verejnej moci na získanie výhod pre člena svojej rodiny
51. „nepot“ – synovec, príbuzný (angl.) – rodinkárstvo

KRONYIZMUS:

52. pomoc najbližším – okrem príbuzných aj bývalým spolužiakom susedom...
53. „crony“ – dlhoročný priateľ zo školských lavíc

LOBING:

54. priame pôsobenie jednotlivca (prípadne záujmovej skupiny) na voleného predstaviteľa (zamestnanca verejného sektora), kt. má za následok ovplyvniť legislatívny, prípadne regulačný proces a zároveň nepredstavuje konflikt záujmov ani korupciu.

DAR:

55. prejav priazne, pohostinnosti, vďačnosti
56. na rozdiel od úplatku nedáva sa oproti protihodnote

FORMY  KORUPCIE  v SR:

28% = peňažné dary

13% = vecné dary

39% = klientelizmus

 8% = výhody

10% = nepotizmus

 2% = iné

CPI = index vnímania korupcie v krajinách OECD

BPI = index poskytovania úplatkov

Teória verejnej voľby:

1. podstata teórie
2. volebné právo
3. referenčný volič, volič medián
4. teória racionálnej neúčasti vo voľbách
5. racionálna ignorancia
6. pravidlá hlasovania:

1. jednohlasné hlasovanie
2. pravidlo jednoduchej väčšiny, pravidlo kvalifikovanej väčšiny
3. primárky s väčšinou jedného hlasu
4. alternatívne hlasovanie
5. systém vyčerpávajúcich primárok
6. systém vyčerpávajúcej väčšiny (Condorcetovo kritérium)
7. hlasovanie podľa váženého usporiadania
8. súhlasné hlasovanie
9. metóda rozdelenia bodov

7. Arrowova poučka
8. Leviathanova hypotéza

ARROWOVA  poučka:

Neexistuje žiadna hlasovacia metóda na princípe väčšinového hlasovania, kt. nezávisí od väčšinového hlasovania v jednotlivých alternatívach a pritom zaručuje efektívnosť a rešpektuje individuálnu preferenciu. Paradox vzniká, ak žiaden z projektov nemôže získať väčšinu hlasov a rozhodujúcim pri víťazstve sa stáva poradie hlasovania.

LEVIATHANOVA  hypotéza:

Dôsledkom zaujatosti vo fiškálnom procese – pri väčšinovom pravidle hlasovania a nedostatkoch v procese hlasovania, dochádza k tomu, že je rozpočet nadmerný. Za hlavnú príčinu sa považuje snaha politikov a byrokratov uspokojovať svoje vlastné záujmy rozpočtovou expanziou. Príčinami môžu byť aj náklady menšiny, podcenenie daňového bremena, deficitné financovanie, hlasovanie verejných zamestnancov.

Teória verejnej voľby analyzuje 4  SKUPINY  SUBJEKTOV (procesov, problémov):

1. volič
2. politik
3. hlasovací proces
4. teóriu byrokracie