Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy / verejna sprava / audit

vypracovane otazky (audit__-vypr.otazky__ls.doc)

1.  Predmet auditu a jeho význam pre prosperitu podniku

       Audit môžeme charakterizovať tak, že v ňom ide o systematický proces objektívneho získavania a vyhodnocovania dôkazov týkajúcich sa informácií o činnostiach a udalostiach s cieľom zistiť mieru súladu medzi týmito informáciami a stanovenými kritériami a oznámiť výsledky zainteresovaným orgánom. N konkrétnejšej podobe sa chápe aj ako činnosť, ktorou sa overuje správnosť. Prostredníctvom auditu možno získať prehľad o finančnej a majetkovej situácii podnikateľa, organizácii, o príjmoch, výdavkoch, záväzkoch a pod. Za audítora sa považuje verejný overovateľ, účtovný znalec na posudzovanie účtovných závierok akciových spoločností, bánk, poisťovní a pod. Jeho audítorská činnosť v užšom slova zmysle je charakterizovaná tak, že ide o overovanie účtovných výkazov a finančných správ. V prvom rade vo svojej profesii musí postupovať ako nezávislý a najmä odborne pripravený. Pri posudzovaní, zhodnocovaní, zistení musí javy, na ktoré prišiel, posudzovať objektívne. V audítorstve je okrem finančného auditu aj celý rad iných auditov týkajúcich sa napr. auditu bánk, poisťovní, ekológie, vybavenia firmy personálom, riadiacich štruktúr, etického správania zamestnancov atď.

2. Vývojové etapy auditu ako samostatnej profesie vo vyspelých ekonomikách

    Audítorstvo ako samostatná profesia vzniklo v období stredoveku v Taliansku a čiastočne vo Francúzku. Jeho vznik vyplynul zo spoločensko-ekonomických skutočností, ktoré podnietili vznik úloh, ktoré môžu splniť iba audítori. Príčiny vzniku audítorstva :

- vznik verejných financií a hospodárenia s nimi rôznymi subjektmi

- vznik daní

- rast majetku v podnikateľskej sfére

- rast podnikateľských jednotiek

V dôsledku týchto spoločensko-ekonomických premien vznikla nevyhnutnosť podávať majiteľovi odpočty o správe majetku, ako aj potreba kvalifikovaných znalcov, ktorí by boli schopní : - nezávisle a slobodne posúdiť kvantitu a kvalitu jeho majetku    

        - vypracovať dôveryhodné hodnotenie finančnej situácii

Z historického hľadiska do roku 1773, keď vo V. Británii boli zaznamenané mená siedmich overovateľov  účtovných kníh. Neskôr sa z nich vytvorila organizácia a v roku 1854 bol v Edinburghu  založený prvý profesionálny spolok Society of Accountants. Overovanie správ o majetku sa vykonávalo spočiatku dobrovoľne, neskôr však sa stanovila zákonná povinnosť overovania. Prvá novodobá legislatíva spojená s auditom sa objavila v roku 1884 v zákone o britských akciových spoločnostiach. Akcionári získali právo kontrolovať účtovné knihy a mohli klásť otázky úradníkom manažmentu a zamestnancom, ak to bolo nevyhnutné. V roku 1885 v zákone o spoločnostiach  došlo k zmene, že audítori už nesmeli byť akcionármi. Audítor by mal byť skôr vybraný samotnou spoločnosťou. Zákony o spoločnostiach z rokov 1862,1900,1928 sa otázkam auditu nevenovali. Až v zákone o spoločnostiach z roku 1947 britské zákonodarstvo vyžadovalo povinný názor na to, či účtovné výkazy podávajú úplný a pravdivý obraz o finančnej situácii a výsledku podnikateľskej činnosti. V roku 1948 zákon o spoločnostiach vo V. Británii rozšíril audítorskú činnosť  aj na ďalšie oblasti. V ňom predovšetkým uložil :  

   - informovanie verejnosti o účtovných postupoch

   - uskutočniť audítorskú  činnosť profesijne kvalifikovanou osobou

   - definoval povinnosť a prácu audítora

Pre vykonávanie auditu vo vyspelých ekonomikách vznikla / Veľká šestka / audítorských  spoločností. Na povrch vyšli signály v roku 2001 o nedostatku v ich práci voči zákazníkom, ktorý požiadali o ochranu pred veriteľmi. Pri tom audítori prehliadli finančné problémy neupozornili ich na možné dôsledky.

    Skúsenosti potvrdili, že čím je zákazník dôležitejší, tým môže robiť vačší tlak na audítora. Od roku 1999 musia audítorské spoločnosti upozorňovať na riziká aj na tzv.  revízii. Na základe takéhoto opatrenia sa očakáva, že audítorské spoločnosti budú venovať pozornosti na finančné problémy zákazníkov.    

3. Vznik a vývoj audítorskej profesie na Slovensku

Do roku 1988 sa audítorstvo na Slovensku nevyskytovalo. Vykonávali sa iba revízie hospodárenia štátnych podnikov a družstiev.  Naša spoločnosť prešla od r.1989 prevratnými zmenami. Zásadne sa zmenil systém riadenia predovšetkým prechodom od centrálneho riadenia ekonomiky k ekonomike trhovej. Audítorstvo na Slovenku nemá bohatú tradíciu. Do nášho ekonomického a spoločenského života oficiálne preniklo na sklonku roku 1988 podľa zákona č.173/1988 Zz. Dňom 1.januára 1989 vstúpila do platnosti norma, ktorou sa zriaďoval inštitút overovateľa a stanovovala sa povinnosť preskúmania ročnej účtovnej závierky a hospodárenia podniku so zahraničnou majetkovou účasťou.

V počiatočnej etape vymenovaní audítori však museli preukázať široké znalosti pre výkon audítorskej činnosti pred skúšobnou komisiou bývalého Federálneho ministerstva financií. Vzhľadom na nedostatok vlastných skúseností sme audítorstvo ako profesiu prevzali zo zahraničia. Samotný pojem auditu sa definuje rozdielne. Ako príklad uvedieme Nemecko, kde sa uplatňuje „hospodárske skúšobníctvo“, a to „hosp.skúšobníkom“. V Rakúsku  sa zaužíval pojem „hospodársky dôverník“. V Rakúsku napr. uchádzači po vykonaní predpísanej skúšky získavajú oprávnenie vykonávať:

a,  povinné i dobrovoľné overenie bežného účtovníctva, bilancie a výkazov

b, overovanie podnikateľského správania sa firiem a najmä zodpovedného vedenia týchto     firiem.

V rámci tohto opatrenia sa audítori špecializujú. Rakúska komora združovala týchto dôverníkov, špecialistov: a/ prísažný overovateľ hospodárenia,

                                        b/ prísažný overovateľ účtovníctva,

                                        c/ daňový poradca.  

4.   Charakterizujte príčiny vzniku auditu

Keď vznikla samostatná Slovenská republika, audítorská profesia prešla mnohými zmenami. Stala sa významnou súčasťou spoločenského a hospodárskeho života. Je veľmi vyhľadávanou a atraktívnou profesiou. Za pozitívnu stránku tejto profesie možno považovať, že do značnej miery sa zmenil predovšetkým postoj klientov, top-manažérov spoločnosti k auditu. Podniky čoraz viac využívajú audítorov nielen na overovanie účtovnej závierky, ale aj na poradenskú činnosť. Spoločné poskytovanie audítorských a poradenských služieb pre firmy i audítora je vzájomne výhodné. To vyplýva z toho, že sa  zužitkujú informácie získané analýzou finančného informačného systému a tak firma sa nemusí namáhať s hľadaním poradenskej firmy. Poradenstvo audítorov prispieva aj k skvalitňovaniu účtovníctva a zaobstarávaniu účtovnej závierky. Audítori aj počas roka ako poradcovia pomáhajú riešiť nejasné otázky súvisiace s účtovaním finančných operácií.  Prevažná väčšina klientov pochopila , že audit neznamená len výrok audítora, ale aj možnosť vniesť účtovníctvo do súladu so zákonnými ustanoveniami a opatreniami pre bežné účtovanie. Väčšina bánk, poisťovní, najvýznamnejších priemyselných firiem a veľké podniky so zahraničnou účasťou si zvyčajne dávajú účtovnú závierku overovať slovenskými kanceláriami medzinárodných audítorských poradenských spoločností, ktoré vstúpili ešte do bývalej ČSFR s príchodom prvých medzinárodných koncernov.

5. Chápanie externého (vonkajšieho) a interného (vnútorného) auditu

Externý audit – ide o vykonávanie audítorstva na základe osobitného zákona vonkajšími audítormi (FO) alebo audítorskými spoločnosťami ktoré sú nezávislé na organizácii ako celku a majú poskytovať hodnoverný obraz o ich hospodárskej a finančnej situácii.

Interný audit – činnosť, ktorá je vykonávaná špecializovaným personálom vo vlastnom podniku. Jeho činnosť sa vzťahuje na všetky druhy operácii, ktoré sa v podniku uskutočňujú tak, aby bolo zabezpečené vnútorné overovanie a efektívnosť riadenia.

6.  Koncepcia interného auditu a jeho možné využitie pri poskytovaní služieb v podniku

Interný audit sa spravidla definuje tak, že ide o činnosť, ktorá je vykonávaná špecializovaným personálom vo vlastnom podniku.

Jeho činnosť sa vzťahuje na všetky druhy operácií, ktoré sa v podniku uskutočňujú tak, aby bolo zabezpečené vnútorné overenie a efektívnosť riadenia a to tiež nezávisle na výkone funkcie a zodpovednosti vedúcich pracovníkov daného podniku. Interný audit má byť chápaný ako nezávislá, objektívna, ubezpečujúca a konzultačná činnosť zameraná na pridanú hodnotu a zlepšenie prevádzky organizácie. Zavádza systematický metodický prístup k hodnoteniu a zlepšeniu efektívnosti riadenia rizík, riadiacich a kontrolných procesov. Interný (vnútorný) audit je dynamická a evolučná profesia prispôsobuje sa i zmenám vo svojom pracovnom prostredí, organizačnej štruktúre, procesoch a technológiách.

Služby: ktoré interný audit poskytuje, majú rôzne podoby, ako napr.

finančný audit, preverenie a odhaľovanie podvodov, vnútorné overovanie, audit kontraktov (investori, dodávatelia, odberatelia), audit zhody firemnej politiky a postupu so zákonmi, vyhláškami a opatreniami, najrôznejšími nariadeniami, firemných noriem, audit operácií, produktivity firmy, manažmentu, kvality ekológie, personálneho rozvoja, vonkajších podnikateľských vzťahov a pod.  

Za základných zriaďovateľov služieb interného auditu sa považujú:

riadiace orgány spoločnosti,

prevádzkový manažment,

výbor pre audit a externý audítor.  

Má pomáhať pracovníkom organizácie, aby efektívne plnili svoje funkcie.

Musí mať kvalifikovaný personál, kvalifikovaných interných audítorov, ktorí musia poznať teóriu a prax audítorstva, zásady firemného plánovania, organizáciu a riadenie firmy. Interní a externí audítori v zásade využívajú rovnakú audítorskú metodológiu. Pri vykonávaní auditu majú však rozdielne ciele.

Cieľom interného auditu je pomôcť manažmentu a správnej rade v súvislosti so skúmanými činnosťami. Obidve skupiny auditu sa spoliehajú na rovnakú databázu. Interný audit  potreba splnenia požiadavky, aby bol nezávislý a objektívny.

Nezávislosť umožňuje internému auditu podať nestranný a jednoznačný úsudok.

Interný audit nemôže byť podriadený kontrolnému ani finančnému útvaru, má objektívne slúžiť vedeniu organizácie alebo správnej rade.  

Jeho nezávislosť  by mala byť zabezpečená tým, že by mal podliehať priamo vedeniu podniku, alebo správnej rade. To znamená, že interný audit nemôže byť začlenený do organizácie kontroly firmy, byť súčasťou kontroly, ale jeho postavenie, obrazne povedané, má byť akousi „kontrolou“ nad inými kontrolami. Interní audítori by nemali navrhovať alebo zavádzať kontrolné č

7.Všeobecná a vecná  charakteristika auditu

Audit vo všeobecnosti môžeme charakterizovať tak ,že v ňom ide o systematický proces objektívneho získavania a vyhodnocovania dôkazov týkajúcich sa informácii o činnostiach a udalostiach s cieľom zistiť mieru súladu medzi týmito informáciami a stanovenými kritériami a oznámiť výsledky zainteresovaným orgánom. Audit sa chápe aj ako činnosť,ktorou sa overuje správnosť,resp.úplnosť riadnej,mimoriadnej alebo konsolidovanej účtovnej závierky v prípadoch určených zákonom , prípadne ak o to požiada podnikateľ.

Prostredníctvom auditu možno získať prehľad o finančnej a majetkovej situácii podnikateľa ,organizácii, o príjmoch, výdavkoch ,záväzkoch a pod .Dochádza v ňom k overovaniu účtovných alebo iných majetkových dokladov ,prítomných zmien manažérskych štruktúr,či rozhodovacích a komunikačných procesov v rámci firmy alebo orgánu verejnej správy.

Vecným základom audítorstva ako samostatnej profesie je autorizovaná ekonomická a spoločenská realizácia vlastníctva , pričom tento vecný základ má objektívny charakter a je trvalý.Objektívny charakter vecného základu vyplýva zo spoločensko-ekonomickej realizácie vlastníctva , ktorá sa oddelila od jeho subjektu nezávisle od vôle tohto subjektu , nezávisle od vôle kohokoľvek.Trvalý charakter tohto vecného základu audítorstva spočíva v tom , že ak sa spoločnosť ,najmä podnikateľská sféra nerozdrobí až na neviazanú množinu samostatných jednotlivcov , oddelená realizácia vlastníctva od jeho subjektu bude vždy reálna.

8.  Charakteristické črty vzájomných vzťahov auditom a kontrolou

Audit a kontrola

Kontrola je súčasťou spoločenského riadiaceho procesu zameraná na porovnávanie vytýčených cieľov resp. žiaduceho stavu so skutočným stavom a na odstránenie zistených rozdielov.

Kontrolnú činnosť možno diferencovať z rozličných hľadísk. Napr. z hľadiska rozsahu oblastí ,ktorých sa týka ,môže ísť buď o kontrolu komplexnú alebo čiastkovú ,zhľadiska času ...

Významné sú kontrolné funkcie štátu. Do tejto kategórie v SR patria rozličné špecializované orgány  pôsobiace v tejto oblasti napr. Najvyšší kontrolný úrad , Slovenská obchodná inšpekcia...

Audítorstvo je samostatná účelová profesia orientovaná na samostatné skúmanie a ucelené , kvalifikované hodnotenie podniku ako dynamického objektu , živého organizmu s jednoznačným záverom z hľadiska účelu , na ktorý sa objednáva .Tento účel formuluje objednávateľa a audítor sa mu zaväzuje svojou prácou poskytnúť kvalifikované závery pre jeho rozhodovanie.

Z definovania kontroly a auditu vyplýva nasledovné:

1. Audit nie je v zásade kontrola ,ani revízia
2. Overovanie alebo preverovanie nie je hodnotenie
3. Audítor nie je kontrolór ani revízor
4. Audit a kontrola sú samostatné nezlučiteľné reality a to už v dôsledku ich rozdielnej podstaty a genézy

Kontrola má a auditom spoločné iba to , že sú produktom realizácie vlastníctva ako ekonomickej kategórie Slúžia vlastníkom firiem , pomáhajú im pri zabezpečovaní chodu podniku Pritom poslaním audítorstva  je široko chápaná ochrana vlastníctva a pomoc aktívnymi riešeniami prosperite podniku.

9. Etapy auditu a povinnosti audítora v jednotlivých etapách.

štyri etapy auditu :

1.predaudítorská etapa : prípravná etapa, kde sa v maximálnej miere zbierajú informácie, aby sa našiel kľúč problémov auditu, informácie by mali audítora zorientovať, kde sa má v audite uberať, zdroje informácií interné/externé, naj info sa získava od vedenia firmy, jednotlivé útvary, zamestnanci, vonkajšie zdroje – banky, daňový úrad, klienti, odberatelia, dodávatelia, veľmi dôležité je urobiť zmluvu s firmou – kto s kým, čo sa bude preverovať, vymedzenie práv a povinností, cena

2.plánovacia etapa – plánovanie auditu : koncepcia na základe ktorej si audítor naplánuje celú svoju činnosť, musí si stanoviť rozsah činnosti, čo bude overovať, musí si stanoviť team ľudí s kým bude vykonávať audit, časové hľadisko, výstupy auditu, plán auditu je rámcový, nadväzuje naň program auditu : je podrobnejší, činnosť auditu je naplánovaná na jednotlivé osoby, na všetko sú stanovene štandardy,

3.výkonná etapa – výkon auditu : už konkrétna činnosť, testovanie činnosti, je veľmi dôležité zhotovenie dokumentácie,  je bežná [krátkodobé hľadisko]/ stála [dlhodobé hľadisko] zložka

4.výstupy auditu : po ukončení auditu treba oficiálnym listom oznámiť ukončenie auditu.

- sprava audítora :  1.úvod – aký rozsah som podrobil auditu, identifikácia činnosti čo do rozsahu, 2. charakteristika zistení, aké problémy sú riešené – doporučenia , 3.názorová časť – vyslovenie názoru audítora ,

10.  Význam a úlohy finančného auditu v oblasti financovania firiem

1. finančným auditom (FA) sa nezávisle a objektívne hodnotí, či údaje v účt. závierke auditovaného subjektu zodpovedajú skutočnému stavu majetku, záväzkov a zdrojov financovania a hospodárenia
2. FA je tvorivý, permanentný proces a mal by byť permanentným nástrojom predovšetkým pri overovaní racionálnej tvorby finančných zdrojov a ich hospodárneho vynakladania, poskytovania verného obrazu o finančnom postavení firmy, výsledkov finančných operácií a hotovostných tokov v súlade so všeobecne prijatými účtovnými zásadami
3. úlohou auditu je taktiež  odpovedať na tieto 3 otázky :

1. Ako si firma v minulosti počínala (a prečo) a ako si počína dnes
2. Kam by mala firma smerovať a ako sa tam dostať
3. Aké konkrétne postupy a regulačný systém treba použiť, aby sa firma rozvíjala podľa plánu (cieľov a vízií) a ktoré by zároveň umožnili prípadnú nápravu

11. Náležitosti pri zostavení zmluvy (zákazky) pre vykonanie auditu v podniku

Pri zostavovaní procesu vykonania auditu sa najskôr:

1. určí pracovná skupina, ktorej členovia majú potrebné odborné znalosti, skúsenosti v príslušnom odvetví
2. získajú externí spolupracovníci na práce, ktoré sám audítor nie je schopný zabezpečiť
3. zistí sa miera všetkých rizík, do akej miery sa môže spoliehať na vnútorný audit
4. odmietnu prípadné nereálne termíny pre odovzdanie výslednej správy zo strany audítora
5. zostaví hlavný a podrobný plán auditu

Náležitosti pri zostavení auditu:

Zmluvné strany: objednávateľ, poskytovateľ auditu

6. v súlade s akými predpismi sa poskytujú služby
7. predmet zmluvy ( audit )
8. čo je výsledkom auditu ( správa )
9. časový rozvrh služieb
10. cena za služby, fakturácia
11. všeobecné ustanovenia

12.  Miera zistenie a typy auditorských služieb

uistovacie sluzby = auditor na zaklade svojho poznania, dokazov a ziskania vlastnych informacii, dava tej firme uistenie a ubezpecenie o zisteniach

-su take sluzby, pri ktorych auditor poskytuje urcitu mieru uistenia

-v tomto pripade  auditor vyslovuje urcity nazor

-fnancny audit – poskytuje pravdive financne vykazy, objektivny pravdivy pohlad

-berie sa to akom merna minca,

-objektivny stav vo vsetkych vyznamnych suvislostiach

suvisiace = pri ktorych auditor neposkytuje ziadnu mieru uistenia – voli urcite postupi pri vykonani auditu, tym svojim postupom nezaruci firme nic

ine sluzby = pri ktorych auditor neposkytuje ziadnu mieru uistenia, su ine ako sluzby suvisiace

-moze poskytovat poradenske sluzby – danove poradenstvo, interny audit, uctovnictvo

Druhy auditu

-cinnost auditorstva je sirokospektralna

-delenie podla vecneho obsahu : financny, bankovy, audit poistovni, manazersky audit, audit statnej spravy – samospravy, dodrziavaci audit, ekologicky audit, eticky audit, audit vykonov, audit informacnych systemov,

-vseobecne delenie : interny / externy

Financny audit

-deli sa na dve casti :  a/ audit financnych vykazov [uctovnych] , b/ audit financii

-posudenie uctovnej zavierky  - vykaz ziskov a strat, suvaha, poznamky

-audit financii – musi podrobit vsetky financne toky kontrole

Audit vykonov

-sklada sa z auditu hospodarnosti a efektivnosti, -posudzuje sa vykonnost aparatu – pracovnikov,majetku,

-programovy audit – kladie si za ciel, do akej miery sa dosahuju ziadane vysledky stanovene zakonodarnym alebo inym spravnym organom, musi sa orientovat nato, aby zistil efektivne usporiadania organizacnej struktury, ci sa dodrziavaju v organizacii zakony alebo smernice, ktore zodpovedaju tymto programom

Audit manazersky

-organizacna struktura – spravne zadelenie pracovnikov, vztahy medzi jednotlivymi oddeleniami, komunikacia, odborna uroven manazerov, system riadenia, manazmentu,

Eticky audit

-klima na pracovisku, vychadza z etickych principov, moralky

Ekologicky audit

Audit info systemov

-doslo k obrovskej revolucii v informacnych systemov

-auditor si ma v prvom rade vsimat vyuzitie info systemov

-hospodarnost pri nakupeni vypoctovej techniky a zariadenia

-zabezpecenie proti uniku informacii

Audit zhody

-je budovany na znalosti normativnej zakladne, znalosti noriem, pravidiel,

-zrovnanie pravidiel, ci su v zhode so skutocnostou

13. Požiadavky kladené na profesiu audítora a legislatívne normy, z ktorých vyplývajú

Etické požiadavky

Každý vnútorný audítor je povinný dodržiavať profesionálne normy správania sa

podľa etického kódexu interného audítora. Medzinárodný inštitút interných audítorov so sídlom v USA vydal medzinárodné kodifikované štandardy pre profesionálnu prácu interných audítorov, ktoré tvoria Medzinárodný etický kódex interného audítora.

Kvalifikačné požiadavky

Predpokladá to rozsiahle vedomosti z oblasti ekonomiky, audítorstva, finančného účtovníctva, manažérskeho účtovníctva, marketingu, legislatívy, štatistiky, financií, daňovníctva, organizácie, sociológie.

Objektívnosť

Objektivita audítora spočíva v skutočnosti, že audítor môže objektívne hodnotiť len tie činnosti, ktoré priamo nenavrhoval.

Dobrý psychológ

- schopný vyriešiť konfliktné situácie a nakoniec by mal vedieť napísať zrozumiteľnú audítorskú správu

Bezúhonnosť

-  čo sa preukazuje výpisom z registra trestov.

Základné zásady (Kódex), ktoré musí interný audítor pri svojej práci dodržiavať sú nasledovné:

I. - čestnosť, správnosť a objektívnosť

II. - vernosť vo všetkých záležitostiach k nadriadením a k tým, ktorým poskytuje služby

- nesmie spolupracovať na akejkoľvek ilegálnej alebo nezákonnej činnosti.

III. -  nesmie sa vedome zapojiť do aktivít, ktoré diskreditujú profesiu interného auditu.

IV. - nesmie sa venovať inej práci alebo činnosti, ktorá by bola v rozpore so záujmami podniku, alebo by mu zabránila vykonávať objektívne a zodpovedne svoje povinnosti.

V. - nesmie prijať úplatky alebo dary od žiadneho zamestnanca alebo klienta, ktoré by mohli ovplyvniť jeho profesionálny úsudok.

VI. - musí byť diskrétny pri používaní informácií získaných v priebehu svojej činnosti.

VII. - musí získať dostatočné dôkazy pre doloženie svojho tvrdenia. Vo svojej audítorskej správe musí predložiť všetky údaje a zistené fakty, ktoré by mohli skresliť správu alebo skryť ilegálne praktiky, musia byť presne citované.

VIII. - musí vyvíjať trvalú snahu o maximálny rozvoj svojich schopností a zvýšenie efektívnosti svojej práce.

IX. - musí byť neustále vedomý svojej povinnosti udržovať vysokú úroveň kompetentnosti, morálnej bezúhonnosti a dôstojnosti,

Etický kódex vnútorného audítora sa v plnej miere vzťahuje na zamestnancov, ktorí vykonávajú vnútorný audit podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite rešpektujúc pritom používanie a dodržiavanie nasledovných princípov a zásad. Je to zásada nezávislosti, čestnosti, objektívnosti, mlčanlivosti, kvalifikácie (odbornosti), etického vystupovania a korektných vzťahov a konfliktu záujmov.

Základné právne predpisy Slovenskej republiky

 Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov

Zákon NR SR č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

Zákon č. 42/1993 Z. z. o Štátnej pokladnici

Zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov

Zákon NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku v znení neskorších predpisov

Zákon NR SR č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

Zákon NR SR č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov

Zákon NR SR č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov

Zákon NR SR č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov

Zákon NR SR č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov

Zákon NR SR č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 150/2001 Z. z.

Zákon NR SR č. 502/2001 o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Základné právne predpisy Európskeho spoločenstva

14. Riziko a jeho vplyv na výkon auditu

Interný audítor ako profesionál manažmentu po vykonaní auditu v audit oblasti predpokladá názor, ktorý sa spravidla týka všeob. alebo špecif. zložky riadiaceho systému. Na základe tohto názoru

1. chápe rizikové ohrozenie
2. vykoná primerané riadenie rizika
3. primerane vyvažuje riziko a kontrolu
4. má stratégiu kontroly úmernú stratégii riadenia rizika
5. efektívne sa prispôsobuje zmene

Interný audítor         - predkladá správy predstavenstvu

- predkladá správy dozornej rade        

                        - o svojich poznatkoch informuje riadiaci mechanizmus

1. Podstata audítorského rizika

Spočíva v tom, že audítor môže vydať nezodpovedajúci výrok o účtovnej závierke. Cieľom je okrem iného obmedziť riziko čo najmenšiu mieru ktoré je kombináciou dvoch súčastí :

6. riziká, že sa v procese správania účtovných výkazov  vyskytnú významné chyby,
7. riziká, že akékoľvek významné chyby, ktoré sa vyskytnú, nebudú audítorom odhalené

2. Typy rizík

Delia sa tak, že pri ich delení sa vychádza z rizika výskytu chýb a rizika, že chyby nebudú odhalené.

Prvá skupina: kontrolné riziko a inherentné prirodzené riziko

Druhá skupina: výberové riziko, ktoré sa delí na príliš vysoké a riziko a na príliš nízke riziko, do rizika, že chyby nebudú odhalené sa zaraďuje aj nevýberové riziko

3. Kontrolné riziko

Predstavuje riziko, že by sa chyby mohli vyskytnúť aj na iných účtoch a nebudú odstránené alebo odhalené vnútorným kontrolným systémom klienta

4. Inherentné (prirodzené) riziko

Prezentuje náchylnosť účtovného zostatku k chybám

5. Detekčné riziko

Je druhou časťou inherentného rizika a znamená, že chyby nebudú audítorom odhalené

6. Riziko, že významné chyby nebudú odhalené

Riziko, že sa chyby môžu vyskytnúť a že nebudú dohalené je ovplyvnené 2 kateg.

1. výberovým rizikom
2. nevýberový rizikom

7. Výberové riziko

Vyplýva zo skutočnosti, že určitá auditovaná vzorka nemusí byť typickým zástupcom testovanej množiny.

8. Nevýberové riziko

Nevýberové riziko zahŕňa všetky aspekty rizika auditu nespôsobené výberom, môže prameniť z chýb človeka, prehliadnutia

9. Minimalizácia rizika

Audítori by mali usilovať o to, aby realizoval defenzívny audit, kde sa nikdy celkom vylúčiť právna zodpovednosť. Audítor sa môže chrániť poistením prof. zodpovednosti.

10. Metódy analýzy rizík

1. Identifikácia rizika, predstavuje fázu vnútorného auditu a plánovanie jeho činnosti
2. Kvalifikácia rizika, zisťuje sa podobnosť rizík, škody spôsobené rizikom

11. Zvládnutie rizika

Malo by smerovať k vylúčeniu rizikovej udalosti alebo zníženiu pravdepodobnosti jeho vyskytu. Najdôležitejšie je poznať filozofiu  metodiky hodnotenia. Za kladné možno považovať :

1. zoskupenie hlavných oblastí činnosti auditovaného subjektu pre účely vnútorného auditu
2. identifikáci prvkov ktoré  môžu najlepšie definovať ich dôležitosť
3. vnútorného auditu
4. analýza špec. prvkov za účelom stanovenia  ich odhadu (ocenenie)
5. zavedenie faktora skúseností za účelom obohatenia tohto modelu a mechanizmus spätnej väzby

15. Audítorské dôvody

Pre splnenie fin. auditu v rámci účtovnej závierky v danom čase a priestore je možné zvoliť v oblasti fin. auditu nasledujúci praktický postup :

8. poznanie klienta,
9. zostavenie procesu auditu
10. vlastné vykonanie auditu
11. ukončenie auditu a vydanie správy audítora

Audítor aby mohol správne rozhodnúť musí v prvom rade poznať klienta a musí sa oboznámiť s nasl. skutočnosťami :

12. charakteristika a dôveryhodnosť vedenia
13. zozdpovednosť vedenia za správne zostgavenie účtovných výkazov
14. organizácia a štruktúra vnútorného kontrolného procesu
15. povaha činnosti, vonkajšieho a vnútorného prostr. org.
16. účtovné metódy, účtovné systémi tejto jednotky
17. personálne vzťahy
18. zámerným uvádzaním nepravdivých údajov

Pri zostavovaní vykonania auditu sa najskôr :

19. určí pracovná skupina
20. získajú externí pracovníci
21. do procesu auditu zapoja aj ved. pracovníci
22. zistí sa miera rizík
23. odmietnu nereálne termíny pre odovzdanie výslednej správy zo strany audita
24. zostaví hlavný a podrobný plán auditu

Pre vlastné vykonanie auditu sa využívajú rôzne testy a analýzy.

Overovanie spoľahlivosti sa uskutočnuje rôznymi metódami :

25. prehliadkou a overením
26. porovnaním
27. dopytom a potvrdzovaním
28. výpočtami
29. analytickými postupmi
30. učtovným odhadom

Dôkazy:

Pri zísaní dôkazových informácii sa auditor zaujíma o :

31. položky z výkazu (existencia, majetok a záväzky, úplnosť, vykázani a zverejnenie, ocenenie)
32. hospodárske operácie (výskyt, zobrazenie)
33. overenie účtovnej závierky – záverečného účtu

Testy detailnych údajov :

34. -všetkých položiek (overenie dôkazových informáii pre všetky položky populácie)
35. vybraných položiek ( majú určité charakteristiky)
36. test vzorky (najpoužívanejši súôsob, vyhodnotenie charakteristiky celej polpulácie na základe vybranej vzorky)

Pri zostavení vzroky auditor zvažuje :

37. ciel auditu
38. celkový súbor
39. riziká a mieru istoty
40. prípustnú chybu
41. očakávanú chybu v súbore
42. štruktúrovanie súboru

Dôkazy

Cieľom auditu účtovnej závierky je umožniť audítorom vyjadriťnázor potom čo :

43. posúdil končnú verziu účtovnej závierky
44. dokončil a zhodnotil výsledky všetkých testov
45. posúdil primeranosť dôkazových informácií
46. dokončil dokumentáciu audítorskej práce a záveru
47. dokončil všetky potrebné previerky a vyriešil zvyšné problémy
48. preveril udalosti nasledujúce po dni účtovnej závierky
49. ziskal potrebné vyjadrenia vedenia

To všetko musí predchádzať tomu aby mohol pristúpiť k vypracovaniu správy o výsledku v ktorej sa uvádza či vedenie účtovníctva, účtovná previerka a výročná správa zodpovedajú zákonným predpisom, treba uviesť nepriaznivé zmeny majetkovej a finančnej situácie, upozorniť na nebezpečenstvo ekon., právneho, podnikateľského a iného charakteru.

Najdôležitejšia časť správy je jeho výrok ktorý je možný formulovať :

50. štandarnou vetou
51. krátkou správou

Nezávislý auditor môže udeliť v správe stanoviská :

52. bez výhrad
53. s výhradou
54. záporné
55. odmietnutie

16.Audit zhody, predmet, ciele a etapy pouzivania pre jeho vykonavanie

[caste pouzivane vyrazy-audit regularnosti alebo audit suladu]

-hodnoti sa dodrziavanie vseobecne zavaznych pravnych predpisov pri financnom riadeni a uroven vykonavania financneho riadenia auditovaneho subjektu

-cielom je globalne hodnotit sulad postupov so vseobecne zavaznymi pravnymi predpismi [dava sa do suvisu s financnou kontrolou] – ulohou je analyzovat dovody vyskytu nedostatkov a odporucenie rieseni pre buducnost

-vo VS sa tento audit nevykovana samostatne, ale kombinovane s ynimy typmi auditov

-zakladne ulohy auditu zhody vo VS:

1.hodnotit sulad vykonavania vnutronych kontrolnych mechanizmov na vsetkych urovniach riadenia na zaklade primárnej, sekundárnej a teriálnej legislativy

2.hodnotit, ci tieto mechanizmy su v sulade s poslanim a cielom organu VS,

Etapy auditu zhody:

1. zistovanie skutocnosti
2. komparacia skutocneho stavu so stavom ziaducim
3. analyza pricing odchylok a ich dolsedkov na cinnost
4. predlozenie odporucani

Metody pouzivane pri tomto audite:

5. metoda komparacie
6. analyza
7. redukcia
8. dedukcia
9. statisticka metoda
10. historicka metoda

17.Tradicna a moderna uloha interneho auditu

-moderne chapanie je predlzenou rukou funkcie riadenia

-jeho snahou je zefektivnit podnik neustalym zdokonalovanim systemu a metod riadenia

-zasadna kvalitativna zmena nastala v prerode vo vedomi auditorskej cinnosti a zmenu v praktickej cinnosti pri jeho vykonavani

-rozdiel v tradicnom a modernom chapani ide predovsetkym o to postavit na prislusnu uroven auditora, jeho autoritu, zdroje autority a opatrenia na napravu

Uloha interneho auditu :

Tradicna – policajt – formalna – podnikove predpisy – natlak

Moderna – poradca – neformalna – osobne schopnosti a skusenosti – odporucenia

18.Systemovy audit, jeho obsah a ciele

-jeho obsahom je hodnotit system ako taky

-vo vseobecnosti sa tento typ auditu pouziva vzdy, pokial v ramci organizacie dochadza k zmene v riadiacich, organizacnych strukturach, systeme riadenia

-pri audite systemov sa nevyhnutne vyuziva audit operacii – ma vyhody oproti financnemu auditu : a/ moznost odhalenia chyb v systeme a odporucanie na napra

19. Výstupy z vykonania finančného auditu a koncepčné zameranie správy o audite a možné spôsoby vyslovenia názoru na vykonaný audit.

Finančný audit by nemal byť iba jednorazovou akciou, vykonávaný raz ročne v rámci účtovnej závierky, ale permanentným nástrojom predovšetkým při overovaní racionálnej tvorby finančných zdrojov a ich hospodárneho vynakladania, poskytovania verného obrazu o finančnom postavení firmy, výlsedkov finančných operácií a hotovostných tokov v súlade so všeobecne prijatými účtovnými zásadami.

Najviditeľnejším dokumentom finančného auditu je audítorská správa. Finančný audit rozlišuje tieto druhy auditorských správ:

- audítorská správa /po ukončení audítorskej akcie/

- čiastková audítorská správa

- ročná správa o činnosti audítora.

20.Legislatívne zabezpečenie auditu na Slovensku / osobitné právne normy auditu, nadväzujúce zákony na legislatívu o audite a všeobecné právne normy.

S účinnosťou od 1.1. 2003 legislatíva v auditorstve vstúpila do novej etapy. V praktickej činnosti auditu na Slovensku sa začal uplatňovať nový zákon NR SR č. 466/2002 Z.z. z júla 2002 o auditoroch a Slovenskej komore audítorov. Zákonom sa sprechľadnila legislatíva v auditorstve v jednom zákone, ktorým sa zrušilo predtým schválených päť noviel pôvodného zákona č. 73/1992 Zb o auditoroch a Slovenskej komore audítorov.

V zákone sú stanovené aj podmienky pre vstup do profesie audítora a asistenta audítora. Po splnení zákonom predpísaných podmienok audítor získa certifikát, na základe ktorého požiada o danie licencie. Len na základe vydanej licencie SKAu môže audítorskú činnosť vykonávať.

Orientácia auditu na Slovensku smeruje k tomu, aby audit venoval oveľa väčšiu pozornosť odhaľovaniu rizík v podnikaní, ktoré môžu byť zakomponované v účtovnej závierke a vo výročnej správe.